option
My Daypo

UPJS Biologia 351-400

COMMENTS STADISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
UPJS Biologia 351-400

Description:
univerzita

Author:
AVATAR

Creation Date:
06/06/2022

Category:
University

Number of questions: 50
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Last comments
No comments about this test.
Content:
301. Chromozómy: sú viditeľné len počas delenia bunky sú viditeľné v interfáze homologické majú rovnaký tvar a vždy rovnaké alely majú centroméru v mieste druhotného zúženia sú tvorené nukleoproteínovými vláknami majú ramená, ktoré sa spájajú v mieste centroméry v metafáze mitózy sú zložené z dvoch chromatid, ktoré sú geneticky identické v jadre eukaryotických buniek môžu byť aj kruhové.
302. V profáze mitózy: sa centriol delí a každá polovica putuje na opačný pól jadra sú chromozómy dvojchromatidové sú chromozómy jednochromatidové sa chromozómy skracujú sa chromozómy špiralizujú zaniká jadrová membrána sa chromozómy dešpiralizujú sa centriol delí a každý putuje na opačný pól bunky.
303. V metafáze mitózy: sú chromozómy dvojchromatidové sú chromozómy jednochromatidové sa jednochromatidové chromozómy zdvojujú na dvojchromatidové sú chromozómy zoradené do cétrálnej roviny sa chromozómy d'alej despiralizujú sa rozchádzajú dcérske chromatidy na protiľahlé póly bunky vrcholí špiralizácia chromozómov sa mikrotubuly deliaceho vretienka upínajú na centroméru každého chromozómu.
304. V telofáze mitózy: sa chromozómy postupne špiralizujú sa chromozómy postupne dešpiralizujú sú chromozómy dvojchromatidové sú chromozómy jednochromatidové zaniká deliace vretienko sa rozpúšťa jadrová membrána zaniká jadierko sa obnovuje štruktúra jadra.
306. Telové bunky živočíchov: sú haploidné sú diploidné majú 2n chromozómov sú geneticky homologické sú geneticky identické sú geneticky odlišné diferencované sú geneticky odlišné vznikajú heterotypickým a homotypickým delením.
305. Cytokinéza: je veda, ktorá skúma tvar a štruktúru buniek sa začína a končí rozdelením jadra na dve dcérske je pozdĺžne rozdelenie bunky a jadra podmieňuje vznik viacjadrových buniek je súčasť'ou interfázy je obdobie rastu bunky označuje pohyby bunky je rozdelenie materskej bunky na dve samostatné dcérske bunky.
307. Bivalenty vznikajú: v profáze homeotypického delenia meiózy v anafáze heterotypického delenia meiózy v profáze heterotypického delenia meiózy párovaním homologických chromozómov párovaním geneticky identických chromozómov párovaním heterologických chromozómov v profáze I a zanikajú v anafaze I v profáze heterotypického delenia mitózy.
308. Označte správnu odpoved': meiózou sa delia len diploidné bunky meiózou sa delia len haploidné bunky v anafáze I putujú k protiľahlým pólom bunky jednotlivé chromatidy v anafáze I putujú k protiľahlým pólom bunky dvojchromatidové chromozómy v metafáze I sa sústreďujú v centrálnej rovine jednotlivé chromozómy v metafáze I sa sústreďujú v centrálnej rovine bivalenty crossing-over prebieha v profáze homeotypického delenia druhé meiotické delenie je charakteristické redukciou počtu chromozómov na polovicu.
309. Zygota: je oplodnené vajíčko vzniká redukčným delením je zrelá pohlavná bunka má vlastnost' totipotencie je haploidná je diploidná obsahuje v jadre kompletnú genetickú informáciu a v cytoplazme mechanizmus na jej realizáciu obsahuje v cytoplazme kompletnú genetickú informáciu a v jadre mechanizmus na jej realizáciu.
310. Karyokinéza je: rozdelenie jadra na dve dcérske rozdelenie bunky na dve dcérske súčasťou interfázy bunkového cyklu súčasť'ou bunkového cyklu proces zdvojenia jadrovej hmoty veda, ktorá študuje tvar a štruktúru jadra reprodukcia buniek rozdelenie centriolu na dva dcérske.
311. Bunkové delenie: sa označuje ako karyokinéza môže byť priame - mitóza je zvyčajne súčasťou M - fázy bunkového cyklu prebieha v interfáze bunkového cyklu zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív a orgánov zabezpečuje náhradu opotrebovaných buniek znamená reprodukciu buniek zahŕňa karyokinézu a cytokinézu.
312. Počet chromozómov v dcérskych bunkách vzniknutých mitotickým delením je vzhľadom k materskej bunke (2n): rovnaký, lebo sa priečne rozdeli každý chromozóm podobne ako v II. meiotickom delení rovnaký, lebo sa pozdĺžne rozdelí každý chromozóm podobne ako vL meiotickom delení rovnaký, lebo sa priečne rozdeli každý chromozóm podobne ako v I. meiotickom delení polovičný, lebo sa pozdĺžne rozdelí každý chromozóm podobne ako v II. meiotickom delení rovnaký, lebo sa pozdĺžne rozdelí každý chromozóm podobne ako v II. meiotickom delení haploidný, lebo sa priečne rozdelí každý chromozóm podobne ako v II. meiotickom deleni polovičný, lebo sa priečne rozdelí každý chromozóm podobne ako v I. meiotickom delení rovnaký, t.j. diploidný.
313. Bunky, ktoré vznikli meiózou: sú geneticky zhodné s materskou bunkou nie sú geneticky zhodné medzi sebou majú jednu chromozómovú sadu sú vždy geneticky zhodné medzi sebou majú dve chromozómové sady sú pohlavné bunky nie sú geneticky identické s materskou bunkou sú základom variability organizmov.
314. Heterotypické delenie: sa priebehom podobá mitóze je charakteristické redukciou počtu chromozómov na polovicu je druhé meiotické delenie nezaručuje rovnomerné rozdelenie genetického materiálu končí vznikom štyroch dcérskych haploidných buniek je prvé meiotické delenie nemení počet chromozómov je prvé mitotické delenie.
315. Redukčné delenie: je priame bunkové delenie je meiotické delenie je špecializovaný spôsob delenia, výsledkom ktorého je vznik pohlavných buniek je špecializovaný spôsob delenia, výsledkom ktorého je vznik diploidných gamét je v prípade živočíchov jediný možný spôsob vzniku pohlavných buniek nezaručuje rovnomerné rozdelenie genetického materiálu do dcérskych buniek prebieha v dvoch po sebe nasledujúcich deleniach s odlišným priebehom prebieha v dvoch po sebe nasledujúcich deleniach s rovnakým priebehom.
316. Homeotypické delenie: je prvé meiotické delenie je druhé meiotické delenie má profázu I, metafázu 1, anafázu I, telofázu I má profázu II, metafázu II, anafázu II, telofázu II je charakteristické zložitejším priebehem profázy, v ktorej dochádza ku crossing-overu nasleduje po krátkej interfáze, kedy dochádza k replikácii DNA nasleduje po krátkej interfáze, kedy nedochádza k replikácii DNA redukuje počet chromozómov.
317. Proces postupného tvarového a funkčného odlíšenia buniek sa nazýva: stimulácia totipotencia a uskutočňuje sa už počas zárodočného vývinu diferenciácia špecializácia reprodukcia autoregulácia autoreprodukcia a výsledkom sú špecializované bunky podľa tvaru a funkcie diferenciácia a výsledkom sú špecializované bunky podľa tvaru a funkcie.
318. Bunkový cyklus: sa označuje ako regeneračná doba bunky je naprogramovaný geneticky sa pri nedostatku živín v prostredí zastaví v S - fáze je kontrolovaný mechanizmami pôsobiacimi hlavne v G1 fáze môže byť narušený niektorými vírusmi zahŕňa prípravné fázy G1 postmitotickú a G2 predmitotickú prokaryotických buniek má G1, S, G2 a M-fázu zahŕňa prípravne fázy G1- predmitotickú a G2- postmitotickú.
319. Poradie fáz bunkového cyklu je nasledujúce: karyokinéza a cytokinéza profáza, metafáza, anafáza, telofáza heterotypické a homeotypické delenie G1, S, G, M predmitotická fáza, S - fáza, postmitotická fáza, M- fáza amitóza, mitóza, meióza interfáza a M - fáza postmitotická fáza, S- fáza, predmitotická fáza, M - fáza.
320. Generačná doba bunky: je daná geneticky je pre rozličné bunky rovnaká je časové trvanie bunkového cyklu je pre rozličné bunky rozdielna nezávisí od množstva živín v prostredí je časové trvanie interfázy je časové trvanie regenerácie bunky je ovplyvnená množstvom vhodných živín v prostredi.
321. Interfáza: je obdobie, keď sa bunka nedeli zahŕňa mitózu sa označuje ako bunkový cyklus sa označuje ako generačná doba bunky zahŕňa profázu, metafázu, anafázu, telofázu zahŕňa postmitotickú fázu, S-fázu a predmitotickú fázu zahŕňa hlavný kontrolný uzol celého bunkového cyklu je rastová fáza bunkového cyklu.
322. Pri nedostatku živín v prostredí sa generačná doba bunky: nemeni zrýchľuje predlžuje zrýchľuje za vzniku nádorových buniek skráti, pretože sa zastavuje priebeh G1 fázy nemení, pretože sa zastavuje priebeh bunkového cyklu predlžuje, pretože sa zastavuje nielen priebeh G-fázy, ale aj celého bunkového cyklu zrýchľuje, pretože bunka urýchlene prechádza do M - fázy.
323. G1-fáza bunkového cyklu: sa označuje ako postmitotická začína v okamihu vzniku dcérskej bunky začína v okamihu zániku dcérskej bunky je začiatkom vlastného bunkového cyklu dcérskej bunky je charakterizovaná rastovými procesmi z hľadiska časového trvania je najkratšia z hľadiska časového trvania je najvariabilnejšia.
324. V G1 - fáze: prebieha syntéza bielkovín sa nachádza hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu prebieha zdvojenie jadrových chromozómov sa bunka pripravuje na rozdelenie jadra sa nachádza kontrolný uzol karyokinézy sa nachádza kontrolný uzol cytokinézy dochádza k zmnoženiu bunkových štruktúr neprebieha zdvojenie jadrových chromozómov.
325. Sesterské chromatidy: vznikajú replikáciou DNA v S-fáze sú homologické sú spojené centromérou sa rozchádzajú v anafáze mitózy sa rozchádzajú v anafáze I. meiotického delenia sa rozchádzajú v anafáze II. meiotického delenia sa rozchádzajú v anafáze heterotypického delenia sú geneticky identické.
326. Označte nesprávnu odpoveď: v priebehu profázy sa chromozómy skracujú a hrubnú v metafáze sa chromozómy zorad'ujú do centrálnej roviny a priečne sa rozdeľujú v centromére v S - fáze bunkového cyklu prebieha syntéza DNA v profáze sa centriol rozdelí a obidva nové sa presunú oproti sebe v centre jadra v priebehu telofázy zanikajú vlákna deliaceho vretienka na začiatku anafázy sa v blízkosti každého centriolu sústredí diploidný počet chromozómov G1- fáza sa nazýva hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu v profáze I sa chromatidy homologických chromozómov prekrížia a vymenia si navzájom genetický materiál.
327. Bielkoviny, ktoré sa syntetizujú v G1 – fáze sa využívajú najmä: na tvorbu mitotického aparátu na tvorbu bunkových organel na tvorbu jednochromatidových chromozómov na rastové procesy v bunke na znásobenie bunkových štruktúr na tvorbu zásobných štruktúr na tvorbu deliaceho vretienka na tvorbu plazmatickej platničky.
328. Kľúčovým procesom S- fázy je: syntéza DNA zdvojenie jednochromatidových chromozómov rozdelenie jadrových chromozómov regenerácia jadra zdvojenie bunkových organel zdvojenie dvojchromatidových chromozómov znásobenie genetického materiálu bunky zdvojenie počtu homologických chromozómov.
329. Karyokinéza a cytokinéza prebiehajú: v interfáze bunkového cyklu v M-fáze bunkového cyklu v telofáze mitózy v G1-fáze bunkového cyklu v telofáze II v metafaze bunkového cyklu v postmitotickej fáze v telofáze I.
330. Do interfázy bunkového cyklu patrí: G2 - fáza G1 - fáza M - fáza meióza mitóza predmitotická G1 - fáza S-fáza postmitotická G2 - fáza.
331. Chemické regulačné mechanizmy bunkového cyklu: môžu mať stimulačný účinok na bunkové delenie môžu mať inhibičný účinok na bunkové delenie sú napr. cytostatiká sú účinné najmä v G1 - fáze sú účinné najmä v M - fáze, kde je hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sú napr. vírusy, ktoré môžu spôsobiť nekoordinované delenie buniek podmieňujú funkčné a tvarové odlíšenie buniek sú účinné najmä na bunky, ktoré majú vzhľadom na svoju funkciu geneticky trvalo zablokovanú schopnost sa delit'.
332. Reguláciu bunkového cyklu môžu ovplyvniť: cytostatiká, ktoré spomaľujú alebo zastavujú bunkové delenie cytostatiká, ktoré stimulujú bunkové delenie vonkajšie faktory, napr. teplota niektoré vírusy, za vzniku rakoviny inhibítory - napr. kolchicin rastové regulátory, ktoré sa môžu aplikovať aj zámerne vonkajšie faktory, napr. dostatok živín v prostredí rastové hormóny.
333. Stimulujúci účinok na bunkový cyklus: majú cytostatiká má napr. kolchicin majú niektoré inhibítory rastu má hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu v G1 - fáze majú niektoré vírusy majú rastové hormóny majú niektoré rastové regulátory majú antibiotiká.
334. Bunkové kultúry sa získavajú: kultiváciou buniek in vivo kultiváciou buniek in vitro bunkovou diferenciáciou pestovaním buniek či tkanív mimo živého organizmu pestovaním buniek či tkanív v živom organizme priamym bunkovým delením in vivo mitotickým delením buniek in vitro mitotickým delenin buniek in vivo.
335. Bunková diferenciácia znamená: tvarové odlíšenie buniek funkčné odlíšenie buniek genetické odlíšenie somatických buniek morfologické odlíšenie buniek tvarové a funkčné odlíšenie buniek, ktoré začína už počas zárodočného vývinu organizmu tvarové a funkčné odlíšenie buniek až po narodení jedinca realizáciu kompletnej genetickej informácie vo všetkých bunkách špecializáciu buniek na určité základné funkcie v mnohobunkovom organizme.
336. Diferencovaná bunka: má aktivované iba niektoré gény má aktivované všetky gény v jadre má vlastnost' totipotencie obsahuje kompletnú genetickú informáciu obsahuje iba tú časť' genetickej informácie, ktorá je potrebná pre jej tvarové a funkčné odlíšenie je bunka embryonálna je bunka svalová má typicky tvar a je funkčne špecializovaná.
337. Endocytóza: je napr. pinocytóza je proces, pri ktorom dochádza k štrukturálnej prestavbe plazmatickej membrány je pasívny transport látok do bunky je aktívny transport látok do bunky je aktívny transport látok von z bunky nevyžaduje spotrebu energie sa uskutočňuje na báze difúzie a osmózy je napr. fagocytóza.
338. Rastlinná bunka v hypertonickom prostredí: stráca vodu nasáva vodu sa nemení podlieha plazmolýze podlieha plazmoptýze zväčšuje svoj objem zmenšuje svoj vnútorný objem stráca vodu a cytoplazmatická membrána sa oddeľuje od bunkovej steny.
339. Difúzia a osmóza majú spoločné to, že: ide o aktívny transport látok vyžadujú spotrebu energie ide o pasívny transport látok ide o pohyb molekúl z miesta nižšej koncentrácie na miesto s vyššou koncentráciou dochádza pri tom k štrukturálnej prestavbe plazmatickej membrány ide o pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou nevyžadujú spotrebu energie nedochádza pri tom k štrukturálnej prestavbe plazmatickej membrány.
340. Bunkovou bariérou, ktorá selektívne prepúšťa potrebné látky do bunky a von z bunky, je: jadrová membrána plazmaléma bunková stena cytoplazmatická membrána slizové puzdro plazmatická membrána fibrilárna štruktúra na povrchu bunky cytoskelet.
341. Pasívny transport látok cez plazmatickú membránu: nevyžaduje spotrebu energie je napr. prenos glukózy a aminokyselín proti koncentračnému spádu zabezpečuje prenos látok proti koncentračnému spád je napr. difúzia je napr. osmóza prebieha v smere koncentračného spádu danej látky nezávisí od koncentračného spádu danej látky je typický pre prechod molekúl vody, plynov, etanolu.
342. Hypotonické prostredie: je prostredie s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc je prostredie s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc podmieňuje plazmolýzu rastlinných buniek spôsobuje plazmoptýzu živočíšnych buniek spôsobuje lýzu červených krviniek spôsobuje oddeľovanie plazmatickej membrány od bunkovej steny je napr. destilovaná voda podmieňuje osmotické nasávanie vody bunkou.
343. Transportné bielkoviny plazmatickej membrány: prenášajú látky vo forme vezikúl v smere ich koncentračného spádu sú univerzálne pre všetky látky špecificky viažu transportované látky špecificky prenášajú niektoré látky do bunky sú dôležité pri endocytóze sa uplatňujú pri difúzii a osmóze prenášajú do bunky tie látky, ktorým ich štruktúra umožní prechod cez cytoplazmatickú membránu sa uplatňujú pri sprostredkovanej difúzii.
344. Nesprávne odpovede sú: cytoskelet zabezpečuje funkciu pohybu len u riasiniek prvokov vakuoly majú dôležitú úlohu pri metabolických pochodoch bunky mikrotubuly obsahujú tubulin mikrofilamenty obsahujú pektin medzi centromérami vzniká deliace vretienko z mikrotubulov jedným z typov chloroplastov sú plastidy mikrofilamenty skracujú a mikrotubuly len naťahujú bunku tylakoidy sa vyskytujú predovšetkým v chlorofyle a.
345. Difúziou môžu cez biomembránu prechádzať': do bunky všetky látky z bunky všetky látky plyny etanol niektoré ióny tie látky, ktorým ich štruktúra umožní prechod plazmatickou membránou voda niektoré látky proti smeru koncentračného spádu.
346. Rýchlosť jednoduchej difúzie cez cytoplazmatickú membránu závisí: od štrukturálnej prestavby plazmatickej membrány od množstva energie vo forme ATP od aktivity transportných bielkovin od rozdielu koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom od koncentračného spádu od aktivity cytoskeletu bunky od enzýmovej aktivity membrány od stupňa diferenciácie bunky.
347. Bunka vytvára pseudopódie: pri pinocytóze pomocou cytoskeletu pri fagocytóze pri osmóze pomocou mikrofilamentov pričom uzatvára fagocytované čiastočky do fagocytovej vakuoly pri exocytóze pri pasívnom príjme látok do bunky.
348. Živočíšna bunka v hypotonickom prostredí: sa zmrští sa nemení praská osmoticky nasáva vodu podlieha plazmoptýze podlieha plazmolýze zväčšuje svoj objem stráca vodu.
349. Živočíšna bunka v hypertonickom prostredí: sa zmrští praská stráca vodu podlieha plazmolýze podlieha plazmoptýze aktívne transportuje molekuly vody von z bunky nasáva vodu z prostredia s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc zmenšuje svoj objem.
350. Aktívny transport cez cytoplazmatickú membránu umožňuje prenos: vody plynov etanolu iónov vápnika do svalovej bunky látok pomocou transportných bielkovin iónov sodíka z bunky iónov draslíka do bunky látok spravidla proti koncentračnému spádu.
Report abuse Terms of use
HOME
CREATE TEST
COMMENTS
STADISTICS
RECORDS
Author's Tests