b1

Hlavné látky, v podobe ktorých sa privádza glukóza do organizmu: sú monosacharidy napr. glukóza. sú polysacharidy napr. celulóza prítomná hlavne v ovocí. sú polysacharidy obsahujúce a1,4-glykozidovú väzbu. sú disacharidy, ktoré sa vstrebávajú z GIT do krvi v nezmenej forme. sú disacharidy napr. sacharóza, štiepená v žalúdk. sú polysacharidy, hydrolyzované pankreatickou amylázou. je disacharid s obsahom 1,2-glykozidovej väzby. sú polysacharidy, ktoré sa po ich hydrolýze vstrebávajú v podobe monosacharidov.

O enzýmoch GIT potrebných pre trávenie polysacharidov, ktoré sú zdrojom glukózy pre organizmus platí: sú to enzýmy, ktoré hydrolyzujú len a-1,6-glykozidovú väzbu. trávenie škrobu amylázou vedie k vzniku disacharidu maltózy. na trávení glykogénu sa podieľa glykogénfosforyláza. trávenie glykogénu amylázou vedie k vzniku glukóza 1-fosfátu. na úplné trávenie škrobu je potrebná iba amyláza. trávenie niektorých sacharidov môže prebiehať aj v žalúdku. najdôležitejšie sú tie, ktoré hydrolyzujú b-1,4-glykozidovú väzbu napr. v celulóze. ich pôsobením vznikajú najmä disacharidy, ktoré sa priamo vstrebávajú do krvi.

O látke, ktorá je hlavným zdrojom glukózy pre novorodencov možno povedať: je to polysacharid rastlinného pôvodu. je to disacharid hlavne rastlinného pôvodu. je to disacharid živočíšneho pôvodu. je to sacharid s obsahom b-1,4-glykozidovej väzby. táto látka prítomná v potrave je produktom mliečneho kvasenia. po prijatí potravou sa látka v nezmenej forme rezorbuje do krvi. galaktóza vytvorená z tejto látky v krvnom obehu sa priamo využíva v glykolýze. na trávení tejto látky sa podieľa enzým prítomný v kefkovom leme enterocytov.

O látke, ktorá vzniká ako koncový produkt pôsobenia amylázy na škrob možno povedať: hlavné miesto jej tvorby je ústna dutina. táto látka vzniká pri trávení škrobu napr. v žalúdku. táto látka vzniká pri trávení škrobu v tenkom čreve. je to tá istá zlúčenina, ktorá vzniká aj pri trávení glykogénu. ide o monosacharid. je to disacharid s obsahom a-1,4-glykozidovej väzby. enzým, ktorý katalyzuje vznik tejto látky sa tvorí v pankrease. látka sa priamo nevstrebáva do krvi.

Zlúčenina vzorca CH3-CO-COOH: je kyselina oxopyrohroznová. vzniká ako koncový produkt glykolýzy v erytrocytoch. vzniká ako koncový produkt glykolýzy za aeróbnych podmienok. je látka, ktorej vznik prebieha v cytosole. po redukcii poskytuje látku, ktorej ďalšia premena je lokalizovaná v cytosole. je látka, ktorá sa po vstupe do mitochondrie mení na acetyl-CoA. je zlúčenina, ktorá nie je využiteľná na glukoneogenézu. je látka, na premenu ktorej je v mitochondrii potrebný tiamíndifosfát.

O zlúčenine, ktorá je substrátom pre alkoholové kvasenie platí: je to monosacharid glukóza. je to kyselina pyrohroznová. je to priamo polysacharid, napr. škrob. alkoholové kvasenie tejto látky prebieha za prístupu kyslíka. alkoholové kvasenie tejto látky prebieha za anaeróbnych podmienok. v priebehu alkoholového kvasenia tejto látky vzniká NADH+H+. alkoholové kvasenie je zdrojom energie pre kvasinky. koncovým produktom alkoholového kvasenia tejto látky je CO2 a H2O.

Reakcia aktivácie glukózy pred vstupom do glykolýzy: vyžaduje zdroj energie ATP. v extrahepatálnych tkanivách je katalyzovaná vysokošpecifickým enzýmom hexokinázou. v pečeni je katalyzovaná glukokinázou, ktorá má malú afinitu ku glukóze. v extrahepatálnych tkanivách je katalyzovaná hexokinázou, ktorá ma malú Km pre glukózu. je to jedna z ireverzibilných reakcií glykolýzy. reakcia v pečeni je reverzibilná. produktom reakcie je glukóza 1-fosfát. takáto aktivácia glukózy umožňuje využitie glukózy aj pre syntézu glykogénu.

Enzým glukokináza: je enzým zodpovedný za aktiváciu glukózy. je prítomný vo všetkých bunkách organizmu. je charakteristický pre pečeňové tkanivo. využíva glukózu ako jediný substrát. môže katalyzovať fosforyláciu aj iných hexóz nielen glukózy. od hexokinázy sa odlišuje afinitou ku glukóze a orgánovou distribúciou. katalyzuje reverzibilnú reakciu glykolýzy. produkt reakcie sa môže využívať nielen v glykolýze, ale aj v pentózovom cykle a syntéze glykogénu.

Pri aktivácii glukózy pred jej vstupom do glykolýzy: dochádza k jej defosforylácii. dochádza k jej premene na glukóza 1-fosfát. dochádza k jej premene na glukóza 6-fosfát. ako zdroj energie sa využíva špecificky GTP. ako zdroj energie sa využíva ATP. sa uplatňuje v závislosti od typu tkaniva glukokináza alebo hexokináza. je potrebný enzým nachádzajúci sa v lyzozómoch. je potrebný enzým, nachádzajúci sa v cytosole buniek.

O glukóza-6-fosfáte platí: je produktom aktivácie glukózy. je substrátom len pre glykolýzu. využíva sa aj na syntézu glykogénu, osobitne v mozgovom tkanive. jej degradáciou v erytrocytoch sa tvorí laktát. jej tvorbu v mozgu katalyzuje glukokináza. v pečeni je jej syntéza katalyzovaná glukokinázou. reakcia syntézy tejto látky vyžaduje ATP. v glukoneogenéze sa premieňa vratnou reakciou glykolýzy, ktorú katalyzuje hexokináza.

O hexokináze a glukokináze platí, že: ich distribúcia v tkanivách je rovnaká. na rozdiel od hexokinázy, glukokináza sa nachádza vo všetkých tkanivách organizmu. na rozdiel od glukokinázy, hexokináza sa nachádza vo všetkých tkanivách organizmu. glukokináza je enzýmom charakteristickým pre pečeňové tkanivo. glukokináza je špecifická pre glukózu, zatiaľ čo hexokináza fosforyluje aj iné hexózy. hexokináza má vyššiu Km pre glukózu. hexokináza má vyššiu afinitu ku glukóze ako glukokináza. glukokináza katalyzuje fosforyláciu glukózy pri vysokých koncentráciách substrátu.

Substrátmi hexokinázy môžu byť: všetky monosacharidy. monosacharidy ako je napr. manóza. disacharidy pozostávajúce z hexóz, napr. laktóza. disacharidy pozostávajúce z hexóz napr. maltóza. iba glukóza. produkt pôsobenia amylázy na škrob. produkt maltázy. ATP.

Hexokináza a glukokináza sa líšia tým, že: hexokináza má vyššiu afinitu ku glukóze. hexokináza má vyššiu hodnotu Km. glukokináza má nižšiu afinitu ku glukóze. glukokináza má nižšiu hodnotu Km. glukokináza využíva glukózu ako jediný substrát. hexokináza na rozdiel od glukokinázy je prítomná len v pečeni. glukokináza využíva ako zdroj energie ATP a hexokináza môže aj iné nukleotidy. ich distribúcia v tkanivách je rozdielna, pričom ostatné ich vlastnosti sú rovnaké.

O enzýmoch, ktoré fosforylujú glukózu možno povedať: katalyzujú vznik látky, ktorá vstupuje do glukoneogenézy. katalyzujú vznik látky, ktorá vstupuje do glykolýzy. produkt ich reakcie sa v pečeni môže priamo meniť na glykogén. produkt ich reakcie sa po premene na glukóza 1-fosfát môže využiť na syntézu glykogénu. hexokináza je inhibovaná produktom reakcie glukóza 6-fosfátom. glukokináza je inhibovaná glukóza-6 fosfátom. hexokináza katalyzuje fosforyláciu glukózy len v podmienkach vysokej hladiny glukózy. sú to enzýmy rovnakej tkanivovej distribúcie a rovnakých kinetických vlastností.

Metabolické procesy, do ktorých vstupuje glukóza-6-P: sú lokalizované v cytosole a mitochondriách bunky. je napr. glykolýza, ktorá prebieha v cytosole. je napr. pentózový cyklus prebiehajúci v mitochondriách. je napr. tvorba glykogénu, ktorá prebieha v lyzozómoch. sú procesy. ktorých úlohou je jedine tvorba ATP. je napr. proces, ktorý môže syntetizovať aj sacharidovú zložku nukleotidov. sú procesy prebiehajúce len za aeróbnych podmienok. je napr. glykolýza, ktorá umožňuje tvorbu ATP aj za anaeróbnych podmienok.

Reakcia glukóza + ATP –––® glukóza-6-fosfát + ADP. predstavuje reakciu aktivácie glukózy pred jej vstupom do glykolýzy. predstavuje reakciu aktivácie glukózy na syntézu glykogénu. reakcia v pečeni je katalyzovaná glukokinázou. reakcia v extrahepatálnych tkanivách vyžaduje hexokinázu. reakcia je vratná. reakcia je ireverzibilná. v glukoneogenéze sa táto reakcia obchádza glukóza 6-fosfát fosfatázou. v erytrocytoch neprebieha.

Reakcia metabolizmu glukózy katalyzovaná fosfatázou: je reakcia dôležitá pri glykolýze. je reakcia dôležitá v glukoneogenéze. je napr. reakcia premeny fruktóza 6-fosfátu na fruktóza 1,6-bisfosfát. je napr. reakcia premeny fruktóza 1,6-bisfosfátu na fruktóza 6-fosfát. je napr. reakcia vzniku voľnej glukózy pri degradácii glykogénu. reakcia je vratná. reakcia je nevratná. reakcia patrí k najdôležitejším regulačným miestam glykolýzy.

Reakcia vzájomnej premeny glukóza 6-fosfátu na fruktóza 6-fosfát. je reakcia katalyzovaná fosfoglukomutázou. je reakcia katalyzovaná fosfohexoizomerázou. reakcia je potrebná pri premene glukózy glykolýzou. reakcia je potrebná pri syntéze glykogénu. reakcia prebieha aj pri tvorbe glukózy glukoneogenézou. reakcia je reverzibilná. reakcia je ireverzibilná. je reakcia, ktorá je dôležitým regulačným miestom glykolýzy.

Reakcia, ktorú katalyzuje fosfofruktokináza. je reakciou, ktorá je jednou zo štyroch nevratných reakcií glykolýzy. je reakciou, ktorá je vratná. je reakcia, ktorá sa v glukoneogenéze obchádza glukóza-6-fosfát fosfatázou. je reakcia, pri ktorej vzniká fruktóza-6-fosfát. je reakcia, ktorej produktom je fruktóza 1,6-bisfosfát. je reakcia, ktorá je kľúčovým regulačným miestom glykolýzy. reakcia je aktivovaná ATP. je reakciou, ktorej produkt aktivuje pyruvátkinázu.

Rýchlosť určujúcou reakciou v glykolýze je: reakcia premeny fruktóza 6-fosfátu na fruktóza-1,6-bisfosfát. reakcia tvorby fruktóza 6-fosfátu. reakcia premeny fruktóza 1,6-bisfosfátu. reakcia, ktorá je regulovaná len na substrátovej úrovni. reakcia, ktorá je inhibovaná ATP, NADH+H+ a citrátom. reakcia, ktorá je aktivovaná ATP. reakcia, ktorá je aktivovaná ADP, AMP a NAD+. reakcia, ktorej enzým je aktívny vo fosforylovanej forme.

O aktivátoroch a inhibítoroch fosfofruktokinázy možno povedať: sú to látky, ktoré odrážajú energetický stav bunky. ATP pôsobí na fosfofruktokinázu inhibične. ATP pôsobí na fosfofruktokinázu aktivačne. aktivátormi enzýmu sú najmä ADP,AMP, NAD+. fruktóza-2,6-bisfosfát umožní priebeh glykolýzy aj pri dostatku ATP. dôležitý regulátor fosfofruktokinázy fruktóza 2,6-bisfosfát sa tvorí v prítomnosti inzulínu. dôležitý regulátor fosfofruktokinázy fruktóza 2,6-bisfosfát sa tvorí v prítomnosti glukagonu. sú to len látky, ktorých pôsobenie nezávisí od hormónov.

O pôsobení AMP, fruktóza-2,6-bisfosfátu, ATP a citrátu na aktivitu fosfofruktokinázy platí: ATP pôsobí na fosfofruktokinázu aktivačne. citrát fosfofruktokinázu inhibuje. AMP, rovnako ako NADH+H+ pôsobia na fosfofruktokinázu aktivačne. AMP, rovnako ako NAD+ fosfofruktokinázu aktivuje. fruktóza-2,6-bisfosfát, ktorý sa vytvára fosfofruktokinázou II vo fosforylovanej forme aktivuje fosfofruktokinázu I. fruktóza-2,6-bisfosfát, ktorý sa vytvára fosfofruktokinázou II vo fosforylovanej forme inhibuje fosfofruktokinázu I. fruktóza-2,6-bisfosfát, ktorý sa vytvára fosfofruktokinázou II v defosforylovanej forme sprostredkuje aktiváciu fosfofruktokinázy I. fruktóza 2,6-bisfosfát odstraňuje inhibičné pôsobenie citrátu na fosfofruktokinázu.

Inhibičné pôsobenie ATP na fosfofruktokinázu v pečeni odstraňuje: ADP. fruktóza-2,6-bisfosfát. látka, ktorá vzniká pôsobením tandemového enzýmu vo fosforylovanej forme. citrát. látka, ktorá vzniká pôsobením fosfofruktokinázy II vo defosforylovanej forme. látka, ktorá vzniká v podmienkach dobrého stavu výživy. látka, ktorá vzniká v priebehu hladovania. látka, ktorej syntéza prebieha v prítomnosti inzulínu.

O zlúčeninách glyceraldehyd-3-fosfát a dihydroxyacetónfosfát platí tvrdenie: reakcia ich tvorby prebieha v cytosole. reakcia ich tvorby je reakciou pentózového cyklu. reakcia ich tvorby je katalyzovaná aldolázou. z uvedených látok sa v glykolýze metabolizuje len glyceraldehyd-3-fosfát. vo vyššej koncentrácii sa nachádza glyceraldehyd-3-fosfát. z uvedených látok sa v glykolýze metabolizuje tá, ktorá sa nachádza vo vyššej koncentrácii. zlúčeniny sa môžu navzájom premieňať pôsobením triózafosfátizomerázy. reakcia ich tvorby je jednou z regulačných reakcií glykolýzy.

Reakcia glykolýzy, v ktorej dochádza k štiepeniu fosforylovanej hexózy: je katalyzovaná enzýmom aldolázou, ktorá patrí medzi hydrolázy. je katalyzovaná enzýmom, ktorý patrí medzi lyázy. syntetizuje dve fosforylované aldotriózy. vedie k vzniku glyceraldehyd-3-fosfátu, ktorý sa ďalej metabolizuje v glykolýze. vedie k vzniku glyceraldehyd-3-fosfátu, ktorý sa môže premieňať na glycerolfosfát potrebný pre syntézu lipidov. vedie k vzniku dihydroxyacetónfosfátu, ktorý sa môže premieňať na glycerolfosfát potrebný pre syntézu lipidov. syntetizuje látky, ktoré sa nachádzajú v rovnakých koncentráciách. reakcia je inhibovaná ATP.

V reakcii katalyzovanej triózafosfát-izomerázou: ide o premenu aldotriózy na aldohexózu. ide o premenu fosforylovanej aldotriózy na fosforylovanú ketotriózu. vo vyššej koncentrácii je prítomný glyceraldehyd-3-fosfát. vo vyššej koncentrácii je prítomný dihydroxyacetónfosfát. ide aj o zapojenie alkoholovej zložky lipidov do glukoneogenézy. je potrebný ATP ako zdroj energie. je potrebná voda. ide o reakciu, ktorá nie je rozhodujúca pre reguláciu glykolýzy.

Reakcia, ktorou sa 3-uhlíkový intermediát tvorený v glykolýze môže zapojiť do syntézy lipidov: je reakcia katalyzovaná glyceraldehyd-3-fosfát dehydrogenázou. je reakcia katalyzovaná glycerolfosfátdehydrogenázou. je reakcia, ktorá je vratná. je ireverzibilná reakcia. reakcia sa uplatňuje aj pri zapojení alkoholovej zložky triacylglycerolov do glukoneogenézy. reakcia umožňuje aj využitie karboxylových kyselín v glukoneogenéze. reakcia využíva ako koenzým NAD+ (resp. NADH+H+). reakcia sa uplatňuje aj pri prenose redukovaných ekvivalentov z cytosolu do mitochondrie.

Reakcia premeny dihydroxyacetónfosfátu na glycerolfosfát. je nevratná reakcia. je vratná reakcia. je katalyzovaná triózafosfátizomerázou. je katalyzovaná glycerolfosfátdehydrogenázou. je dôležitá pre využitie medziproduktu glykolýzy v syntéze triacylglycerolov. reakcia nemá význam pre využitie glycerolovej zložky lipidov. reakcia prebieha len v cytosole. je súčasťou transportu redukovaných ekvivalentov z cytosolu do mitochondrie.

Reakcia, ktorú katalyzuje glycerol-P-dehydrogenáza: je prítomná len v mitochondriách. v cytosole ako koenzým využíva NAD+ resp. NADH+H+. v mitochondriách ako koenzým využíva NAD+. spája proces odbúrania glukózy glykolýzou a syntézu karboxylových kyselín. spája proces degradácie triacylglycerolov a glukoneogenézu. spája proces odbúrania glukózy glykolýzou a syntézu acylglycerolov. je reakcia, ktorá ako súčasť glycerolfosfát/dihydroxyacetófosfátového člnku umožní tvorbu 3 ATP v mitochondriách. je reakcia, ktorá ako súčasť glycerolfosfát/dihydroxyacetófosfátového člnku umožní tvorbu 2 ATP v mitochondriách.

Glycerolfosfátdehydrogenáza je enzým, ktorý: katalyzuje vratnú reakciu. katalyzuje reakciu prítomnú len v cytosole. katalyzuje reakciu prítomnú v cytosole aj mitochondriách bunky. je potrebný pre glykolýzu. je potrebný pre glukoneogenézu. je potrebný aj pre syntézu niektorých fosfolipidov. v mitochondriách využíva FAD ako koenzým. je súčasťou malát-aspartátového člnku.

O makroergickej tioesterovej väzbe vytváranej pri oxidácii glyceraldehyd-3-P možno povedať, že: vzniká pôsobením glycerolfosfátdehydrogenázy. vzniká pôsobením glyceraldehydfosfátdehydrogenázy. koenzýmom reakcie jej vzniku je NADH+H+. koenzýmom reakcie jej vzniku je FAD. väzba v produkte reakcie sa bezprostredne využíva na tvorbu ATP. energia tejto väzby sa v procese substrátovej fosforylácie využíva na tvorbu ATP. v procese substrátovej fosforylácie dochádza k hydrolýze tioesterovej väzby. väzba sa štiepi fosfátom za vzniku 1,3-bisfosfoglycerátu.

Látka, ktorá je výsledným produktom reakcie katalyzovanej glyceraldehyd-3- fosfátdehydrogenázou: obsahuje dve makroergické väzby. obsahuje makroergickú tioesterovú väzbu. obsahuje makroergickú acylfosfátovú väzbu na treťom uhlíku. obsahuje acylfosfátovú makroergickú väzbu na prvom uhlíku. látka sa využíva na tvorbu ATP oxidatívnou fosforyláciou. látka sa využíva na tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou. látka sa účinkom glycerol kinázy mení na 3-P glycerát a ATP. reakcia tvorby ATP z tejto zlúčeniny prebieha len v anaeróbnych podmienkach.

Celkový zisk ATP v reakcii oxidácie jedného glyceraldehyd-3-fosfátu na 3-P-glycerát za aeróbnych podmienok: je rovnaký ako za anaeróbnych podmienok. je nižší ako za anaeróbnych podmienok. je 1 ATP substrátovou fosforyláciou a 3 ATP oxidatívnou fosforyláciou. môže byť 4 ATP. sú len 2 ATP vytvorené substrátovou fosforyláciou. môžu byť 3 ATP vytvorené oxidatívnou fosforyláciou. môžu byť 2 ATP vytvorené oxidatívnou fosforyláciou. môže byť 6 ATP.

V reakcii oxidácie jedného glyceraldehyd-3-P na 3-P-glycerát. vzniká za anaeróbnych podmienok 1 ATP substrátovou fosforyláciou. vzniká ATP substrátovou fosforyláciou len za anaeróbnych podmienok. vzniká ATP substrátovou fosforyláciou za aeróbnych podmienok. nie je rozdiel v energetickej bilancii za aeróbnych a anaeróbnych podmienok. vzniká za aeróbnych podmienok ATP len oxidatívnou fosforyláciou. vzniká za aeróbnych podmienok o 1 ATP viac než za anaeróbnych podmienok. môžu vzniknúť za aeróbnych podmienok celkove 3 ATP. môžu vzniknúť za aeróbnych podmienok celkove 4 ATP.

V reakciách: glyceraldehyd-3-P –––® 1,3 bis- P-glycerát –––® 3-P-glycerát sa získa rozdielne množstvo energie za aeróbnych a anaeróbnych podmienok pretože: v anaeróbnych podmienkach neprebieha Krebsov cyklus. za aeróbnych podmienok neprebieha substrátová fosforylácia. za aeróbnych podmienok, vodíky z redukovaného koenzýmu reakcie sa prenášajú do terminálnej oxidácie. za anaeróbnych podmienok sa vodíky z redukovaného koenzým u prenášajú na pyruvát a nie do terminálnej oxidácie. za anaeróbnych podmienok sa ATP nemôže tvoriť. za anaeróbnych podmienok prebieha len terminálna oxidácia. za anaeróbnych podmienok sa ATP tvorí len využitím makroergickej väzby 1,3-bisfosfoglycerátu v substrátovej fosforylácii. za aeróbnych podmienok sa ATP tvorí aj oxidatívnou fosforyláciou.