IM1

Prirodzená imunita. rozpoznáva len obmedzené spektrum konzervatívnych mikrobiálnych štruktúr. pôsobí okamžite po preniknutí infekčného agensu do organizmu. špecificky rozpoznáva rozdiely medzi jednotlivými antigénmi. aktivujú ju molekulárne vzory patogénnosti mikroorganizmov (PAMPs). aktivuje sa po prezentácii PAMPs prostredníctvom HLA-molekúl. účinkuje iba v spolupráci s adaptívnou imunitou. patrí k nej aktivita fagocytov, NK buniek, komplementu a akútna zápalová reakcia. jej mechanizmy pôsobia dlhodobo a využíva imunitnú pamäť. aktivujú ju bakteriálne endotoxíny. aktivujú ju bakteriálne exotoxíny.

K humorálnej zložke prirodzenej imunity patrí / patria. interferóny. lyzozým a iné mikrobicídne peptidy. proteíny akútnej fázy. sIgA protilátky, prirodzene sa vyskytujúce na slizniciach. krížovo-reagujúce protilátky triedy IgM a IgG. komplement. sérové IgA protilátky. cytofilné protilátky naviazané na povrchu mastocytov. koagulačné faktory (fibrinogén, von Willebrandov faktor). histamín a eikozanoidy.

K bunkovej zložke prirodzenej imunity patrí / patria. cytotoxické T-lymfocyty. profesionálne fagocyty. B-lymfocyty. eozinofily. bunky rozpoznávajúce antigén spoločne s HLA-molekulami. NK-bunky. pomocné T-lymfocyty. plazmacytoidné dendritové bunky. plazmocyty. PMNL.

Makrofágy. sú uniformnou populáciou imunokompetentných buniek. sú krátko žijúce a neslúžia ako rezervoáry infekčných agensov. majú receptory pre opsoníny, ale nemajú vzorkové receptory. aktivujú ich cytokíny (IFN-gama). fagocytujú, tvoria cytokíny (IL-1, TNF) a zložky komplementu. prezentujú antigény pomocným T-lymfocytom. po aktivácii likvidujú intracelulárne sa množiace listérie, legionely a mykobaktérie. prevažujú v hnise pri akútnych bakteriálnych infekciách. sú kľúčovými bunkami pri vzniku sepsy a septického šoku. môžu roznášať infekčné agensy z miesta prieniku do ostatných oblastí organizmu.

Molekulové vzory patogénnosti (PAMPs). vlastnia ich iba mikroorganizmy. sú konzervatívne a typické pre veľké skupiny mikroorganizmov. patrí k nim peptidoglykán, LPS, kyselina teichoová, flagelín. patria k nim špecifické somatické, puzdrové a bičíkové antigény baktérií. patria k nim kontaktné molekuly vírusov. rozpoznávajú ich mechanizmy adaptívnej imunity. po ich rozpoznaní sa spúšťa „mikrobiálny alarm“. väčšinu z nich rozpoznáva aj viacero rôznych vzorkových receptorov. vyvolávajú vznik imunitnej pamäte. inhibujú tvorbu protilátok a aktivitu cytotoxických T-lymfocytov.

Vzorkové receptory (PRR). okamžite identifikujú biologicky významné patogény. rozpoznávajú základné konzervatívne štruktúrne zložky mikroorganizmov (PAMPs). sú súčasťou prirodzenej imunity. vyskytujú sa na povrchu baktérií a vírusov. interagujú so špecifickými mikrobiálnymi antigénmi. viažu glukány a manány mikroskopických húb. viažu bakteriálne superantigény. rozpoznávajú molekuly typické pre poškodenie tkanív (DAMPs). po rozpoznaní svojich ligandov aktivujú transkripčné faktory. po rozpoznaní svojich ligandov stimulujú tvorbu špecifických protilátok.

Fagocytóza. je to schopnosť všetkých buniek organizmu človeka. je výlučnou schopnosťou profesionálnych fagocytov. je to pasívny, energeticky nenáročný proces. v prípade makrofágov a dendritových buniek predchádza prezentácii antigénu. úzko spolupracuje s protilátkami a komplementovým systémom. vyžaduje aktivitu bakteriálnych sekrečných systémov 3. alebo 4. typu. opsonizácia ju výrazne potencuje. fúzia fagozómu s lyzozómami je potrebná pre digesciu pohlteného mikroorganizmu. nie je úspešná ak mikroorganizmy rastú v biofilme. má kľúčový význam pri antivírusovej imunite.

Mikroorganizmy sa pred fagocytózou a pred cídiou vo fagocytoch chránia. tvorbou puzdra. inhibíciou fúzie fagozómu s lyzozómom. inhibíciou apoptózy fagocytu. únikom do cytoplazmy fagocytu. tvorbou leukocidínov. nadväzovaním protilátok cez Fab fragment. tvorbou proteínu A (S. aureus) a proteínu M (S. pyogenes). nadväzovaním C3b fragmentov komplementu. maskovaním sa molekulami CRP. tvorbou toxínov zvyšujúcich cAMP vo fagocyte.

Komplementový systém sa podieľa na. rýchlom rozvoji zápalovej odpovede. deštrukcii neobalených vírusov. opsonizácii, chemotaxii leukocytov a anafylaktoidných reakciách. deštrukcii obalených vírusov. postreptokokovej akútnej glomerulonefritíde a reumatickej horúčke. prezentácii antigénov. reaktívnej artritíde. tvorbe imunokomplexov. inaktivácii baktérií v krvnom obehu pomocou membránu-atakujúceho komplexu. neutralizácii bakteriálnych toxínov.

Komplementový systém sa môže aktivovať. priamo po rozpoznaní niektorých zložiek mikroorganizmov. protilátkami triedy IgM po väzbe s antigénom. protilátkami triedy IgG po väzbe s antigénom. interakciou C1q s manózou na povrchu baktérií. po interakcii lektínu viažuceho manózu s povrchom baktérie. spontánne (alternatívna cesta aktivácie). protilátkami triedy IgE po väzbe s alergénom. počas imunopatogenetických reakcií po streptokokových infekciách. inhibíciou C5-konvertázy. väzbou C1-inhibítora na povrch baktérií.