6022-35

6022Označte správne dvojice. Legionella pneumophila - interhumánny prenos. pneumónia pri Q-horúčke - zoonóza. Chlamydia psittaci - častý pôvodca nozokomiálnej pneumónie. pneumonická forma tularémie - výlučne po respiračnom prenose. pneumokoková pneumónia - sekundárna, pri chrípke. Pseudomonas aeruginosa - pľúcna infekcia pri cystickej fibróze. Chlamydia pneumoniae - existuje účinná vakcína. Chlamydia trachomatis D-K - pneumónia novorodencov. Streptococcus pneumoniae - existuje účinná vakcína. Pneumocystis jiroveci - pneumónia pri kolapse bunkovej imunity.

6023Na vzniku zubného kazu a ochorení parodontu sa podieľajú. Streptococcus pyogenes. Streptococcus mutans. Lactobacillus spp. Actinomyces spp. Streptococcus agalactiae. Porphyromonas gingivalis. Enterobacter aerogenes. Fusobacterium spp. Staphylococcus epidermidis. Veillonella spp.

6024Bakteriálna sepsa. sepsa vzniká pri neregulovanej systémovej zápalovej odpovedi voči infekčnému agensu. základné ochorenie, imunita, etiológia a liečba bakteriémie nemá vplyv na vznik sepsy. schopnosť vyvolať sepsu je daná aktivitou endotoxínov mikrobiálnych pôvodcov. sepsu charakterizujú tachykardia, hyperventilácia, zmeny teploty a mentálneho stavu. anaeróbne baktérie nie sú schopné vyvolať sepsu. sepsu nemôžu vyvolať oportúnne patogénne mikroorganizmy. počas sepsy nie je pravdepodobný vznik sekundárneho zápalového ložiska. monitoruje sa sledovaním hladín CRP, prokalcitonínu a presepsínu v sére. bakteriálny pôvodca sepsy je vždy dokázateľný v hemokultúre. chirurgická eradikácia infekčných ložísk je dôležitým doplnkom antibiotickej liečby sepsy.

6025Patogenéza sepsy a septického šoku. sepsu môže vyvolať obligátne aj fakultatívne patogénny pôvodca. septický šok častejšie vyvolávajú grampozitívne baktérie. pri sepse sa aktivuje tvorba prozápalových cytokínov a vzniká "cytokínová búrka. v patogenéze gramnegatívnej sepsy sa uplatňuje aktivita kyseliny teichoovej. pri progresii sepsy do septického šoku sa v endoteli neregulovane tvorí NO. rozvinutá forma septického šoku je vždy úspešne liečiteľná antibiotikami. pri sepse sa neregulovane aktivuje hemokoagulačný, kinínový a komplementový systém. v patogenéze sepsy má väčší význam aktivácia PMNL než reakcie cievneho endotelu. refraktérne štádium septického šoku sa vyznačuje pretrvávajúcou hypotenziou. medzi dôležité mediátory sepsy patria TNF, IL-1, IL-6, IL-8 a IL-12.

6026Medzi obvyklých pôvodcov infekčných endokarditíd patrí. Clostridium difficile. Staphylococcus aureus. Aggregatibacter actinomycetemcomitans. Corynebacterium diphtheriae. Neisseria gonorrhoeae. orálne viridujúce streptokoky. Haemophilus ducreyi. Coxiella burnetii. Enterococcus spp. Helicobacter pylori.

1027Na mikrobiologickú diagnostiku sepsy sa odoberá. krv na dôkaz špecifických protilátok. krv na hemokultiváciu pred a počas vzostupu teploty. krv na hemokultiváciu, výlučne v afebrilnom období. krv na hemokultiváciu po vrchole teplotného maxima. krv z vena cubiti. krv, prednostne z vena femoralis. krv, klinicky významný je počet baktérií nad 100 000/ml. okrem krvi na hemokultiváciu ďalší materiál podľa predpokladaného ložiska sepsy. optimálne tri vzorky krvi, odobraté pred teplotným vrcholom. ster z miesta vpichu pred odberom krvi.

6028Mikrobiologická diagnostika pri sepse a endokarditíde. pri odbere jednotlivých hemokultúr nie je vhodné striedať miesto vpichu. odber krvi z centrálneho venózneho katétra sa dopĺňa odberom krvi z periférie. pri endokarditíde sa odoberajú 3 sady hemokultúr v priebehu 1-2 hodín. hemokultúra sa po odbere a počas transportu nesmie chladiť. ster z kože slúži na dôkaz pôvodcu sepsy. interpretácia hemokultúry berie do úvahy aj výsledok kožného steru pred vpichom. pri naliehavosti antibiotickej liečby je potrebné využiť rýchle diagnostické metódy. mikroskopické vyšetrenie krvi sa robí hneď po jej odbere (statimové vyšetrenie). monitorovanie zápalových mediátorov (CRP, prokalcitonín) pri sepse nemá význam. antibiotiká sa pri sepse začnú podávať až vtedy, keď sú známe výsledky testov citlivosti.

6029Purulentné meningitídy. pôvodcami sú najmä vírusy a parazitické prvoky. pôvodca sa dá dokázať kultiváciou likvoru z lumbálnej punkcie. pri ústupe príznakov zápalu sa dávkovanie antibiotík neznižuje. môžu mať epidemický výskyt. pri bakteriálnej sepse pravidelne vzniká aj infekcia meningov. dôležitým faktorom virulencie ich pôvodcov je polysacharidové puzdro. medzi ich pôvodcov patria špirálovité baktérie. niekedy môžu mať priónový pôvod. k pôvodcom patrí N. meningitidis, S. pneumoniae, H. influenzae a L. monocytogenes. k typickým pôvodcom u novorodencov patrí S. agalactiae, E. coli K1 a L. monocytogenes.

6030Mozgový absces. predisponujúcim faktorom vzniku môžu byť ischemické ložiská v CNS. pôvodcom môže byť S. aureus po septickej embolizácii počas endokarditídy. pôvodca sa dokazuje vo vzorke hnisu získaného punkciou abscesu. pri úvodnej liečbe sa aplikujú vysoké dávky acykloviru. ochorenie vzniká výlučne hematogénnym prenosom. je typickou léziou terciárneho syfilisu. vláknité baktérie ho nevyvolávajú. pôvodcom môžu byť anaeróbne baktérie. môže vzniknúť šírením dentálnej infekcie na CNS. odobratý materiál sa vyšetruje len anaeróbnou kultiváciou.

6031Vírusové infekcie CNS. vírus môže do CNS prenikať retrográdnym axonálnym transportom. v likvore majú prevahu mononukleárne leukocyty. pri diagnostike sa odoberá paralelne krv a likvor na vyšetrenie protilátok. v liečbe sa podávajú širokospektrálne antibiotiká. v diagnostike sa používa dôkaz vírusového genómu v likvore pomocou PCR. na rozdiel od bakteriálnych meningitíd prebiehajú vírusové menigitídy viac akútne. mávajú dvojfázový priebeh. vírusové meningitídy majú obvykle miernejší klinický priebeh než bakteriálne. väčšinou ide o purulentný zápal. vírusové meningoencefalitídy môžu mať endemický výskyt.

6032Medzi obvyklých pôvodcov vírusových meningitíd patria. coxackievírusy. variolavírus. vírus parotitídy. HSV-2. CMV a VZV u ľudí s imunodeficitom. papilomavírusy. koronavírusy. vírus besnoty. echovírusy. norovírusy.

6033Medzi obvyklých pôvodcov aseptických meningitíd patria. coxackievírusy a echovírusy. rubeolavírus. Haemophilus influenzae. Streptococcus agalactiae. Borreliella burgdorferi. Leptospira interrogans. rinovírusy. vírus parotitídy. riketsie. Taenia solium.

6034Infekcie CNS parazitárneho pôvodu. patrí k nim cysticerkóza a cystická echinokokóza. patrí k nim kryptokoková meningoencefalitída. larválne parazitózy CNS sa potvrdzujú dôkazom špecifických protilátok. cysticerkózu CNS potvrdí kultivačné vyšetrenie likvoru. natívny preparát likvoru odhalí amébovú infekciu CNS. toxoplazmóza CNS sa objavuje u pacientov s deficitom bunkovej imunity. toxoplazmóza CNS sa diagnostikuje mikroskopickým a kultivačným vyšetrením likvoru. medzi pôvodcov patria kryptosporídie a Pneumocytis jiroveci. pôvodcom môže byť Trypanosoma brucei a Plasmodium falciparum. mikrosporídie ich nevyvolávajú.

6035Choroby spôsobené priónmi. inkubačný čas môže trvať roky. pôvodca vyvoláva tvorbu špecifických IgM protilátok. klinický obraz je dôsledkom degenerácie nervových buniek. ochorenie je dôsledkom autoimúnneho zápalového procesu. pôvodca sa prenáša kvapôčkovou infekciou. príkladom je kuru a Creutzfeldtova-Jacobova choroba. príkladom je besnota a herpes zoster. ochorenie nie je v súčasnosti liečiteľné. ochorenie možno preniesť z chorého človeka na zdravého. pri ochorení je pozitívny kožný test s antigénom pôvodcu.