551. Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO₂ vznikajú SN z halogénderivátov uhľovodíkov a dusitanov vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou majú v molekule nitrózoskupinu .
552. Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre napríklad reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou redukciou primárnych amínov reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou .
553. Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogénderivátov uhľovodíkov a alkalických dusitanov redukciou anilínu priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote substitúciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou .
554. O nitrozlúčeninách platí: skupina –NO₂ je silným nukleofilom skupina –NO₂ vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomérny efekt patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny skupina –NO₂ sa ľahko oxiduje.
555. O nitroderivátoch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátorov (Pt, Ni) na anilín nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné používajú sa hlavne na výrobu polymérov používajú sa na výrobu farieb, výbušnín a liekov.
556. Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou –NH₂ v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou –NH-OH v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny –NH-NH vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia .
557. Aminoderiváty: delíme na primárne, sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná –NH₂ skupina sú primárne, sekundárne alebo terciárne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhľovodíkovým zvyškom majú amfotérny charakter s kyselinami tvoria amóniové soli .
558. O vlastnostiach amínov neplatí: amíny s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode molekuly rozpustných amínov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby všetky amíny majú amoniakálny zápach všetky amíny sú biele kryštalické látky .
559. Medzi primárne amíny patrí: (CH₃)N NH₂ -(CH₂)₆-NH₂ CH₃-CH(CH₃)-NH₂ pyrol .
560. Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atóme dusíka závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atóme dusíka aminoskupiny vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín .
561. Z uvedených amínov je najzásaditejší: metylamín dimetylamín trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov anilín.
562. Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín anilín pyrán guanidín .
563. Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: + I efekt - I efekt + M efekt - M efekt .
564. Najzásaditejší charakter má: anilín etándiamín hexándiamín dimetylamín.
565. O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti je sekundárny amín má slabo zásadité vlastnosti reakciou s kyselinou chlorovodíkovou vzniká anilíniumchlorid .
566. Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia redukcia diazotácia kopulácia .
567. Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom má vzhľadom na kladný mezomérny efekt –NH₂ skupiny slabo kyslý charakter má zásaditý charakter .
568. Dve aminoskupiny v molekule má: alanín anilín glycín lyzín .
569. O primárnych amínoch platí: reagujú s alkalickými dusitanmi za vzniku azozlúčenín reagujú napríklad s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku diazóniových solí reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrózamínov sú menej zásadité ako sekundárne amíny.
570. Sekundárne amíny: sú zásaditejšie ako primárne amíny reagujú s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku n-nitrózamínov reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazóniových solí reagujú len s koncentrovanými minerálnymi kyselinami za vzniku amóniových solí .
571. Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu reakciou brómbenzénu s amoniakom reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi oxidáciou nitrobenzénu .
572. O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi vznikajú reakciou diazóniových solí len s aromatickými fenolmi používajú sa na výrobu azofarbív obsahujú skupinu –N=N-, ktorá sa nazýva chromofórová skupina .
573. Vyberte správne tvrdenie: sekundárne amíny pôsobia ako elektrofilné činidlá amíny pôsobia ako nukleofilné činidlá diazotácia prebieha len pri vysokých teplotách primárne amíny reagujú s halogénderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych amínov.
574. Diazóniové soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatických amínov s NaNO₂ v prostredí HCl vznikajú kopuláciou oxidáciou primárnych amínov reakciou primárnych amínov s alkalickým dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodíkovej .
575. Diazóniové soli: aromatické diazóniové soli sú stabilnejšie ako alifatické vznikajú pri nízkych teplotách využívajú sa v organických syntézach sú nukleofilné činidlá .
576. O vlastnostiach amínov neplatí: metylamín sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa kadaverín a putrescín sa nazývajú aj mŕtvolné jedy z anilínu sa vyrábajú liečivá sulfónamidy anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom .
577. Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín furán chinín nikotín .
578. Prírodné amíny: sú zložkou živých organizmov vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín sú napríklad adrenalín a acetylcholín sú napríklad aj karotény .
579. Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor dusík síru halogén.
580. Metyloranž je: indikátor redoxných reakcií acidobázický indikátor azofarbivo primárny amín .
581. Kopulácia: je napríklad reakcia diazóniových solí s fenolom je rekacia diazóniových solí s amoniakom je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbivá je redoxná reakcia .
582. Reakciou benzéndiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén anilínová čerň azozlúčenina diazóniová soľ.
583. Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3-pentén pentán 2-pentanón alkén .
584. O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom –OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby všetky sú nepolárne látky .
585. Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu –OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne na primárne, sekundárne a terciárne podľa počtu –OH skupín na jednom atóme uhlíka na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je –OH skupina naviazaná podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné .
586. O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov .
587. Metanol: je surovinou na výrobu formaldehydu pripravíme podľa rovnice: CO + 2 H₂ → CH₃-OH pri zvýšenej teplote za prítomnosti katalyzátora je pre človeka toxický, letálna dávka je 20 - 50 ml od etanolu sa líši hlavne zápachom .
588. Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu vzniká kvasením prírodných sacharidov je bezfarebná kryštalická látka dobre rozpustná vo vode sa používa ako rozpúšťadlo .
589. Glycerol: je zložkou lipidov je surovinou na výrobu výbušnín sa používa v medicíne na výrobu liekov je zložkou ekrazitu .
590. Etándiol vzniká: oxidáciou etánu oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad redukciou glycerolu .
591. Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhľovodíka nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou –OH môžu mať na jednom atóme uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka –OH skupinou, inak sú nestabilné sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atóme uhlíka –OH skupinu môžu mať na jednom atóme uhlíka maximálne tri –OH skupiny .
592. Prítomnosť –OH skupiny v molekule: podmieňuje amfotérny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silné kyseliny spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov .
593. Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkohol voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárny alkohol fenol > primárny alkohol voda > fenol .
594. Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugácie s π-elektrónmi benzénového jadra lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny .
598. O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode so vzrastajúcim počtom –OH skupín v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie .
599. Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl napríklad hydratáciou propénu redukciou aldehydov .
600. Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén oxidáciou vzniká karboxylová kyselina redukciou vzniká ketón oxidáciou vzniká ketón .
|
