639-706

Karboxylove kyseliny: . m6zu byt ' mono-, di-, tri- az polykarboxylove kyseliny. s nizsim poctom at6mov uhlika maju stipl'avy zapach. C. vsetky su dobre rozpustne vo vode, lebo maju v molekule polarnu skupinu. D. kyseliny s nizsim poctom at6mov uhlika maju vyssie teploty varu ako prislusne uhl'ovodiky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodikove vazby.

640. Karboxylove kyseliny s nizsim poctom at6mov uhlika: A. su rozpustne len v organickych rozpust'adlach. B. su dobre rozpustne vo vode, lebo medzi karboxylovymi skupinami kyselin a vodou sa tvoria vodikove vazby. C. tvoria navzajom dimery, preto je ich teplota varu vysoka. D. su biele krystalicke latky.

641. Kysly charakter karboxylovych kyselin vyplyva: A. z toho, ze vsetky maju stipl'avy zapach a kyslu chut'. B. z presunu elektr6nov co sa prejavi na polarizacii vazby -OH. C. z toho, ze v d6sledku vysokej elektronegativity kyslika vznika mezomerny efekt, ktory polarizuje vazbu O-H tak, ze sa odstiepi prot6n. D. z poctu at6mov vodika v molekule.

O karboxylovej skupine plati: A. karboxylovy uhlik je v hybridizacii sp2. B. karboxylovy uhlik vytvara tri 0 a jednu n vazbu. C. at6m uhlika a dva at6my kyslika tvoria pravidelny oktaeder. D. vol'ne elektr6nove pary kyslika z -OH skupiny sa zapajaju do konjugacie s vazbou -C=O.

O vlastnostiach karboxylovych kyselin neplati: A. nizsie karboxylove kyseliny tvoria dimery, preto ich teploty varu su vysoke. B. polarita skupiny -COOH sp6sobuje rozpustnost' kyseliny vo vode. C. uhlikovy zvysok karboxylovej kyseliny potlaca rozpustnost' vo vode. D. pretoze vsetky karboxylove kyseliny obsahuju skupinu -COOH, su dobre rozpustne vo vode.

Kyslost' karboxylovych kyselin zavisi: A. len od poctu karboxylovych skupin v molekule. B. len od dlzky uhlikoveho ret'azca. C. od koncentracie a poctu skupin -COOH v molekule. od dlzky a charakteru uhlikoveho ret'azca.

O vlastnostiach karboxylovej skupiny -COOH plati: . polarita vazby -OH podmienuje odstiepenie H+. B. v ani6ne -COO- je zaporny naboj rozlozeny rovnomerne na obidva kysliky. C. dlzka vazieb -C-O v skupine -COOH je rovnaka a je to 0,127 mm. D. vsetky tri vazby na karboxylovom uhliku su usporiadane v priestore a zvieraju uhol 107°.

Silu karboxylovych kyselin charakterizuje: pH. B. koncentracia. hodnota Ka a pKa. ionizacny stupen.

. Kyslost' karboxylovych kyselin vzrasta v poradi: kyselina maslova < kyselina mravcia. B. kyselina octova < kyselina oxalova. C. kyselina st'avelova < kyselina mravcia. D. kyselina mravcia < kyselina benzoova.

O karboxylovych kyselinach m6zeme povedat': A. v prirode sa vacsinou vyskytuju vo forme soli a derivatov. v prirode sa nachadza vol'ne kyselina triflu6roctova. C. kyselina jantarova sa vyskytuje v ovoci a vznika aj pri metabolickych dejoch v organizme. D. vznikaju v prirode len rozkladom zivocisnych organizmov.

Medzi karboxylove kyseliny nepatri: kyselina pikrova. B. kyselina mocova. C. kyselina arachova. D. kyselina benzensulf6nova.

Kyselina mravcia: A. je bezfarebna kvapalina stipl'aveho zapachu a ma leptave ucinky. B. nachadza sa v telach mravcov, komarov, vciel a v zihl'ave, ale nema prakticke vyuzitie. vyuziva sa pri metalizacii kovov, spracovani koze a synteze zlozitejsich zlucenin. priemyselne sa vyraba z metanolu a oxidu uhol'nateho.

Vyberte nespravne tvrdenie: A. konjugacia vol'neho elektr6noveho paru kyslika -OH skupiny sp6sobuje zmensenie hodnoty o+ na karboxylovom uhliku a polarizaciu -OH skupiny. B. karboxylovy uhlik v d6sledku konjugacie elektr6noveho paru kyslika, je voci nukleofilnym cinidlam menej reaktivny ako karbonylovy uhlik. C. charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su nukleofilne adicie. karboxylovy uhlik je v hybridizacii sp.

Redukcne vlastnosti ma: kyselina mravcia. kyselina ftalova. kyselina mliecna. kyselina citr6nova.

Oxidaciou kyseliny mravcej vznika: nasledne aj kyselina uhlicita. B. oxid uhlicity a voda. C. formaldehyd. D. kyselina karbamova.

Kyselina st'avel'ova: A. je bezfarebna kvapalina. B. nachadza sa v rastlinach, ako napriklad st'avel', spenat. C. pre cloveka je toxicka, pretoze st'avel'an sodny je sucast'ou oblickovych kamenov. st'avel'an vapenaty je zlozkou oblickovych kamenov.

655. Kyselina citr6nova: A. je kyselina propantriova. B. je trojsytna hydroxykyselina. C. ma baktericidne ucinky a pouziva sa v potravinarskom priemysle na konzervaciu potravin. . znizuje zrazanlivost ' krvi, lebo viaze vapenate kati6ny v krvi.

656. Kyselina citr6nova: A. nie je opticky aktivna. B. je kyselina propantriova. C. patri medzi substitucne derivaty karboxylovych kyselin. D. patri medzi funkcne derivaty karboxylovych kyselin.

Charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su: A. neutralizacia. B. elektrofilne substitucie. nukleofilne substitucie. dehydrogenacie.

. O esterifikacii plati: A. je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalickeho hydroxidu. B. je reakcia alkoholov a karboxylovych kyselin v kyslom prostredi. prebieha adicno-eliminacnym mechanizmom. je reakcia, pri ktorej m6ze reagovat' len organicka kyselina s alkoholom.

. Neutralizacia je reakcia: A. karboxylovej kyseliny a R-OH. B. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi. pri ktorej vznika sol' kyseliny a voda. pri ktorej vznika anhydrid kyseliny.

Pre esterifikaciu plati: A. reakcnu zmes je potrebne chladit', lebo reakcia je silne exotermicka. B. kati6n vodika ako katalyzator zvysuje reaktivitu karboxyloveho uhlika a potlaca disociaciu kyseliny. C. kyselina m6ze reagovat' len s jednosytnym alkoholom. D. rovnovazny stav reakcie je posunuty na stranu reaktantov, preto je potrebne odoberat' produkty.

661. Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejavi najvyraznejsi - l efekt na karboxylovy uhlik: trichl6retanova. B. dichl6retanova. C. 4-chl6rpentanova. D. octova.

663. Vyberte funkcne derivaty karboxylovych kyselin: A. CH3CONa. CH3CONH2. C. CH3CH2CH(Cl)COOH. D. kyselina salicylova.

664. Oznacte zluceninu, ktora predstavuje substitucny derivat karboxylovej kyseliny: . glycin. etanoat sodny. kyselina vinna. chlorid kyseliny propi6novej.

665. Medzi substitucne derivaty karboxylovych kyselin patri: kyselina jablcna. kyselina jantarova. kyselina glutamova. kyselina glutarova.

666. Acylpyrin pripravime reakciou: A. kyseliny ftalovej a etanolu. B. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej. kyseliny salicylovej a kyseliny octovej. anhydridu kyseliny salicylovej a etanovej.

. Esterifikacia je reakcia medzi: A. metanolom a anhydridom kyseliny. B. fenolom a chloridom kyseliny benzoovej. C. benzoylchloridom a kyselinou octovou. propanolom a benzoylchloridom.

668. Medzi viacsytne karboxylove kyseliny nepatri: A. kyselina mal6nova. B. kyselina glukarova. kyselina acetooctova. kyselina citr6nova.

669. Propylester kyseliny octovej vznika reakciou: A. kyseliny propanovej a chl6retanu. B. anhydridu kyseliny octovej a propan-1-olu. chloridu kyseliny etanovej a 1-propanolu. acetaldehydu a kyseliny octovej.

670. Kyslost' viacsytnych karboxylovych kyselin: A. zavisi len od poctu karboxylovych skupin v molekule. charakterizujeme hodnotou pKa. C. adipovej a glutarovej je vacsia ako octovej. D. zavisi od vzdialenosti karboxylovych skupin v uhlikovom ret'azci.

Redukcne ucinky ma kyselina: mliecna. mravcia. fumarova. pyrohroznova.

Vyberte spravne tvrdenie: A. kyselina mliecna ma oxidacne aj redukcne ucinky. B. kyselina pyrohroznova vznika dehydrogenaciou kyseliny mal6novej. C. dehydrogenaciou kyseliny 2-hydroxypropanovej vznika kyselina pyrohroznova. D. oxidaciou kyseliny octovej vznika kyselina mal6nova.

O karboxylovych kyselinach plati: dekarboxylaciou kyseliny propandiovej vznika kyselina octova. dehydrataciou kyseliny jablcnej vznika kyselina maleinova. C. dehydrataciou kyseliny vinnej vznika kyselina akrylova. D. hydrataciou kyseliny linolovej vznika kyselina olejova.

Podl'a hodn6t pKa kyselin: jantarova 4,2 ; propenova 4,26 ; maslova 4,9 ; mravcia 3,68 ; octova 4,74 ; benzoova 4,19 rozhodnite, ci plati: A. kyselina maslova je silnejsia ako kyselina jantarova. B. kyselina jantarova je najslabsia. kyselina mravcia je najsilnejsia. vsetky patria medzi silne karboxylove kyseliny.

Pre substitucne derivaty karboxylovych kyselin plati: A. maju rovnake fyzikalne a chemicke vlastnosti ako p6vodne karboxylove kyseliny. B. obidve charakteristicke skupiny si zachovavaju svoje chemicke vlastnosti a reaktivitu. C. ich chemicke vlastnosti zavisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od -COOH skupiny v uhlikovom ret'azci. D. nemaju v6bec charakter karboxylovych kyselin.

Aminokyseliny: A. su funkcne derivaty karboxylovych kyselin. B. vsetky maju zasadite vlastnosti, lebo obsahuju zasaditu skupinu -NH2. C. obsahuju charakteristicke skupiny, ktore su schopne odstiepit' aj viazat' prot6n. su amfolyty.

Aminokyseliny su amfolyty, pretoze: A. vo vodnom prostredi nedisociuju. B. obsahuju v molekule kyslu aj zasaditu charakteristicku skupinu. su schopne tvorit' vnutorny i6n. m6zu byt' kysle, zasadite alebo neutralne.

lzoelektricky bod pl aminokyseliny: A. je hodnota pKa, pri ktorej sa aminokyselina v elektrickom poli nepohybuje. B. je rovnovazna konstanta aminokyseliny. C. je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvori amfi6n. sa vyuziva pri elektroforetickej separacii aminokyselin.

O aminokyselinach plati: A. neesencialne aminokyseliny nemusi clovek prijimat' v potrave, lebo si ich organizmus dokaze vytvorit' z dusika, vodika, uhlika. B. aminokyseliny, ktore maju v molekule aromaticke jadro, heterocyklus alebo rozvetveny ret'azec su esencialne. C. neesencialne si organizmus dokaze vytvorit' transaminaciou. D. esencialne si organizmus dokaze vytvorit' z neesencialnych aminokyselin transaminaciou.

. Hydroxykyseliny : ziskame napriklad oxidaciou kyseliny pyrohroznovej. su napriklad kyselina mliecna a salicylova. je napriklad kyselina hyalur6nova, ktora sa pouziva v kozmetike do kremov proti vraskam. pripravime napriklad aj oxidaciou gluk6zy.

681. Medzi dvojsytne kyseliny patri kyselina: linolenova. tereftalova. malonova. oxalova.

682. Medzi nenasytene karboxylove kyseliny patri kyselina: A. acetylsalicylova. B. pyrohroznova. fumarova. arachid6nova.

Kyselina salicylova: A. je kyselina o-hydroxybenzoova. B. je funkcny derivat kyseliny benzoovej. C. reakciou s kyselinou etanovou vytvara acylpyrin. D. je funkcny derivat kyseliny octovej.

684. Vyberte molekuly, ktore su opticky aktivne: kyselina vinna. B. kyselina fumarova. C. kyselina jantarova. D. kyselina citr6nova.

685. Kyslost' substitucnych derivatov karboxylovych kyselin zavisi: od polohy substituenta vzhl'adom na karboxylovu skupinu. B. od poctu halogenov na uhlikovom ret'azci karboxylovej kyseliny. C. len od dlzky uhlikoveho ret'azca. od charakteru substituenta.

686. Najsilnejsia bude kyselina: A. 3-chl6rbutanova. B. 2,2-dichl6rbutanova. C. trichl6roctova. triflu6roctova.

687. Kyselina mliecna: A. je bezfarebna kvapalina. B. ma v molekule chiralny uhlik. vznika pri kvaseni kapusty. pri nadmernej fyzickej zat'azi sa vytvara vo svaloch a je povazovana za pricinu ,,svalovice".

Ani6n CH -COO- je: acyl. acetyl. acetat. pyruvat.

689. Derivatom kyseliny uhlicitej je: guanidin. fosgen. mocovina. kys mocova.

690. Funkcne derivaty karboxylovych kyselin vznikaju reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl3 alebo PCl5. B. karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredi. C. anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou. D. acylchloridu s aldehydom.

691. O reaktivite funkcnych derivatov karboxylovych kyselin plati: A. amid je reaktivnejsi ako ester. B. anhydrid je reaktivnejsi ako amid. C. chloridy su najreaktivnejsie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebny katalyzator. D. karboxylove kyseliny su reaktivnejsie ako funkcne derivaty.

O esteroch karboxylovych kyselin m6zeme povedat': su vo vode dobre rozpustne, lebo tvoria vodikove vazby. medzi estery patria aj lipidy. pouzivaju sa v potravinarstve ako esencie, napriklad rumova, hruskova alebo ananasova. ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa pouziva na vyrobu plexiskla.

693. Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylovych kyselin: A. karboxylova kyselina s amoniakom. B. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom. anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom. tioester karboxylovej kyseliny s fenolom.

695. Vyberte spravne tvrdenie: A. chloridy a anhydridy karboxylovych kyselin su reaktivnejsie ako karboxylove kyseliny. esterifikacia chloridov a anhydridov karboxylovych kyselin prebieha bez katalyzatora. C. zasaditou hydrolyzou esterov vznika karboxylova kyselina a alkohol. D. zasaditou hydrolyzou vyssich mastnych (karboxylovych) kyselin vznika mydlo.

Ako lieciva sa pouzivaju: A. hydroxyderivat kyseliny salicylovej, ktory ma antipyreticke ucinky. salicylamid, ktory p6sobi ako analgetikum na CNS. C. chlorid kyseliny salicylovej, ktory p6sobi ako analgetikum. D. kyselina p-aminosalicylova, ktora sa pouziva pri liecbe tuberkul6zy.

Vnutorny anhydrid vznika: A. z dvoch molekul kyseliny mravcej. B. z jednej molekuly kyseliny maleinovej. C. z jednej molekuly kyseliny tereftalovej. D. z jednej molekuly kyseliny jantarovej.

1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: A. 2 molov kyseliny ftalovej. B. 2 molov kyseliny etanovej. C. 1 molu kyseliny mal6novej. D. 2 molov kyseliny adipovej.

Kyselina p-aminobenzoova: A. je sucast'ou vitaminu kyseliny listovej. B. p6sobi na regeneraciu a syntezu cervenych krviniek. je rastovym faktorom niektorych mikroorganizmov. podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukovych tkaniv.

St'avel'an vapenaty: A. ma vzorec (COOH)2Ca. B. je zlozkou oblickovych kamenov. ma vzorec Ca(COO)2. zvysuje zrazanlivost' krvi.

. O kyseline st'avel'ovej neplati: A. vznika oxidaciou metantiolu. B. redukciou dava 1,2-etandiol. C. je biela krystalicka latka. D. neobsahuje chiralny uhlik.

Kyselinu mravciu a octovu rozlisime: A. Fehlingovym cinidlom. B. jodoformovou reakciou. C. reakciou s oxidacnym cinidlom, lebo redukcne ucinky ma len kyselina mravcia. D. reakciou s oxidacnym cinidlom, lebo redukcne ucinky ma len kyselina octova.

Vseobecny vzorec R-CO-O-CO-R zodpoveda: esteru. diketonu. anhydridu. organickemu peroxidu.

Adiciou vody na kyselinu akrylovu vznika kyselina: jablcna. mliecna. C. pyrohroznova. D. 2-hydroxypropanova.

Karboxylovu kyselinu obvykle pripravime: kyslou hydrolyzou esterov. B. oxidaciou primarneho alkoholu. C. hydrolyzou triacylglycerolu v kyslom prostredi. D. oxidaciou ket6nov.