251cvbnjhg300

254. Zásady podľa Brösteda sú: látky, ktoré v molekule obsahujú aspoň jednu hydroxylovú skupinu. napríklad alkoholy a fenoly. látky, ktoré sú akceptormi katiónu vodíka. látky schopné prijať vodík.

255. Bröstedove zásady sú: OH⁻, HPO₄²⁻, Cl⁻. NH₃, KOH, H₂S. Br⁻, NH₄⁺, NaOH. Cl⁻, PO₄³⁻, OH⁻.

256. Podľa Brönsteda sú amfolyty látky: schopné odštiepiť alebo prijať katión vodíka. ktoré v molekule obsahujú atómy vodíka aj hydroxylové skupiny, napríklad glukóza. ktoré sa môžu tvoriť aj v organizme, napr. HCO₃⁻. schopné prijať aj odštiepiť vodík.

257. Vyberte amfotérne látky podľa Brönsteda: H₂PO₄⁻, HCO₃⁻, H₂O. HClO₄, H₂PO₄⁻, Cl⁻. H₂O, OH⁻, H₃O⁺. NH₃, H₂O, CO₂.

258. V rovnici NH₃ + HCl → NH₄⁺ + Cl⁻ určte konjugované páry: NH₃, Cl⁻. NH₃, NH₄⁺. HCl, Cl⁻. H₂O, OH⁻.

259. Neutralizácia je: reakcia kyseliny a zásady, pričom vzniká soľ a vodík. rovnica, ktorú môžeme zapísať rovnicou H₃O⁺ + OH⁻ → 2 H₂O. napríklad reakcia kyseliny mravčej a kyseliny chlorovodíkovej. napríklad reakcia kyseliny octovej a hydroxidu sodného.

260. Silu kyselín: určuje schopnosť kyseliny prijať katión vodíka. určuje schopnosť kyseliny odštiepiť katión vodíka. určuje počet atómov vodíka v molekule kyseliny. určuje počet atómov kyslíka v molekule kyseliny.

261. Mierou sily kyseliny je: hodnota pH. hodnota disociačnej konštanty. ionizačný stupeň. koncentrácia kyseliny.

262. Sila zásady je určená: schopnosť zásady odštiepiť OH⁻. počtom OH skupín v molekule. schopnosť zásady prijať protón. koncentrácia zásady.

263. Mierou sily zásady je hodnota: disociačnej konštanty zásady. ionizačného stupňa α. pOH. koncentrácia látkového množstva hydroxidových aniónov.

264. O kyselinách a zásadách platí: čím je kyselina silnejšia, tým je silnejšia aj jej konjugovaná zásada. čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia. čím je kyselina a zásada silnejšia, tým väčšia hodnotu má ich disociačná konštanta. hodnota disociačnej konštanty kyseliny a hodnota disociačnej konštanty jej konjugovanej zásady je vždy rovnaká.

265. Hydrolýza: je aj protolytická reakcia molekúl soli s vodou. je aj reakcia iónov soli s hydroxidovým katiónov. je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. nastáva vždy pri rozpúšťaní soli vo vode.

266. O hydrolýze platí: je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. je aj protolytická reakcia iónov soli s ľubovoľným rozpúšťadlom. môže spôsobovať zmenu pH roztokov soli. nastáva v každom vodnom roztoku soli.

267. Vyberte správne tvrdenie: roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou nereaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou reaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje zásaditý anión a katión, ktorý s vodou nereaguje je zásaditý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a zásaditý anión je neutrálny.

268. Elektrolytická disociácia: je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na menšie molekuly. je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na ióny. je v podstate elektrolýza roztoku soli. nastáva pri rozpúšťaní každej látky vo vode.

269. Soľ podľa Brönsteda: je látka, ktorá sa skladá z katiónu kovu alebo NH₄⁺ a aniónu kyseliny. sa v roztoku štiepi na jednoduchšie molekuly. vo vodnom roztoku vždy podlieha hydrolýze. sa pôsobením molekúl vody disociuje na katióny a anióny.

270. Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou. kovu s hydroxidom. neutralizáciou. esterifikáciou.

271. Vyberte správne reakcie vzniku soli: reakcia kovu s nekovom. zrážacou reakciou. reakciou kyselinotvorného oxidu s hydroxidom. soľ vzniká len pri redoxných reakciách.

272. Zásaditú reakciu majú vodné roztoky soli: NaNO₃, K₂MnO₄. K₂CO₃, (CH₃COO)₂Mg. NH₄Cl, NaNO₂. K₂SO₃, Na₂S.

273. Kyslú reakciu majú vodné roztoky: Fe₂SO₄, NH₄I. CH₃COOK, RbCl. (NH₄)₂SO₄, Al(NO₃)₃. H₂CO₃, CH₃COOH.

274. Vodný roztok s pH < 7vzniknne rozpustením: FeSO₄, SO₂. glukóza, NH₄Br. Cl2, CO₂. CaCl₂, NaNO₃.

275. Modrý lakmus sa sfarbí na červeno vo vodnom roztoku soli: Li₂SO₄. NH₄NO₃. NaCl. FeCl₃.

276. V roztoku octanu draselného bude mať indikátor farbu: lakmus modrú farbu. metyloranž červenú farbu. fenolftaleín červenofialovú farbu. metyloranž žltú farbu.

277. Metyloranž bude mať červenú farbu: v roztoku KCl. ak dáme sodík do vody. ak rozpustíme SO₂ vo vode. v roztoku octanu amónneho.

278. Roztok A obsahuje kyselinu octovú s koncentráciou 0,2mol/l a roztok B obsahuje octan sodný s rovnakou koncentráciou, potom platí (ak sa neberie do úvahy následná hydrolýza soli): koncentrácia octanových aniónov je v obidvoch roztokoch rovnaká. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku B. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku A. octan sodný vo vode nedisociuje.

279. po rozpustení vo vode vznikne zásaditý roztok: CaO. N₂O₅. MgO. P₂O₅.

280. Vodný roztok bude mať pOH < 7 ak v destilovanej vode rozpustíme: chlorid draselný. kyanid sodný. síran amónny. dusičnan strieborný.

281. Sila kyseliny závisí: od prostredia, v ktorom sa kyselina nachádza. od oxidačného čísla kyselinotvorného prvku. od počtu vodíkových atómov v molekule kyseliny. od sýtnosti kyseliny.

282. Určte, v ktorom prostredí bude sila kyseliny sírovej najväčšia: v destilovanej vode. v roztoku NaOH. v zriedenej HNO₃. najsilnejšia bude v koncentrovanej stave.

283. Iónový súčin vody K˯: predstavuje rovnovážnu konštantu autoprotolýzy destilovanej vody. je daný súčinom rovnovážnych molárnych koncentrácií H₃O⁺ a OH⁻. jeho hodnota je vždy 10⁻¹⁴. v destilovanej vode má hodnotu 10⁻¹⁴ pri 25°C.

284. Vyberte kyslý roztok: pH = 9,2. pOH = 1,5. pOH = 10. pH = 2,4.

286. Podľa koncentrácie H₃O⁺ a OH⁻ vyberte zásadité roztoky: c(H₃O⁺) = 1,5 . 10⁻⁵ mol. dm⁻³. c(OH⁻) = 4,5 . 10⁻¹² mol. dm⁻³. c(OH⁻) = 8,7 . 10⁻³ mol. dm⁻³. c(H₃O⁺) = 4,4 . 10⁻¹¹mol. dm⁻³.

287. Na úplnú neutralizáciu 1 mol kyseliny sírovej potrebujeme: 1 mol KOH. 2 mol Ca(OH)₂. 1/3 mol Ba(OH)₃. 1 mol Mg(OH)₂.

288. 1 mol kyseliny citrónovej úplne zneutralizuje: 3 mol NaOH. 1 mol Bi(OH)₃. 2 mol Ca(OH)₂. 3 mol Fe(OH)₃.

289. Pre redoxnú reakciu KMnO₄ +FeSO₄ + H₂SO₄ → MnSO₄ + K₂SO₄ + Fe₂(SO₄)₃ + H₂O platí: mangán sa redukuje. Mnᴵᵛ + 2e → Mnᴵᴵ. 2Feᴵᴵ - 2e → Fe₂ᴵᴵᴵ. stechiometrické koeficienty sú 2 + 5 + 10 → 2 + 1 + 10 +3.

290. Pre redoxnú reakciu HCl + KMnO₄ → Cl₂ + MnCl₂ + KCl + H₂O platí: 2Cl⁻¹ + 2e → Cl⁰. Mnᵛᴵᴵ + 5e → Mnᴵᴵ. Mnᵛᴵ + 4e → Mnᴵᴵ. stechiometrické koeficienty sú 16 + 2 → 5 + 2 + 2 + 8.

291. Pre redoxnú reakciu H₂S + K₂Cr₂O₇ + H₂SO₄ → S + Cr₂(SO₄)₃ + K₂SO₄ + H₂O platí: H₂S pôsobí ako oxidačné činidlo. S⁻ᴵᴵ + 3e → Sᴵᵛ. Cr₂ᵛᴵ + 6e → Cr₂ᴵᴵᴵ. stechiometrické koeficienty sú 3 + 1 + 4 → 3 + 1 + 1 + 7.

292. V chemickej reakcii Fe + MgSO₄ → FeSO₄ + Mg: železo sa oxiduje. môže prebiehať len sprava doľava. horčík je regulačné činidlo. oxidačné číslo síry sa nemení.

298. Pre redoxnú reakciu H₂O₂ + KMnO₄ + H₂SO₄ → O₂ + MnSO₄ + K₂SO₄ + H₂O platí: Mnᵛᴵᴵ - 5e → Mnᴵᴵ. O₂⁻ᴵ - 2e → O₂°. O⁻ᴵ + 1e → O⁻ᴵᴵ. stechiometrické koeficienty sú: 5 + 2 + 3 → 5 + 2 + 2 + 7.

299. Pre redoxnú reakciu H₂O₂ + KI + H₂SO₄ → I₂ + K₂SO₄ + H₂O platí: O₂⁻ᴵ + 2e → 2O⁻ᴵᴵ. 2 I⁻ᴵ - 2e → I₂°. peroxid je redukovadlo. stechiometrické koeficienty sú: 1 + 3 + 1 → 1 + 3 + 2.

300. Reakcia Cu + 2 HCl ↔ CuCl₂ + H₂: nemôže prebiehať, lebo meď má záporný elektródový potenciál. prebieha, lebo meď má dobré redukčné účinky. neprebieha, lebo meď je ušľachtilý kov. prebieha len pri vyšších teplotách.

301. Peroxid vodíka H₂O₂ je oxidovadlom v reakciách: H₂O₂ + KI + H₂SO₄ → I₂ + K₂SO₄ + H₂O. Ag₂O + H₂O₂ → 2 Ag + H₂O + O₂. H₂O₂ + 2 FeSO₄ + H₂SO₄ → Fe₂(SO₄)₃ + 2 H₂O. 5 H₂O₂ + 2 KMnO₄ + 3 H₂SO₄ → 5 O₂ + 2 MnSO₄ + K₂SO₄ + 8 H₂O.

302. Pre H₂O₂ platí: v reakcii s KMnO₄ sa kyslík peroxidu oxiduje aj redukuje. v roztokoch sa chová ako slabá kyselina. 30% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu. 3% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu.

303. Ako oxidovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: MnO₂. HNO₃. H₂S. Br⁻.

304. Ako redukovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: H₂S. KClO₄. SO₂. CO₂.

305. Dismutácia je: redoxná reakcia, pri ktorej dochádza k výmene len jedného elektrónu. 4 KClO₃ → 3 KClO₄ + KCl. redoxná reakcia, pri ktorej sa jedna látka oxiduje aj redukuje. 3 HNO₂ → HNO₃ + 2 NO + H₂O.

306. Ako oxidovadlo aj ako redukovadlo môže vystupovať: kyselina dusičná. kyselina sulfánová. kyselina chloritá. kyselina chloristá.

307. Reakcia Zn s kyselinou dusičnou je: dismutácia. redoxná. protolická. redukčná.

309. Pri elektrolýze vodného roztoku KCl: sa na anóde vylučuje draslík. dochádza k redukcii draslíka na katóde. v okolí katódy je pH roztoku väčšia ako 7. na anóde vzniká anión chlóru.

310. Pri reakcii jodidu sodného s peroxidom vodíka sa redukuje: jód. kyslík. sodík. vodík.