111. Bunková stena eukaryotickej bunky môže obsahovať: chitín celulozu chlorofyl lignín mitochondrie glykogén soli a vosky fykoerytrín.
142. Jadro: je súčasťou bunkovej steny môže obsahovat jadierko obsahuje najmä RNA má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozomy jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozomy je riadiacim centrom bunky pri mitoze sa zmenšuje.
320. Mutáciou sa môže zmeniť: počet alel v genome bunky kvalita génov kvantita génov štruktúra chromozonov počet chromozomov teplota tela počet genotypov v alele kvantita pohlavia.
417. Medzi jednobunkovce patria: bičikovce koreňonožce výtrusovce riasničkovce Flagellata Rhizopoda Cnidaria Hemosporídie.
455. Ktorá skupina prvokov sa vyznačuje prítomnosťou dvoch jadier: výtrusovce riasničkovce nálevníky kokcídie Flagellata Infusoria Ciliata/Ciliophora hemosporídie.
581. Ktoré sú typické časti kvetu magnoloriastov: kvetné čapíky tyčinky piestik alebo piestiky kvetné vrecká kvetné vankúšiky kvetné lôžko stvol kvetné obaly.
585. Ktoré z uvedených sú oddeleniami vyšších rastlín: Polypodiophyta Machorasty Sladičorasty Ryniorasty Plavúňorasty Borovicoplasty Bryophyta Magnoliophyta.
608. Kruhoústnice: majú párne končatiny majú symetricky umiestnené končatiny majú končatiny umiestnené asymetricky nemajú párne končatiny sú najprimitívnejšie stavovce nemajú vyvinuté čeluste majú holú kožu žijú v potokoch a moriach.
613. Amniota: vytvárajú larvy nevytvárajú larvy nevytvárajú plodové blany vytvárajú plodové blany patria sem suchozemské stavovce patria sem ryby patria sem obojživelníky majú amniovú dutinu vyplnenú plodovou vodou.
633. Voška broskyňová: patrí k užitkovým druhom hmyzu prenáša vírusové ochorenia tabaku prenáša rakovinové ochorenia zemiakov prenáša vírusové ochorenia uhoriek patrí k užitkovým druhom hmyzu neprenáša žiadne ochorenia patrí k škodcom zásob prenáša vírusové ochorenia zemiakov.
635. Do podkmeňa Vertebrata patria: Cyclostomata Tunicata Drsnokožce Bezčrepovce Osteichtyes Amphibia Reptilia Ascídie.
637. U chordát rozoznávame podkmene: Tunicata Cephalochordata Plášťovce Kopijovce Stavovce Vertebrata Echinodermata Drsnokožce.
697. Vzdušnicami dýchajú: stonôžky ježovky hmyz holotúrie Tracheata máloštetinavce mnohoštetinavce Tunicata.
662. Ktorá skupina ploskavcov najviac používa na pohyb svaly a riasinky: Turbellaria Ploskulice Motolice Okrúhlovce Máloštetinavce Mihule Rebrovky Pásomnice.
665. Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje u: ploskavcov obrúčkavcov vtákov bičíkovcov článkonožcov protozoí cicavcov koreňonožcov.
666. U ktorých živočíchov sa po prvý raz vyskytuje mimobunkové trávenie: u Annelida u Plathelminthes u nepŕhlivcov u článkonožcov u jednobunkových organizmov u obrúčkavcov u ploskavcov u pŕhlivcov.
714. U ktorých živočíchov prebieha biologické trávenie v hrubom čreve: u koňa u nosorožcov u nepárnokopytníkov u človeka u medveda u neprežúvavých bylinožravcov u prežúvavých párnokopytníkov u tapírov.
728. Akými nervovými vláknami sa prenáša vzruch z kožného receptora do mozgu: odstredivými vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy dostredivými odstredivými dostredivými a odstredivými dostredivými, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy vláknami, ktoré vstupujú prednými koreňmi miechy vláknami, ktoré sú privádzané zadnými koreňmi miechy mykorízovými.
722. Medzi ektoparazity patrí: meňavka dyzenterická voš šatová včela svalovec špirálovitý bičovka rybia osa blcha vírus.
754. Ktoré mnohobunkovce nemajú vytvorené nervové a svalové tkanivo: Porifera Magnóliorasty Cnidaria Arthropoda Nepŕhlivce Monocotyledoneae Mammalia Hubky.
771. Radiálna nervová sústava je u: Ostnatokožcov Echinodermata Medúz Výtrusovcov Koreňonožcov Ploskavcov Hlavonožcov Bičíkovcov.
782. U ktorých živočíchov sa vyskytuje heterotermia: človek jež jazvec mlok syseľ netopier korytnačka chrčok .
787. Lipáza sa môže vyskytovať z žalúdočnej šťave u: mäsožravcov hlodavcov myši prežúvavcov mačky tigra neprežúvavcov koňa.
792. Na aké formy energie sa transformuje energia, získaná enzymatickým rozkladom organických látok potravy: na energiu membránovú na energiu svalovú na energiu svetelnú na energiu jadrovú na energiu osmotickú na energiu chemickú na energiu mechanickú na energiu elektrickú.
595. Článkonožce: sú najpočetnejším kmeňom patria ku kmeňu Obrúčkavce sú väčšinou oddeleného pohlavia majú otvorenú cievnu sústavu majú hlavové končatiny majú homonómne článkovanie patria do triedy Arthropoda majú nerovnakú článkovanosť.
582. Priradte k vývojovému stupňu typického predstaviteľa: rúrkovitý - drobnozrnko kokálny - chlorela kokálny - chary vláknitý - drobnozrnko pletivový - kaderavka vláknitý - kaderavka bičíkatý - chlamydomonáda vláknitý - žabí vlas.
1041. Sliny človeka obsahujú: Ptyalín Lyzozým Trypsín Inzulín Lipazu Hlien Glukagón Pepsín.
1074. Sacharidy sú u človeka trávené: Ptyalínom Peptidázou v tenkom čreve Lipázou Aj v obličkách Aj v ústnej dutine Trypsínom v pankreatickej šťave Amylázou Aj v tenkom čreve.
1064. O lakťovom kĺbe platí: Jeho súčasťou je patela Je to pohyblivé spojenie Jeho súčasťou je ramenná kosť Že ramenná kosť sa končí dole kladkou Je to najpohyblivejší kĺb v tele Že kĺbové plochy sa môžu dotýkať Že ramenná kosť sa končí v lakťovom kĺbe hlavicou Je to najmenej pohyblivý kĺb.
1080. K svalom dolnej končatiny zaradujeme: Krátky priťahovač ramena Trojhlavý sval lýtka Predný píšťalový sval Jabĺčko Dlhý sval stehna Šikmý sval lýtka Podjazylkové svaly Zdvíhač hlavy.
1098. Trojklanný nerv: vychádza z predĺženej miechy je jeden z hlavových nervov vedie parasympatické vlákna k srdcu patrí k miechovým nervom označuje sa číslom IV obsahuje senzitívne vlákna z kože tváre, slizníc nosa, ústnej dutiny a zubov obsahuje hybné vlákna pre žuvacie svaly neobsahuje hybné vlákna .
256. Pri genómových mutáciach: sa mení počet chromozómov v bunke pozorujeme polyploidiu alebo aneuploidiu pozorujeme zmenu štruktúry chromozómov sa mení počet jednotlivých chromozómov a sád eukaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n sa menia jednotlivé chromozómy prokaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n sa nemenia jednotlivé gény.
285. Génové mutácie: menia jednotlivé gény menia jednotlivé chromozómy menia poradie alebo počet nukleotidov menia tvar alebo počet chromozómov dochádza pri nich napr. k strate jedného alebo niekoľkých nukleotidov dochádza pri nich napr. k zaradeniu nadpočetného nukleotidu alebo niekoľkých nukleotidov dochádza pri nich napr. k zámene jedného chromozómu za neprirodzený chromozóm dochádza pri nich napr. k zámene jedného nukleotidu za neprirodzený nukleotid.
232. Mimojadrové molekuly DNA: v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačnoredukčných enzýmov v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačnoredukčných vitamínov od niektorých génov chloroplastovej DNA priamo súvisí syntéza chlorofylu v chloroplastoch v eukaryotických bunkách jednoduchých húb sa nenašli kruhové molekuly DNA obsahujú genetickú informáciu pre autoreprodukciu niektorých organel sú to vždy kruhové chromozómy prokaryotického typu jadrové a mimojadrové gény sa často dopĺňajú pri formovaní určitého znaku nepriamo zasahujú do štruktúry jadrových chromozómov .
907. Kde sa nachádzajú polmesiačikovité chlopne: na začiatku dolnej dutej žily na začiatku pľúcnej tepny na začiatku kapilár na začiatku hornej dutej žily na začiatku pľúcnych žíl na začiatku aorty na začiatku srdcovnice medzi predsieňami a komorami .
936. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa odvádzajú vzruchy k výkonným orgánom: centrálnymi miechovými koreňmi prednými miechovými koreňmi zadnými miechovými koreňmi prednými aj zadnými miechovými koreňmi strednými miechovými koreňmi hornými miechovými koreňmi dolnými miechovými koreňmi ústrednými miechovými koreňmi.
935. Ku kolennému kĺbu človeka patrí: ihlica stehenná kosť kosti priehlavku píšťala sedacia kosť krížová kosť jabĺčko vretenná kosť.
1002. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa privádzajú vzruchy z rôznych častí tela: Prednými a zadnými miechovými koreňmi Dolnými miechovými koreňmi Miechovým kanálom Zadnými miechovými koreňmi Prednými miechovými koreňmi Hornými miechovými koreňmi Stredovými miechovými koreňmi Centrálnym miechovým nervovom.
754. Ktoré mnohobunkovce nemajú vytvorené nervové a svalové tkanivo: Magnóliorasty Monocotyledoneae Cnidaria Nepŕhlivce Mammalia Arthropoda Porifera Hubky.
1121. O svaloch predlaktia u človeka platí, že: niektoré začínajú na ramennej kosti patrí k nim vretenný sval patrí k nim trojhlavý sval ramena niektoré začínajú na kostiach predlaktia patrí k nim m. biceps končia na ramennej kosti niektoré začínajú na lopatke ich šľachy dosahujú až na kostru ruky.
1178. Svaly predlaktia človeka: ohýbajú a naťahujú krk podieľajú sa na pohyboch v lakťovom kĺbe ohýbajú a naťahujú prsty pohybujú v zápästí celou rukou patrí k nim dlhý vonkajší naťahovač nepohybujú v zápästí celou rukou sa zúčastňujú otáčania a ukláňania trupu sú iba krátke svaly a ovládajú prsty.
725. Komorové oči majú: článkonožce ploché červy obojživelníky obrúčkavce stavovce hlavonožce ostnatokožce plazy.
723. Aká je činnosť vlásočníc: zachytávajú sa tu prachové čiastočky prebieha v nich výmena živín vyrovnávajú krvný tlak v organizme prebieha tu tvorba červených krviniek prebieha tu výmena dýchacích plynov prebieha tu tvorba plazmatických bielkovín prebieha v nich výmena O2 a CO2 prebieha tu prechod rozpustených živín z krvi do medzibunkových priestorov.
770. V ktorej časti cievneho systému dochádza k výmene látok medzi krvou a tkanivovým mokom: v difúznom systéme v pľúcnici v kapilárach na bunkovej membráne vo vlásočniciach v aorte v ľavej predsieni srdca v zbernom systéme.
305. Segregácia chromozómov je: výmena chromozómov pri meióze rozpad chromozómov pri meióze rozchod chromozómov pri meióze prekríženie chromozómov počas meiózy jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov jav, kedy sa do gaméty dostane po jednom z homologických chromozómov jav, kedy sa do gaméty dostanú obidva homologické chromozómy dôsledok crossing-overu.
415. Jednobunkové organizmy vytvárajúce panôžky sú: výtrusovce koreňonožce Sporozoa kokcídie panôžkovce Foraminifera Dierkavce nálevníky.
470. Apicomplexa: sú parazitické jednobunkovce rozmnožujú sa pohlavne a nepohlavne patria sem dierkavce sú to morské živočíchy patria sem mrežovce žijú v tkanivách iných živočíchov nemajú pohybové orgány cudzopasia v telách polypovcov.
486. K jednobunkovcom patria kmene: Meňavky Koreňonožce Hubky Bičíkovce Porifera Výtrusovce Ameobina Riasničkovce.
514. K ''hnedej vývojovej vetve'' rias patrí: Chrisidiastrum Cosmarium Tribonema Trachelomonas Peridinium Dinobryon Pandorina Mirabilis jalapa.
740. Hormón: vylučuje sa zo žľazy žľazovým vývodom uskutočňuje látkové riadenie rôznych funkcií tvorí sa v špeciálnych tkanivách pôsobí na bunky v cieľových tkanivách, kam sa spravidla dostane krvným prúdom je aj zdrojom energie má len regulačné (riadiace) účinky pôsobí len na bunky svojich cieľových orgánov a tkanív pôsobí na všetky bunky organizmu.
807. Kliešťovité roztoče prenášajú: vírus zápalu mozgu AIDS pôvodcu tularémie Babésie tuberkulózu mor spavú chorobu maláriu .
826. Aglutinogény sú: molekuly bielkovín vnútri buniek špecifické molekuly na povrchovej membráne červených krviniek protilátky proti krvným skupinám špecifické protilátky antigény erytrocytov aglutiníny erytrocytov prirodzené protilátky krvných skupín antigény určujúce krvné skupiny .
918. Pľúcnica: vychádza z pravej predsiene srdca vychádza z ľavej predsiene srdca vychádza z pravej komory srdca vychádza z ľavej komory srdca je súčasťou veľkého krvného obehu je súčasťou malého krvného obehu odvádza okysličenú krv z pľúc ústi do ľavej komory srdca.
928. Aké svaly sú v dúhovke: prečne pruhované hladké a priečne pruhované okohybné hladké svaly uskutočňujúce zrenicový reflex dúhové akomodačné refrakčné .
210. Štruktúrny gén nesie: informáciu pre sekvenciu aminokyselín bielkoviny úplnú genetickú informáciu o fenotype bunky úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v tRNA úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v rRNA genetickú informáciu pre poradie aminokyselín proteínu úplnú genetickú informáciu pre poradie génov úplnú genetickú informáciu pre poradie nukleotidov proteínu informáciu pre primárnu štruktúru peptidového reťazca.
269. K základným metódam šľachtiteľstva patrí: vrúbľovanie výber jedincov s požadovanými znakmi kríženie prírodný výber pohlavný výber hybridizácia samoopeľovacie metódy biotechnológia.
301. Príkladom mendelovskej dedičnosti normálneho ľudského znaku je dedičnosť: praváctva a laváctva krvných skupín farby očí hemofílie farbosleposti krátkoprstosti daltonizmu Downovej choroby.
263. Daltonizmus je podmienený: recesívne, viazaný na pohlavné chromozómy X aj Y recesívne, viazaný na heterochromozóm X recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm X recesívne, viazaný na somatické chromozómy recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm Y dominantne, viazaný na heterochromozóm Y dominantne, viazaný na heterochromozóm X recesívne, viazaný na gonozóm X.
349. Variabilita: súvisí s dedičnosťou je heterogénnosť prostredia je rovnaká u rôznych biologických druhov je existencia rôznych druhov je rovnotvárnosť sa prejavuje len u človeka je vnútrodruhová premenlivosť sa prejavuje u cicavcov.
309. Zmenu genofondu spôsobuje: selekcia prírodný výber mutácia, ak nositeľ prežíva a rozmnožuje sa dihybridizmus monohybridizmus evolúcia mutácia aj u neplodných jedincov Hardyho-Weinbergov zákon.
o makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že: Patria k nim napr. bielkoviny Vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka Vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka Patria k nim napr. monosacharidy Ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy Patria k nim napr. nukleozidy Patria k nim napr. polysacharidy Patria k nim napr. nukleové kyseliny.
93. Telová bunka človeka má za normálnych okolností: dve chromozómové sady jednu chromozómovú sadu dva chromozómy štyri chromozómové sady diploidný počet chromozómov haploidný počet chromozómov aneuploidný počet chromozómov pár pohlavných chromozómov.
108. V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú: v profáze v interfáze v anafáze v metafáze v druhej v protofáze v telofáze v prvej.
169. V anafáze mitózy: mikrotubuly deliaceho vretienka sa skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám mikrotubuly deliaceho vretienka sa predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám chromozómy sú priťahované k centriolám chromozómy sú priťahované k centroméram pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov chromozómy sa skracujú a hrubnú chromozómy sa sústredujú v centrálnej rovine bunky .
194. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je: nukleozid nukleotid chromatín dusíkatá organická báza, pentóza, a kyselina fosforečná purínová alebo pyrimidínová báza, pentóza, a H3PO4 purínová alebo pyrimidínová báza, päťuhlíkatý cukor, a H3PO4 purínová alebo pyrimidínová báza, šesťuhlíkatý cukor, a H3PO4 dusíkatá organická báza, hexóza a kyselina fosforečná .
Blastoméry sú: Bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení Bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení Bunky vzniknuté blastuláciou Bunky vzniknuté ''brázdením'' zygoty Makrogaméty lastúrnikov Dcérske bunky pri meióze Bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty Bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty.
Z buniek ektodermy sa diferencujú: Bunky svalov Nervové bunky Bunky pľúc Bunky receptorov Epitelové bunky pokožky Bunky baktériofágov Bunky zažívacej sústavy Bunky zamše.
Nositeľom mimojadrových génov je: Molekula chlorofylu Molekula mRNA Molekula glykogénu Plazmid Molekula DNA Molekula proteínu Kyselina deoxyribonukleová Molekula ribozómovej RNA.
345. Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómová sada človeka: 44 chromozómov 23 chromozómov 45 chromozómov 22 par autozómov a jeden par gonozómov 23 chromozómových párov 22 chromozómov 22 autozómov a jeden gonozóm 22 autozómov a jeden pár gonozómov.
380. Chromozómová výbava človeka: sa prenáša nezmenená z rodičov na potomkov je rovnaká u všetkých členov rodiny je pár pohlavných chromozómov je rovnaká u všetkých pohlavných buniek jedinca je chromozómová mapa je tvorená aj autozómami je tvorená aj gonozómami je rovnaká u všetkých telových buniek jedinca.
284. Mutagény: sú gény, spôsobujúce mutácie sú chemickej povahy ako napr. yperit a kofeín sú činitele zabraňujúce vzniku mutácií v bunke sú činitele prostredia, vyvolávajúce zmeny tkanív sú chemickej povahy ako napr. rádiomutácie sa podieľajú na vzniku indukovaných mutácií sú fyzikálnej povahy ako napr. ionizujúce žiarenie sú činitele vyvolávajúce vznik mutácií v bunke .
370. Prapohlavné bunky mnohobunkových organizmov, z ktorých vznikajú gaméty: majú dva gonozómy majú toľko chromozómov, koľko sa ich nachádza v zygote majú nepárny počet autozómov z každého páru ich chromozómov sa obidva dostanú pri meióze do budúcej pohlavnej bunky sa diferencujú z gamét sú praploidné z každého páru ich chromozómov sa jeden dostáva pri meióze do budúcej pohlavnej bunky majú diploidný počet chromozómov .
335. Väzbová skupina génov je: súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek ako celky súbor génov v jednom chromozóme (v jednom chromozómovom páre) súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek po dávkach súbor génov, pre ktoré platí princíp segregácie v amitóze súbor génov, pre ktoré platí princíp segregácie v meióze spravidla hydroxylová skupina nukleovej kyseliny peptidická väzba aminokyseliny súbor génov všetkých chromozómov .
412. Jednobunkovce vytvárajú počas nepriaznivých podmienok na svojom povrchu: pošvu cystu ochranný obal spóru parenchým kapsidu vakuolu kutikulu.
421. Ktoré baktérie trvalo žijú v hrubom čreve: dehydratačné baktérie kvasné baktérie sírovodíkové baktérie fenolové baktérie stafylokoky a streptokoky Escherichia coli hnilobné baktérie nepatogénne baktérie.
428. Ktoré typy N- baktérií sa podieľajú na premene dusíkatých látok: amonizačné baktérie sírne baktérie denitrifikačné železité baktérie metánové baktérie nitrifikačné hľuzkové nitritačné.
460. Medzi prokaryotické organizmy patria: prochlorofyty Cyanophyta riasy huby Charophycea baktérie sinice Rhizopoda.
467. V ktorých prokaryotických bunkách sa nachádzajú tylakoidy: u Cyanophyta vo všetkých prvokoch vo fotosyntetizujúcich baktériach u Cyclostomata v siniciach v hubách v chemosyntetizujúcich baktériach vo všetkých baktériach.
484. Spóra bakteriálnej bunky sa od materskej bunky odlišuje: rozdielnym obsahom vody stavbou bunkovej steny počtom chromozómov taxonomickým zaradením aktivitou látkovej výmeny tvarom prítomnosťou vlákienok deliaceho vretienka vnímavosťou k činiteľom vonkajšieho prostredia .
523. Oddelenia vyšších rastlín sú: Magnóliorasty Rhodophyta Ryniorasty Prasličkorasty Chaluhy Equisetophyta Spájavky Sladičorasty.
503. Patogénne baktérie môžu spôsobovať: salmonelózu choleru ovčie kiahne šarlach osýpky kvapavku boreliózu syfilis.
577. Z rastlinných orgánov najviac fosforu obsahujú: stonka semená pelikula mezoglea mezenchým kvety koreň peľové zrnká.
566. K ''zelenej vývojovej vetve'' rias patrí: Pleurichloris Kaderavka Staurastrum Peridinium Kryptomonáda Pandorina Červenoočko zelené Spirogera.
706. Malpigiho telieska: tvoria aj Bowmanove vačky tvoria aj Henleho kľučky sú miestom vzniku moču tvoria aj glomeruly sa nachádzajú v pečeni sú miestom vzniku protilátok tvoria aj zberné kanáliky sa nachádzajú v obličkách.
709. Aké druhy telových tekutín majú stavovce: krv lymfu hemolymfu hydrolymfu miazgu tkanivový mok heterolymfu krvomiazgu.
767. Narušenie biorytmov môže ohroziť: rozmnožovanie niektorých živočíchov vývin organizmu činnosť prílivu a odlivu život človeka činnosť organizmu život živočíchov smrť organizmu striedanie ročných období.
777. Protonefrídie: sa prvý raz objavujú u prvokov sa prvý raz objavujú u ploskavcov sa prvý raz objavujú u hlavonožcov sa prvý raz objavujú u lariev hmyzu vyúsťujú vývodmi do telovej dutiny vyúsťujú vývodmi na povrch tela sú základom plamienkových buniek začínajú sa plamienkovými bunkami .
761. Prištítne telieska: sa vo fylogenéze objavujú prvý raz u obojživelníkov sa vo fylogenéze objavujú prvý raz u rýb sa vo fylogenéze objavujú prvý raz u plazov sú umiestnené blízko štítnej žľazy sú súčasťou štítnej žľazy ich produkt riadi hospodárenie s iónmi vápnika v krvnej plazme sú žľazou so zmiešaným vylučovaním sú pre život nevyhnutné.
823. Čo spôsobuje akomodačný sval: pohyb očnej gule možnosť ostrého videnia predmetov zdravým okom zvýšenú pružnosť šošovky v starobe astigmatizmus vyklenutie očnej šošovky prispôsobovanie optickej sústavy oka na rôznu vzdialenosť vyklenutie očnej dúhovky zrenicový reflex.
864. Čo je miestom najostrejšieho videnia: miesto nahromadenia čapíkov v rohovke miesto nahromadenia čapíkov v sietnici ústredná jamka sietnice miesta s nahromadením tyčiniek miesto nahromadenia tyčiniek v sietnici miesto nahromadenia tyčiniek v rohovke žltá škvrna slepá škvrna.
961. Základnou funkčnou a stavebnou jednotkou ľudskej obličky je: dreň obličiek nefrón glomerulus nefros metanefros lievikovité kalíšteky neurón kôra a dreň.
976. Trávenia bielkovín v tenkom čreve človeka sa zúčastňuje: amyláza lipáza peptidáza žlčové kyseliny trypsín fibrinogén pepsín HCl.
955. Aký obraz pozorovaného predmetu sa premieta na sietnicu ľudského oka: zväčšený neostrý zmenšený ostrý priblížený prevrátený imaginárny matný.
978. Minútový srdcový objem je: množstvo krvi, ktoré za 1 minútu pretečie pľúcami stály, nezávislý od telesnej námahy vzťah svalovej činnosti k frekvencii srdcovej činnosti množstvo krvi prečerpanej srdcom za 1 minútu frekvencia srdcovej činnosti závislý od telesnej námahy objem krvi, ktoré srdce vytlačí za jednu systolu minútový srdcový výdaj, ktorý sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť.
983. Čo je riziková gravidita: tehotenstvo, kde hrozí potratenie zárodku podnet k umelému prerušeniu gravidity neželané tehotenstvo tehotenstvo, vyžadujúce špeciálnu starostlivosť gravidita, u ktorej je riziko postihnutia dieťaťa 5% gravidita, u ktorej možno predpokladať ohrozenie matky alebo plodu gravidita, po neželanom počatí dôsledok zanedbanej výchovy k rodičovstvu.
992. Čo tvorí vnútro hemisfér predného mozgu: sivá hmota gangliové bunky biela hmota mozgová kôra pallium mozgové závity hmota skladajúca sa z nervových vlákien hmota skladajúca sa z tiel nervových buniek.
1120. Po fertilizácii, v normálnej ontogenéze človeka dochádza k: Deleniu zygoty Dopraveniu vajíčka do dutiny maternice pohybom vajíčkovodu a jeho riasinkovej výstelky Uhniezdeniu zárodku v sliznici maternice (na 3. – 4. deň po oplodnení) Tvorbe progesterónu, ktorý udržuje sekrečnú fázu sliznice maternice Menštruačnému krvácaniu Tvorbe testosterónu, ktorý udržuje sekrečnú fázu sliznice maternice Dopraveniu vajíčka do sliznice vaječníka pohybom vajíčkovodu a jeho riasinkovej výstelky Uhniezdeniu zárodku v sliznici maternice (na 30. – 40. deň po oplodnení).
1218. U človeka sú súčasťou krku: brušné svaly svaly, ktoré sa podieľajú na tvorbe hlasu svaly hrtana hladké svaly, ktoré nakláňajú a otáčajú chrbticu svaly, ktoré sa podieľajú na fonácii dlhé svaly, ktoré sa podieľajú na nakláňaní a otáčaní chrbtice svaly hltana svaly miechy.
1289: V lebke sa nespájajú kosti: záhlavná kosť a nosová kosť spánková kosť a nosová kosť temenná kosť a sánka temenná kosť a horná čeľusť čelová kosť a spánková kosť čelová kosť a temenná kosť klinová kosť a spánková kosť temenná kosť a záhlavná kosť.
|
