Гиста1

1. Aké je správne chronologické poradie krokov pri bežnom spracovaní histologických vzoriek?. 1. rezanie, 2. zalievanie, 3. prejasnenie, 4. montáž. 1. fixácia, 2. zalievanie, 3. rehydratácia, 4. montáž. 1. dehydratácia, 2. prejasnenie, 3. zalievanie, 4. rezanie. 1. deparafinizácia, 2. rehydratácia, 3. farbenie, 4. montáž. 1. fixácia, 2. dehydratácia, 3. prejasnenie, 4. zalievanie. 1. prejasneniee, 2. fixácia, 3. dehydratácia, 4. farbenie.

2. Ktoré farbivá sú kyslé?. eozín. hematoxylín. anilínová modrá. metylénová modrá. kyselina pikrová.

3. Ktorý z nasledujúcich prístupov k vizualizácii vzoriek využíva histochemický prístup?. periodické kyslé Schiffovo činidlo (PAS). impregnácia striebrom. farbenie Sudan. kyslá fosfatáza. farbenie podľa Massona. farbenie podľa Pappenheima.

4. Mohli sa nasledujúce dvojice teoreticky stretnúť v minulosti?. Camillo Golgi - Andreas Vesalius. Santiago Ramón y Cajal - Camillo Golgi. Rudolf Wirchow - Jan Evangelista Purkyně. Antonie van Leeuwenhoek - Robert Hooke. Ernst Abbe - Carl Zeiss. Xavier Bichat - Albert Coons.

5. Ktorými optickými časťami prechádza lúč pri Köhlerovom osvetlení?. šošovka kondenzora. magnetická cievka. objektív. šošovka okulára.

6. Ktoré chemikálie sa používajú pri príprave vzoriek na transmisnú elektrónovú mikroskopiu počas fixácie a postfixácie?. hematoxylín. glutaraldehyd. formaldehyd. etanol. oxid osmičelý.

7. Čo určuje rozlíšenie mikroskopu?. vlnová dĺžka použitých častíc. numerická apertúra objektívu. index lomu prostredia medzi vzorkou a objektívom. intenzita lúča svetla alebo elektrónov. rozsah, v akom je clona uzavretá.

8. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o eozíne sú pravdivé?. je to bázické farbivo. môže farbiť cytoplazmu prevažnej väčšiny buniek na ružovo. bol vyvinutý na farbenie kolagénu na zeleno. slúži ako chemické činidlo počas fixácie.

9. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o hematoxylíne sú pravdivé?. je to základné farbivo. môže zafarbiť cytoplazmu väčšiny buniek na ružovo. bol vyvinutý na farbenie kolagénu na zeleno. možno ho použiť na vizualizáciu bunkových jadier.

10. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o mikroskope sú pravdivé?. objektívy zväčšujú a premietajú osvetlený obraz objektu smerom k okuláru. šošovka okuláru ďalej zväčšuje obraz a premieta ho na sietnicu mikroskopujúcej osoby. maximálne rozlíšenie svetelného mikroskopu je približne 0,2 nm. celkové zväčšenie optického mikroskopu sa získa vynásobením zväčšení kondenzora a objektívu. numerická apertúra pre objektívy mikroskopov sa zvyčajne pohybuje od 0,10 do 1,25, čo zodpovedá ohniskovým vzdialenostiam približne 40 mm až 2 mm.

11. Ktoré z nasledujúcich dvojíc farbivo-biologická štruktúra sú správne?. Sudán - sacharidy. anilínová modrá - elastín. orceín - elastín. hematoxylín - mitochondrie. striebro - retikulárne vlákna. oxid osmičelý - lipidy.

12. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o pojme "rozlíšenie" sú pravdivé?. je miera, do akej sa objekt na obrázku javí zväčšený. je najmenšia merateľná vzdialenosti medzi dvoma susednými bodmi vo vzorke. závisí najmä od objektívu. rozlíšenie ľudského oka je približne 0,2 mm. rozlíšenie elektrónového mikroskopu je približne 0,2 µm.

13. V nasledujúcej vete nahraďte nesprávne slovo správnym: Princíp fluorescenčnej mikroskopie spočíva v tom, že vzorka je osvetlená svetlom určitej vlnovej dĺžky, ktoré je absorbované fluoroformi, čo spôsobuje, že vyžarujú svetlo kratších vlnových dĺžok (t. j. inej farby). fluorescenčnej → histochemickej. absorbované → odrazené. kratších → dlhších. farby → sýtosti.

14. Ktorá mikroskopická technika využíva ako zdroj žiarenia viditeľné svetlo?. atómový silový mikroskop. transmisná elektrónová mikroskopia. konfokálna mikroskopia. mikroskopia s fázovým kontrastom. fluorescenčná mikroskopia.

15. Čo sa používa pri odmaskovávaní antigénu v imunohistochemických protokoloch?. trypsín. formaldehyd. Röntgenové lúče. teplo.

16. Kto zaviedol pojem "bunka"?. Marcello Malphigi. Antoni van Leeuwenhoek. Karl Mayer. Robert Hooke.

17. Aké sú niektoré z bežných prejasňovacích prostriedkov používaných v histológii?. parafín. xylén. metylsalicylát. hematoxylín. etanol.

18. Ako sa nazýva histologické zariadenie, ktoré sa používa na rezanie tenkých rezov z blokov tkaniva?. dermatóm. myotóm. histotóm. mikrotóm. sklerotóm.

19.Ako sa nazýva antigénny determinant známej štruktúry - časť antigénu, ktorá je rozpoznávaná špecifickým imunoglobulínom?. chromofór. protilátka. epitop. imunokomplex.

20. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o farbení sú pravdivé?. pri farbení pomocou H&E sú jadrá zvyčajne sfarbené do ružova. hematoxylín dobre farbí mitochondrie. krezylová violeť je jedna z farieb používaných pri Nisslovom farbení. pri farbení H&E sú zvyčajne kontrastne zafarbené dva viditeľné oddiely bunky - jadro a cytoplazma.

21. Vyberte správne tvrdenia o svetelnej mikroskopii: invertovaný mikroskop používame na pozorovanie štandardných histologických preparátov. okulár patrí k optickým častiam svetelného mikroskopu. makroskrutku používame na doostrenie pri najväčších zväčšeniach. kondenzor je často zaraďovaný k optickým aj osvetľovacím častiam svetelného mikroskopu.

22. Vyberte správne tvrdenia o svetelnej mikroskopii: rozlišovaciu schopnosť svetelného mikroskopu limituje vlnová dĺžka fotónov svetla vo viditeľnom spektre. invertovaný mikroskop slúži na pozorovanie bunkových kultúr. imerzný objektív slúži na pozorovanie krvného náteru. rozlišovacia schopnosť svetelného mikroskopu je 0,2 nm.

23. Vyberte správne tvrdenia o svetelnej mikroskopii: krížový posun umožňuje pohyb stolčeka v dvoch paralelných rovinách. úplne otvorená irisová clona zvyšuje kontrast štruktúr na preparáte. invertovaný mikroskop má kondenzor nad a objektívy pod stolčekom s preparátom. šošovky svetelného mikroskopu sa nachádzajú iba v objektívoch.

24. Vyberte správne tvrdenia o svetelnej mikroskopii: mikroskopovať začíname pri najväčšom zväčšení. výsledné zväčšenie vypočítame ako súčin zväčšenia okuláru a objektívu. statív a mikroskrutka sú mechanickými časťami svetelného mikroskopu. pri bežnej svetelnej mikroskopii používame ultrafialové svetlo.

25. Vyberte správne tvrdenia o svetelnej mikroskopii: binokulárny svetelný mikroskop obsahuje jeden tubus a jeden okulár. mikroskopovať začíname so stolčekom v najnižšej pozícii. okom pozorujeme primárny obraz zobrazený okulárom. bežné preparáty pozorujeme najčastejšie vo svetlom poli.

26.Vyberte správne tvrdenia o elektrónovej mikroskopii: rozlišovacia schopnosť transmisného elektrónového mikroskopu je 0,05 - 0,2 nm. elektrónový mikroskop umožňuje vyššie rozlíšenie v porovnaní so svetelným mikroskopom vďaka tomu, že elektróny majú výrazne kratšiu vlnovú dĺžku v porovnaní s vlnovou dĺžkou fotónov viditeľného spektra. Rastrovací elektrónový mikroskop umožňuje znázorniť povrch vzorky, napr. povrch mikroklkov absopčných buniek. vnútornú štruktúru axonémy riasiniek dokážeme pozorovať rastrovacím elektrónovým mikroskopom.

27. Vyberte správne tvrdenia o elektrónovej mikroskopii: úlohu šošoviek zohráva v elektrónovej mikroskopii sústava elektromagnetov. výsledný obraz vzorky vyšetrenej v elektrónovom mikroskope pozorujeme v odtieňoch šedej. Maximálne užitočné zväčšenie elektrónového mikroskopu je 1000 krát. zaznamenaný obraz z elektrónového mikroskopu označujeme ako mikrofotografia.

28.Vyberte správne tvrdenia o elektrónovej mikroskopii: zrýchlený prúd elektrónov prechádza cez šošovky z brúseného skla. Pri pozorovaní vzorky v rastrovacom elektrónovom mikroskope v podmienkach vysokého vákua je žiadúce, aby bola vzorka vodivá, teda pokovená vrstvou vzácnych kovov, napr. zlata. rozlišovacia schopnosť rastrovacieho elektrónového mikroskopu je 1-10 nm. pred pozorovaním v elektrónovom mikroskope sa preparáty musia zafarbiť podobne ako pri svetelnej mikroskopii.

29.Vyberte správne tvrdenia o elektrónovej mikroskopii: prúd elektrónov je emitovaný z anódy a urýchlený vysokým napätím na katóde. transmisným elektrónovým mikroskopom pozorujeme tzv. ultraštruktúru buniek. zaznamenaný obraz z elektrónového mikroskopu označujeme ako elektronogram. za objaviteľov elektrónovej mikroskopie je považovaný max knoll a antonie van leeuwenhoek.

30. Vyberte správne tvrdenia o elektrónovej mikroskopii: v elektrónovej mikroskopii sa používajú tzv. ultratenké rezy. elektromagnetické šošovky označujeme ako objektív a okulár. princípom transmisnej elektrónovej mikroskopie je odraz elektrónov z povrchu vzorky. štruktúru chromatínu pozorujeme rastrovacím elektrónovým mikroskopom.

31. Vyberte správne tvrdenia o špeciálnych mikroskopických technikách: pozorovanie v tmavom poli patrí medzi rutinné a najčastejšie techniky mikroskopovania tkanív. svetelné lúče, ktoré neinteragujú s preparátom sú vyradené z tvorby obrazu pri pozorovaní v tmavom poli. polarizačná mikroskopia využíva schopnosť niektorých tkanív a štruktúr meniť rovinu polarizácie svetla. polarizačným mikroskopom dokážeme študovať napríklad orientáciu hydroxyapatitových kryštálov v kostnej matrix.

32. Vyberte správne tvrdenia o špeciálnych mikroskopických technikách: bežné prepráty farbené hematoxylínom a eozínom pozorujeme polarizačným mikroskopom. fázový kontrast je vhodný na pozorovanie vitálnych buniek v kultúrach. pre pozorovanie vzorky vo fázovom kontraste je nevyhnutné vzorku najprv zafarbiť. vo fázovom kontraste pozorujeme fixované preparáty impregnované soľami ťažkých kovov.

33. Vyberte správne tvrdenia o špeciálnych mikroskopických technikách: fluorescenčná mikroskopia využíva schopnosť vzorky otáčať rovinu polarizovaného svetla. pre fluorochrómy (fluorofóry) je typická excitácia svetlom kratšej vlnovej dĺžky a následná emisia svetla dlhších vlnových dĺžok. prirodzenú schopnosť florescencie má napríklad hemoglobín. florescenčný mikroskop je typ elektrónového mikroskopu.

34. Vyberte správne tvrdenia o špeciálnych mikroskopických technikách: konfokálna mikroskopia umožňuje rekonštrukciu trojrozmerného obrazu. konfokálny mikroskop je typ svetelného mikroskopu. princípom konfokálnej mikroskopie je vymedzenie určitého intervalu roviny pozorovanej vzorky pomocou konfokálnych clôn. konfokálna mikroskopia sa používa najčastejšie v kombinácii s fluorescenčnou mikroskopiou.

35. Vyberte správne tvrdenia o špeciálnych mikroskopických technikách: pozorovanie v tmavom poli využíva prirodzenú fluorescenciu niektorých molekúl. polarizácia svetla predstavuje fenomén excitácie štruktúr svetlom kratšej vlnovej dĺžky a následnú emisiu svetla dlhšej vlnovej dĺžky. fázový kontrakt je vhodný napríklad na pozorovanie vitálnych spermií. v tmavom poli dokážeme pozorovať aj štruktúry, ktoré sú pod rozlišovacou schopnosťou svetelného mikroskopu.

36. Vyberte správne tvrdenia o histologických technikách: odber tkaniva z mŕtveho darcu označujeme ako biopsia. fixácia tkaniva slúži na uľahčenie krájania vzorky na mikrotóme. najpoužívanejším chemickým fixatívom je 10% formol (formalín). bazofilné štruktúry sú chemicky kyslej povahy, napr. dna v jadre.

37. Vyberte správne tvrdenia o histologických technikách: eozinofília znamená, že štruktúra má afinitu k zásaditým farbám. technika zmrazených rezov je rýchlejšia oproti bežnej technike parafínových rezov. technika parafínových rezov je časovo náročnejšia, avšak výsledný obraz je kvalitnejší v porovnaní s technikou zmrazených rezov a výsledný preparát je trvalý. príprava preparátov parafínovou technikou sa používa rutinne v rámci rýchlej peroperačnej bioptickej diagnostiky.

38.Vyberte správne tvrdenia o histologických technikách: technika parafínových rezov využíva fyzikálnu metódu fixácie. na krájanie parafínových bločkov sa používa kryomikrotóm. farbenie parafínového rezu vzorky je možné ihneď po jeho nakrájaní. na odvodnenie vzorky sa používa rad alkoholov v stúpajúcej koncentrácii.

39. Vyberte správne tvrdenia o histologických technikách: argyrofília a argentafilita sú príbuzné fenomény, ktoré označujú schopnosť štruktúry farbiť sa soľami striebra. impregnácia znamená zviditeľnenie niektorých štruktúr redukciou solí kovov na ich povrchu. hematoxylín a eozín je príkladom typickej impregnačnej metódy. hematoxylín farbí kolagénové vlákna do fialova.

40.Vyberte správne tvrdenia o histologických technikách: eozín farbí jadro do ružova. parafínové rezy krájame mikrotómom štandardne na hrúbku 2-7 µm. parafín slúži na zalievanie vzorky, ktorú je po jeho stuhnutí možné krájať. xylén sa používa na prejasnenie vzoriek.

41. Vyberte správne tvrdenia o histochémii: histochémia spočíva vo farebnom znázornení imunokomplexov. podstatou histochémie je farebný dôkaz chemických látok v bunke, napr. enzýmov. glykogén v pečeni dokážeme histochemicky znázorniť metódou pas. alkalickú fosfatázu dokážeme dokázať histochemicky napr. v kefkovom leme epitelových buniek proximálneho tubulu nefrónu obličky.

42. Vyberte správne tvrdenia o histochémii: pas metóda predstavuje kombináciu schiffovho činidla a kyseliny jodistej. histochemicky znázorňujeme napr. dna v jadre pomocou hematoxylínu. dôkaz alkalickej fosfatázy zaraďujeme medzi enzymohistochemické metódy. pas reakcia slúži na dôkaz látok tukovej povahy.

43. Vyberte správne tvrdenia o imunohistochémii: imunohistochémia slúži na dôkaz konkrétnych epitopov antigénov. najčastejšie využívaným chromogénom v imunohistochémii je diaminobenzidín (dab). monoklonálne protilátky sú namierené proti viacerým epitopom antigénov. imunizáciou laboratórnych zvierat získavame výlučne monoklonálne protilátky.

44.Vyberte správne tvrdenia o imunohistochémii: imunohistochémia má zásadný význam vo výskume, ale aj v klinickej diagnostike, naprádorov. pre potreby imunohistochémie dokážeme použiť klasické parafínové bločky. priama imunohistochémia využíva sekundárne protilátky. polyklonálne protilátky sú produkované iba jedným konkrétnym klonom plazmatických buniek.

45. Vyberte správne tvrdenia o imunohistochémii: imunohistochemicky vieme znázorniť napr. cytokeratínové tonofilamentá ako dôkaz buniek epitelového pôvodu. estrogénový receptor vykazuje pri imunohistochemickom farbení nukleárnu pozitivitu. pri imunohistochémii odlišujeme tri hlavné typy pozitivity – nukleárnu, cytoplazmatickú a membránovú. imunohistochémia slúži aj na odlíšenie bunkových populácií, ktoré pri bežných farbeniach odlíšiť nevieme, napr. t- a b-lymfocytov.