251-276

251. Trvalú tvrdosť vody: možno odstrániť varom podľa rovnice: CaCO₃ + H₂O + CO₂ ↔ Ca(HCO₃)₂. spôsobuje najmä síran vápenatý a síran horečnatý. možno odstrániť podľa reakcie: Ca(HSO₄)₂ → CaSO₄ + H₂O + SO₃. spôsobuje hlavne CaSO₄ a MgSO₄. nemožno odstrániť varom. možno odstrániť pridaním Na₂CO₃ - vznikne CaCO₃ a MgCO₃. možno odstrániť pridaním CaCO₃. spôsobujú hlavne CaCO₃ a MgCO₃.

252. Prechodnú tvrdosť vody: spôsobuje CaSO₄ rozpustený v pramenitých vodách. možno odstrániť rozkladom solí, ktoré ju spôsobujú, t.j. NaHCO₃ a KHCO₃, podľa rovnice: 2 NaHCO₃→Na₂CO₃ + H₂CO₃. spôsobujú Ca(HCO₃)₂ a Mg(HCO₃)₂. nemožno odstrániť varom. spôsobujú hlavne hydrogenuhličitan horečnatý a hydrogenuhličitam vápenatý. možno odstrániť varom podľa reakcie: Ca(HCO₃)₂ →CaCO₃ + H₂O + CO₂. spôsobujú najmä CaHPO₄ a MgHPO₄. spôsobujú hydrogenuhličitany alkalických kovov a kovov alkalických zemín.

253. Ako p prvky označujeme: napr. vzácne plyny (okrem He). prvky, ktorých atómy majú vo valenčnom orbitále s dva elektróny a v orbitáloch p jeden až šesť elektrónov (okrem He). všetky prvky, ktoré sa nachádzajú v 4.,5. a 6. perióde. prvky umiestnené v III.A až VIII. A skupine periodickej sústavy prvkov (okrem He). prechodné prvky. prvky umiestnené v III.B až VIII. B skupine periodickej sústavy prvkov. napr. prvky Fe, Co, Ni. prvky umiestnené v I.A a II. A skupine periodickej sústavy prvkov.

254. Celkový počet valenčných elektrónov p prvkov: vôbec nesúvisí s oxidačným číslom prvku. je rovnaký pre všetky prvky v danej A skupine (okrem He). určuje v III. A - VII.A skupine hodnotu maximálneho záporného oxidačného čísla prvku (okrem O,F). je rovnaký vo všetkých skupinách, kde sa p prvky nachádzajú. určuje hodnotu maximálneho kladného oxidačného čísla (III - VII) prvku (okrem O, F). určuje, v ktorej skupine (A) sa prvok nachádza. je rovnaký pri všetkých prvkoch v jednej perióde. je zhodný s čislom skupiny (A), v ktorej sa daný prvok nachádza.

255.Vzácne plyny: sú prvky: He, Ne, Ag, Kr, Xn, Rh. majú atómy, v ktorých sú s a p orbitály valenčnej vrstvy úplne obsadené elektrónmi za tvorby oktetu (okrem He). valenčné orbitály s majú obsadené a postupne od He po Rn si dopĺňajú p orbitály jedným až šiestimi p elektrónmi. vo valenčnej vrstve majú dva elektróny s a osem elektrónov p (okrem He, ktorý má len dva s elektróny). sú prvky VIII. A skupiny PSP. sú prvky: He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn. majú neúplne obsadené valenčné orbitály. sú reaktívne prvky.

256. O vzácnych plynoch môžeme tvrdiť: ľahko odovzdávajú valenčné p elektróny a tvoria katióny. hélium je dobrý vodič elektrického prúdu. sú veľmi málo reaktívne. rádioaktívny radón v silne zriedených roztokoch sa používa na liečebné účely. hélium sa používa ako ochranný plyn v špeciálnom hutníctve. podobne ako iné plyny tvoria dvojatómové molekuly. reagujú len s prvkami, ktoré majú malú hodnotu elektronegativity. niektoré sa používajú ako náplň do osvetľovacích trubíc.

257. Pri bežných podmienkach prvky VIII. A skupiny: sa nachádzajú v málom množstve v atmosfére. sú veľmi stabilné. sú kvapaliny. sa vyskytujú ako nezlúčené atómy. vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu s²p⁶ (okrem He). vyskytujú sa ako dvojatómové molekuly. sú plyny. sú v tuhom skupenstve.

258. O p prvkoch platí: že medzi ne zaraďujeme prvky 4. periódy od Sc po Zn. celkový počet valenčných elektrónov je zhodný s čislom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza. že sú to len kovy a polokovy. vo valenčnej vrstve majú dva s elektróny a 1 až6 p elektrónov. v danej skupine s rastúcim protónovým čislom sa zväčšuje hodnota elektronegativity. v danej skupine s rastúcim protónovým čislom vzrastá kovový charakter prvkov. sú to prvky III. A a VIII. A skupiny periodickej sústavy prvkov (okrem He). celkový počet valenčných elektrónov určuje hodnotu maximálneho záporného oxidačného čisla.

259. Pre vzácne plyny a ich zlúčeniny platí: atómy vzácnych plynov majú snahu priberať ďalšie elektróny za tvorby aniónov. argón sa používa na odvzdušnenie roztokov a na vytvorenie internej atmosféry. xenón môže vytvárať zlúčeniny s fluórom a kyslíkom, napr. XeF₂, XeF₄, XeF₆, XeO₃, XeO₄. vzácne plyny tvoria molekuly zložené z dvoch atómov. vzácne plyny sa zlučujú len s najelektronegatívnejšími prvkami. vzácne plyny sa získavajú frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. radón je rádioaktívny. poznáme niektoré oxokyseliny xenónu, v ktorých sú anióny XeO₄²⁻ a XeO₆⁴⁻.

260. Elektrónovú konfiguráciu najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu môžu atómy halogénov získať: iba pri vytvorení molekuly z dvoch rovnakých atómov (Br + Br → Br₂ ). pri vzniku katiónu, napr. Cl³⁺, Br⁵⁺. po prijatí jedného elektrónu. vznikom halogenidového aniónu X v iónových zlúčeninách. v kovalentných zlúčeninách vytvorením jednej kovalentnej väzby. po odovzdaní jedného elektrónu. v kovalentných zlúčeninách vytvorením jednej sigma a jednej π väzby. vytvorením aniónu X²⁻ v iónových zlúčeninách.

261. Cl₂O a Cl₂O₇ sú anhydridy kyselín: HClO₄ a HClO₂. HClO a HClO₃. HCiO₃ a HClO. HClO a HClO₄. chloritej a chlórnej. chlórnej a chloristej. chlorečnej a chloritej. chloristej a chlorečnej.

262. Halogén s väčšou hodnotou elektronegativity: má väčšiu schopnosť tvoriť halogenidový ión x⁻ ako halogén s menšou hodnotou elektronegativity. môže reagovať s halogénom s menšou hodnotou elektronegativity podľa rovnice: F₂ + 2 NaBr →2 NaF + Br₂. spôsobuje dismutáciu molekuly halogénu s menšou hodnotou elektonegativity. má v zlúčenine s vodíkom (H-X) polárnejšiu väzbu ako halogén s menšou hodnotou elektronegativity. navzájom nereaguje s halogénom, ktorý má menšiu hodnotu elektronegativity. spôsobuje disproporcionáciu molekuly halogénu s menšou hodnotou elektronegativity. redukuje halogén s menšou hodnotou elektronegativity. oxiduje halogén s menšou hodnotou elektronegativity.

263. Atómy halogénov majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu: ns⁵np². ns²np⁵. ns²np⁶nd¹⁰. rovnakú ako atómy vzácnych plynov. ns²npₓ²npᵧ²npʐ¹. ns²np³. ns²np⁶. ns²np³nd².

264. Pre halogény platí: do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýba ich atómom jeden elektrón. zlučovanie halogénov s organickými látkami sa nazýva halogenácia. z halogénov môže sublimovať jód. z halogénov môže sublimovať bróm. pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve jód. v chemických reakciách sa prejavujú ako reaktívne prvky. pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve bróm. pri bežných podmienkach je jód tuhá látka.

265. Jódová tinktúra je: 5% (w%) roztok jódu v metanole. 5% (w%) roztok jódu v etanole. 5% (w%) roztok jódu v dietyléteri a používa sa na čistenie okolia rán. 3% (w%) roztok jodidu draselného vo vode. dezinfekčný prostriedok na čistenie okolia rán. 5% (w%) roztok jódu v C₂H₅OH. 3% (w%) roztok KI v etanole. 5% (w%) roztok jódu v chloroforme.

266. Halogény: majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu ns²np⁵. pre svoju reaktivitu sa v prírode nevyskytujú voľné, ale len viazané v zlúčeninách. nachádzajú sa v VII. B skupine PSP. po odovzdaní jedného elektrónu získajú konfiguráciu najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu. sú prvky F, Cl, Br, I, At. sa nachádzajú v VIII. A skupine PSP. sú pri bežných podmienkach v kvapalnom skupenstve. s kyslíkom tvoria oxidy, ktoré všetky sú anhydridy príslušných kyselín.

267. O vlastnostiach halogénov platí: v molekulách typu X₂ (napr. Cl₂, Br₂) sú ich atómy viazané nepolárnou kovalentnou väzbou. majú malé hodnoty elektronegativity. voľné halogény sa pripravujú oxidáciou halogenidových aniónov X⁻. priamo sa zlučujú s kyslíkom a tak tvoria anhydridy kyselín. zlučujú sa s väčšinou kovov a nekovov na halogenidy. pre ľudí sú všetky halogény jedom. fluór má zo všetkých halogénov najväčšiu hodnotu elektronegativity. atóm fluóru má snahu tvoriť katión F⁺.

268. Halogenidy: kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné a prakticky úplne ionizované. sú zlúčeniny halogénov s prvkami, ktoré majú väčšiu hodnotu elektronegativity ako halogén. sú soli bezkyslíkatých kyselín halogénov. podľa štruktúry môžeme deliť na iónové, molekulové a s atómovou štruktúrou. sú zlúčeniny halogénov s vodíkom. sa nedajú pripraviť priamym zlučovaním prvkov. sú všetky bez výnimky jedom pre organizmus človeka. iónové sú tie, v ktorých sa halogén viaže s kovom, ktorý má malú hodnotu elektronegativity.

269. Bromičnan meďnatý vznikne, keď reaguje: HBrO₄ + Cu(OH)₂. HBrO + CuOH. HBrO₃ + CuOH. HBrO₃ + Cu(OH)₂. HBrO + Cu(OH)₂. kyselina brómna a hydroxid meďnatý. HBrO₄ + CuOH. kyselina bromičná a Cu(OH)₂.

270. Určte vzorec alebo názov soli, ktorá vznikne z oxokyseliny chlóru, v ktorej má atóm chlóru oxidačné číslo VII a hydroxidu železa, v ktorom má atóm železa oxidačné čislo II: Fe(ClO₄)₂. chloristan železitý. Fe(ClO₃)₂. Fe(ClO₂)₃. chlorečnan železnatý. Fe(ClO₄)₃. Fe(ClO₃)₃. chloristan železnatý.

271. O halogénoch a ich zlúčeninách platí: v halogenovodíkoch polarita väzby v molekulách HX a v smere od HF ku HI výrazne zmenšuje. I mol HBrO₃ úplne zneutralizuje 2 mol LiOH. bróm môže tvoriť tieto kyseliny: HBr, HBrO, HBrO₃, HBrO₄. všetky oxidy chlóru sú anhydridy príslušných kyselín. kyselina chlórna môže vzniknúť reakciou chlóru s vodou. zlúčeniny H₅IO₆ a HBrO₄ majú názvy kyselina pentahydrogenojodičná a kyselina bromistá. I mol HClO₄ úplne zneutralizuje 1/3 mol Bi(OH)₃. atómy halogénov môžu spolu tvoriť binárne zlúčeniny XYn, kde X je halogén s väčšou atómovou hmotnosťou, napr. BrCl, IBr, ClF₅, IF₇.

272. Zlúčeniny LiClO₃ a PtCl₄ sú: chloritan lítny a chlorid platnatý. chlórnan lítny a chlórnan platičitý. chlorečnan lítny a chlorid platičitý. chlorečnan lítny a chlorid paladičitý. chloritan lítny a chlórnan paladičitý. chlorid lítny a chlorid platičitý. chloristan lítny a chlorečnan platičitý. chloritan lítny a chlorid platičitý.

273. O halogenovodíkoch platí: v ich molekulách je medzi atómami vodíková väzba. v ich molekulách je polárna kovalentná väzba. vodný roztok HCl je zložkou žalúdkovej šťavy. ich vodné roztoky sa nazývajú halogenidy. sú to plyny a ich vodné roztoky sú kyseliny halogenovodíkové. vodný roztok HBr je kyselina brómová. ich vodné roztoky, okrem HF, sú silné kyseliny. nedajú sa pripraviť priamou syntézou z prvkov.

274. Dezinfekčný prostriedok chlórové vápno je zmes: Ca(ClO)₂ + Ca(ClO₂)₂. chlorečnanu sodného a chlórnanu vápenatého. CaCl₂ a Ca(ClO)₂. chlórnanu sodného a chlorečnanu vápenatého. chlórnanu vápenatého a chloridu vápenatého. chloridu sodného a chlórnanu sodného. chloridu horečnatého a chloridu vápenatého. chlorečnanu vápenatého a chlórnanu vápenatého.

275. Posúďte elektronegativitu halogénov: jód je elektronegatívnejší ako bróm. najväčšiu hodnotu elektronegativity má fluór. všetky halogény majú rovnakú hodnotu elektronegativity. bróm je elektronegatívnejší ako chlór. hodnota elektronegativity sa zmenšuje od fluóru k jódu. chlór je elektronegatívnejší ako jód. hodnota elektronegativity sa zväčšuje od fluóru k jódu. halogén s väčšou hodnotou elektronegativity môže oxidovať halogén s menšou hodnotou elektronegativity.