Karboxylove kyseliny: . m6zu byt ' mono-, di-, tri- az polykarboxylove kyseliny s nizsim poctom at6mov uhlika maju stipl'avy zapach C. vsetky su dobre rozpustne vo vode, lebo maju v molekule polarnu skupinu D. kyseliny s nizsim poctom at6mov uhlika maju vyssie teploty varu ako prislusne uhl'ovodiky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodikove vazby.
640. Karboxylove kyseliny s nizsim poctom at6mov uhlika: A. su rozpustne len v organickych rozpust'adlach B. su dobre rozpustne vo vode, lebo medzi karboxylovymi skupinami kyselin a vodou sa tvoria vodikove vazby C. tvoria navzajom dimery, preto je ich teplota varu vysoka D. su biele krystalicke latky.
641. Kysly charakter karboxylovych kyselin vyplyva: A. z toho, ze vsetky maju stipl'avy zapach a kyslu chut' B. z presunu elektr6nov co sa prejavi na polarizacii vazby -OH C. z toho, ze v d6sledku vysokej elektronegativity kyslika vznika mezomerny efekt, ktory polarizuje vazbu O-H tak, ze sa odstiepi prot6n D. z poctu at6mov vodika v molekule .
O karboxylovej skupine plati: A. karboxylovy uhlik je v hybridizacii sp2 B. karboxylovy uhlik vytvara tri 0 a jednu n vazbu C. at6m uhlika a dva at6my kyslika tvoria pravidelny oktaeder D. vol'ne elektr6nove pary kyslika z -OH skupiny sa zapajaju do konjugacie s vazbou -C=O .
O vlastnostiach karboxylovych kyselin neplati: A. nizsie karboxylove kyseliny tvoria dimery, preto ich teploty varu su vysoke B. polarita skupiny -COOH sp6sobuje rozpustnost' kyseliny vo vode C. uhlikovy zvysok karboxylovej kyseliny potlaca rozpustnost' vo vode D. pretoze vsetky karboxylove kyseliny obsahuju skupinu -COOH, su dobre rozpustne vo vode .
Kyslost' karboxylovych kyselin zavisi: A. len od poctu karboxylovych skupin v molekule B. len od dlzky uhlikoveho ret'azca C. od koncentracie a poctu skupin -COOH v molekule od dlzky a charakteru uhlikoveho ret'azca.
O vlastnostiach karboxylovej skupiny -COOH plati: . polarita vazby -OH podmienuje odstiepenie H+ B. v ani6ne -COO- je zaporny naboj rozlozeny rovnomerne na obidva kysliky C. dlzka vazieb -C-O v skupine -COOH je rovnaka a je to 0,127 mm D. vsetky tri vazby na karboxylovom uhliku su usporiadane v priestore a zvieraju uhol 107° .
Silu karboxylovych kyselin charakterizuje: pH B. koncentracia hodnota Ka a pKa ionizacny stupen.
. Kyslost' karboxylovych kyselin vzrasta v poradi: kyselina maslova < kyselina mravcia B. kyselina octova < kyselina oxalova C. kyselina st'avelova < kyselina mravcia D. kyselina mravcia < kyselina benzoova.
O karboxylovych kyselinach m6zeme povedat': A. v prirode sa vacsinou vyskytuju vo forme soli a derivatov v prirode sa nachadza vol'ne kyselina triflu6roctova C. kyselina jantarova sa vyskytuje v ovoci a vznika aj pri metabolickych dejoch v organizme D. vznikaju v prirode len rozkladom zivocisnych organizmov.
Medzi karboxylove kyseliny nepatri: kyselina pikrova B. kyselina mocova C. kyselina arachova D. kyselina benzensulf6nova .
Kyselina mravcia: A. je bezfarebna kvapalina stipl'aveho zapachu a ma leptave ucinky B. nachadza sa v telach mravcov, komarov, vciel a v zihl'ave, ale nema prakticke vyuzitie vyuziva sa pri metalizacii kovov, spracovani koze a synteze zlozitejsich zlucenin priemyselne sa vyraba z metanolu a oxidu uhol'nateho .
Vyberte nespravne tvrdenie: A. konjugacia vol'neho elektr6noveho paru kyslika -OH skupiny sp6sobuje zmensenie hodnoty o+ na karboxylovom uhliku a polarizaciu -OH skupiny B. karboxylovy uhlik v d6sledku konjugacie elektr6noveho paru kyslika, je voci nukleofilnym cinidlam menej reaktivny ako karbonylovy uhlik C. charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su nukleofilne adicie karboxylovy uhlik je v hybridizacii sp.
Redukcne vlastnosti ma: kyselina mravcia kyselina ftalova kyselina mliecna kyselina citr6nova.
Oxidaciou kyseliny mravcej vznika: nasledne aj kyselina uhlicita B. oxid uhlicity a voda C. formaldehyd D. kyselina karbamova .
Kyselina st'avel'ova: A. je bezfarebna kvapalina B. nachadza sa v rastlinach, ako napriklad st'avel', spenat C. pre cloveka je toxicka, pretoze st'avel'an sodny je sucast'ou oblickovych kamenov st'avel'an vapenaty je zlozkou oblickovych kamenov.
655. Kyselina citr6nova: A. je kyselina propantriova B. je trojsytna hydroxykyselina C. ma baktericidne ucinky a pouziva sa v potravinarskom priemysle na konzervaciu potravin . znizuje zrazanlivost ' krvi, lebo viaze vapenate kati6ny v krvi.
656. Kyselina citr6nova: A. nie je opticky aktivna B. je kyselina propantriova C. patri medzi substitucne derivaty karboxylovych kyselin D. patri medzi funkcne derivaty karboxylovych kyselin .
Charakteristicke reakcie karboxylovych kyselin su: A. neutralizacia B. elektrofilne substitucie nukleofilne substitucie dehydrogenacie .
. O esterifikacii plati: A. je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalickeho hydroxidu B. je reakcia alkoholov a karboxylovych kyselin v kyslom prostredi prebieha adicno-eliminacnym mechanizmom je reakcia, pri ktorej m6ze reagovat' len organicka kyselina s alkoholom .
. Neutralizacia je reakcia: A. karboxylovej kyseliny a R-OH B. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi pri ktorej vznika sol' kyseliny a voda pri ktorej vznika anhydrid kyseliny .
Pre esterifikaciu plati: A. reakcnu zmes je potrebne chladit', lebo reakcia je silne exotermicka B. kati6n vodika ako katalyzator zvysuje reaktivitu karboxyloveho uhlika a potlaca disociaciu kyseliny C. kyselina m6ze reagovat' len s jednosytnym alkoholom D. rovnovazny stav reakcie je posunuty na stranu reaktantov, preto je potrebne odoberat' produkty.
661. Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejavi najvyraznejsi - l efekt na karboxylovy uhlik: trichl6retanova B. dichl6retanova C. 4-chl6rpentanova D. octova.
663. Vyberte funkcne derivaty karboxylovych kyselin: A. CH3CONa CH3CONH2 C. CH3CH2CH(Cl)COOH D. kyselina salicylova.
664. Oznacte zluceninu, ktora predstavuje substitucny derivat karboxylovej kyseliny: . glycin etanoat sodny kyselina vinna chlorid kyseliny propi6novej.
665. Medzi substitucne derivaty karboxylovych kyselin patri: kyselina jablcna kyselina jantarova kyselina glutamova kyselina glutarova.
666. Acylpyrin pripravime reakciou: A. kyseliny ftalovej a etanolu B. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej kyseliny salicylovej a kyseliny octovej anhydridu kyseliny salicylovej a etanovej .
. Esterifikacia je reakcia medzi: A. metanolom a anhydridom kyseliny B. fenolom a chloridom kyseliny benzoovej C. benzoylchloridom a kyselinou octovou propanolom a benzoylchloridom.
668. Medzi viacsytne karboxylove kyseliny nepatri: A. kyselina mal6nova B. kyselina glukarova kyselina acetooctova kyselina citr6nova.
669. Propylester kyseliny octovej vznika reakciou: A. kyseliny propanovej a chl6retanu B. anhydridu kyseliny octovej a propan-1-olu chloridu kyseliny etanovej a 1-propanolu acetaldehydu a kyseliny octovej.
670. Kyslost' viacsytnych karboxylovych kyselin: A. zavisi len od poctu karboxylovych skupin v molekule charakterizujeme hodnotou pKa C. adipovej a glutarovej je vacsia ako octovej D. zavisi od vzdialenosti karboxylovych skupin v uhlikovom ret'azci .
Redukcne ucinky ma kyselina: mliecna mravcia fumarova pyrohroznova.
Vyberte spravne tvrdenie: A. kyselina mliecna ma oxidacne aj redukcne ucinky B. kyselina pyrohroznova vznika dehydrogenaciou kyseliny mal6novej C. dehydrogenaciou kyseliny 2-hydroxypropanovej vznika kyselina pyrohroznova D. oxidaciou kyseliny octovej vznika kyselina mal6nova .
O karboxylovych kyselinach plati: dekarboxylaciou kyseliny propandiovej vznika kyselina octova dehydrataciou kyseliny jablcnej vznika kyselina maleinova C. dehydrataciou kyseliny vinnej vznika kyselina akrylova D. hydrataciou kyseliny linolovej vznika kyselina olejova.
Podl'a hodn6t pKa kyselin: jantarova 4,2 ; propenova 4,26 ; maslova 4,9 ; mravcia 3,68 ; octova 4,74 ; benzoova 4,19 rozhodnite, ci plati: A. kyselina maslova je silnejsia ako kyselina jantarova B. kyselina jantarova je najslabsia kyselina mravcia je najsilnejsia vsetky patria medzi silne karboxylove kyseliny .
Pre substitucne derivaty karboxylovych kyselin plati: A. maju rovnake fyzikalne a chemicke vlastnosti ako p6vodne karboxylove kyseliny B. obidve charakteristicke skupiny si zachovavaju svoje chemicke vlastnosti a reaktivitu C. ich chemicke vlastnosti zavisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od -COOH skupiny v uhlikovom ret'azci D. nemaju v6bec charakter karboxylovych kyselin .
Aminokyseliny: A. su funkcne derivaty karboxylovych kyselin B. vsetky maju zasadite vlastnosti, lebo obsahuju zasaditu skupinu -NH2 C. obsahuju charakteristicke skupiny, ktore su schopne odstiepit' aj viazat' prot6n su amfolyty.
Aminokyseliny su amfolyty, pretoze: A. vo vodnom prostredi nedisociuju B. obsahuju v molekule kyslu aj zasaditu charakteristicku skupinu su schopne tvorit' vnutorny i6n m6zu byt' kysle, zasadite alebo neutralne .
lzoelektricky bod pl aminokyseliny: A. je hodnota pKa, pri ktorej sa aminokyselina v elektrickom poli nepohybuje B. je rovnovazna konstanta aminokyseliny C. je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvori amfi6n sa vyuziva pri elektroforetickej separacii aminokyselin.
O aminokyselinach plati: A. neesencialne aminokyseliny nemusi clovek prijimat' v potrave, lebo si ich organizmus dokaze vytvorit' z dusika, vodika, uhlika B. aminokyseliny, ktore maju v molekule aromaticke jadro, heterocyklus alebo rozvetveny ret'azec su esencialne C. neesencialne si organizmus dokaze vytvorit' transaminaciou D. esencialne si organizmus dokaze vytvorit' z neesencialnych aminokyselin transaminaciou .
. Hydroxykyseliny : ziskame napriklad oxidaciou kyseliny pyrohroznovej su napriklad kyselina mliecna a salicylova je napriklad kyselina hyalur6nova, ktora sa pouziva v kozmetike do kremov proti vraskam pripravime napriklad aj oxidaciou gluk6zy.
681. Medzi dvojsytne kyseliny patri kyselina: linolenova tereftalova malonova oxalova.
682. Medzi nenasytene karboxylove kyseliny patri kyselina: A. acetylsalicylova B. pyrohroznova fumarova arachid6nova .
Kyselina salicylova: A. je kyselina o-hydroxybenzoova B. je funkcny derivat kyseliny benzoovej C. reakciou s kyselinou etanovou vytvara acylpyrin D. je funkcny derivat kyseliny octovej.
684. Vyberte molekuly, ktore su opticky aktivne: kyselina vinna B. kyselina fumarova C. kyselina jantarova D. kyselina citr6nova.
685. Kyslost' substitucnych derivatov karboxylovych kyselin zavisi: od polohy substituenta vzhl'adom na karboxylovu skupinu B. od poctu halogenov na uhlikovom ret'azci karboxylovej kyseliny C. len od dlzky uhlikoveho ret'azca od charakteru substituenta.
686. Najsilnejsia bude kyselina: A. 3-chl6rbutanova B. 2,2-dichl6rbutanova C. trichl6roctova triflu6roctova.
687. Kyselina mliecna: A. je bezfarebna kvapalina B. ma v molekule chiralny uhlik vznika pri kvaseni kapusty pri nadmernej fyzickej zat'azi sa vytvara vo svaloch a je povazovana za pricinu ,,svalovice" .
Ani6n CH -COO- je: acyl acetyl acetat pyruvat.
689. Derivatom kyseliny uhlicitej je: guanidin fosgen mocovina kys mocova.
690. Funkcne derivaty karboxylovych kyselin vznikaju reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl3 alebo PCl5 B. karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredi C. anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou D. acylchloridu s aldehydom.
691. O reaktivite funkcnych derivatov karboxylovych kyselin plati: A. amid je reaktivnejsi ako ester B. anhydrid je reaktivnejsi ako amid C. chloridy su najreaktivnejsie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebny katalyzator D. karboxylove kyseliny su reaktivnejsie ako funkcne derivaty .
O esteroch karboxylovych kyselin m6zeme povedat': su vo vode dobre rozpustne, lebo tvoria vodikove vazby medzi estery patria aj lipidy pouzivaju sa v potravinarstve ako esencie, napriklad rumova, hruskova alebo ananasova ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa pouziva na vyrobu plexiskla.
693. Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylovych kyselin: A. karboxylova kyselina s amoniakom B. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom tioester karboxylovej kyseliny s fenolom.
695. Vyberte spravne tvrdenie: A. chloridy a anhydridy karboxylovych kyselin su reaktivnejsie ako karboxylove kyseliny esterifikacia chloridov a anhydridov karboxylovych kyselin prebieha bez katalyzatora C. zasaditou hydrolyzou esterov vznika karboxylova kyselina a alkohol D. zasaditou hydrolyzou vyssich mastnych (karboxylovych) kyselin vznika mydlo .
Ako lieciva sa pouzivaju: A. hydroxyderivat kyseliny salicylovej, ktory ma antipyreticke ucinky salicylamid, ktory p6sobi ako analgetikum na CNS C. chlorid kyseliny salicylovej, ktory p6sobi ako analgetikum D. kyselina p-aminosalicylova, ktora sa pouziva pri liecbe tuberkul6zy .
Vnutorny anhydrid vznika: A. z dvoch molekul kyseliny mravcej B. z jednej molekuly kyseliny maleinovej C. z jednej molekuly kyseliny tereftalovej D. z jednej molekuly kyseliny jantarovej.
1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: A. 2 molov kyseliny ftalovej B. 2 molov kyseliny etanovej C. 1 molu kyseliny mal6novej D. 2 molov kyseliny adipovej .
Kyselina p-aminobenzoova: A. je sucast'ou vitaminu kyseliny listovej B. p6sobi na regeneraciu a syntezu cervenych krviniek je rastovym faktorom niektorych mikroorganizmov podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukovych tkaniv .
St'avel'an vapenaty: A. ma vzorec (COOH)2Ca B. je zlozkou oblickovych kamenov ma vzorec Ca(COO)2 zvysuje zrazanlivost' krvi .
. O kyseline st'avel'ovej neplati: A. vznika oxidaciou metantiolu B. redukciou dava 1,2-etandiol C. je biela krystalicka latka D. neobsahuje chiralny uhlik.
Kyselinu mravciu a octovu rozlisime: A. Fehlingovym cinidlom B. jodoformovou reakciou C. reakciou s oxidacnym cinidlom, lebo redukcne ucinky ma len kyselina mravcia D. reakciou s oxidacnym cinidlom, lebo redukcne ucinky ma len kyselina octova .
Vseobecny vzorec R-CO-O-CO-R zodpoveda: esteru diketonu anhydridu organickemu peroxidu.
Adiciou vody na kyselinu akrylovu vznika kyselina: jablcna mliecna C. pyrohroznova D. 2-hydroxypropanova.
Karboxylovu kyselinu obvykle pripravime: kyslou hydrolyzou esterov B. oxidaciou primarneho alkoholu C. hydrolyzou triacylglycerolu v kyslom prostredi D. oxidaciou ket6nov .
|
