751. Vnútorný anhydrid vzniká: z dvoch molekúl kyseliny mravčej z jednej molekuly kyseliny maleínovej z jednej molekuly kyseliny tereftálovej z jednej molekuly kyseliny jantárovej .
752. 1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: 2 molov kyseliny ftalovej 2 molov kyseliny etánovej 1 molu kyseliny malónovej 2 molov kyseliny adipovej .
753. Kyselina p-aminobenzoová: je súčasťou vitamínu kyseliny listovej pôsobí na regeneráciu a syntézu červených krviniek je rastovým faktorom niektorých mikroorganizmov podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukových tkanív .
754. Šťaveľan vápenatý: má vzorec (COOH)₂Ca je zložkou obličkových kameňov má vzorec Ca(COO)₂ je ester kyseliny šťaveľovej .
755. O kyseline šťaveľovej neplatí: vzniká oxidáciou metántiolu redukciou dáva 1,2-etándiol
je biela kryštalická látka neobsahuje chirálny uhlík .
756. Kyselinu mravčiu a octovú rozlíšime: Biuretovou reakciou jodoformovou reakciou reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina mravčia reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina octová .
757. Všeobecný vzorec R–CO–O–CO–R zodpovedá: esteru diketónu anhydridu organickému peroxidu .
758. Adíciou vody na kyselinu akrylovú vzniká kyselina: jablčná mliečna pyrohroznová 2-hydroxypropánová .
759. Karboxylovú kyselinu obvykle pripravíme: kyslou hydrolýzou esterov oxidáciou primárneho alkoholu do druhého stupňa hydrolýzou triacylglycerolu v kyslom prostredí oxidáciou ketónov .
760. Kyselina etánová: vzniká v prírode kvasením sacharidov priemyselne sa vyrába oxidáciou butánu v prítomnosti katalyzátora bezvodá (100%) tuhne pri 16°C na látku podobnú ľadu, preto sa koncentrovaná kyselina octová nazýva „ľadová“ v laboratórnych podmienkach sa pripravuje redukciou acetaldehydu .
761. Dekarboxyláciou kyseliny: ftalovej vzniká fenol šťaveľovej vzniká kyselina metánová acetoctovej vzniká kyselina octová malónovej vzniká propánová .
762. Vyberte dvojsýtne karboxylové kyseliny a ich substitučné deriváty: kyselina malónová kyselina oxáloctová kyselina fumarová kyselina valérová .
763. Ako nukleofilná substitúcia prebieha reakcia karboxylových kyselín s: PCl₅ za vzniku chloridov karboxylových kyselín, resp. acylchloridov NH₃ za vzniku amóniových solí NH₃ za vzniku amidov alkalickými hydroxidmi za vzniku esterov .
764. Vyberte reakcie prípravy funkčných derivátov karboxylových kyselín: CH₃COOH + CH₃COOH HOOC-CH₂-CH₂-COOH + CH₃-OH redukcia HOOC-CH₂-CH₂-COOH na HOOC-CH₂-CH₂-CH₂-OH dekarboxylácia kyseliny ftalovej na benzoovú .
765. Heterocyklické zlúčeniny: sú cyklické zlúčeniny, ktoré majú v molekule nahradený aspoň jeden atóm vodíka dusíkom, kyslíkom alebo sírou majú v cykle nahradený aspoň jeden atóm uhlíka iným heteroatómom, najčastejšie dusíkom, kyslíkom alebo sírou sa používajú ako herbicídy a insekticídy môžu obsahovať v molekule okrem uhlíka aj atómy kremíka, pretože kremík má tiež schopnosť tvoriť reťaze .
766. Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleových kyselín súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov súčasť fosfolipidov surovina pre farmaceutický priemysel .
767. O vlastnostiach heterocyklov neplatí: musia mať v cykle najmenej tri atómy a najviac šesť závisia len od charakteru heteroatómu vzhľadom na prítomnosť heteroatómu majú všetky výraznejší aromatický charakter ako benzén závisia od charakteru heteroatómu, veľkosti a charakteru cyklu .
768. Pre heterocykly platí: heterocykly, ktoré obsahujú v molekule dusík, majú vlastnosti amínov ako cyklické étery môžeme označiť heterocykly s kyslíkom ako heteroatómom všetky hetrocykly majú zásadité vlastnosti nemôžu byť nasýtené a nenasýtené.
769. Medzi päťčlánkové heterocykly s jedným heteroatómom patrí: tiazol pyrol imidazol tiofén .
770. Aromatický charakter heterocyklických zlúčenín: vzniká iba vtedy, ak počet π delokalizovaných elektrónov v cykle zodpovedá Hückelovmu pravidlu (4n+2)πe¯ vzniká vždy tak, že heteroatóm zapojí do konjugácie svoj voľný elektrónový pár furánu, tiofénu a pyrolu je rovnaký klesá v poradí tiofén > pyrol > furán .
771. Pyrol je súčasťou: hemoglobínu a chlorofylu bilirubínu a žlčových kyselín žlčových farbív vitamínu B₁₂.
772. Žlčové farbivá: vznikajú rozkladom hemoglobínu sú základom pre vznik žlčových kyselín majú v molekule 4 furánové jadrá obsahujú pyrolové jadrá .
773. Dva rovnaké heteroatómy obsahuje: tiofén imidazol tiazol oxirán .
774. K derivátom pyrolu nepatrí: bilirubín chlorofyl myoglobín kyselina cholová.
775. Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu purínu tryptofánu porfínu .
776. Pyrolové jadrá sú súčasťou molekuly: hemoglobínu vitamínu B₁₂ žlčových kyselín kyseliny močovej .
777. Substitúcie elektrofilné: spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu najľahšie prebiehajú na tioféne spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu takmer vôbec neprebiehajú na furáne prebiehajú tak, že na tiofén sa substituent naväzuje hlavne do polohy 2 na heterocykloch neprebiehajú.
778. Pyrolidín: vzniká hydrogenáciou pyrolu vzniká oxidáciou pyrolu má v molekule dva heteroatómy má aromatický charakter .
779. O pyrole a pyridíne platí: majú zásadité vlastnosti líšia sa vznikom aromatického charakteru majú odlišné acidobázické vlastnosti pyridín je zásaditý .
780. O pyridíne platí: voľný elektrónový pár sa nezapája do konjugácie aromatický charakter vzniká tak, že päť nespárených elektrónov 5-ich atómov uhlíka a jeden nespárený elektrón atómu dusíka vytvárajú delokalizovaný oblak do delokalizácie π-elektrónov sa z atómu dusíka zapája voľný elektrónový pár, preto sa zvyšuje elektrónová hustota a prejavuje sa zásaditý charakter elektrofilné substitučné reakcie na pyridíne prebiehajú ľahšie ako na benzéne .
781. Heteroatóm pyridínu môže svojím voľným elektrónovým párom reagovať: s alkylhalogenidmi s alkalickými hydroxidmi a vytvára sodné alebo draselné soli s halogenidmi karboxylových kyselín s aniónmi kyselín za vzniku pyridíniových solí .
782. Pyridín: na rozdiel od pyrolu má zásaditý charakter dehydrogenáciou dáva piperidín ľahko sa oxiduje hydrogenáciou dáva piperidín.
783. Kyselina nikotínová: je derivátom pyrimidínu v organizme sa mení na nikotínamid je známa ako niacín môže vznikať v organizme aj z tryptofánu, ak je dostatok vitamínu B₁, B₂ a B₆ .
784. Pyridín: reaguje s kyselinami za vzniku solí redukciou dáva piperidín nie je súčasťou izochinolínu obsahuje v molekule dva atómy dusíka .
785. Vyberte molekuly, ktoré obsahujú kyslík: pyrol pyridín pyrán porfín.
786. Kyselina barbitúrová je derivátom: pyridínu piperidínu pyrimidínu pyrolu.
787. Kyselina barbitúrová vzniká: reakciou kyseliny maleínovej a močoviny reakciou kyseliny malónovej a močoviny oxidáciou pyrimidínu redukciou tymínu .
788. Katalytická hydrogenácia prebieha najľahšie na: tioféne furáne pyrole pyrolidíne .
789. Hydrogenáciou: furánu vzniká tetrahydrogénfurán tiofénu vzniká tetratiofén pyrolu vzniká piperidín zaniká aromatický charakter heterocyklu .
790. O heterocykloch platí: pyridín je šesťčlánkový heterocyklus s dvoma atómami dusíka v molekule uracil, cytozín a tymín sú deriváty pyrimidínu kyselina nikotínová a nikotínamid sú deriváty pyrolu kyselina barbitúrová vzniká kondenzáciou kyseliny malónovej a močoviny.
791. Dva kondenzované cykly v molekule obsahuje: kyselina močová a kofeín adenín a guanidín adenín a guanín cytozín a kyselina barbitúrová.
792. Tautomérne formy tvorí: tymín uracil pyridín kyselina močová .
793. Päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: majú v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp² alebo sp³ majú v molekule len atómy uhlíka v hybridizácii sp² preto sú rovinnými útvarmi s väzbovými uhlami 120° nemôžu mať aromatický charakter sú napríklad pyrol, tiofén, furán .
794. Síru ako heteroatóm obsahuje: furán tiazol tiofén imidazol .
795. Vyberte správne tvrdenie: od pyrazolu a tiazolu sú odvodené niektoré liečivá, ktoré tlmia bolesť a znižujú teplotu od tiazolu sú odvodené penicilíny, sulfónamidy a tiamín pyrazol je súčasťou vitamínu H a histidínu pyrazol obsahuje v molekule jeden atóm kyslíka a jeden atóm dusíka .
796. Šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny s jedným heteroatómom: všetky majú ako heteroatóm dusík sú napríklad 2H-pyrán, 4H-pyrán a pyridín väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp² .
797. Kyselina močová: vzniká u človeka ako produkt rozpadu pyrimidínových látok je dobre rozpustná vo vode je hlavnou zložkou moču je konečným produktom látkovej premeny purínových látok u človeka .
798. O kyseline močovej a močovine platí: líšia sa rozpustnosťou vo vode kyselina močová môže kryštalizovať v kĺboch močovina je hlavnou zložkou moču obidve vznikajú rozkladom purínových látok .
799. Alkaloidy: sú prírodné látky zásaditého charakteru všetky vyvolávajú halucinácie sú analeptiká pôsobiace na CNS sú aj kofeín, teofylín, teobromín .
800. Alkaloidy sa používajú: kodeín, ktorý patrí medzi ópiové alkaloidy, tlmí kašeľ ako analeptiká, stimulujú centrálnu nervovú sústavu kofeín a morfín tlmia bolesť nikotín tlmí bolesť hlavy .
|
