651cvbnjhg700

651. Reaktivitu karbonylových zlúčenín: môže ovplyvniť prítomnosť iných substituentov v molekule. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú + I efekt. zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú – I efekt. nemožno ovplyvniť naviazaním inej charakteristickej skupiny na alkylovom zvyšku.

652. Vyberte správne tvrdenie: alkoholy reagujú s aldehydmi v kyslom prostredí. ketóny s alkoholmi reagujú zriedkavejšie, pretože alkoholy sú slabé nukleofily. acetálová reakcia musí byť katalyzovaná alkalickým hydroxidom, aby sa zvýšila reaktivita karbonylového uhlíka. acetálová reakcia prebieha len v kyslom prostredí.

653. Charakteristické reakcie aldehydov a ketónov sú: elektrofilné adície. nukleofilné adície. eliminačné reakcie. elektrofilné substitúcie.

654. Aldehydy môžu reagovať: s alkoholmi v prítomnosti kyseliny sírovej. spolu navzájom bez ohľadu na ich štruktúru. s ketónmi v prítomnosti –OH ako katalyzátora. s karboxylovými kyselinami za vzniku esterov.

655. Acetálová reakcia: má význam v priemysle. používa sa na ochranu aldehydovej skupiny pred oxidáciou. prebieha len v prítomnosti H⁺ ako katalyzátora, ktorý potlačí disociáciu vodíka aldehydu. prebieha len v prítomnosti H⁺ ako katalyzátora, ktorý zvyšuje reaktivitu karbonylového uhlíka.

656. Z uvedených zlúčenín vyberte acetály : CH₂-CH₃ / CH₃-CH \ OH. H₂C-CH₃ | O | H₃C -- C -- O -- CH₂-CH₃ | OH. O-CH₃ / CH₃-CH₂-CH \ O-CH₃. O-CH₃ / CH₃-CH \ OH.

657. Poloacetál alebo acetál vzniká podľa reakčnej schémy: O O-CH₃ // H⁺ / H₃C-C + CH₃OH → H₃C-HC \ \ H OH. O O-C₆H₅ // OH¯ / CH₃-CH₂-C + C₆H₅-OH → CH₃-CH₂-CH \ \ H O-C₆H₅. O // H⁺ CH₃-C → CH₃-CH-CH₃ \ CH₃MgCl | H CH. O O-CH₂-CH₃ // H⁺ / H₃C-C + 2 H₃C-CH₂-OH → H₃C-HC +H₂O \ \ H O-CH₂-CH₃.

658. Vyberte reakcie, v ktorých ketóny reagujú podľa reakčnej schémy: CH₃ OH \ | C=0 + CH₃-CH₂-NH₂ → CH₃-C-NH-CH₂-CH₃ → CH₃-C=N-CH₂-CH₃ / | -H₂O | CH₃ CH₃ CH₃. CH₃ OH \ | C=0 + CH₃-CH₂-MgBr → CH₃-C-CH₂-CH₃ + MgBr / | CH₃ CH₃. H₃C-CH₂-C-CH₃ + KCN → H₃C-CH-CH₂-CH₃ + CN¯ || | O OK. OH-CH₂-CH₂-CH₂ O CH₃ \ H⁺ ∕ \ ∕ C=0 → H₂C C / \ ∕ \ CH₃ CH₂-CH₂ OH.

659. O aldehydoch a ketónoch platí: vyššie aldehydy a ketóny sú súčasťou prírodných chuťových a vonných látok. benzaldehyd je kvapalina horkomandľovej vône a nachádza sa napríklad v kôstkach horkých mandlí. acetón vzniká v organizme pri glykolýze. formaldehyd sa používa napríklad na výrobu lakov a plastov.

660. Formaldehyd: sa môže uvoľňovať z nového nábytku a spôsobovať bolesti hlavy a závraty. sa nachádza v cigaretovom dyme. je pre človeka toxický. je biela kryštalická látka.

661. Formalín: je 3% roztok formaldehydu vo vode. má baktericídne vlastnosti. používa sa na uchovávanie biologického materiálu. je 37% roztok formaldehydu vo vode.

662. Formaldehyd sa používa: na výrobu plastov. na výrobu tmelov a lakov, ktoré sa používajú najmä v nábytkárskom priemysle. v medicíne na dezinfekciu. je jedovatý, preto sa v praxi nepoužíva.

663. Pre karbonylové zlúčeniny platí: v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α-uhlíka katión vodíka. odštiepia vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka. karbonylová skupina svojim - I efektom zväčšuje polaritu susednej väzby – C–H. nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.

664. Aldolová kondenzácia: je reakcia medzi molekulami karbonylových zlúčenín v zásaditom prostredí. reakcia začína na tom aldehyde alebo ketóne, ktorý je menej reaktívny a má na alfa uhlíku aspoň jeden atóm vodíka. začína naviazaním elektrofilu na karbonylový uhlík. môže byť reakcia medzi dvomi molekulami formaldehydu.

665. Aldolová kondenzácia medzi formaldehydom a benzaldehydom: začína vždy na formaldehyde, lebo je reaktívnejší. začína vždy na benzaldehyde, lebo má väčšiu elektrónovú hustotu na benzénovom jadre. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd nemá α-uhlík a benzaldehyd nemá na α-uhlíku naviazaný atóm vodíka. nemôže prebiehať, lebo formaldehyd a benzaldehyd majú α-uhlík, ale nie je na ňom naviazaný atóm vodíka.

666. Reaktivita aldehydov a ketónov klesá v poradí: acetaldehyd > acetón. acetón > formaldehyd. acetón > benzaldehyd. benzaldehyd > formaldehyd.

668. Acetón: je bezfarebný plyn charakteristického zápachu. používa sa na výrobu lakov, farieb, rozpúšťadiel. vzniká v organizme pri vážnej dehydratácii a pri metabolických dejoch u diabetikov. je prchavá nehorľavá kvapalina.

669. Zlúčenina vznikne: vnútornou poloacetálovou reakciou aldehydu obsahujúceho dve –OH skupiny. acetálovou reakciou formaldehydu a 1,3-propándiolu. reakciou hydroxylovej skupiny na 5. uhlíku s aldehydovou skupinou 3,5-dihydroxypentanalu. vzniká oxidáciou 1,3-dihydroxycyklohexánu.

667. Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu. má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie. vzniká oxidáciou etanolu. na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický.

670. Vyberte správnu aldolovú reakciu: O O CH₃ O // || OH¯ | // H--C + CH₃-C-CH₃ → H₃C-C--C \ | \ H OH H. O O // || OH¯ H--C + CH₃-C-CH₃ → H₃C-C-CH₂-CH₂ -OH \ || H O. O || H⁺ CH₂O + CH₃-C-CH₃ → CH₃-C-CH₂-CH₂ -OH || O. O O // OH¯ // H--C + H₃C-C-CH₃ → H₃C-C-CH₂-C \ || -H₂O || \ H O O H.

671. O redoxných reakciách ketónov platí: pri redukcii ketónov v prítomnosti H⁺ vznikajú primárne alebo sekundárne alkoholy. redukciou ketónov vznikajú sekundárne alkoholy. ketóny sa v prítomnosti oxidačných činidiel oxidujú na primárne alkoholy. ketóny sa za bežných podmienok neoxidujú.

672. O aldehydoch a ketónoch neplatí: aldehydy na rozdiel od ketónov sa veľmi ľahko oxidujú už aj slabými oxidačnými činidlami. pri oxidácii aldehydov vznikajú karboxylové kyseliny. väzba –C–C– je pevnejšia, preto sa oxidujú pri miernom zahriatí. karbonylová skupina je veľmi reaktívna.

673. Prítomnosť aldehydov dokážeme: Tollensovým činidlom. Fehlingovým činidlom. biuretovou reakciou. brómovou vodou.

674. Haloformová reakcia: je reakcia halogénu v zásaditom prostredí s karbonylovou zlúčeninou typu CH₃–CO–R. prebieha na α-uhlíku metylketónov a acetaldehydu. podmienkou pozitívnej jodoformovej reakcie je prítomnosť metylovej skupiny na karbonylovom uhlíku. je napríklad reakcia jódu s formaldehydom v prítomnosti NaOH.

675. Vyberte reaktanty, ktorých reakciou vzniká zlúčenina O-C₂H₅ ∕ Cl - ⌂ - CH \ O-C₂H₅. p-chlórtoluén a metanol. p-chlórbenzaldehyd a etanol. p-chlórbenzaldehyd a etanal. pentán-3-ón a 4-chlórfenol.

677. Jodoformová reakcia: je reakcia jódu v zásaditom prostredí s ľubovoľnými aldehydmi alebo ketónmi za vzniku jodoformu. je dôkazová reakcia prítomnosti skupiny –CO–CH₃. ak je pozitívna, vzniká červená kryštalická látka CHI₃. ak je pozitívna, vzniká žltá kryštalická látka, jodoform CHI₃.

678. Vyberte reakcie, ktorými sa dokazuje prítomnosť aldehydu: O O // 2Cu²⁺+NaOH+H₂O // CH₃-C → CH₃-C + Cu₂O + 4 H⁺ \ \ H ONa. O O // 2[Ag(NH₄)₂]OH // CH₃-C → CH₃-C + NH₄OH \ \ H Ag. O O // 2[Ag(NH₄)₂]OH // CH₃-C → CH₃-C + 2 Ag + 3 NH₃ \ \ H ONH₄. O O OH O // // OH¯ │ // H - C + C₆H₅-C → C₆H₅-CH-C \ \ \ H H H.

680. Vyberte zlúčeninu, ktorá dáva pozitívnu jodoformovú reakciu: O ǁ CH₃-CH₂-C-CH₃. O // H - C \ H. OH O │ // CH₃-CH-C \ OH. CH₃-CH₂-OH.

681. Acetály vznikajú: reakciou dvoch aldehydov. reakciou 1 molu aldehydu a 2 molov alkoholu. reakciou 1 molu aldehydu a 1 molu alkoholu. elektrofilnou substitúciou.

682. Jodoformová reakcia umožňuje: odlíšiť metanol od etanolu. dokázať prítomnosť acetónu v moči. odlíšiť formaldehyd od acetaldehydu. dokázať prítomnosť močoviny.

683. Pre reakciu s Fehlingovým činidlom platí: prebieha v kyslom prostredí. katión meďnatý sa oxiduje na katión meďný. katión meďnatý sa redukuje na katión meďný. aldehyd sa oxiduje na kyselinu.

684. Hydrogenáciou butanalu vzniká: kyselina butánová. bután-1-ol. bután-2-ol. but-1-én.

685. Dimetylketón dáva farebnú pozitívnu reakciu: s Fehlingovým činidlom. so Schiffovým činidlom. s HNO₃. jodoformovú.

686. Acetofenón vzniká zo styrénu: dehydrogenáciou. hydratáciou a dehydrogenáciou. hydratáciou a hydrogenáciou. nedá sa pripraviť zo styrénu.

687. Reakcia vody s acetaldehydom: je posunutá na stranu reaktantov. poskytuje kyselinu etánovú. dáva poloacetál. je reakcia vzniku 1,2-etándiolu.

688. Pri reakcii 2 molekúl acetaldehydu v alkalickom prostredí vzniká: kyselina etánová. dietylketón. 3-hydroxybutanal. 2-hydroxypentanal.

689. Aldolová kondenzácia nemôže prebiehať, ak reaguje: metanal + metanal. etanal + etanal. propanal + propanal. butanal + butanal.

690. Aldolová kondenzácia formaldehydu s benzaldehydom: prebieha už pri izbovej teplote. neprebieha, pretože ani jeden reaktant nemá α-vodík. začína na benzaldehyde. je endotermická.

691. Aldolovou kondenzáciou vznikajú: poloacetály a acetály. len ketály. 3-hydroxyaldehydy. zlúčeniny, ktoré majú v molekule hydroxyskupinu aj karbonylovú skupinu.

692. Karboxylové kyseliny: môžu byť mono-, di-, tri- až polykarboxylové kyseliny. s nižším počtom atómov uhlíka majú štipľavý zápach. všetky sú dobre rozpustné vo vode, lebo majú v molekule polárnu skupinu. s nižším počtom atómov uhlíka majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodíkové väzby.

693. Karboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka: sú rozpustné len v organických rozpúšťadlách. sú dobre rozpustné vo vode, lebo medzi karboxylovými skupinami kyselín a vodou sa tvoria vodíkové väzby. tvoria navzájom diméry, preto je ich teplota varu vysoká. sú biele kryštalické látky.

694. Kyslý charakter karboxylových kyselín vyplýva: z toho, že všetky majú štipľavý zápach a kyslú chuť. z presunu elektrónov čo sa prejaví na polarizácii väzby O–H. z toho, že v dôsledku vysokej elektronegativity kyslíka vzniká mezomérny efekt, ktorý polarizuje väzbu O–H tak, že sa odštiepi protón. z počtu atómov vodíka v molekule.

695. O karboxylovej skupine platí: karboxylový uhlík je v hybridizácii sp². karboxylový uhlík vytvára tri σ a jednu π väzbu. atóm uhlíka a dva atómy kyslíka tvoria pravidelný oktaéder. voľné elektrónové páry kyslíka z –OH skupiny sa zapájajú do konjugácie s väzbou –C=O.

696. O vlastnostiach karboxylových kyselín neplatí: nižšie karboxylové kyseliny tvoria diméry, preto ich teploty varu sú vysoké. polarita skupiny –COOH spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo vode. uhlíkový zvyšok karboxylovej kyseliny potláča rozpustnosť vo vode. pretože všetky karboxylové kyseliny obsahujú skupinu –COOH, sú všetky dobre rozpustné vo vode.

697. Kyslosť karboxylových kyselín závisí: len od počtu karboxylových skupín v molekule. len od dĺžky uhlíkového reťazca. od koncentrácie a počtu skupín –COOH v molekule. od dĺžky a charakteru uhlíkového reťazca.

698. O vlastnostiach karboxylovej skupiny –COOH platí: polarita väzby –OH podmieňuje odštiepenie H⁺. v anióne –COO¯ je záporný náboj rozložený rovnomerne na obidva kyslíky. dĺžka väzieb –C–O v skupine –COOH je rovnaká a je to 0,127 mm. všetky tri väzby na karboxylovom uhlíku sú usporiadané v priestore a zvierajú uhol 107°.

699. Silu karboxylových kyselín charakterizuje: pH. koncentrácia. hodnota Kₐ a pKₐ. ionizačný stupeň.

700. Kyslosť karboxylových kyselín vzrastá v poradí: kyselina maslová < kyselina mravčia. kyselina octová < kyselina oxálová. kyselina šťavelová < kyselina mravčia. kyselina mravčia < kyselina benzoová.