251. Podl'a bunkovej teórie: z hľadiska organizácie predstavujú bunky najjednoduchšie živé sústavy všetky bunky pozostávajú z tých istých prvkov a molekúl každá bunka vzniká len delením už existujúcej bunky živé bunky sú zložené z rovnakej hmoty ako neživé objekty základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka každá bunka pozostáva predovšetkým z anorganických makromolekúl bunky sú štruktúrované, stupňovito usporiadané, otvorené nukleoproteínové sústavy všetky bunky majú schopnosť uchovávať a replikovať' genetickú informáciu.
252. Prvú ucelenú evolučnú teóriu živých organizmov sformuloval nemecký lekár G. Trevirana Ch. Darwin J. B. Lamarck L. Pasteur C. Linné C. Woese anglický prírodovedec W. Harvey francúzsky prírodovedec J. B. Lamarck v roku 1809.
253. Ktoré tvrdenie je správne: J. B. Lamarck je autorom binomickej nomenklatúry L. Pasteur definitívne vyvrátil možnosť samoplodenia i tých najmenších organizmov M. J. Schleiden je zakladatel'om modernej systematiky organizmov T. Schwann patrí k autorom bunkovej teórie C. Woese je autorom dvojmenného pomenovania organizmov pre skúmanie biologických objektov použil mikroskop medzi prvými R. Hooke J. G. Mendel objasnil, že molekuly DNA sú materiálnym nositeľom genetickej informácie autorstvo pojmu biológia sa pripisuje A. Leeuwenhoekovi.
254. Bunkovú teóriu formulovali: R. Hooke A. Leewenhoek M. J. Schleiden L. Pasteur J. E. Purkyňe T. Schwann M. Malpighi Ch. L. Treviranus.
255. Základy novodobej anatómie ľudského tela položil: W. Harvey Aristoteles R. Hooke J. E. Purkyňe A. Vesalius Galenos R. Virchow M. Malpighi.
256. Medzi fyziologické vedy patria: fyziológia človeka fyziológia prvkov histológia embryológia vedy, ktoré študujú funkciu jednotlivých orgánov živých sústav fyziológia živočíchov vedy, ktoré študujú funkciu jednotlivých bunkových organel fyziológia rastlín.
257. Parazitológia študuje: správanie mikroorganizmov cudzopasné organizmy vzťahy živých sústav k prostrediu cudzopasné mikroorganizmy dedičnosť a premenlivosť mikroorganizmov vzťahy medzi hostiteľom a parazitom zárodočný vývoj mikroorganizmov a definuje biologické zákonitosti vzťahov medzi parazitom a hostiteľom.
258. Dvojzávitnicovú štruktúru DNA a jej význam pre prenos genetickej informácie objasnili: C. Woese v roku 1944 v roku 1953 F. H. Crick J. G. Mendel v roku 1866 J. D. Watson v roku 1966.
259. Voda v bunkách má funkciu: zásobnú konštrukčnú ako zdroj energie substrátovú - vytvára vhodné prostredie pre chemické deje ako účinné rozpúšťadlo regulačnú - reguluje príjem a výdaj látok bunkou ako dôležitý faktor tepelného hospodárenia ako základná stavebná jednotka makromolekulových látok.
260. Monomérom bielkovín sú: nukleotidy peptidy aminoskupiny atómy uhlíka a dusíka aminokysleny dusíkaté organické bázy monosacharidy nukleozidy.
261. Jednotlivé aminokyseliny sú v bielkovinovom ret'azci pospájané väzbou: esterovou fosfodiesterovou glykozidovou peptidovou vodíkovými mostíkmi peptidovou medzi dusíkatými bázami kovalentnou nekovalentnou.
262. Bielkoviny majú funkciu: informačnú ako najhospodárnejší zdroj energie metabolickú - fibrilárne bielkoviny metabolickú - globulárne bielkoviny mechanickú - fibrilárne bielkoviny mechanickú - globulárne bielkoviny v živočíšnych bunkách hlavne zásobnú štruktúrnu.
263. Monomérom nukleových kyselín sú: aminokyseliny adenín, guanín, tymín, cytozín nukleotidy chromatín dusíkaté bázy nukleozidy ribonukleotidy alebo deoxyribonukleotidy pentózy.
264. Z chemického hľadiska sú nukleové kyseliny: polypeptidy estery vyšších mastných kyselín a glycerolu polynukleotidy makromolekulové látky biopolyméry pentózy monoméry dlhé reťazce zložené z aminokyselín.
265. Tuky: môžu byť súčasťou vitamínov sú súčasťou niektorých hormónov katalyzujú chemické reakcie v bunke sú hlavnou zložkou protilátok sa podieľajú na regulačných procesoch v bunke sú najhospodárnejším zdrojom energie sú súčasťou biomembrán majú ochrannú funkciu, napr. vosk.
266. Za najmenší systém schopný samostatného života sa považuje: vírus bunka kolónia biopolymer mnohobunkový organizmus populácia nukleoproteínová častica indivíduum vyššieho rádu.
267. Základom cytoplazmatickej membrány je: bielkovinová dvojvrstva celulózová dvojvrstva dvojvrstva lipidov, do ktorej sú ponorené bielkoviny cytosol cytoplazmatická matrix fosfolipidová dvojvrstva plazmaléma bielkovinová dvojvrstva, do ktorej sú ponorené fosfolipidy.
268. K základným bunkovým povrchom eukaryotickej bunky patrí: plazmaléma jadrová membrána bunková stena cytoplazmatická membrána kutikula slizové puzdro pelikula karyoléma.
269. Cytoplazmatická membrána: je väčšinou jedinou biomembránou v prokaryotických bunkách reguluje príjem látok do bunky sa nazýva plazmaléma sa nazýva karyoléma patrí k bunkovým povrchom obsahuje receptory na zachytávanie signálov tvorí prostredie pre život a metabolickú aktivitu bunkových organel zabezpečuje predovšetkým mechanickú ochranu.
270. Vírusy sú: schopné enzýmovej katalýzy schopné uchovávať genetickú informáciu nebunkové organizmy najjednoduchšie jednobunkové prokaryotické organizmy z hľadiska organizácie najjednoduchšie živé sústavy schopné autoreprodukcie schopné trvalo existovať len ako parazity buniek rozmnožovanim viazané len na živé bunky.
271. Podľa všeobecnej štruktúry rozlišujeme dva základné typy buniek: rastlinné a živočíšne jadrové a bezjadrové diferencované a nediferencované prokaryotické a eukaryotické mikroskopické a submikroskopické jednoduché a zložené membránové a nemembránové telové a pohlavné.
272. Bunky určitého funkčného a štruktúrneho typu sa spájajú do: orgánov - pri rastlinách špecializovaných buniek pletiv - pri rastlinách organizmov individuí vyššieho rádu - pri živočíchoch tkaniv - pri živočíchoch tkanivových kultúr - pri rastlinách bunkových organel.
273. Pravé individuá vyššieho rádu: sú spoločenstvá tzv. sociálneho hmyzu sú napr. svorky vlkov sú spoločenstvá jedincov, ktorí môžu existovať aj samostatne sú obligátne spoločenstvá organizmov majú jedincov trvalo anatomicky a funkčne diferencovaných sú spoločenstvá organizmov, v ktorých je funkčná špecializácia jedincov zameniteľná sú spoločenstvá organizmov, v ktorých je funkčná špecializácia jedincov nezameniteľná majú jedincov prechodne anatomicky a funkčne diferencovaných.
274. Cytológia sa zaoberá štúdiom: živých sústav na úrovni molekúl mikroskopickej stavby živočíšnych tkaniv javov na úrovni bunky živých mikroorganizmov živých sústav na úrovni ich základnej štruktúrnej a funkčnej jednotky virusov tvaru a štruktúry buniek a bunkových organel makromolekulových látok.
275. Obsah vody v bunkách: je v priemere 65% sa počas života organizmu nemení závisí od ich prostredia závisí od orgánu, v ktorom sa nachádzajú závisí od ich veku ontogeneticky starších je väčší ontogeneticky mladších je menší je v priemere 10-40% ich celkovej hmotnosti.
276. Prokaryotické bunky nemajú: plastidy vnútorný priestor rozčlenený membránami na štruktúrne funkčné celky ribozómy diktyozómy cytoplazmatickú membránu centriol jadierko mitochondrie.
277. Biomembrány sú zložené: z dvojvrstvy bielkovín a molekúl sacharidov z dvojvrstvy lipidov a integrálnych a periférnych bielkovin z dvojvrstvy fosfolipidov a dvojvrstvy sacharidov z jednej vrstvy fosfolipidov a dvoch vrstiev molekúl bielkovin z molekúl fosfolipidov, ktoré tvoria dvojitú vrstvu a molekúl bielkovín z vonkajšej bielkovinovej a vnútornej lipidovej vrstvy z integrálnych a periférnych lipidov a molekúl bielkovin z dvojvrstvy fosfolipidov, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovin.
278. Eukaryotické bunky na rozdiel od prokaryotických: majú membránové organely nemajú membránové organely majú karyolému nemajú jadrovú membránu majú kruhové jadrové chromozómy sú spravidla menšie majú vnútorný priestor rozčlenený membránami na štruktúrne a funkčné celky majú vlastný genetický materiál.
279. Živočíšne bunky na rozdiel od rastlinných buniek: sú od vonkajšieho prostredia oddelené cytoplazmatickou membránou obsahujú lyzómy, ktoré zabezpečujú rozkladné procesy v bunke obsahujú valaply majú na povrchu semipermeabilnú bunkovú stenu sú navzájom pospájané plazmodezmami nemajú bunkovú stenu majú tonoplast môžu obsahovat' myofibrily, tonofibrily, neurofibrily.
280. Cytoskelet bunky: zabezpečuje priestorové rozloženie organel v bunke predstavuje statickú kostru bunky uplatňuje sa pri realizácii difúzie uplatňuje sa pri realizácii fagocytózy uplatňuje sa pri realizácii pinocytózy uplatňuje sa pri realizácii osmózy je zložený z nukleoproteínových vlákien má pohybovú, mechanickú a podpornú funkciu.
281. Drsná forma endoplazmatického retikula: sa podieľa na syntéze vitamínu D sa podieľ'a na syntéze lipidov je bez ribozómov sa podieľa na syntéze bielkovín sa podieľa na syntéze proteínov zabezpečuje vnútrobunkový transport látok zabezpečuje medzibunkový transport látok nepatrí k mebránovým organelám bunky.
282. Hladká forma endoplazmatického retikula: je bez ribozómov je viditeľná v optickom mikroskope sa podieľa na syntéze lipidov sa podieľa na syntéze vitamínu D odsahuje predovšetkým hydrolytické enzýmy má ribozómy iba na vnútornej membráne sa podieľa na syntéze bielkovín zabezpečuje vnútrobunkový transport niektorých látok.
283. Lyzozómy obsahujú enzýmy: ktoré sa zúčastňujú na lytických procesoch v bunke ktoré sa zúčastňujú na vnútrobunkovom tráveni typu polymeráz tráviace a vylučovacie ktoré upravujú látky syntetizované na ribozómoch, aby mohli byť vylúčené z bunky von uložené v matrix hydrolytické ktoré štiepia látky cudzorodé alebo nepotrebné.
284. Priebeh bunkového cyklu a jeho reguláciu možno dobre študovať: na bunkách pestovaných in vivo na vírusoch na baktériách pestovaných in vivo na bunkách pestovaných in vitro na nádorových bunkách na bunkách pestovaných mimo živého organizmu na živných pôdach na bunkových a pletivových kultúrach na diferencovaných bunkách.
285. Mitochondrie sú: prítomné len v eukaryotických bunkách od cytoplazmy oddelené dvojitou membránou energetickým centrom bunky prítomne v niektorých prokaryotických bunkách metabolicko-respiračným centrom bunky syntetickým centrom bunky prítomné vo väčšom počte v bunkách, kde je veľká spotreba energie bunkové organely, ktorými sa živočíšne bunky odlišujú od rastlinných.
286. Bunkové jadro: sa označuje ako karyon sa označuje ako nuceus sa skladá predovšetkým z RNA a bielkovín eukaryotických buniek obsahuje kruhové chromozómy obsahuje DNA a bielkoviny, ktoré tvoria chromatin má na povrchu karyolému má na povrchu plazmalému má na povrchu dve biomembrány.
287. Ribozómy: patria k membránovým organelám bunky sú mikroskopické častice sú submikroskopické častice nepatria k membránovým organelám bunky sú viditeľné len elektrónovým mikroskopom sú napojené na hladké endoplazmatické retikulum sú nukleoproteínové častice zložené z DNA a bielkovín sú nukleoproteínové častice zložené z RNA a bielkovín.
288. Mitochondrie sú membránové organely, ktoré: sú od cytoplazmy oddelené jednou membránou sú od cytoplazmy oddelené dvojitou membránou si syntetizujú svoje špecifické bielkoviny majú v matrix molekuly DNA majú v matrix enzýmový komplex pre Krebsov cyklus sú vyplnené bunkovou šťavou predstavujú dynamickú kostru bunky majú na mitochondriálnych kristách lokalizované enzýmy dýchacieho ret'azca.
289. Koľko biomembrán majú mitochondrie: jednu dve - jednu zrnitú a jednu hladkú dve jednu alebo dve podl'a energetických nárokov bunky dve vonkajšiu zriasnenú a vnútornú hladkú dve s mitochondriálnymi pórmi jednu alebo dve podľa typu bunky dve - jednu priepustnú a jednu polopriepustnú.
290. Ktoré procesy sa uskutočňujú v Golgiho aparáte: rozklad látok úprava látok, ktoré sa vylučujú z bunky tvorba lyzozómov tvorba pektinov na stavbu bunkových stien oxidácia bielkovín syntéza hormónov, polysacharidov a nukleových kyselin bunkové oxidácie tvorba inklúzií.
291. Diktyozómy sú súčasťou: chloroplastov Golgiho aparátu lyzozómov endoplazmatického retikula prokaryotických buniek eukaryotických buniek cytoskeletu mitochondrií.
292. Cytoskeletová sústava bunky: patrí k membránovým štruktúram uplatňuje sa pri realizácii všetkých druhov pohybov, ktoré bunka vykonáva predstavuje dynamickú kostru bunky predstavuje statickú kostru bunky patri k fibrilárnym štruktúram patri medzi neživé súčasti bunky je tvorená mikrotubulmi, mikrofilamentami a intermediárnymi filamentami je tvorená nukleoproteinovými vláknami.
293. Nucleolus: je v cytoplazme a je zložený z RNA a bielkovín je v jadre a skladá sa z DNA a bielkovin je stála štruktúra jadra nie je stála štruktúra jadra je jadierko a je miestom syntézy rRNA je štruktúra, ktorá zaniká počas jadrového delenia má na povrchu karyolému je uložený v cytoplazme prokaryotických buniek.
294. Jadro eukaryotických buniek: obsahuje chromatin obsahuje centriol je riadiace centrum bunky je reprodukčné centrum bunky je vyplnené bunkovou šťavou je pohybové centrum bunky je submikroskopická štruktura sa vyskytuje vo všetkých eukaryotických bunkách okrem niektorých vysokošpecializovaných buniek.
295. Prokaryotická bunka: môže obsahovať tylakoidy môže obsahovat' chloroplasty, napr. sinice obsahuje prokaryotické ribozómy má cytoplazmatickú membránu má nukleoid má lineárne molekuly DNA uložené v cytoplazme má vnútorný priestor rozčlenený membránami na štruktúrne a funkčné celky má homologické kruhové chromozómy uložené voľne v cytoplazme.
296. Ktoré štruktúry prokaryotickej bunky sú zodpovedné za uvolňovanie energie: tylakoidy bičíky ribozómy mitochondrie plazmatická membrána jadro diktyozómy vakuoly.
297. Bunkové organely, ktorých základom sú biomembrány, nazývame: organelové štruktúry bunky cytoplazmatické organely membránové štruktúry bunky biomembrány bunky štruktúrne organely bunky membránové organely bunky eukaryotické organely vezikuly.
298. Medzi membránové organely nepatria: ribozómy lyzozómy bakteriálne jadro mitochondrie centriol cytoskelet jadierko vakuoly.
299. Medzi membránové organely patria: centrioly centrozómy ribozómy chromozómy Golgiho aparát jadierka lyzozómy vakuoly.
300. K mitotickému aparátu bunky patria: centroméra chromozómy astrosféra centrioly pólové telieska deliace vretienko chromatidy jadierkový organizátor.
|
