601cvbnjhg650

601. Oxidáciou propán-2-olu vzniká: acetón. glycerol. aldehyd. ketón.

602. Oxidáciou etándiolu môže vzniknúť: glyoxál. etylénglykol. kyselina glyoxalová. kyselina oxálová.

603. O terciárnom alkohole platí: vzniká reakciou sekundárneho alkoholu s vodou v kyslom prostredí. je kyslejší ako primárny alkohol. je napríklad pyrogalol. nemôže sa oxidovať za vzniku aldehydu.

604. Reakciou kyseliny s alkoholom vzniká: alkoxid. alkoxóniová soľ. karboxylová kyselina. alkohol s kyselinou nemôže reagovať lebo má mierne kyslý charakter.

605. Hydroxyderiváty uhľovodíkov sú podľa Brönsteda: len kyseliny. len zásady. amfolyty. nemôžu prijať ani odštiepiť katión vodíka.

606. Glycerol je: trojsýtny alkohol. terciárny alkohol. opticky aktívny. súčasťou kozmetických krémov.

607. Oxidáciou glycerolu: na primárnom uhlíku vzniká glyceraldehyd. na sekundárnom uhlíku môže vznikať acetón. na sekundárnom uhlíku môže vznikať dihydroxyacetón. do druhého stupňa vzniká kyselina citrónová.

608. O glycerole platí: nachádza sa v organizme človeka ako koenzým. vzniká v organizme pri proteosyntéze. vzniká v organizme pri enzýmovej hydrolýze lipidov. je súčasťou lipidov a nukleových kyselín.

609. Glycerín: je roztok glycerolu vo vode a používa sa v kozmetickom priemysle. zvláčňuje pokožku. vzniká redukciou glyceraldehydu. je roztok glycerolu v alkohole.

610. Reakciou alkoholu s alkalickým hydroxidom vzniká: alkoxid. napríklad alkoholát sodný. fenoxid. soľ alkoholu.

611. Zlúčenina CH₃CH₂OK : je etoxid draselný. etanoát draselný. etanolát draselný. vzniká reakciou draslíka s etanolom.

612. Fenoxid draselný: pripravíme reakciou kyseliny benzoovej s draslíkom. vzniká reakciou fenolu s hydroxidom draselným. má v molekule iónovú väzbu. vzniká reakciou toluénu s draslíkom.

613. Alkoxóniové soli vznikajú: oxidáciou alkoholov. reakciou alkoholu s minerálnymi kyselinami. reakciou kyseliny s fenoxidom. redukciou karboxylových kyselín.

614. Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku konjugácie voľného elektrónového páru kyslíka a delokalizovaného oblaku π elektrónov na aromatickom jadre. v dôsledku pozitívneho mezomérneho efektu –OH skupiny. v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny. nie sú kyslejšie, pretože kyslík je silne elektronegatívny a priťahuje si elektróny z aromatického jadra.

615. Metanol od etanolu rozlíšime: podľa vône. reakciou s KMnO₄. reakciou s I₂ v prostredí alkalického hydroxidu. jodoformovou reakciou.

616. Medzi fenoly zaraďujeme: kyselinu salicylovú. krezol. o-xylén. hydrochinón.

617. Oxidáciou hydrochinónu vzniká: p-benzochinón. m-benzochinón. kyselina tereftalová. nenasýtený diketón.

618. p-benzochinón vzniká: redukciou pyrogalolu. dehydrogenáciou hydrochinónu. dehydratáciou hydrochinónu. oxidáciou hydrochinónu.

619. Vyberte správne tvrdenie: fenoly s FeCl₃ dávajú farebné reakcie. fenol je dobre rozpustný vo vode. fenol vzniká oxidáciou kuménu. úplnou hydrogenáciou fenolu vzniká cyklohexán.

620. Etanol je kvapalina a etán je plyn, pretože: etán má nižšiu molekulovú hmotnosť. etanol je kyslejší. medzi molekulami etanolu sa tvoria vodíkové väzby a medzi molekulami etánu nie. medzi molekulami etánu pôsobia pevné kovalentné väzby.

621. Dimetyldisulfid vzniká: dehydratáciou metántiolu. oxidáciou metántiolu. redukciou metántiolu. z organických peroxidov.

622. Disulfidová väzba: vzniká oxidáciou tiolov. sa nachádza aj v molekulách bielkovín. vzniká hydrogenáciou etántiolu. sa podieľa na sekundárnej štruktúre bielkovín.

623. Metamérom dibutyléteru je: CH₃– CH₂– CH₂–O–CH₂– CH₂– CH₂– CH₂–CH₃. CH₃ – CH₂– CH₂– CH₂– CH₂– CH₂– CH₂–CH₂–O–CH₃. CH₃– CH₂– CH₂–O–CH₂– CH₂–CH₃. CH₃– CH₂– CH₂– CH₂– CH₂– CH₂– CH₂–CHO.

624. O éteroch môžeme povedať: majú nižšie teploty varu ako príslušné alkoholy. medzi molekulami éterov sa tvoria kyslíkové väzby. na svetle môžu tvoriť výbušné peroxyzlúčeniny. sú dobré rozpúšťadlá organických zlúčenín a môžu prijať katión vodíka na voľný elektrónový pár kyslíka.

625. Reakciou alkoholov s: alkalickými hydroxidmi vznikajú alkoxidy a voda. alkalickými kovmi vznikajú alkoxidy a vodík. aldehydmi v kyslom prostredí vznikajú poloacetály alebo acetály. fenolmi vznikajú aldoly.

626. Oxidáciou primárneho alkoholu vzniká podľa podmienok reakcie: karboxylová kyselina. ketón. acetál. aldehyd.

627. Reakciou hydroxyderivátov uhľovodíkov s: ketónmi vznikajú aldoly. halogénvodíkovými kyselinami vznikajú alkoxóniové soli. kyslíkatými minerálnymi kyselinami vznikajú estery. aldehydmi vznikajú acetály.

628. Primárne alkoholy vznikajú: redukciou ketónov. dehydrogenáciou aldehydov. redukciou karboxylových kyselín do druhého stupňa. hydrogenáciou aldehydov alebo ketónov.

629. Vinylalkohol: vzniká adíciou vody na acetylén. vzniká adíciou vody na etylén. vzniká dehydratáciou etanalu. je nestabilný a prešmykuje na acetaldehyd.

630. Pre alkoholy platí: jednosýtne s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône. s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú vo vode veľmi dobre rozpustné. sú vo vode nerozpustné, pretože nedochádza k disociácii. ich rozpustnosť vo vode stúpa s rastúcim počtom atómov uhlíka.

631. Alkoholy majú vyššie teploty varu v porovnaní so základnými uhľovodíkmi pretože: medzi molekulami alkoholov sa netvoria vodíkové väzby. medzi molekulami alkoholov sa tvoria vodíkové väzby. vzniká vodíková väzba medzi molekulami vody a –OH skupinou alkoholov. majú vyššiu molekulovú hmotnosť.

632. Etándiol: je kvapalina sladkej chuti a používa sa ako sladidlo v potravinárstve. používa sa na výrobu nemrznúcich zmesí. vzniká kyslou alebo zásaditou hydrolýzou etylénoxidu. je toxický.

633. Medzi aromatické alkoholy nepatrí: fenol. hydroxyderivát, ktorý má –OH skupinu naviazanú na postrannom reťazci aromatického kruhu. pyrokatechol. benzylalkohol.

634. Alkoholy: sú amfotéry. majú väčšiu polaritu väzby O-H ako voda. ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanú na terciárnom uhlíku sú, po metanole, najkyslejšie. ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanú na primárnom uhlíku sú, po metanole, najkyslejšie.

635. Medzi fenoly patria: pyrokatechol, o-krezol. hydrochinón, rezorcinol. benzylalkohol, o-xylén. benzochinón, etylénglykol.

636. Fenol: je biela kryštalická látka vo vode málo rozpustná. ľahšie odštiepi katión vodíka ako primárny alkohol. je slabšia kyselina ako metanol. používa sa v medicíne na dezinfekciu rán.

637. Alkoholy: dehydratáciou poskytujú alkény. môžu vzniknúť reakciou halogénalkánov s NaOH. v molekule obsahujú aspoň jednu nepolárnu –OH skupinu. so silnými zásadami nereagujú.

638. O etántiole platí: je kvapalina príjemnej vône, preto sa používa na odorizáciu zemného plynu. má v molekule dve -SH skupiny. je sírna obdoba etylalkoholu. dehydrogenáciou vzniká dietyldisulfid.

639. Reakciou etanolu s H₂SO₄ vzniká: pri zvýšenej teplote etén. za studena ester. CH₃-CH₂-O-SO₃H pri nízkej teplote. CH₃-CH₂-O-O-SO₃H pri nízkej teplote.

640. Hydroxyderiváty uhľovodíkov poskytujú reakcie: produktom dehydrogenácie sekundárneho alkoholu je zlúčenina typu R-CO-R. oxidáciou –OH skupiny v kyseline mliečnej vzniká oxoskupina. produktom oxidácie primárneho alkoholu môže byť acetón. fenol dáva dehydrogenáciou cyklohexanol.

641. Z uvedených reakcií môže prebiehať: oxidácia 1-propanolu (propán-1-olu) na propanal. oxidácia formaldehydu na kyselinu mravčiu. redukcia ketokyseliny na oxokyselinu. redukcia metanalu na kyselinu metánovú.

642. Vyberte správne výroky o hydroxyderivátoch uhľovodíkov: sorbitol patrí k hydroxyderivátom uhľovodíkov. elektrofilné substitúcie fenolov prebiehajú ľahšie ako nesubstituovaných arénov. hydroxylové skupiny sa vyskytujú aj v molekulách sterolov, sacharidov, bielkovín, cholesterolu, vitamínu A, vitamínu E. etylalkohol je jednosýtny sekundárny alkohol.

643. Vyberte, čo platí o fenole: reakciou s Cl₂ v prítomnosti FeCl₃ vzniká o-chlórfenol alebo p-chlórfenol. reakciou s HCl vzniká fenyloxónium chlorid. reakciou s metanolom vzniká fenylester. reakciou s draslíkom vzniká fenoxid draselný.

644. Vyberte karbonylové zlúčeniny: CH₃-CO-C₆H₅. acetofenón. pyrogalol. R-CO-O-R.

645. Vyberte, ktoré zo zlúčenín sú karbonylové zlúčeniny: CH₂O. NH₂-CO-NH₂. CH₃-O-CH₃. CH₃-CO-CH₃.

646. Pre karbonylové zlúčeniny platí: môžu byť primárne, sekundárne, terciárne, podľa počtu charakteristických skupín v molekule. karbonylový uhlík je v hybridizácii sp², preto má karbonylová skupina rovinnú štruktúru. nespárený elektrón atómu uhlíka tvorí s nespáreným elektrónom atómu kyslíka π-väzbu. majú charakteristickú skupinu.

647. O karbonylových zlúčeninách platí: majú nižšiu teplotu varu ako hydroxyderiváty uhľovodíkov, lebo medzi ich molekulami sa netvoria vodíkové väzby. nižšie aldehydy a ketóny sú dobre rozpustné vo vode, lebo s molekulami vody tvoria vodíkové väzby. okrem karbonylovej skupiny sa v ich molekule už nemôže nachádzať žiadny iný substituent. všetky vznikajú oxidáciou primárnych alkoholov.

648. O reaktivite aldehydov a ketónov neplatí: závisí od charakteru jednoväzbových skupín, ktoré sú naviazané na karbonylovom uhlíku. je približne rovnaká, pretože aldehydy aj ketóny obsahujú rovnakú karbonylovú skupinu. aldehydy sú pri nukleofilných adíciách reaktívnejšie ako ketóny. reaktivita karbonylových zlúčenín závisí od pozitívneho čiastkového kladného náboja na karbonylovom uhlíku.

649. Formaldehyd je reaktívnejší ako acetaldehyd, pretože: atómy vodíka formaldehydu majú malý +I efekt na funkčný uhlík. má menšiu molekulovú hmotnosť. je plyn. +I efekt alkylovej skupiny acetaldehydu znižuje veľkosť čiastkového záporného náboja na jeho karbonylovom uhlíku.

650. Acetón a vinylalkohol: sú optické izoméry. sú tautoméry. sú metaméry. nie sú izoméry.