Questions
ayuda
option
My Daypo

ERASED TEST, YOU MAY BE INTERESTED ON877-908

COMMENTS STATISTICS RECORDS
TAKE THE TEST
Title of test:
877-908

Description:
Proteiny

Author:
Radka
(Other tests from this author)

Creation Date:
26/04/2022

Category:
Others

Number of questions: 31
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Share the Test:
Facebook
Twitter
Whatsapp
Last comments
No comments about this test.
Content:
Proteiny sa skladaju: A. len z a-aminokyselin B. len z neutralnych aminokyselin ako serin, valin alebo glycin C. z neutralnej zlozky sacharidu, zasaditej bazy a kyslu zlozku tvoria aminokyseliny D. z aminokyselin, ktore maju v molekule vzdy jednu -COOH skupinu a jednu skupinu -NH2 .
Proteinogenne aminokyseliny: A. su len L- alebo D-a-aminokyseliny B. v molekule okrem aminoskupiny m6zu mat' amidovu alebo guanidylovu skupinu C. m6zu obsahovat' aj skupinu -SH alebo -OH D. okrem skupin -NH2 a -COOH uz neobsahuju inu charakteristicku skupinu .
Esencialne aminokyseliny: A. musime prijimat' v potrave B. maju jednu -NH2 skupinu naviazanu na �-uhliku C. su napriklad fenylalanin, tryptofan a lyzin D. vsetky maju v molekule heterocyklus .
880. At6m siry obsahuje molekula: A. asparaginu B. metioninu C. serinu D. cysteinu.
881. Heterocyklus sa nachadza v molekule: A. tyrozinu B. tryptofanu C. histidinu D. asparaginu.
A. nachadzaju sa len v potravinach zivocisneho p6vodu 883. O aminokyselinach plati: B. organizmus si z nich dokaze vytvorit' gluk6zu C. neesencialne vznikaju v organizme transaminaciou z oxokyselin D. v l'udskom organizme metabolizuju na mocovinu.
884. O tyrozine neplati: A. je horm6nom , ktory sa tvori v stitnej zl'aze B. v organizme m6ze vzniknut' z fenylalaninu C. je hydroxyderivat fenylalaninu D. nema aromaticky charakter.
885. Medzi kysle aminokyseliny zara'ujeme: A. kyselinu glutarovu B. kyselinu glutamovu C. kyselinu asparagovu D. kyselinu askorbovu.
886. Zasadity charakter ma aminokyselina: A. lyzin, prolin, histidin B. histamin, arginin, asparagin C. lyzin, histidin, arginin D. ktora ma v molekule viac skupin -NH2 ako skupin -COOH.
887. Charakteristicke reakcie aminokyselin su: A. dehydratacne B. dekarboxylacne a deaminacne C. redoxne D. kondenzacne a transaminacne .
Transaminacia: A. je reakcia pripravy neesencialnej aminokyseliny B. prebieha v pritomnosti derivatu vitaminu B6 ako koenzymu transaminazy C. je redukcia oxoskupiny D. je napriklad reakcia vzniku tryptofanu.
889. Vazba -CO-NH-: A. je koordinacna vazba B. vznika kondenzaciou dvoch aminokyselin, pricom sa uvol'ni molekula vody C. vznika reakciou medzi skupinami -COOH dvoch aminokyselin aminokyseliny .
890. O peptidovej vazbe plati: A. je pevna kovalentna vazba B. ma rovinnu strukturu C. m6zeme ju dokazat' biuretovou reakciou D. je vel'mi stabilna a stiepi sa len pri denaturacii .
Hodnota pl: A. je disociacna konstanta aminokyseliny B. pre esencialne kyseliny je rovna 7 C. je hodnota pH prostredia, pri ktorej sa aminokyselina nachadza vo forme amfi6nu D. je charakteristicka pre kazdu aminokyselinu.
892. Valin pri pH = 2 sa nachadza vo forme: A. (CH ) CH(NH )COOH B. (CH ) CH(NH )COO- C. nedisociovanej D. (CH ) CH(NH +)COO-.
893. V zasaditom prostredi sa serin vyskytuje hlavne ako: A. CH (OH +)CH(NH )COOH B. CH (O-)CH(NH )COOH C. CH2(OH)CH(NH2)COO D. amfi6n.
894. Pri elektroforeze aminokyselin pri pH = 7 k an6de p6jde: A. fenylalanin B. lyzin c. kyselina glutamova D. valin.
895. Primarna struktura proteinov: A. udava biologicku hodnotu bielkoviny a podmienuje vyssie struktury B. je dana sekvenciou aminokyselin v polynukleotidovom ret'azci C. je stabilizovana vodikovymi vazbami medzi molekulami aminokyselin D. je dana poradim aminokyselin viazanych peptidovymi vazbami.
896. Pre peptidovu vazbu neplati: A. porucha v primarnej strukture sp6sobuje geneticku mutaciu B. je vel'mi stabilna a nestiepi sa pri denaturacii C. ak sa vyskytne porucha v poradi aminokyselin, m6ze sa to prejavit' ochorenim organizmu D. nazyva sa aj amidova vazba .
897. Sekundarna struktura proteinov: A. predstavuje geometricke usporiadanie peptidovych ret'azcov B. je stabilizovana vodikovymi vazbami medzi at6mami kyslika a vodika peptidovych vazieb C. ma formu l'avotocivej zavitnice alebo skladaneho listu D. vodikove vazby sa tvoria medzi bocnymi ret'azcami aminokyselin .
898. O geometrickom usporiadani polypeptidu plati: A. ma formu a-helixu, ak vodikove vazby vznikaju medzi kyslikom a vodikom peptidovych vazieb v ramci jedneho polypeptidoveho ret'azca B. aminokyselinove zvysky sa v ramci zavitnice viazu van der Waalsovymi silami C. aminokyselinove zvysky sa na sekundarnej strukture nezucastnuju a smeruju do priestoru mimo zavitnice D. nezanika denaturaciou .
899. Struktura �-skladaneho listu: A. vznika medzi dvoma peptidovymi ret'azcami, ktore prebiehaju voci sebe paralelne alebo antiparalelne B. je spevnovana van der Waalsovymi silami medzi ret'azcami C. postranne ret'azce aminokyselin -R sa nepodiel'aju na sekundarnej strukture a smeruju nad a pod rovinu �-skladaneho listu D. je pevnejsia ako a-helix .
900. Vyberte nespravne tvrdenie: A. at6my peptidovej vazby lezia v jednej rovine a nachadzaju sa v trans- konfiguracii B. pre sekundarnu strukturu nie je rozhodujuce usporiadanie at6mov v okoli peptidovej vazby sekundarna struktura m6ze byt ' tvorena nielen vodikovymi vazbami ale aj N-glykozidovou vazbou medzi skupinami -NH2 a -COOH D. v pripade prolinu maju at6my peptidovej vazby cis- konfiguraciu .
901. Terciarna struktura proteinu: A. nema uz vplyv na biologicku funkciu bielkoviny B. je stabilizovana nekovalentnymi medzimolekulovymi vazbami medzi postrannymi ret'azcami aminokyselin C. je stabilizovana aj koordinacnymi vazbami D. je stabilizovana van der Waalsovymi silami, vodikovymi, i6novymi a disulfidovymi vazbami .
902. O terciarnej strukture proteinu plati: A. je fibrilarna, ak nekovalentne vazby p6sobia medzi viacerymi polypeptidovymi ret'azcami B. je fibrilarna, ak polypeptidove ret'azce su pospajane vodikovymi a koordinacnymi vazbami ak sa tvoria nekovalentne vazby v ramci jedneho polypeptidoveho ret'azca, ide o globularnu strukturu D. udava konecny tvar vsetkych proteinov .
903. Pre kvarternu strukturu plati: A. predstavuje definitivne usporiadanie bielkovinovych podjednotiek v priestore B. kvarternu strukturu maju len zlozene proteiny C. je stabilizovana polarnymi a nepolarnymi kovalentnymi vazbami medzi bielkovinovymi podjednotkami D. medzi bielkovinovymi podjednotkami p6sobia len slabe nekovalentne vazby .
904. O proteinoch plati: A. nachadzaju sa v krvi zdraveho cloveka B. nachadzaju sa v moci zdraveho cloveka C. plnohodnotne su len rastlinneho p6vodu D. su sucast'ou nukleovych kyselin .
905. Hist6ny: A. nachadzaju sa v jadrach buniek B. su proteiny, ktore obsahuju vyssi podiel zasaditych aminokyselin C. v bunkovom jadre sa viazu s nukleovymi kyselinami D. maju kysly charakter .
906. Denaturacia: A. sp6sobuje zanik biologickej aktivity proteinu, pricom biologicka hodnota zostava zachovana B. m6ze sp6sobit' zanik vsetkych struktur proteinu okrem primarnej struktury C. je len nevratna D. je vratna alebo nevratna, podl'a toho, ci sa po odstraneni denaturacneho faktora obnovi biologicka aktivita proteinu.
907. Denaturacnym faktorom bielkovin nie je: A. pritomnost ' kati6nov Mg2+, Ca2+, Na+ B. mechanicky faktor, napriklad tlak, silne trepanie, rezanie a podobne C. pritomnost ' enzymov D. organicka zlucenina, napriklad mocovina, alifaticky alkohol .
908. Bielkoviny sa nevratne denaturuju: A. silnymi kyselinami B. roztokmi soli alkalickych kovov C. roztokom chloridu olovnateho D. transferazami .
Report abuse Consent Terms of use