701cvbnjhg750

701. O karboxylových kyselinách môžeme povedať: v prírode sa väčšinou vyskytujú vo forme solí a derivátov. v prírode sa nachádza voľne kyselina trifluóroctová. kyselina jantárová sa vyskytuje v ovocí a vzniká aj pri metabolických dejoch v organizme. vznikajú v prírode len rozkladom živočíšnych organizmov.

702. Medzi karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina pikrová. kyselina močová. kyselina arachová. kyselina benzénsulfónová.

703. Kyselina mravčia: je bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu a má leptavé účinky. nachádza sa v telách mravcov, komárov, včiel a v žihľave, ale nemá praktické využitie. využíva sa pri metalizácii kovov, spracovaní kože a syntéze zložitejších zlúčenín. priemyselne sa vyrába z metanolu a oxidu uhoľnatého.

704. Vyberte nesprávne tvrdenie: konjugácia voľného elektrónového páru kyslíka –OH skupiny spôsobuje zmenšenie hodnoty δ⁺ na karboxylovom uhlíku a polarizáciu –OH skupiny. karboxylový uhlík v dôsledku konjugácie elektrónového páru kyslíka, je voči nukleofilným činidlám menej reaktívny ako karbonylový uhlík. charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú nukleofilné adície. karboxylový uhlík je v hybridizácii sp.

705. Redukčné vlastnosti má: kyselina mravčia. kyselina ftalová. kyselina mliečna. kyselina citrónová.

706. Oxidáciou kyseliny mravčej vzniká: následne aj kyselina uhličitá. oxid uhličitý a voda. formaldehyd. kyselina karbámová.

707. Kyselina šťaveľová: je bezfarebná kvapalina. nachádza sa v rastlinách, ako napríklad šťaveľ, špenát. pre človeka je toxická, pretože šťaveľan sodný je súčasťou obličkových kameňov. šťaveľan vápenatý je zložkou obličkových kameňov.

708. Kyselina citrónová: je kyselina propántriová. je trojsýtna hydroxykyselina. má baktericídne účinky a používa sa v potravinárskom priemysle na konzerváciu potravín. znižuje zrážanlivosť krvi, lebo viaže vápenaté katióny v krvi.

709. Kyselina citrónová: nie je opticky aktívna. je kyselina propántriová. patrí medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín. patrí medzi funkčné deriváty karboxylových kyselín.

710. Charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú: neutralizácia. elektrofilné substitúcie. nukleofilné substitúcie. dehydrogenácie.

711. O esterifikácii platí: je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalického hydroxidu. je reakcia alkoholov a karboxylových kyselín v kyslom prostredí. prebieha adično-eliminačným mechanizmom. je reakcia, pri ktorej môže reagovať len organická kyselina s alkoholom.

712. Neutralizácia je reakcia: karboxylovej kyseliny a R-OH. karboxylovej kyseliny s hydroxidmi. pri ktorej vzniká soľ kyseliny a voda. pri ktorej vzniká anhydrid kyseliny.

713. Pre esterifikáciu karboxylových kyselín platí: reakčnú zmes je potrebné chladiť, lebo reakcia je silne exotermická. katión vodíka ako katalyzátor zvyšuje reaktivitu karboxylového uhlíka a potláča disociáciu kyseliny. kyselina môže reagovať len s jednosýtnym alkoholom. rovnovážny stav reakcie je posunutý na stranu reaktantov, preto je potrebné odoberať produkty.

714. Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejaví najvýraznejší – I efekt na karboxylový uhlík: trichlóretánová. dichlóretánová. 4-chlórpentánová. octová.

715. Zlúčenina CH₃—CH₂–O–CO–CH₂–CH₂–CH₃ vznikne reakciou: CH₃—CH₂–CO–O–CO–CH₂–CH₂–CH₃ s metanolom. CH₃—CH₂–CH₂–CO– O–CO–CH₂–CH₂–CH₃ s etanolom. CH₃—CH₂–CH₂–COCl s etanolom. CH₃—CH₂–COOCl s propanolom.

716. Vyberte funkčné deriváty karboxylových kyselín: CH₃CONa. CH₃CONH₂. CH₃CH₂CH(Cl)COOH. kyselina salicylová.

717. Označte zlúčeninu, ktorá predstavuje substitučný derivát karboxylovej kyseliny: glycín. etanoát sodný. kyselina vínna. chlorid kyseliny propiónovej.

718. Medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín patrí: kyselina jablčná. kyselina jantárová. kyselina glutámová. kyselina glutárová.

719. Acylpyrín pripravíme reakciou: kyseliny ftalovej a etanolu. kyseliny benzoovej a kyseliny octovej. kyseliny salicylovej a kyseliny octovej. anhydridu kyseliny salicylovej a etánovej.

720. Esterifikácia je reakcia medzi: metanolom a anhydridom karboxylovej kyseliny. fenolom a chloridom kyseliny benzoovej. benzoylchloridom a kyselinou octovou. propanolom a benzoylchloridom.

721. Medzi viacsýtne karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina malónová. kyselina glukárová. kyselina acetoctová. kyselina citrónová.

722. Propylester kyseliny octovej vzniká reakciou: kyseliny propánovej a chlóretánu. anhydridu kyseliny octovej a propán-1-olu. chloridu kyseliny etánovej a 1-propanolu. acetaldehydu a kyseliny octovej.

723. Kyslosť viacsýtnych karboxylových kyselín: závisí len od počtu karboxylových skupín v molekule. charakterizujeme hodnotou pKₐ. adipovej a glutárovej je väčšia ako mravčej. závisí od vzdialenosti karboxylových skupín v uhlíkovom reťazci.

724. Redukčné účinky má kyselina: mliečna. mravčia. fumarová. pyrohroznová.

725. Vyberte správne tvrdenie: kyselina mliečna má dobré oxidačné aj redukčné účinky. kyselina pyrohroznová vzniká dehydrogenáciou kyseliny malónovej. dehydrogenáciou kyseliny 2-hydroxypropánovej vzniká kyselina pyrohroznová. oxidáciou kyseliny octovej vzniká kyselina malónová.

726. O karboxylových kyselinách platí: dekarboxyláciou kyseliny propándiovej vzniká kyselina octová. dehydratáciou kyseliny jablčnej vzniká kyselina maleínová. dehydratáciou kyseliny vínnej vzniká kyselina akrylová. hydratáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina olejová.

727. Podľa hodnôt pKₐ kyselín: jantárová 4,2 ; propénová 4,26 ; maslová 4,9 ; mravčia 3,68 ; octová 4,74 ; benzoová 4,19 rozhodnite, či platí: kyselina maslová je silnejšia ako kyselina jantárová. kyselina jantárová je najslabšia. kyselina mravčia je najsilnejšia. všetky patria medzi silné karboxylové kyseliny.

728. Pre substitučné deriváty karboxylových kyselín platí: majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako pôvodné karboxylové kyseliny. obidve charakteristické skupiny si zachovávajú svoje chemické vlastnosti a reaktivitu. ich chemické vlastnosti závisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od –COOH skupiny v uhlíkovom reťazci. nemajú vôbec charakter karboxylových kyselín.

729. Aminokyseliny: sú funkčné deriváty karboxylových kyselín. všetky majú len zásadité vlastnosti, lebo obsahujú zásaditú skupinu –NH₂. obsahujú charakteristické skupiny, ktoré sú schopné odštiepiť aj viazať protón. sú amfolyty.

730. Aminokyseliny sú amfolyty, pretože: vo vodnom prostredí nedisociujú. obsahujú v molekule kyslú aj zásaditú charakteristickú skupinu. sú schopné tvoriť vnútorný ión. môžu byť kyslé, zásadité alebo neutrálne.

731. Izoelektrický bod pI aminokyseliny: je hodnota pKₐ, pri ktorej sa aminokyselina v elektrickom poli nepohybuje. je rovnovážna konštanta aminokyseliny. je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvorí amfión. sa využíva pri elektroforetickej separácii aminokyselín.

732. O aminokyselinách platí: neesenciálne aminokyseliny nemusí človek prijímať v potrave, lebo si ich organizmus dokáže vytvoriť z dusíka, vodíka, uhlíka. aminokyseliny, ktoré majú v molekule aromatické jadro, heterocyklus alebo rozvetvený reťazec sú esenciálne. neesenciálne si organizmus dokáže vytvoriť transamináciou. esenciálne si organizmus dokáže vytvoriť z neesenciálnych aminokyselín transamináciou.

733. Hydroxykyseliny : získame napríklad oxidáciou kyseliny pyrohroznovej. sú napríklad kyselina mliečna a salicylová. je napríklad kyselina hyalurónová, ktorá sa používa v kozmetike do krémov proti vráskam. pripravíme napríklad aj oxidáciou glukózy.

734. Medzi dvojsýtne kyseliny patrí kyselina: linolénová. tereftalová. malónová. oxálová.

735. Medzi nenasýtené karboxylové kyseliny patrí kyselina: acetylsalicylová. pyrohroznová. fumarová. arachidónová.

736. Kyselina salicylová: je kyselina o-hydroxybenzoová. je funkčný derivát kyseliny benzoovej. reakciou s kyselinou etánovou vytvára acylpyrín. je funkčný derivát kyseliny octovej.

737. Vyberte molekuly, ktoré sú opticky aktívne: kyselina vínna. kyselina fumarová. kyselina jantárová. kyselina citrónová.

738. Kyslosť substitučných derivátov karboxylových kyselín závisí: od polohy substituenta vzhľadom na karboxylovú skupinu. od počtu halogénov na uhlíkovom reťazci karboxylovej kyseliny. len od dĺžky uhlíkového reťazca. od charakteru substituenta.

739. Najsilnejšia bude kyselina: 3-chlórbutánová. 2,2-dichlórbutánová. trichlóroctová. trifluóroctová.

740. Kyselina mliečna: je bezfarebná kvapalina. má v molekule chirálny uhlík. vzniká pri kvasení kapusty. pri nadmernej fyzickej záťaži sa vytvára vo svaloch a je považovaná za príčinu „svalovice“.

741. Anión CH₃-COO¯ je: acyl. acetyl. acetát. pyruvát.

742. Funkčným derivátom kyseliny uhličitej je: guanidín. fosgén. močovina. kyselina močová.

743. Funkčné deriváty karboxylových kyselín vznikajú reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl₃ alebo s PCl₅. karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredí. anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou. acylchloridu s aldehydom.

744. O reaktivite funkčných derivátov karboxylových kyselín platí: amid je reaktívnejší ako ester. anhydrid je reaktívnejší ako amid. chloridy sú najreaktívnejšie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebný katalyzátor. karboxylové kyseliny sú reaktívnejšie ako ich funkčné deriváty.

745. O esteroch karboxylových kyselín môžeme povedať: všetky sú vo vode dobre rozpustné, lebo tvoria vodíkové väzby. medzi estery patria aj lipidy. používajú sa v potravinárstve ako esencie, napríklad rumová, hrušková alebo ananásová. ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa používa na výrobu plexiskla.

746. Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylových kyselín: karboxylová kyselina s amoniakom. chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom. anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom. tioester karboxylovej kyseliny s fenolom.

748. Vyberte správne tvrdenie: chloridy a anhydridy karboxylových kyselín sú reaktívnejšie ako karboxylové kyseliny. esterifikácia chloridov a anhydridov karboxylových kyselín prebieha bez katalyzátora. zásaditou hydrolýzou esterov vzniká karboxylová kyselina a alkohol. zásaditou hydrolýzou vyšších mastných (karboxylových) kyselín vzniká mydlo.

749. Opticky aktívna zlúčenina je: ___ CH₃ O ∕ O \ _ | ∕∕ \___ ∕ C - C | \ OH OH. O ∕∕ CH₃ - CH - CH₂ - C | \ NH₂ OH. O O \\ ∕∕ C - CH - C ∕ | \ HO OH OH. O ∕∕ H₃C - C - CH - C || | \ O NH₂ OH.

750. Ako liečivá sa používajú: hydroxyderivát kyseliny salicylovej, ktorý má antipyretické účinky. salicylamid, ktorý pôsobí ako analgetikum na CNS. chlorid kyseliny salicylovej, ktorý pôsobí ako analgetikum. kyselina p-aminosalicylová, ktorá sa používa pri liečbe tuberkulózy.