option
My Daypo

816-876

COMMENTS STADISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
816-876

Description:
lipidy

Author:
radka
(Other tests from this author)

Creation Date:
26/04/2022

Category:
Others

Number of questions: 69
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Last comments
No comments about this test.
Content:
Acylglyceroly su: estery vyssich karboxlovych kyselin a tercialneho alkoholu estery vyssich karboxylovych kyselin a trojsytneho alkoholu etery vyssich karboxylovych kyselin tery vyssich karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhym uhlikovym ret'azcom .
Medzi funkcie lipidov v organizme nepatri: su zdrojom energie a zasobnou latkou zabezpecuju tepelnu izolaciu a vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpust'aju nepolarne latky ako B - vitaminy obal'uju nervove vlakna a tvoria bunkove membrany su sucast'ou jadrovej RNA.
O jednoduchych lipidoch plati obsahuju esterovo viazanu gluk6zu obsahuju vazbu -O-CO- mozu obsahovat' zvysok H3PO4 su prijimane v potrave v podobe acylglycerolov .
Lipidy v organizme cloveka: su sucast'ou bunkovych membran vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpust'aju nepolarne latky, ako napriklad vitaminy a lieciva sa zucastnuju na proteosynteze triacylglyceroly sa stiepia p6sobenim lipazy na glycerol a mastne kyseliny .
Zlozene (komplexne) lipidy delime podl'a zlozenia na: fosfolipidy glykolipidy zivocisne a rastlinne tuhe a kvapalne.
821. Podl'a obsahu alkoholovej zlozky jednoduche lipidy delime na: acylglyceroly vosky tuky oleje.
Sucast'ou lipidov m6zu byt' karboxylove kyseliny, ktore: maju linearny alebo rozvetveny ret'azec maju v molekule parny pocet atomov uhlika su jednosytne su nasytene a nenasytene.
Medzi nenasytene mastne kyseliny patri kyselina linolova arachova maslova olejova.
Neesencialne mastne kyseliny su kys arachidonova kys aasparagova kys stearova kys palmitova.
Dve a viac dvojitych vazieb v molekule ma kyselina olejova linolenova arachidonova elaidova.
O vlastnostiach lipidoch plati su hydrofobne v studenej vode su nerozpustne, ale v teplej vode sa rozpustaju nemusime ich prijimat' v potrave, lebo nas organizmus si ich vie vsetky vytvorit' vo vode su nerozpustne, m6zu tvorit' micely.
. Estery vyssich karboxylovych kyselin a glycerolu: su stiepene amylazou maju konzistenciu, ktora zavisi od pomeru nasytenych a nenasytenych vyssich karboxylovych kyselin su sucast'ou steroidov mozu byt ' v organizme enzymovo rozlozene na svoje zlozky .
. Teplota topenia lipidov: A. zavisi len od dlzky ret'azca esterifikovanej karboxylovej kyseliny B. zavisi len od poctu nenasytenych vazieb v molekule C. zavisi od dlzky ret'azca esterifikovanej karboxylovej D. je tym nizsia, cim je ret'azec karboxylovych kyselin kratsi a cim ma viac nenasytenych vazieb v molekule.
. Pojmom mastne kyseliny oznacujeme: A. vsetky karboxylove kyseliny, ktore su nerozpustne vo vode B. linearne karboxylove kyseliny, ktore maju aspon 16 at6mov uhlika a parny pocet uhlikov nerozvetvene karboxylove kyseliny s minimalne sestnastimi at6mami uhlika v molekule . aromaticke karboxylove kyseliny .
Esencialne mastne kyseliny: A. si organizmus vie vytvorit' dehydrogenaciou nasytenych karboxylovych kyselin a nemusime ich prijimat' v potrave B. maju v molekule aromaticky kruh alebo heterocyklus v molekule maju dve a viac dvojitych vazieb su d6lezite pri metabolizme nasytenych mastnych kyselin a cholesterolu .
Uplnou hydrogenaciou kyseliny C19H31COOH vznikne: kys olejova kys linolova kys arachova nasyteny uhlovodik.
Reakciou C17H29COOH + 2 H2 vznika: A. kyselina linolova kyselina olejova C. kyselina oktadecenova D. nasytena mastna kyselina .
O lipidoch plati: nenasytene karboxylove kyseliny v molekulach nestuzenych lipidov su cis- izomery pri ciastocnom stuzovani lipidov vznikaju trans- izomery mastnych kyselin C. oleje lisovane za studena nie su vhodne na fritovanie D. tie, ktore obsahuju vysoke percento nenasytenych mastnych kyselin su termostabilne.
835. Acylglyceroly: A. m6zu byt ' mono-, di-, tri-acylglyceroly B. su jednoduche, ak v molekule obsahuju len nasytene mastne kyseliny C. su zmiesane ak je glycerol esterifikovany r6znymi mastnymi kyselinami D. obsahuju v molekule okrem vyssej karboxylovej kyseliny aj jednosytny alkohol s dlhym uhlikovym ret'azcom.
836. V molekule jednoducheho lipidu sa nachadza vazba: A. karboxyfosfoesterova esterova C. O-glykozidova D. peptidova .
Triacylglycerol: obsahuje v molekule tri karboxylove kyseliny viazane na terciarny alkohol ma karboxylove kyseliny viazane karboxyesterovymi vazbami C. ma v molekule aj fosfoesterovu vazbu D. je 1,2,3-propantriol.
. Zlucenina 2-stearylglycerol: je monoacylglycerol B. sa sklada zo stearylalkoholu a glycerolu C. je glycerol esterifikovany na dvoch at6moch uhlika D. je glycerol, ktory ma esterifikovanu hydroxylovu skupinu na sekundarnom uhliku .
chyba zaskrtni.
Acylglyceroly vo svojej molekule m6zu mat': A. esterifikovanu jednu, dve alebo vsetky tri hydroxylove skupiny B. esterifikovane len primarne hydroxylove skupiny C. rovnake alebo r6zne acyly vyssich karboxylovych kyselin D. len acyly nasytenych mastnych kyselin .
Jednoduche lipidy: A. obsahuju okrem alkoholovej zlozky aj glycerol B. v molekule obsahuju len alkoholovu zlozku a zlozku vyssej karboxylovej kyseliny su napriklad vosky su aj acylcholesteroly.
. Esterove vazby v molekule triacylglycerolu sa stiepia: hydrolyzou v pritomnosti lipazy oxidaciou v pritomnosti oxidoreduktazy kyslou alebo zasaditou hydrolyzou dekarboxylaciou .
Starnutie lipidov: A. je oxidacia nenasytenych vazieb v molekule lipidu B. je dej, pri ktorom sa oxiduju dvojite vazby v uhlikovych ret'azcoch lipidu, pricom vznikaju nizsie aldehydy a ket6ny C. sa nazyva aj zltnutie lipidov, lebo vzniknute aldehydy a ket6ny maju zltu farbu a zapachaju D. nesp6sobuju aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredi .
Vyberte, ako chranime lipidy pred starnutim: A. pridanim antioxidantov, napriklad vitaminu A, E alebo �-karotenu B. len znizenim teploty a ochrannou dusikovou atmosferou katalytickou hydrogenaciou rastlinnych olejov adiciou vodika na nenasytene vazby v molekule lipidu .
Stuzovanie lipidov: A. je katalyticka dehydrogenacia olejov B. je radikalova substitucia B. je radikalova substitucia D. znehodnocuje biologicku hodnotu rastlinnych olejov .
. Hydrolyza triacylglycerolov: A. je opakom neutralizacie glycerolu B. prebieha v kyslom prostredi a je opakom esterifikacie m6ze byt ' kysla alebo zasadita . v organizme prebieha len zasadita hydrolyza .
Hydrolyzou lipidov: A. v kyslom prostredi vznikne glycerol a mastna kyselina B. v zasaditom prostredi vznikne sol' glycerolu a mastna kyseliny C. v pritomnosti NaOH vznikne sodna sol' karboxylovej kyseliny a alkohol . v zasaditom prostredi sa nazyva zmydel'novanie.
848. Mydlo je: A. palmitan sodny B. octan draselny C. vsetky sodne soli karboxylovych kyselin CH3-(CH2)16-COONa.
849. Pracie ucinky mydla su zalozene: A. na pritomnosti polarnej a nepolarnej casti molekuly palmitanu sodneho B. na tom, ze hydrof6bna cast' molekuly mydla sa orientuje do nepolarnej struktury necistoty na tom, ze hydrofilna cast' molekuly mydla sa nachadza na povrchu micely na tom, ze sa mydlo v tvrdej vode zraza.
850. Uplnou hydrogenaciou kyseliny linolovej vznika kyselina: palmitova olejova stearova linolenova.
851. Produktom hydrolyzy fosfolipidov nem6ze byt': A. kyselina trihydrogenfosforecna B. cholin C. glycerol D. cetylalkohol.
852. Mydlo vznika: A. hydrolyzou triacylglycerolu v pritomnosti NaCl hydolyzou lipidov v pritomnosti NaOH hydrolyzou lipidu v pritomnosti alkalickeho hydroxidu a enzymu hydrolazy reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodnym.
Vosky: A. su jednoduche lipidy B. su estery jednosytnych alkoholov s dlhym ret'azcom a mastnych kyselin m6zu obsahovat' cetylalkohol alebo cerylalkohol su len zivocisneho p6vodu .
Zlozene lipidy: obsahuju v molekule len glycerol esterifikovany kyselinou trihydrogenfosforecnou su napriklad fosfolipidy, ktore m6zu obsahovat' aj cholin, serin alebo etanolamin C. su napriklad estery glycerolu a kyseliny fosforecnej D. obsahuju v molekule napriklad galakt6zu alebo bielkovinovu cast' .
O zlozenych lipidoch plati: A. m6zu mat' emulgacne vlastnosti B. niektore sa nazyvaju aj membranove lipidy C. su len fosfolipidy D. su to napriklad cholesterolestery .
Fosfolipidy: A. maju v molekule kyselinu fosforecnu viazanu O-glykozidovou vazbou B. maju esterifikovanu jednu -OH skupinu na primarnom uhliku glycerolu kyselinou fosforecnou C. m6zu obsahovat' v molekule aj polarne zlozky: cholin, serin, etanolamin maju v molekule fosfoesterovu vazbu.
V molekule triacylglycerolu sa nachadzaju vazby: kovalentne B. fosfoesterove P-glykozidove esterove.
O fosfolipidoch plati: A. obsahuju glycerol esterifikovany kyselinou fosforecnou a cholinom B. okrem glycerolu a mastnej kyseliny obsahuju len etanolamin alebo serin C. obsahuju v molekule glycerol, mastne kyseliny, kyselinu trihydrogenfosforecnu D. okrem glycerolu a mastnej kyseliny m6zu obsahovat' aj etanolamin, cholin alebo serin .
Fosfolipidy: A. na rozdiel od triacylglycerolov maju aj polarnu cast' v molekule B. m6zu obsahovat' vo svojej molekule etanolamin, cholin a serin C. obsahuju vo svojej molekule treonin D. m6zu obsahovat' 3 zvysky H3PO4.
V nepolarnej casti fosfolipidu sa nachadza: uhlikovy ret'azec mastnej kyseliny cholin etandiol etanolamin.
. Lipoproteiny: obsahuju v molekule okrem alkoholovej a kyselinovej zlozky aj proteinovy zvysok v krvnej plazme sa podiel'aju napriklad na transporte cholesterolu C. sa nachadzaju v bunkovych membranach v molekule obsahuju aj gluk6zu alebo galakt6zu .
. Vyberte spravne tvrdenie: A. fosfolipidy podmienuju semipermeabilitu bunkovych membran B. medzi lipoproteiny patri HDL a LDL, co su lipoproteiny, ktore sa lisia hustotou C. lipoproteiny su esencialne latky, ktore musime prijimat' v potrave D. glykolipidy maju vel'ky vyznam pri imunologickych procesoch na povrchu buniek .
Pri metabolizme lipidov su v organizme potrebne: A. lipazy, ktore stiepia esterove vazby lipidov B. zaludocne kyseliny a pepsin, ktore stiepia mastne kyseliny zlcove kyseliny, ktore emulguju lipidy �-karoten a vitamin C .
. O cholesterole plati: A. je odvodeny od cyklopentanoperhydrofenantrenu B. m6ze byt ' esterifikovany vyssou karboxylovou kyselinou C. nem6ze vznikat' v organizme cloveka, do organizmu sa dostava len potravou v organizme sa nachadza vol'ny aj esterifikovany.
O cholesterole plati: A. je sucast'ou bunkovych membran B. vznika z neho inzulin a glukag6n C. z cholesterolu vznikaju zlcove kyseliny D. je sucast'ou bilirubinu a biliverdinu .
Z cholesterolu v organizme vznikaju A. pohlavne horm6ny B. zlcove farbiva C. vitamin A D. zlcove kyseliny.
Zlcove kyseliny: A. maju kratsi bocny ret'azec ako cholesterol B. p6sobia ako enzym pri traveni tukov C. su produkty redukcie cholesterolu D. obsahuju v molekule porfin .
Monoterpen: A. je izopren B. je zlucenina, ktora obsahuje 6 at6mov uhlika ma v molekule system konjugovanych vazieb je limonen alebo mentol.
869. K tetraterpenom nepatri: . limonen �-karoten vitamin A kaucuk.
870. Fytol patri medzi: A. monoterpeny diterpeny C. triterpeny D. tetraterpeny.
871. V cholesterole m6ze byt' esterifikovana/-y: A. len poloacetalovy hydroxyl B. karboxylova skupina glycerolom C. hydroxylova skupina na tret'om at6me uhlika D. nem6ze byt' esterifikovany .
. Pre steroidy plati: A. su zivocisneho alebo rastlinneho p6vodu B. patria k nim horm6ny, zlcove kyseliny, alkaloidy a niektore vitaminy C. maju v molekule heterocyklus D. maju aromaticky charakter .
O steroloch m6zeme povedat': A. fytosterol je zivocisneho p6vodu B. ergosterol sa nachadza v kvasniciach C. oziarenim ergosterolu UV ziarenim vznika vitamin B12 oziarenim ergosterolu UV ziarenim vznika ergokalciferol - vitamin D2.
874. Zlcove kyseliny: A. sa tvoria v peceni z cholesterolu B. vznikaju rozkladom hemoglobinu C. su sucast'ou tukovych tkaniv, kde vznikaju z cholesterolu D. sa tvoria v tenkom creve.
875. Zlcove kyseliny v organizme su potrebne: A. pri tvorbe steroidnych horm6nov pri vstrebavani lipidov C. na emulgaciu a rozklad triacylglycerolov D. na hydrolyzu bielkovin nerozpustnych vo vode .
. Medzi steroidne horm6ny nepatria: A. horm6ny k6ry nadobliciek B. kortikosteroidy C. inzulin a glukag6n cholekalciferol.
Lipidy: vznikaju v organizme aj premenou zo sacharidov, ak su v potrave v nadbytku sa enzymom lipazou stiepia na glycerol a vyssie karboxylove kyseliny C. sa stiepia v zaludku na acetyl-CoA D. musime prijimat' v potrave, organizmus si ich nevie vytvorit' .
Lipidy: A. v organizme m6zeme nahradit' sacharidmi B. v organizme tvoria prostredie, v ktorom sa rozpust'aju latky nerozpustne vo vode, napr. vit. skupiny B C. su d6lezitou sucast'ou bunkovych membran v l'udskom tele chrania d6lezite organy.
V molekule lipidu sa nachadza: A. karboxylova kyselina s poctom uhlikov 15 B. karboxylova kyselina s parnym poctom at6mov uhlika C. rozvetvena karboxylova kyselina D. napriklad kyselina stearova, linolenova, arachidonova .
Acylglycerol: obsahuje v molekule len mastnu kyselinu naviazanu na trojsytny alkohol peptidovou vazbou obsahuje v molekule len mastnu kyselinu naviazanu na trojsytny alkohol esterovou vazbou C. obsahuje v molekule aj cholin D. ma v molekule fosfoesterovu vazbu.
. Medzi esencialne mastne kyseliny patria: A. kyselina olejova, linolova a linolenova B. mastne kyseliny s najmenej dvomi dvojitymi vazbami C. kyselina palmitova, arachova , maleinova D. kyselina arachid6nova, linolova a linolenova .
Lipidy: A. su energeticky menej vyznamny zdroj energie ako sacharidy B. ktore obsahuju nasytene vyssie karboxylove kyseliny su hlavnou zlozkou tukovych tkaniv C. v tukovych tkanivach su prevazne fosfolipidy D. ktore obsahuju nenasytene vyssie karboxylove kyseliny su hlavnou zlozkou tukovych tkaniv .
Vosky: su estery vyssich karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhym ret'azcom su rastlinneho alebo zivocisneho p6vodu C. obsahuju v molekule terciarny alkohol D. patria medzi zlozene lipidy .
Starnutie lipidov: A. je oxidacia nasobnych vazieb vzdusnym kyslikom, pricom sa trhaju dlhe ret'azce mastnych kyselin B. sp6sobuju aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredi C. je dehydrogenacia lipidov v pritomnosti katalyzatora spomalime pridanim vitaminu D alebo beta karotenu.
spomalime pridanim vitaminu D alebo beta karotenu A. ich kyslou hydrolyzou vznika mydlo B. m6zu byt' jednoduche alebo zmiesane podl'a obsahu alkoholu C. m6zu byt ' jednoduche alebo zmiesane podl'a obsahu mastnej kyseliny ich zasaditou hydrolyzou vznika mydlo.
Report abuse Terms of use
HOME
CREATE TEST
COMMENTS
STADISTICS
RECORDS
Author's Tests