801cvbnjhg850

801. K alkaloidom s cyklom tropánu patrí: kofeín. atropín. kodeín. kokaín.

802. Chinolínový alebo izochinolínový cyklus neobsahuje: kodeín. morfín. nikotín. teobromín.

803. Kyselina lysergová je derivátom: pyridínu. indolu. chinolínu. pyrolidínu.

804. Kofeín a teobromín sú derivátmi: indolu. piperidínu. pyridínu. purínu.

805. Kodeín je derivátom: indolu. purínu. izochinolínu. tropánu.

806. Základná stavebná jednotka makromolekulovej látky: je pravidelne sa opakujúca časť makromolekuly, ktorá má rovnaké chemické zloženie. najjednoduchšie zoskupenie atómov, ktoré sa pravidelne opakuje. polyetylénového typu je totožná so štruktúrnou jednotkou. je molekula, ktorá obsahuje dvojitú väzbu alebo dve reaktívne charakteristické skupiny.

807. Základná stavebná jednotka: polypropylénu je -[CH₂-CH(CH₃)]-. polyterpénu je -[CH₂-C(CH₃)=CH-CH₂]-. musí byť vždy totožná so štruktúrnou jednotkou. polyetylénu je -[CH₃-CH₂]-.

808. Štruktúrna jednotka: je časť makromolekuly s rovnakým chemickým zložením. predstavuje najjednoduchšie usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré sa pravidelne opakuje. je napríklad typu -[ A-B-C ]-. je len taká molekula, ktorá má násobnú väzbu.

809. Polymerizácia: je reakcia dvoch rovnakých monomérov s násobnou väzbou. môže byť radikálová alebo iónová. má adično-eliminačný mechanizmus. je napríklad príprava polystyrénu.

810. Polykondenzácia: prebieha stupňovitým spôsobom. má adično-eliminačný mechanizmus. je reakcia prípravy polyamidov. môže byť aj reťazová.

811. Syntetický kaučuk sa vyrába: polymerizáciou but-1,3-diénu alebo jeho derivátov. polykondenzáciou izoprénu a chloroprénu. kopolymerizáciou butadiénu a styrénu. kopolymerizáciou but-1,3-diénu a kyseliny adipovej.

812. Polyadícia je reakcia: dvoch monomérov s reaktívnymi charakteristickými skupinami, z ktorých jedna je donorom a druhá akceptorom katiónu vodíka. len radikálová. vzniku polystyrénu. vzniku polyuretánu.

813. Fenoplasty, bakelity sa pripravujú: z fenolu a močoviny. z fenolu a metanalu. z formaldehydu a tiomočoviny. z formaldehydu a fenolu.

814. Aminoplasty sa pripravujú: polykondenzáciou diamidu kyseliny uhličitej a formaldehydu. polyadíciou kyseliny močovej a formaldehydu. polymerizáciou močoviny a metanalu. kopolymerizáciou formaldehydu a butadiénu.

815. Sacharidy: sú zložené len z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka. v molekule obsahujú atómy uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka. sú hydroxyaldehydy alebo hydroxyketóny. obsahujú v molekulách ako heteroatómy síru alebo fosfor.

816. O význame sacharidov neplatí: sú súčasťou rastlinných a živočíšnych tiel. tvoria zásobné látky v organizme. v organizme sa nemôžu metabolizovať na iné látky dôležité pre organizmus. sú neutrálnou zložkou nukleových kyselín.

817. Pre sacharidy platí: v prírode vznikajú fotosyntézou. cyklické môžeme považovať aj za heterocykly. delíme ich podľa počtu monosacharidových jednotiek na monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. všetky monosacharidy a oligosacharidy majú sladkú chuť.

818. Monosacharidy: môžu mať v molekule 3 až 9 atómov uhlíka. pri hydrolýze sa štiepia na jednoduchšie cukry. pri hydrolýze sa už nemôžu štiepiť na jednoduchšie sacharidy. takmer všetky majú sladkú chuť.

819. O monosacharidoch môžeme povedať: sú to biele kryštalické látky dobre rozpustné vo vode. vo vode disociujú. sú dobre rozpustné vo vode, lebo s vodou netvoria vodíkové väzby. pri zvýšenej teplote v prostredí minerálnej kyseliny hydrolyzujú na CO₂ a H₂O.

820. Viac ako jeden chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: aldotriózy. ketotriózy. ketohexózy. galaktózy.

821. D-glukóza a L-glukóza sa líšia: počtom chirálnych atómov uhlíka v molekule. len polohou hydroxylovej skupiny na druhom atóme uhlíka. polohou hydroxylovej skupiny na poslednom chirálnom atóme uhlíka. smerom otáčania roviny polarizovaného svetla.

822. Aldóza, ktorá má v molekule dve –OH skupiny: oxidáciou poskytuje kyselinu glycerovú. redukciou dáva glycerol. sa nazýva etylénglykol. sa nazýva aldodióza.

823. Redukciou monosacharidu vznikajú: viacsýtne alkoholy. poloacetály. látky, ktoré nereagujú so Schiffovým činidlom. napríklad ribitol, glucitol alebo galaktitol.

824. Cyklické formy monosacharidov vznikajú z ich necyklických foriem: vplyvom ultrafialového žiarenia. intramolekulovou poloacetálovou reakciou. intramolekulovou esterifikáciou. reakciou –OH skupiny na poslednom chirálnom uhlíku s karbonylovou skupinou.

825. Rovnaká priestorová orientácia poloacetálového hydroxylu a hydroxylu na poslednom chirálnom uhlíku umožňuje vznik: α-D-glukopyranózy. α-L-glukopyranózy. β-D-glukopyranózy. β-L-glukopyranózy.

826. Anoméry: sú optické izoméry. sú látky, ktoré stáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava. sú látky, ktoré stáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol len doľava. sú látky, ktoré nestáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava.

827. Anoméry: sú optické izoméry, lebo otáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava. sú opticky aktívne, ale nie sú optické izoméry. líšia sa polohou poloacetálového hydroxylu na danom atóme uhlíka. nie sú opticky aktívne.

828. Kyselina glukárová: má v molekule dve aldehydové skupiny. má v molekule jednu aldehydovú a jednu karboxylovú skupinu. má v molekule dve karboxylové skupiny. vzniká pôsobením silných oxidačných činidiel na glukózu.

829. Kyselina glukónová: je produkt oxidácie glukózy silnými oxidačnými činidlami. vzniká už miernou oxidáciou glukózy. vzniká len v prítomnosti enzýmu. nemá chirálny uhlík.

830. Aldárová kyselina môže vzniknúť: pôsobením veľmi silných oxidačných činidiel na aldohexózu. len pôsobením redukčných činidiel v prítomnosti enzýmov. len pôsobením oxidačných činidiel v prítomnosti enzýmov. nemôže vzniknúť z glukózy.

831. Cyklická forma monosacharidov je: glykozid. ester. acetál. poloacetál.

832. Glucitol: je polyalkohol. vzniká redukciou glukózy alebo fruktózy. má v molekule len jednu karbonylovú skupinu. nemá redukčné účinky.

833. Ribitol a galaktitol : patria medzi hydroxyderiváty. vzniknú oxidáciou príslušných monosacharidov pôsobením bežných oxidačných činidiel. sú produkty redukcie ribózy a galaktózy. oxidáciou do druhého stupňa poskytujú príslušné kyseliny.

834. Manitol vzniká: redukciou maltózy. hydrolýzou maltózy. redukciou manózy. oxidáciou manózy.

835. Fruktóza dáva pozitívnu reakciu: s Molischovým činidlom. nitrochrómovú. s Fehlingovým činidlom. s brómovou vodou.

836. Prítomnosť monosacharidu vo vzorke dokážeme: roztokom jódu. zmesou kyseliny HNO₃ a K₂CrO₄. Fehlingovým alebo Tollensovým činidlom. jodoformovou reakciou.

837. Prítomnosť všetkých/akýchkoľvek sacharidov v analyzovanej vzorke sa dokáže: Selivanovým činidlom. jódovou tinktúrou. Molischovým činidlom. biuretovou reakciou.

838. Polysacharidy vo vzorke dokážeme: Fehlingovým činidlom. Molischovým činidlom. reakciou s roztokom jódu. roztokom KMnO₄.

839. Redukujúce sacharidy odlíšime od neredukujúcich: Fehlingovým činidlom. Tollensovým činidlom. nitrochrómovou reakciou. reakciou s roztokom jódu.

840. Glukózu v moči dokážeme: Selivanovým činidlom. Molischovým činidlom. Fehlingovým činidlom. Tollensovým činidlom.

841. Cyklická forma glukózy sa prejaví: zmenou rozpustnosti monosacharidu. tým, že s Fehlingovým činidlom reaguje až pri vyššej teplote. zmenou optickej aktivity. tým, že netvorí O-glykozidové väzby.

842. Z glukózy v glykolýze môže vzniknúť: glukóza-6-fosfát. fruktóza-1,6-bisfosfát. glucitol. O-glykozidová väzba.

843. Esterifikáciou glukózy vzniká: len glukóza-1-fosfát. len glukóza-6-fosfát. podľa podmienok reakcie glukóza-1,6-bisfosfát. fosfoesterová väzba na ľubovoľnom atóme uhlíka glukózy.

844. L-glukóza: má –OH skupinu na poslednom chirálnom uhlíku vľavo. je fyziologicky dôležitý monosacharid pre ľudský organizmus. pri cukrovke sa nachádza aj v moči pacienta. je pravotočivá forma glukózy.

845. Ribóza a deoxyribóza sa líšia: typom karbonylovej skupiny. tým, že deoxyribóza obsahuje keto-skupinu a ribóza je aldopentóza. len tým, že deoxyribóza, na rozdiel od ribózy, nemá na druhom atóme uhlíka v molekule –OH skupinu. prítomnosťou kyslíka na druhom atóme monosacharidu ribózy.

846. α-D-fruktóza-6-fosfát: vzniká esterifikáciou fruktózy fosfánom. vzniká reakciou hydroxylu na šiestom atóme uhlíka fruktózy a kyseliny fosforečnej. nevzniká, pretože na šiestom atóme uhlíka nie je naviazaný poloacetálový hydroxyl. vzniká esterifikáciou primárnej –OH skupiny na šiestom atóme uhlíka fruktózy kyselinou H₃PO₄.

847. Vyberte správne tvrdenie: esterifikácia môže prebiehať len na poloacetálovom hydroxyle monosacharidu. v molekule glukózy sa môže esterifikovať poloacetálový hydroxyl alebo primárny hydroxyl na šiestom uhlíku. esterifikovať sa môže vždy len jedna –OH skupina v molekule monosacharidu. glyceraldehyd sa nemôže esterifikovať.

848. Glykozidy môžu vznikať: reakciou každého sacharidu s alkoholom. reakciou medzi dvomi monosacharidmi. reakciou ľubovoľného primárneho hydroxylu s alkoholom. len reakciou poloacetálového hydroxylu s alkoholom.

849. Glykozidová väzba: môže vzniknúť medzi poloacetálovým hydroxylom a –OH skupinou alkoholu. môže vzniknúť medzi poloacetálovým hydroxylom jedného monosacharidu a poloacetálovým alebo primárnym hydroxylom druhého monosacharidu. je kovalentná väzba a pri jej vzniku sa uvoľňuje molekula vody. je koordinačná, čiže donorno-akceptorná väzba.

850. Propyl-β-D-glukopyranozid vznikne: reakciou propanolu a β-D-glukopyranózy. reakciou poloacetálového hydroxylu glukózy v polohe β a –OH skupiny propanolu. neutralizáciou propanolu s kyselinou glukónovou. propanol nemôže reagovať s glukózou, lebo nemá poloacetálový hydroxyl.