751cvbnjhg800

751. Vnútorný anhydrid vzniká: z dvoch molekúl kyseliny mravčej. z jednej molekuly kyseliny maleínovej. z jednej molekuly kyseliny tereftálovej. z jednej molekuly kyseliny jantárovej.

752. 1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: 2 molov kyseliny ftalovej. 2 molov kyseliny etánovej. 1 molu kyseliny malónovej. 2 molov kyseliny adipovej.

753. Kyselina p-aminobenzoová: je súčasťou vitamínu kyseliny listovej. pôsobí na regeneráciu a syntézu červených krviniek. je rastovým faktorom niektorých mikroorganizmov. podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukových tkanív.

754. Šťaveľan vápenatý: má vzorec (COOH)₂Ca. je zložkou obličkových kameňov. má vzorec Ca(COO)₂. je ester kyseliny šťaveľovej.

755. O kyseline šťaveľovej neplatí: vzniká oxidáciou metántiolu. redukciou dáva 1,2-etándiol. je biela kryštalická látka. neobsahuje chirálny uhlík.

756. Kyselinu mravčiu a octovú rozlíšime: Biuretovou reakciou. jodoformovou reakciou. reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina mravčia. reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina octová.

757. Všeobecný vzorec R–CO–O–CO–R zodpovedá: esteru. diketónu. anhydridu. organickému peroxidu.

758. Adíciou vody na kyselinu akrylovú vzniká kyselina: jablčná. mliečna. pyrohroznová. 2-hydroxypropánová.

759. Karboxylovú kyselinu obvykle pripravíme: kyslou hydrolýzou esterov. oxidáciou primárneho alkoholu do druhého stupňa. hydrolýzou triacylglycerolu v kyslom prostredí. oxidáciou ketónov.

760. Kyselina etánová: vzniká v prírode kvasením sacharidov. priemyselne sa vyrába oxidáciou butánu v prítomnosti katalyzátora. bezvodá (100%) tuhne pri 16°C na látku podobnú ľadu, preto sa koncentrovaná kyselina octová nazýva „ľadová“. v laboratórnych podmienkach sa pripravuje redukciou acetaldehydu.

761. Dekarboxyláciou kyseliny: ftalovej vzniká fenol. šťaveľovej vzniká kyselina metánová. acetoctovej vzniká kyselina octová. malónovej vzniká propánová.

762. Vyberte dvojsýtne karboxylové kyseliny a ich substitučné deriváty: kyselina malónová. kyselina oxáloctová. kyselina fumarová. kyselina valérová.

763. Ako nukleofilná substitúcia prebieha reakcia karboxylových kyselín s: PCl₅ za vzniku chloridov karboxylových kyselín, resp. acylchloridov. NH₃ za vzniku amóniových solí. NH₃ za vzniku amidov. alkalickými hydroxidmi za vzniku esterov.

764. Vyberte reakcie prípravy funkčných derivátov karboxylových kyselín: CH₃COOH + CH₃COOH. HOOC-CH₂-CH₂-COOH + CH₃-OH. redukcia HOOC-CH₂-CH₂-COOH na HOOC-CH₂-CH₂-CH₂-OH. dekarboxylácia kyseliny ftalovej na benzoovú.

765. Heterocyklické zlúčeniny: sú cyklické zlúčeniny, ktoré majú v molekule nahradený aspoň jeden atóm vodíka dusíkom, kyslíkom alebo sírou. majú v cykle nahradený aspoň jeden atóm uhlíka iným heteroatómom, najčastejšie dusíkom, kyslíkom alebo sírou. sa používajú ako herbicídy a insekticídy. môžu obsahovať v molekule okrem uhlíka aj atómy kremíka, pretože kremík má tiež schopnosť tvoriť reťaze.

766. Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleových kyselín. súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov. súčasť fosfolipidov. surovina pre farmaceutický priemysel.

767. O vlastnostiach heterocyklov neplatí: musia mať v cykle najmenej tri atómy a najviac šesť. závisia len od charakteru heteroatómu. vzhľadom na prítomnosť heteroatómu majú všetky výraznejší aromatický charakter ako benzén. závisia od charakteru heteroatómu, veľkosti a charakteru cyklu.

768. Pre heterocykly platí: heterocykly, ktoré obsahujú v molekule dusík, majú vlastnosti amínov. ako cyklické étery môžeme označiť heterocykly s kyslíkom ako heteroatómom. všetky hetrocykly majú zásadité vlastnosti. nemôžu byť nasýtené a nenasýtené.

769. Medzi päťčlánkové heterocykly s jedným heteroatómom patrí: tiazol. pyrol. imidazol. tiofén.

770. Aromatický charakter heterocyklických zlúčenín: vzniká iba vtedy, ak počet π delokalizovaných elektrónov v cykle zodpovedá Hückelovmu pravidlu (4n+2)πe¯. vzniká vždy tak, že heteroatóm zapojí do konjugácie svoj voľný elektrónový pár. furánu, tiofénu a pyrolu je rovnaký. klesá v poradí tiofén > pyrol > furán.

771. Pyrol je súčasťou: hemoglobínu a chlorofylu. bilirubínu a žlčových kyselín. žlčových farbív. vitamínu B₁₂.

772. Žlčové farbivá: vznikajú rozkladom hemoglobínu. sú základom pre vznik žlčových kyselín. majú v molekule 4 furánové jadrá. obsahujú pyrolové jadrá.

773. Dva rovnaké heteroatómy obsahuje: tiofén. imidazol. tiazol. oxirán.

774. K derivátom pyrolu nepatrí: bilirubín. chlorofyl. myoglobín. kyselina cholová.

775. Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu. purínu. tryptofánu. porfínu.

776. Pyrolové jadrá sú súčasťou molekuly: hemoglobínu. vitamínu B₁₂. žlčových kyselín. kyseliny močovej.

777. Substitúcie elektrofilné: spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu najľahšie prebiehajú na tioféne. spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu takmer vôbec neprebiehajú na furáne. prebiehajú tak, že na tiofén sa substituent naväzuje hlavne do polohy 2. na heterocykloch neprebiehajú.

778. Pyrolidín: vzniká hydrogenáciou pyrolu. vzniká oxidáciou pyrolu. má v molekule dva heteroatómy. má aromatický charakter.

779. O pyrole a pyridíne platí: majú zásadité vlastnosti. líšia sa vznikom aromatického charakteru. majú odlišné acidobázické vlastnosti. pyridín je zásaditý.

780. O pyridíne platí: voľný elektrónový pár sa nezapája do konjugácie. aromatický charakter vzniká tak, že päť nespárených elektrónov 5-ich atómov uhlíka a jeden nespárený elektrón atómu dusíka vytvárajú delokalizovaný oblak. do delokalizácie π-elektrónov sa z atómu dusíka zapája voľný elektrónový pár, preto sa zvyšuje elektrónová hustota a prejavuje sa zásaditý charakter. elektrofilné substitučné reakcie na pyridíne prebiehajú ľahšie ako na benzéne.

781. Heteroatóm pyridínu môže svojím voľným elektrónovým párom reagovať: s alkylhalogenidmi. s alkalickými hydroxidmi a vytvára sodné alebo draselné soli. s halogenidmi karboxylových kyselín. s aniónmi kyselín za vzniku pyridíniových solí.

782. Pyridín: na rozdiel od pyrolu má zásaditý charakter. dehydrogenáciou dáva piperidín. ľahko sa oxiduje. hydrogenáciou dáva piperidín.

783. Kyselina nikotínová: je derivátom pyrimidínu. v organizme sa mení na nikotínamid. je známa ako niacín. môže vznikať v organizme aj z tryptofánu, ak je dostatok vitamínu B₁, B₂ a B₆.

784. Pyridín: reaguje s kyselinami za vzniku solí. redukciou dáva piperidín. nie je súčasťou izochinolínu. obsahuje v molekule dva atómy dusíka.

785. Vyberte molekuly, ktoré obsahujú kyslík: pyrol. pyridín. pyrán. porfín.

786. Kyselina barbitúrová je derivátom: pyridínu. piperidínu. pyrimidínu. pyrolu.

787. Kyselina barbitúrová vzniká: reakciou kyseliny maleínovej a močoviny. reakciou kyseliny malónovej a močoviny. oxidáciou pyrimidínu. redukciou tymínu.

788. Katalytická hydrogenácia prebieha najľahšie na: tioféne. furáne. pyrole. pyrolidíne.

789. Hydrogenáciou: furánu vzniká tetrahydrogénfurán. tiofénu vzniká tetratiofén. pyrolu vzniká piperidín. zaniká aromatický charakter heterocyklu.

790. O heterocykloch platí: pyridín je šesťčlánkový heterocyklus s dvoma atómami dusíka v molekule. uracil, cytozín a tymín sú deriváty pyrimidínu. kyselina nikotínová a nikotínamid sú deriváty pyrolu. kyselina barbitúrová vzniká kondenzáciou kyseliny malónovej a močoviny.

791. Dva kondenzované cykly v molekule obsahuje: kyselina močová a kofeín. adenín a guanidín. adenín a guanín. cytozín a kyselina barbitúrová.

792. Tautomérne formy tvorí: tymín. uracil. pyridín. kyselina močová.

793. Päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: majú v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp² alebo sp³. majú v molekule len atómy uhlíka v hybridizácii sp² preto sú rovinnými útvarmi s väzbovými uhlami 120°. nemôžu mať aromatický charakter. sú napríklad pyrol, tiofén, furán.

794. Síru ako heteroatóm obsahuje: furán. tiazol. tiofén. imidazol.

795. Vyberte správne tvrdenie: od pyrazolu a tiazolu sú odvodené niektoré liečivá, ktoré tlmia bolesť a znižujú teplotu. od tiazolu sú odvodené penicilíny, sulfónamidy a tiamín. pyrazol je súčasťou vitamínu H a histidínu. pyrazol obsahuje v molekule jeden atóm kyslíka a jeden atóm dusíka.

796. Šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny s jedným heteroatómom: všetky majú ako heteroatóm dusík. sú napríklad 2H-pyrán, 4H-pyrán a pyridín. väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp. väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp².

797. Kyselina močová: vzniká u človeka ako produkt rozpadu pyrimidínových látok. je dobre rozpustná vo vode. je hlavnou zložkou moču. je konečným produktom látkovej premeny purínových látok u človeka.

798. O kyseline močovej a močovine platí: líšia sa rozpustnosťou vo vode. kyselina močová môže kryštalizovať v kĺboch. močovina je hlavnou zložkou moču. obidve vznikajú rozkladom purínových látok.

799. Alkaloidy: sú prírodné látky zásaditého charakteru. všetky vyvolávajú halucinácie. sú analeptiká pôsobiace na CNS. sú aj kofeín, teofylín, teobromín.

800. Alkaloidy sa používajú: kodeín, ktorý patrí medzi ópiové alkaloidy, tlmí kašeľ. ako analeptiká, stimulujú centrálnu nervovú sústavu. kofeín a morfín tlmia bolesť. nikotín tlmí bolesť hlavy.