501cvbnjhg550

501. O elektrofilnú adíciu ide pri vzniku: acetylbenzénu z benzénu. styrénu z etylbenzénu. acetofenónu z acetylbenzénu. chlórderivátov z alkénov.

502. K elektrofilným adíciám patrí: vznik trinitrotoluénu z toluénu. reakcia brómetánu a etanolátu draselného. reakcia eténu s HCl. vznik vinylbenzénu z benzénu.

503. K aromatickým zlúčeninám nepatrí: hydrochinón. rezorcinol. piperidín. p-benzochinón.

504. Benzylchlorid je: chlórderivát fenolu. funkčný derivát kyseliny benzoovej. jednoväzbová skupina odvodená od kyseliny benzoovej. chlórderivát odvodený od toluénu.

506. Do polohy orto- a para- orientujú ďalšiu substitúciu: -NH₂. -NO₂. R-. -COOH.

507. Do polohy meta- orientujú ďalšiu substitúciu: -Cl. -SO₃H. -NO₂. -OH.

508. Na prípravu meta-chlórnitrobenzénu je najvhodnejší: toluén. fenol. chlórbenzén. nitrobenzén.

509. Najľahšie bude prebiehať elektrofilná substitúcia na: benzéne. nitrobenzéne. anilíne. aminobenzéne.

510. Vyberte, ktorá elektrofilná substitúcia bude prebiehať najťažšie: nitrácia benzénu. sulfonácia nitrobenzénu. chlorácia toluénu. nitrácia fenolu.

511. Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu. je rovnako zásaditý ako alifatický sekundárny amín. vzniká redukciou nitrobenzénu. vzniká oxidáciou anilínu.

512. Vyberte čo platí o kyseline ftalovej: pripravíme ju redukciou p-benzochinónu. pripravíme ju hydratáciou ftalanhydridu. vzniká dehydrogenáciou hydrochinónu. vzniká oxidáciou o-xylénu.

514. Pri nitrácii benzénu do druhého stupňa vzniká prevažne: 1,2-dinitrobenzén. 1,3-dinitrobenzén. m-dinitrobenzén. zmes orto a para dinitrobenzénu v pomere 1:1.

515. Nitráciou fenolu vzniká prevažne: zmes orto a meta dinitrofenolu. o-nitrofenol a p-nitrofenol. 2,4,6-trinitrofenol. 3,5-dinitrofenol.

516. 1,2-nitrotoluén alebo 1,4-nitrotoluén pripravíme reakciou: toluénu s nitračnou zmesou. metyláciou nitrobenzénu. metyláciou benzénu a jeho následnou nitráciou. nitráciou benzénu a jeho následnou metyláciou.

517. Hexachlórcyklohexán pripravíme: elektrofilnou adíciou chlóru na cyklohexén. adíciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia. elektrofilnou substitúciou chlóru na benzén. radikálovou substitúciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia.

518. Adíciou chlóru na benzén vzniká: chlórbenzén. dichlórhexén. 1,2,3,4,5,6–hexachlórcyklohexán. cyklický substituovaný alkán.

519. O arénoch platí: benzén sa z ropy získava dehydrogenáciou cyklohexánu. toluén sa používa na výrobu sacharínu, kyseliny benzoovej a výbušnín. kumén je surovinou na výrobu fenolu a acetaldehydu. benzén je biela kryštalická látka.

520. Medzi charakteristické vlastnosti aromatických zlúčenín nepatrí: rovinné usporiadanie atómov v cykle. nízka vnútorná energia. nízka stabilita. delokalizácia σ-väzieb.

521. Vyberte nesprávne tvrdenie: bromácia benzénu prebieha ťažšie ako bromácia fenolu. acetylácia toluénu prebieha ľahšie ako acetylácia nitrobenzénu. nitrácia anilínu prebieha ťažšie ako nitrácia benzénu. metylácia benzaldehydu prebieha ťažšie ako metylácia benzénu.

522. Vyberte správne výroky: reakcia vzniku acetylbenzénu z benzénu je alkylácia. reakcia benzénu s H₂SO₄ je elektrofilná substitúcia. nitrácia benzénu je reakcia vzniku anilínu. reakcia benzénu s Cl₂ za katalýzy FeCl₃ je radikálová adícia.

523. Vyberte správne výroky: oxidáciou kuménu vzniká fenol. hydrogenáciou styrénu vzniká etylbenzén. oxidáciou toluénu vzniká kyselina benzoová. redukciou hydrochinónu vzniká p-benzochinón.

525. Deriváty uhľovodíkov: sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule atóm uhlíka nahradený iným atómom, napríklad chlórom. sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule vždy len jeden atóm vodíka nahradený iným atómom, alebo skupinou atómov. sú zlúčeniny odvodené od uhľovodíkov, ktoré majú v molekule jeden alebo viac atómov vodíka nahradený iným atómom alebo skupinou atómov. môžu byť napríklad dusíkaté a kyslíkaté.

526. O vlastnostiach halogénderivátov uhľovodíkov platí: s rastúcim počtom halogénov v molekule klesá horľavosť. chloroform má narkotické účinky. nižšie halogénderiváty sú dobre rozpustné vo vode. chlorid uhličitý sa používal na čistenie odevov a na hasenie.

527. Halogénderiváty uhľovodíkov: sú bezfarebné látky dobre rozpustné vo vode. sú veľmi dobré rozpúšťadlá nepolárnych látok, najmä tukov. so stúpajúcim počtom atómov halogénov v molekule rastie ich horľavosť. tetrachlórmetán sa používal na hasenie.

528. Chloroform: je kryštalická látka sladkastého zápachu. na svetle sa rozkladá za vzniku fosgénu. pri inhalácii spôsobuje dočasný útlm mozgovej kôry. používa sa na hasenie.

529. Jodoform: vzniká reakciou acetaldehydu s jódom v prítomnosti alkalického hydroxidu. vzniká radikálovou substitúciou vodíkov metánu jódom. používa sa na dezinfekciu. je pre človeka toxický.

530. Pre freóny platí: sú heterocykly, ktoré majú v molekule aspoň dva halogény, z ktorých jeden musí byť fluór. CCl₂F₂ je dobrým rozpúšťadlom najmä tukov. vo vyšších vrstvách atmosféry sa rozkladajú za vzniku fluóru a spôsobujú rozklad ozónu. vo vyšších vrstvách atmosféry sa rozkladajú za vzniku radikálu chlóru a spôsobujú rozklad ozónu.

531. Freóny: sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne hocijaké halogény. sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne halogény, z ktorých jeden musí byť fluór. sú napríklad dibrómdifluórmetán a chlórfluórmetán. sú napríklad dichlórdibrómmetán a dichlórtrijódmetán.

532. Vyberte nesprávne tvrdenie: dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sú látky, ktoré poškodzujú zdravie. dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén majú karcinogénne účinky. dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sa používajú ako anestetikum pod názvom halotan. čím viac je atómov fluóru v molekule halogénderivátu, tým je menej toxický.

533. Väzba C-halogén: zaniká homolyticky. zaniká heterolyticky. môže vzniknúť elektrofilnou substitúciou vodíka v alkánoch. sa štiepi pôsobením nukleofilného činidla.

534. Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov: závisí len od typu halogénu v molekule. závisí len od polarity väzby C-halogén. závisí od energie, polarity a polarizovateľnosti väzby C-halogén. stúpa v poradí C-F < C-Cl < C-Br < C-I.

535. Charakteristické reakcie halogénderivátov uhľovodíkov sú: elektrofilné substitúcie, pretože na atóme halogénu sú voľné elektrónové páry. nukleofilné substitúcie, pretože na uhlíku vedľa halogénu je δ⁺. nukleofilné adície. radikálové substitúcie.

536. Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov pri SN závisí: len od halogénu, ktorý je naviazaný na atóme uhlíka. len od počtu uhlíkov v molekule halogénderivátu. od typu halogénu, hybridizácie atómu uhlíka, skupiny viazanej na C s halogénom. najmä od toho, či je halogén naviazaný na primárny, sekundárny alebo terciárny atóm uhlíka.

537. O reaktivite halogénderivátov uhľovodíkov platí: najreaktívnejší je jódderivát, pretože väzba C-I sa môže najviac polarizovať. najmenej reaktívne sú halogénderiváty alkánov. klesá v poradí halogénalkány > halogénarény > halogénalkény. najreaktívnejšie sú halogénarény.

538. Reakciou chlóretánu s etoxidom draselným vzniká: etylester. dietyléter. chloptán. dichlorid kyseliny etánovej.

539. Dietyléter môže vzniknúť reakciou: metoxidu sodného a 1-chlórpropánu. etoxidu draselného a chlóretánu. CH₃CH₂OK a C₂H₅Cl. NaOH a C₂H₅Cl.

540. Chlorid uhličitý: má triviálny názov fosgén. je nepolárne rozpúšťadlo. vzniká reakciou acetylidu vápenatého s vodou. je nehorľavý.

541. Halogénderiváty uhľovodíkov môžeme pripraviť: radikálovou substitúciou z alkánov. elektrofilnou substitúciou z alkénov. elektrofilnou adíciou z nenasýtených uhľovodíkov. elektrofilnou substitúciou z arénov.

542. O halogénderivátoch uhľovodíkov platí: nukleofilné substitúcie prebiehajú ľahšie na halogénalkánoch ako na halogénalkénoch. ak je halogén naviazaný na aromatické jadro, neprebiehajú substitúcie nukleofilné ale elektrofilné. SN na arylhalogenidoch a nenasýtených alkylhalogenidoch prebiehajú neochotne. môžeme ich pripraviť polymerizáciou alkénov.

543. Eliminácie u halogénderivátov uhľovodíkov: nie sú možné. prebiehajú len pri zvýšenej teplote a v prítomnosti dostatočne zásaditých činidiel. prebiehajú pri zvýšenej teplote a v prítomnosti koncentrovanej kyseliny sírovej. sú charakteristické reakcie halogénderivátov.

544. Elimináciou HCl z chlóretánu vzniká: acetylén. etylén. alkén. alkán.

545. Vyberte reakcie, ktoré môžu prebiehať: alkén + HBr → brómalkán. alkén + Br₂ → dibrómalkán. alkán + HCl → chlóralkán. alkén + H₂O → ketón.

546. Reakciou benzylchloridu s metoxidom sodným vzniká: ester. propylbenzén. metylbenzén. éter.

547. Dietyléter môže vznikať reakciou: metoxidu sodného a 1-chlórpropánu. metoxidu draselného a chlóretánu. CH₃CH₂OK a C₂H₅Cl. C₂H₅OH a C₂H₅Cl.

550. Reakcia alkylhalogenidu s alkoxidom je: elektrofilná adícia. nukleofilná adícia. nukleofilná substitúcia. reakcia vzniku éteru.

549. Vyberte správne reakčné schémy: x. x. x. x.