551cvbnjhg600

551. Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO₂. vznikajú SN z halogénderivátov uhľovodíkov a dusitanov. vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou. majú v molekule nitrózoskupinu.

552. Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre. napríklad reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou. redukciou primárnych amínov. reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.

553. Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogénderivátov uhľovodíkov a alkalických dusitanov. redukciou anilínu. priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote. substitúciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.

554. O nitrozlúčeninách platí: skupina –NO₂ je silným nukleofilom. skupina –NO₂ vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomérny efekt. patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny. skupina –NO₂ sa ľahko oxiduje.

555. O nitroderivátoch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátorov (Pt, Ni) na anilín. nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné. používajú sa hlavne na výrobu polymérov. používajú sa na výrobu farieb, výbušnín a liekov.

556. Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou –NH₂. v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou –NH-OH. v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny –NH-NH. vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia.

557. Aminoderiváty: delíme na primárne, sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná –NH₂ skupina. sú primárne, sekundárne alebo terciárne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhľovodíkovým zvyškom. majú amfotérny charakter. s kyselinami tvoria amóniové soli.

558. O vlastnostiach amínov neplatí: amíny s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode. molekuly rozpustných amínov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby. všetky amíny majú amoniakálny zápach. všetky amíny sú biele kryštalické látky.

559. Medzi primárne amíny patrí: (CH₃)N. NH₂ -(CH₂)₆-NH₂. CH₃-CH(CH₃)-NH₂. pyrol.

560. Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atóme dusíka. závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atóme dusíka aminoskupiny. vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín. klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.

561. Z uvedených amínov je najzásaditejší: metylamín. dimetylamín. trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov. anilín.

562. Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín. anilín. pyrán. guanidín.

563. Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: + I efekt. - I efekt. + M efekt. - M efekt.

564. Najzásaditejší charakter má: anilín. etándiamín. hexándiamín. dimetylamín.

565. O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti. je sekundárny amín. má slabo zásadité vlastnosti. reakciou s kyselinou chlorovodíkovou vzniká anilíniumchlorid.

566. Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia. redukcia. diazotácia. kopulácia.

567. Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu. vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom. má vzhľadom na kladný mezomérny efekt –NH₂ skupiny slabo kyslý charakter. má zásaditý charakter.

568. Dve aminoskupiny v molekule má: alanín. anilín. glycín. lyzín.

569. O primárnych amínoch platí: reagujú s alkalickými dusitanmi za vzniku azozlúčenín. reagujú napríklad s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku diazóniových solí. reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrózamínov. sú menej zásadité ako sekundárne amíny.

570. Sekundárne amíny: sú zásaditejšie ako primárne amíny. reagujú s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku n-nitrózamínov. reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazóniových solí. reagujú len s koncentrovanými minerálnymi kyselinami za vzniku amóniových solí.

571. Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu. reakciou brómbenzénu s amoniakom. reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi. oxidáciou nitrobenzénu.

572. O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi. vznikajú reakciou diazóniových solí len s aromatickými fenolmi. používajú sa na výrobu azofarbív. obsahujú skupinu –N=N-, ktorá sa nazýva chromofórová skupina.

573. Vyberte správne tvrdenie: sekundárne amíny pôsobia ako elektrofilné činidlá. amíny pôsobia ako nukleofilné činidlá. diazotácia prebieha len pri vysokých teplotách. primárne amíny reagujú s halogénderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych amínov.

574. Diazóniové soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatických amínov s NaNO₂ v prostredí HCl. vznikajú kopuláciou. oxidáciou primárnych amínov. reakciou primárnych amínov s alkalickým dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodíkovej.

575. Diazóniové soli: aromatické diazóniové soli sú stabilnejšie ako alifatické. vznikajú pri nízkych teplotách. využívajú sa v organických syntézach. sú nukleofilné činidlá.

576. O vlastnostiach amínov neplatí: metylamín sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa. kadaverín a putrescín sa nazývajú aj mŕtvolné jedy. z anilínu sa vyrábajú liečivá sulfónamidy. anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.

577. Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín. furán. chinín. nikotín.

578. Prírodné amíny: sú zložkou živých organizmov. vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín. sú napríklad adrenalín a acetylcholín. sú napríklad aj karotény.

579. Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor. dusík. síru. halogén.

580. Metyloranž je: indikátor redoxných reakcií. acidobázický indikátor. azofarbivo. primárny amín.

581. Kopulácia: je napríklad reakcia diazóniových solí s fenolom. je rekacia diazóniových solí s amoniakom. je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbivá. je redoxná reakcia.

582. Reakciou benzéndiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén. anilínová čerň. azozlúčenina. diazóniová soľ.

583. Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3-pentén. pentán. 2-pentanón. alkén.

584. O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom –OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode. fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno. medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby. všetky sú nepolárne látky.

585. Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu –OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne. na primárne, sekundárne a terciárne podľa počtu –OH skupín na jednom atóme uhlíka. na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je –OH skupina naviazaná. podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné.

586. O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby. v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby. vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov.

587. Metanol: je surovinou na výrobu formaldehydu. pripravíme podľa rovnice: CO + 2 H₂ → CH₃-OH pri zvýšenej teplote za prítomnosti katalyzátora. je pre človeka toxický, letálna dávka je 20 - 50 ml. od etanolu sa líši hlavne zápachom.

588. Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu. vzniká kvasením prírodných sacharidov. je bezfarebná kryštalická látka dobre rozpustná vo vode. sa používa ako rozpúšťadlo.

589. Glycerol: je zložkou lipidov. je surovinou na výrobu výbušnín. sa používa v medicíne na výrobu liekov. je zložkou ekrazitu.

590. Etándiol vzniká: oxidáciou etánu. oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou. hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad. redukciou glycerolu.

591. Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhľovodíka nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou –OH. môžu mať na jednom atóme uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka –OH skupinou, inak sú nestabilné. sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atóme uhlíka –OH skupinu. môžu mať na jednom atóme uhlíka maximálne tri –OH skupiny.

592. Prítomnosť –OH skupiny v molekule: podmieňuje amfotérny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov. podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode. spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silné kyseliny. spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov.

593. Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkohol. voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárny alkohol. fenol > primárny alkohol. voda > fenol.

594. Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny. pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugácie s π-elektrónmi benzénového jadra. lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť. v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny.

598. O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode. so vzrastajúcim počtom –OH skupín v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode. fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov. fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie.

599. Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov. reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl. napríklad hydratáciou propénu. redukciou aldehydov.

600. Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén. oxidáciou vzniká karboxylová kyselina. redukciou vzniká ketón. oxidáciou vzniká ketón.