816-876

Acylglyceroly su: estery vyssich karboxlovych kyselin a tercialneho alkoholu. estery vyssich karboxylovych kyselin a trojsytneho alkoholu. etery vyssich karboxylovych kyselin. tery vyssich karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhym uhlikovym ret'azcom.

Medzi funkcie lipidov v organizme nepatri: su zdrojom energie a zasobnou latkou. zabezpecuju tepelnu izolaciu a vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpust'aju nepolarne latky ako B - vitaminy. obal'uju nervove vlakna a tvoria bunkove membrany. su sucast'ou jadrovej RNA.

O jednoduchych lipidoch plati. obsahuju esterovo viazanu gluk6zu. obsahuju vazbu -O-CO-. mozu obsahovat' zvysok H3PO4. su prijimane v potrave v podobe acylglycerolov.

Lipidy v organizme cloveka: su sucast'ou bunkovych membran. vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpust'aju nepolarne latky, ako napriklad vitaminy a lieciva. sa zucastnuju na proteosynteze. triacylglyceroly sa stiepia p6sobenim lipazy na glycerol a mastne kyseliny.

Zlozene (komplexne) lipidy delime podl'a zlozenia na: fosfolipidy. glykolipidy. zivocisne a rastlinne. tuhe a kvapalne.

821. Podl'a obsahu alkoholovej zlozky jednoduche lipidy delime na: acylglyceroly. vosky. tuky. oleje.

Sucast'ou lipidov m6zu byt' karboxylove kyseliny, ktore: maju linearny alebo rozvetveny ret'azec. maju v molekule parny pocet atomov uhlika. su jednosytne. su nasytene a nenasytene.

Medzi nenasytene mastne kyseliny patri kyselina. linolova. arachova. maslova. olejova.

Neesencialne mastne kyseliny su. kys arachidonova. kys aasparagova. kys stearova. kys palmitova.

Dve a viac dvojitych vazieb v molekule ma kyselina. olejova. linolenova. arachidonova. elaidova.

O vlastnostiach lipidoch plati. su hydrofobne. v studenej vode su nerozpustne, ale v teplej vode sa rozpustaju. nemusime ich prijimat' v potrave, lebo nas organizmus si ich vie vsetky vytvorit'. vo vode su nerozpustne, m6zu tvorit' micely.

. Estery vyssich karboxylovych kyselin a glycerolu: su stiepene amylazou. maju konzistenciu, ktora zavisi od pomeru nasytenych a nenasytenych vyssich karboxylovych kyselin. su sucast'ou steroidov. mozu byt ' v organizme enzymovo rozlozene na svoje zlozky.

. Teplota topenia lipidov: A. zavisi len od dlzky ret'azca esterifikovanej karboxylovej kyseliny. B. zavisi len od poctu nenasytenych vazieb v molekule. C. zavisi od dlzky ret'azca esterifikovanej karboxylovej. D. je tym nizsia, cim je ret'azec karboxylovych kyselin kratsi a cim ma viac nenasytenych vazieb v molekule.

. Pojmom mastne kyseliny oznacujeme: A. vsetky karboxylove kyseliny, ktore su nerozpustne vo vode. B. linearne karboxylove kyseliny, ktore maju aspon 16 at6mov uhlika a parny pocet uhlikov. nerozvetvene karboxylove kyseliny s minimalne sestnastimi at6mami uhlika v molekule. . aromaticke karboxylove kyseliny.

Esencialne mastne kyseliny: A. si organizmus vie vytvorit' dehydrogenaciou nasytenych karboxylovych kyselin a nemusime ich prijimat' v potrave. B. maju v molekule aromaticky kruh alebo heterocyklus. v molekule maju dve a viac dvojitych vazieb. su d6lezite pri metabolizme nasytenych mastnych kyselin a cholesterolu.

Uplnou hydrogenaciou kyseliny C19H31COOH vznikne: kys olejova. kys linolova. kys arachova. nasyteny uhlovodik.

Reakciou C17H29COOH + 2 H2 vznika: A. kyselina linolova. kyselina olejova. C. kyselina oktadecenova. D. nasytena mastna kyselina.

O lipidoch plati: nenasytene karboxylove kyseliny v molekulach nestuzenych lipidov su cis- izomery. pri ciastocnom stuzovani lipidov vznikaju trans- izomery mastnych kyselin. C. oleje lisovane za studena nie su vhodne na fritovanie. D. tie, ktore obsahuju vysoke percento nenasytenych mastnych kyselin su termostabilne.

835. Acylglyceroly: A. m6zu byt ' mono-, di-, tri-acylglyceroly. B. su jednoduche, ak v molekule obsahuju len nasytene mastne kyseliny. C. su zmiesane ak je glycerol esterifikovany r6znymi mastnymi kyselinami. D. obsahuju v molekule okrem vyssej karboxylovej kyseliny aj jednosytny alkohol s dlhym uhlikovym ret'azcom.

836. V molekule jednoducheho lipidu sa nachadza vazba: A. karboxyfosfoesterova. esterova. C. O-glykozidova. D. peptidova.

Triacylglycerol: obsahuje v molekule tri karboxylove kyseliny viazane na terciarny alkohol. ma karboxylove kyseliny viazane karboxyesterovymi vazbami. C. ma v molekule aj fosfoesterovu vazbu. D. je 1,2,3-propantriol.

. Zlucenina 2-stearylglycerol: je monoacylglycerol. B. sa sklada zo stearylalkoholu a glycerolu. C. je glycerol esterifikovany na dvoch at6moch uhlika. D. je glycerol, ktory ma esterifikovanu hydroxylovu skupinu na sekundarnom uhliku.

chyba. zaskrtni.

Acylglyceroly vo svojej molekule m6zu mat': A. esterifikovanu jednu, dve alebo vsetky tri hydroxylove skupiny. B. esterifikovane len primarne hydroxylove skupiny. C. rovnake alebo r6zne acyly vyssich karboxylovych kyselin. D. len acyly nasytenych mastnych kyselin.

Jednoduche lipidy: A. obsahuju okrem alkoholovej zlozky aj glycerol. B. v molekule obsahuju len alkoholovu zlozku a zlozku vyssej karboxylovej kyseliny. su napriklad vosky. su aj acylcholesteroly.

. Esterove vazby v molekule triacylglycerolu sa stiepia: hydrolyzou v pritomnosti lipazy. oxidaciou v pritomnosti oxidoreduktazy. kyslou alebo zasaditou hydrolyzou. dekarboxylaciou.

Starnutie lipidov: A. je oxidacia nenasytenych vazieb v molekule lipidu. B. je dej, pri ktorom sa oxiduju dvojite vazby v uhlikovych ret'azcoch lipidu, pricom vznikaju nizsie aldehydy a ket6ny. C. sa nazyva aj zltnutie lipidov, lebo vzniknute aldehydy a ket6ny maju zltu farbu a zapachaju. D. nesp6sobuju aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredi.

Vyberte, ako chranime lipidy pred starnutim: A. pridanim antioxidantov, napriklad vitaminu A, E alebo �-karotenu. B. len znizenim teploty a ochrannou dusikovou atmosferou. katalytickou hydrogenaciou rastlinnych olejov. adiciou vodika na nenasytene vazby v molekule lipidu.

Stuzovanie lipidov: A. je katalyticka dehydrogenacia olejov. B. je radikalova substitucia. B. je radikalova substitucia. D. znehodnocuje biologicku hodnotu rastlinnych olejov.

. Hydrolyza triacylglycerolov: A. je opakom neutralizacie glycerolu. B. prebieha v kyslom prostredi a je opakom esterifikacie. m6ze byt ' kysla alebo zasadita. . v organizme prebieha len zasadita hydrolyza.

Hydrolyzou lipidov: A. v kyslom prostredi vznikne glycerol a mastna kyselina. B. v zasaditom prostredi vznikne sol' glycerolu a mastna kyseliny. C. v pritomnosti NaOH vznikne sodna sol' karboxylovej kyseliny a alkohol. . v zasaditom prostredi sa nazyva zmydel'novanie.

848. Mydlo je: A. palmitan sodny. B. octan draselny. C. vsetky sodne soli karboxylovych kyselin. CH3-(CH2)16-COONa.

849. Pracie ucinky mydla su zalozene: A. na pritomnosti polarnej a nepolarnej casti molekuly palmitanu sodneho. B. na tom, ze hydrof6bna cast' molekuly mydla sa orientuje do nepolarnej struktury necistoty. na tom, ze hydrofilna cast' molekuly mydla sa nachadza na povrchu micely. na tom, ze sa mydlo v tvrdej vode zraza.

850. Uplnou hydrogenaciou kyseliny linolovej vznika kyselina: palmitova. olejova. stearova. linolenova.

851. Produktom hydrolyzy fosfolipidov nem6ze byt': A. kyselina trihydrogenfosforecna. B. cholin. C. glycerol. D. cetylalkohol.

852. Mydlo vznika: A. hydrolyzou triacylglycerolu v pritomnosti NaCl. hydolyzou lipidov v pritomnosti NaOH. hydrolyzou lipidu v pritomnosti alkalickeho hydroxidu a enzymu hydrolazy. reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodnym.

Vosky: A. su jednoduche lipidy. B. su estery jednosytnych alkoholov s dlhym ret'azcom a mastnych kyselin. m6zu obsahovat' cetylalkohol alebo cerylalkohol. su len zivocisneho p6vodu.

Zlozene lipidy: obsahuju v molekule len glycerol esterifikovany kyselinou trihydrogenfosforecnou. su napriklad fosfolipidy, ktore m6zu obsahovat' aj cholin, serin alebo etanolamin. C. su napriklad estery glycerolu a kyseliny fosforecnej. D. obsahuju v molekule napriklad galakt6zu alebo bielkovinovu cast'.

O zlozenych lipidoch plati: A. m6zu mat' emulgacne vlastnosti. B. niektore sa nazyvaju aj membranove lipidy. C. su len fosfolipidy. D. su to napriklad cholesterolestery.

Fosfolipidy: A. maju v molekule kyselinu fosforecnu viazanu O-glykozidovou vazbou. B. maju esterifikovanu jednu -OH skupinu na primarnom uhliku glycerolu kyselinou fosforecnou. C. m6zu obsahovat' v molekule aj polarne zlozky: cholin, serin, etanolamin. maju v molekule fosfoesterovu vazbu.

V molekule triacylglycerolu sa nachadzaju vazby: kovalentne. B. fosfoesterove. P-glykozidove. esterove.

O fosfolipidoch plati: A. obsahuju glycerol esterifikovany kyselinou fosforecnou a cholinom. B. okrem glycerolu a mastnej kyseliny obsahuju len etanolamin alebo serin. C. obsahuju v molekule glycerol, mastne kyseliny, kyselinu trihydrogenfosforecnu. D. okrem glycerolu a mastnej kyseliny m6zu obsahovat' aj etanolamin, cholin alebo serin.

Fosfolipidy: A. na rozdiel od triacylglycerolov maju aj polarnu cast' v molekule. B. m6zu obsahovat' vo svojej molekule etanolamin, cholin a serin. C. obsahuju vo svojej molekule treonin. D. m6zu obsahovat' 3 zvysky H3PO4.

V nepolarnej casti fosfolipidu sa nachadza: uhlikovy ret'azec mastnej kyseliny. cholin. etandiol. etanolamin.

. Lipoproteiny: obsahuju v molekule okrem alkoholovej a kyselinovej zlozky aj proteinovy zvysok. v krvnej plazme sa podiel'aju napriklad na transporte cholesterolu. C. sa nachadzaju v bunkovych membranach. v molekule obsahuju aj gluk6zu alebo galakt6zu.

. Vyberte spravne tvrdenie: A. fosfolipidy podmienuju semipermeabilitu bunkovych membran. B. medzi lipoproteiny patri HDL a LDL, co su lipoproteiny, ktore sa lisia hustotou. C. lipoproteiny su esencialne latky, ktore musime prijimat' v potrave. D. glykolipidy maju vel'ky vyznam pri imunologickych procesoch na povrchu buniek.

Pri metabolizme lipidov su v organizme potrebne: A. lipazy, ktore stiepia esterove vazby lipidov. B. zaludocne kyseliny a pepsin, ktore stiepia mastne kyseliny. zlcove kyseliny, ktore emulguju lipidy. �-karoten a vitamin C.

. O cholesterole plati: A. je odvodeny od cyklopentanoperhydrofenantrenu. B. m6ze byt ' esterifikovany vyssou karboxylovou kyselinou. C. nem6ze vznikat' v organizme cloveka, do organizmu sa dostava len potravou. v organizme sa nachadza vol'ny aj esterifikovany.

O cholesterole plati: A. je sucast'ou bunkovych membran. B. vznika z neho inzulin a glukag6n. C. z cholesterolu vznikaju zlcove kyseliny. D. je sucast'ou bilirubinu a biliverdinu.

Z cholesterolu v organizme vznikaju. A. pohlavne horm6ny. B. zlcove farbiva. C. vitamin A. D. zlcove kyseliny.

Zlcove kyseliny: A. maju kratsi bocny ret'azec ako cholesterol. B. p6sobia ako enzym pri traveni tukov. C. su produkty redukcie cholesterolu. D. obsahuju v molekule porfin.

Monoterpen: A. je izopren. B. je zlucenina, ktora obsahuje 6 at6mov uhlika. ma v molekule system konjugovanych vazieb. je limonen alebo mentol.

869. K tetraterpenom nepatri: . limonen. �-karoten. vitamin A. kaucuk.

870. Fytol patri medzi: A. monoterpeny. diterpeny. C. triterpeny. D. tetraterpeny.

871. V cholesterole m6ze byt' esterifikovana/-y: A. len poloacetalovy hydroxyl. B. karboxylova skupina glycerolom. C. hydroxylova skupina na tret'om at6me uhlika. D. nem6ze byt' esterifikovany.

. Pre steroidy plati: A. su zivocisneho alebo rastlinneho p6vodu. B. patria k nim horm6ny, zlcove kyseliny, alkaloidy a niektore vitaminy. C. maju v molekule heterocyklus. D. maju aromaticky charakter.

O steroloch m6zeme povedat': A. fytosterol je zivocisneho p6vodu. B. ergosterol sa nachadza v kvasniciach. C. oziarenim ergosterolu UV ziarenim vznika vitamin B12. oziarenim ergosterolu UV ziarenim vznika ergokalciferol - vitamin D2.

874. Zlcove kyseliny: A. sa tvoria v peceni z cholesterolu. B. vznikaju rozkladom hemoglobinu. C. su sucast'ou tukovych tkaniv, kde vznikaju z cholesterolu. D. sa tvoria v tenkom creve.

875. Zlcove kyseliny v organizme su potrebne: A. pri tvorbe steroidnych horm6nov. pri vstrebavani lipidov. C. na emulgaciu a rozklad triacylglycerolov. D. na hydrolyzu bielkovin nerozpustnych vo vode.

. Medzi steroidne horm6ny nepatria: A. horm6ny k6ry nadobliciek. B. kortikosteroidy. C. inzulin a glukag6n. cholekalciferol.

Lipidy: vznikaju v organizme aj premenou zo sacharidov, ak su v potrave v nadbytku. sa enzymom lipazou stiepia na glycerol a vyssie karboxylove kyseliny. C. sa stiepia v zaludku na acetyl-CoA. D. musime prijimat' v potrave, organizmus si ich nevie vytvorit'.

Lipidy: A. v organizme m6zeme nahradit' sacharidmi. B. v organizme tvoria prostredie, v ktorom sa rozpust'aju latky nerozpustne vo vode, napr. vit. skupiny B. C. su d6lezitou sucast'ou bunkovych membran. v l'udskom tele chrania d6lezite organy.

V molekule lipidu sa nachadza: A. karboxylova kyselina s poctom uhlikov 15. B. karboxylova kyselina s parnym poctom at6mov uhlika. C. rozvetvena karboxylova kyselina. D. napriklad kyselina stearova, linolenova, arachidonova.

Acylglycerol: obsahuje v molekule len mastnu kyselinu naviazanu na trojsytny alkohol peptidovou vazbou. obsahuje v molekule len mastnu kyselinu naviazanu na trojsytny alkohol esterovou vazbou. C. obsahuje v molekule aj cholin. D. ma v molekule fosfoesterovu vazbu.

. Medzi esencialne mastne kyseliny patria: A. kyselina olejova, linolova a linolenova. B. mastne kyseliny s najmenej dvomi dvojitymi vazbami. C. kyselina palmitova, arachova , maleinova. D. kyselina arachid6nova, linolova a linolenova.

Lipidy: A. su energeticky menej vyznamny zdroj energie ako sacharidy. B. ktore obsahuju nasytene vyssie karboxylove kyseliny su hlavnou zlozkou tukovych tkaniv. C. v tukovych tkanivach su prevazne fosfolipidy. D. ktore obsahuju nenasytene vyssie karboxylove kyseliny su hlavnou zlozkou tukovych tkaniv.

Vosky: su estery vyssich karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhym ret'azcom. su rastlinneho alebo zivocisneho p6vodu. C. obsahuju v molekule terciarny alkohol. D. patria medzi zlozene lipidy.

Starnutie lipidov: A. je oxidacia nasobnych vazieb vzdusnym kyslikom, pricom sa trhaju dlhe ret'azce mastnych kyselin. B. sp6sobuju aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredi. C. je dehydrogenacia lipidov v pritomnosti katalyzatora. spomalime pridanim vitaminu D alebo beta karotenu.

spomalime pridanim vitaminu D alebo beta karotenu. A. ich kyslou hydrolyzou vznika mydlo. B. m6zu byt' jednoduche alebo zmiesane podl'a obsahu alkoholu. C. m6zu byt ' jednoduche alebo zmiesane podl'a obsahu mastnej kyseliny. ich zasaditou hydrolyzou vznika mydlo.