451cvbnjhg500

451. Alkány od alkénov rozlíšime: reakciou s brómovou vodou. biuretovou reakciou. Selivanovým činidlom. reakciou s roztokom KMnO₄.

452. Alkény: možno zaradiť do homologického radu podobne ako alkány. majú podobné fyzikálne a chemické vlastnosti ako alkány. majú podobné fyzikálne vlastnosti ako alkány. sú reaktívnejšie ako alkány a reakčným centrom je dvojitá väzba.

453. Medzi charakteristické reakcie alkénov patrí: elektrofilná substitúcia. elektrofilná adícia. nukleofilná adícia. dehydrogenácia.

454. Podľa Markovnikovho pravidla platí: pri elektrofilnej adícii sa elektrofil naväzuje na uhlík s menším počtom atómov vodíka. pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa elektrofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby, ktorý má väčší počet atómov vodíka. pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa nukleofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby s menším počtom atómov vodíka. elektrofilné činidlo sa naväzuje vždy na prvý uhlík.

455. Adícia HBr na asymetrický alkén v prítomnosti organického peroxidu: prebieha podľa Kharashovho pravidla. nie je možná. prebieha podľa Zajcevovho pravidla. prebieha tak, že radikál halogénu sa naviaže na uhlík dvojitej väzby s väčším počtom atómov vodíka.

456. Vyberte reakcie, v ktorých prevažne vzniká daný produkt: H₃C - CH₂ - CH = CH₂ + HI → H₃C - CH₂ - CH = CH ǀ I. R-O-O-R CH₃ - CH₂ - CH = CH₂ + HCl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₃ ǀ Cl. Br FeBr₃ ǀ CH₃ - CH = C + CH₃ +Br-Br → CH₃ - CH - C - CH₃ ǀ ǀ ǀ CH₃ Br CH₃. O O oxidácia ″ ″ H₃C - CH₂ - CH₃ → CH₃ - C + H - C \ \ OH OH.

457. Vyberte reakciu prípravy 1,2-dichlórbutánu: UVž CH₃ - CH₂ - CH = CH₂ + Cl-Cl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₂ ǀ ǀ Cl Cl. AlCl₃ CH₃ - CH₂ - CH = CH₂ + Cl-Cl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₂ ǀ ǀ Cl Cl. AlCl₃ CH₃ - CH₂ - C ≡ CH + Cl-Cl → CH₃ - CH₂ - CH - CH₂ ǀ ǀ Cl Cl. H₃C - CH₂ - C ≡ CH + 2HCI → H₃C - CH₂ - CH - CH₂ ǀ ǀ Cl Cl.

458. O alkínoch platí: v molekule majú dva atómy uhlíka v hybridizácii sp. sú menej reaktívne ako alkény. charakteristické reakcie alkínov sú elektrofilné substitúcie. nereagujú s alkoholmi.

459. Charakteristické reakcie alkínov sú: nukleofilné substitúcie. elektrofilné adície. dehydrogenácie. napríklad adície halogénvodíkov.

460. Alkíny môžu reagovať s: alkalickými hydroxidmi. halogénmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX₃. vodou. halogénvodíkmi.

461. Vyberte správne reakcie: halogenáciou alkínov vznikajú deriváty alkénov alebo alkánov. hydratáciou alkínov vznikajú dihydroxyderiváty alkánov. hydratáciou etínu vzniká acetaldehyd. hydrogenáciou alkénov vznikajú alkíny.

462. O alkínoch platí: môžu reagovať s vodou. niektoré tvoria acetylidy. majú mierne zásaditý charakter. atómy vodíka v etíne sú mierne kyslé.

463. Alkíny reagujú podľa reakčnej schémy: Cl Cl ǀ ǀ CH₃ - CH₂ - C ≡ CH + 2HCl → CH₃ - CH₂ - C - CH ǀ ǀ Cl Cl. OH ǀ CH₃ - C ≡ CH + H₂O → CH₃ - C = CH₂ + H₂O → CH₃ - C - CH₃ ǀ ǀ OH OH. O H₂SO₄, MgSO₄ ″ HC ≡ CH + H₂O → HC = CH₂ → H₃C - C ǀ \ OH H. CH ≡ CH + Cl-Cl → Cl-C ≡ C-Cl + H₂.

464. Vyberte čo o väzbe C≡C neplatí: je reaktívnejšia ako C=C, pretože má väčšiu elektrónovú hustotu. napriek tomu, že má väčšiu elektrónovú hustotu nie je reaktívnejšia ako C=C. nie je reaktívnejšia ako C=C. zaniká len homolyticky.

465. Alkadiény: majú v molekule dve alebo viac dvojitých väzieb. podľa polohy dvojitých väzieb delíme na kumulované, izolované a konjugované. sú uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami, napríklad chloroprén. môžu polymerizovať.

466. Konjugované alkadiény: majú dve dvojité väzby v molekule oddelené jednou jednoduchou väzbou. majú v molekule elektróny π -väzieb delokalizované v dôsledku konjugácie π- elektrónov. ľahko prešmykujú na alkány. sú napríklad izoprén a 1,3-butadién.

467. Kumulované alkadiény: majú v molekule dve dvojité väzby, ktoré vychádzajú z jedného atómu uhlíka. nie sú stabilné a ľahko prešmykujú na alkíny. nie sú stabilné a ľahko sa štiepia na dva alkény. majú molekulový vzorec CnH2n.

468. Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v molekule uhľovodíka: 2,4,5-hexatriénu. chloroprénu. izoprénu. 1,3,5-hexatriénu.

469. Roztok KMnO₄ pri reakcii s nenasýtenými alkénmi mení farbu: mení červenofialovú farbu, pretože dochádza k oxidácii dvojitých väzieb. sa odfarbuje, pretože dochádza k oxidácii mangánu. pretože sa Mnᵛᴵᴵ redukuje na Mnᴵᵛ. pretože vznikajú rôzne oxidačné produkty, napríklad fenoly.

470. Z eténu môžeme vyrobiť zlúčeninu: vinylchlorid. etylénoxid. alylchlorid. formaldehyd.

471. Vyberte správny výrok: vinylchlorid získame z eténu chloráciou a elimináciou HCl. etylénoxid získame z eténu redukciou. kyslou hydrolýzou získame z etylénoxidu etén. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou získame z etylénoxidu etándiol.

472. Etén vzniká: dehydrogenáciou etánu. redukciou etánu. dehydratáciou etanolu. dvojnásobnou redukciou acetaldehydu.

473. O eténe platí: nachádza sa v rope, uhlí a zemnom plyne. je bezfarebný plyn sladkastej vône. vyrábajú sa z neho napríklad chlórované rozpúšťadlá, plasty. používa sa na urýchľovanie dozrievania niektorého ovocia.

474. Elektrofilné adície: sú typické pre alkény aj alkíny. sú typické pre alkány aj alkény. začínajú atakom elektrofilu. sú typické pre aromatické uhľovodíky.

475. Pri reakcii 2-metyl-2-penténu (2-metylpent-2-énu) s vodou: vzniká 2-metylpentán-2-ol. vzniká terciárny alkohol. vzniká sekundárny alkohol. ide o nukleofilnú substitúciu.

476. Cyklohexén od cyklohexánu sa líši: A. B. C. D. reakciou s brómovou vodou. reakciou s Tollensovým činidlom. tým, že dáva pozitívnu jodoformovú reakciu. tým, že fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexénom sa odfarbí a vznikne hnedá zrazenina.

477. 2,2,3,3-tetrachlórbután vznikne reakciou: but-2-énu s HCl. but-2-ínu s dvomi molekulami chlóru. nukleofilnou adíciou chlóru. elektrofilnou adíciou chlóru na but-2-ín v prítomnosti napr. AlCl₃.

478. O nenasýtených uhľovodíkoch neplatí: vznikajú dehydratáciou alkoholov. vznikajú dehydrogenáciou alkoholov. ich halogenáciou vznikajú alkíny. sú reaktívne, pričom reakčným centrom je dvojitá väzba.

479. Adíciou 1 molekuly vodíka na cyklohexadién vzniká: hexín. cyklohexán. cyklohexén. hexán.

480. Adíciou vody na acetylén vzniká ako konečný produkt: etándiol. acetón. vinylalkohol. acetaldehyd.

481. Ako oxidoredukčnú reakciu možno označiť: vznik etanalu z vinylalkoholu. vznik acetylénu z eténu. vznik nitrilu z amidu. vznik anilínu z nitrobenzénu.

482. Vyberte zlúčeninu, ktorá neobsahuje dvojitú väzbu: acetón. guanidín. karbid vápnika. fosgén.

483. Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriéne. 2,3,6-heptatriéne. 1,2,5-heptatriéne. 1,3,6-nonatriéne.

484. Etylénoxid: vzniká dehydrogenáciou etylénu. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou dáva etylénglykol. je stabilný cyklický éter. vzniká oxidáciou eténu.

485. O etylénoxide platí: je nestabilný a jeho hydrogenáciou vzniká etylénglykol. jeho kyslou alebo zásaditou hydrolýzou vzniká etándiol. patrí medzi étery. je ester kyseliny šťaveľovej.

486. Benzén: je 1,3,5-cyklohexatrién. je nenasýtený uhľovodík. má atómy uhlíka v hybridizácii sp, preto je dĺžka všetkých väzieb v aromatickom kruhu 0,139 nm. je pravidelný šesťuholník, ktorého uhlíky v cykle majú hybridizáciu sp².

487. O benzéne platí: charakteristickou reakciou je elektrofilná adícia. je nestabilný a rozkladá sa už pri izbovej teplote, preto pri práci s ním treba vetrať. má v molekule delokalizované elektróny σ-väzieb. má nízku vnútornú energiu.

488. Aromatické zlúčeniny sú: zlúčeniny, ktoré majú výraznú arómu. zlúčeniny, ktoré majú v molekule delokalizovaný oblak π-elektrónov a rovinnú štruktúru. zlúčeniny, ktoré majú v cykle molekuly 4n+2 delokalizovaných elektrónov. v priestore majú vaničkovú formu.

489. Pre arény neplatí: majú rovinné molekuly. ich charakteristické reakcie sú adície elektrofilné. atómy uhlíka v molekule benzénu tvoria tri σ-väzby, ktoré zvierajú uhol 120˚. za bežných podmienok reagujú rovnako ako nenasýtené uhľovodíky.

490. O arénoch platí tvrdenie: benzén sa kumuluje v mozgu. benzén pôsobí ako narkotický jed. benzén je bezfarebný horľavý plyn, ktorý so vzduchom tvorí výbušnú zmes. majú vysokú vnútornú stabilitu.

491. Charakteristické vlastnosti arénov sú: priestorové usporiadanie v stoličkovej forme. rovnaká dĺžka väzieb C-C v molekule benzénu rovná 0,139 nm. vysoká vnútorná energia, preto sú veľmi stabilné. delokalizácia π-elektrónov.

492. O benzéne môžeme povedať: je bezfarebná kryštalická látka. je výborným rozpúšťadlom nepolárnych látok, hlavne lipidov. horí čadivým plameňom. e pre človeka toxický.

493. K derivátom benzénu nepatrí: kumén. p-xylén. krezol. dioxán.

494. Charakteristické reakcie benzénu sú: reakcie nukleofilné a radikálové. substitúcie elektrofilné. oxidácie. redukcie.

495. Medzi charakteristické reakcie benzénu patrí: reakcia s halogénom v prítomnosti Lewisových kyselín. reakcia s halogénmi v prítomnosti UV žiarenia. nitrácia a sulfonácia. vznik hexachlórhexánu.

496. Nitrobenzén pripravíme: reakciou benzénu s kyselinou dusitou. reakciou benzénu s HNO₃ v prítomnosti kyseliny sírovej. adíciou nitrózoskupiny na benzénové jadro. nitráciou benzénu.

497. Charakteristické reakcie arénov sú: radikálové substitúcie. radikálové adície. elektrofilné adície. elektrofilné substitúcie.

498. Medzi elektrofilné substitúcie patrí: vznik cyklohexánu z benzénu. reakcia benzénu s chlóretánom. sulfonácia. diazotácia.

499. Elektrofilná substitúcia je reakcia: benzénu s nitračnou zmesou. benzénu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia. katalytická hydrogenácia benzénu. benzénu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hlinitého.

500. Radikálovým mechanizmom prebieha reakcia: chlorácia benzénu v prítomnosti FeCl₃. chlorácia benzénu v prítomnosti UV žiarenia. adícia vodíka v prítomnosti Pt. hydrogenácia benzénu za prítomnosti katalyzátora.