901cvbnjhg950

901. V molekule jednoduchého lipidu sa nachádza väzba: karboxyfosfoesterová. esterová. O-glykozidová. peptidová.

902. Triacylglycerol: obsahuje v molekule tri karboxylové kyseliny viazané na terciárny alkohol. má karboxylové kyseliny viazané karboxyesterovými väzbami. má v molekule aj fosfoesterovú väzbu. je 1,2,3-propántriol.

903. Zlúčenina 2-stearylglycerol: je monoacylglycerol. sa skladá zo stearylalkoholu a glycerolu. je glycerol esterifikovaný na dvoch atómoch uhlíka. je glycerol, ktorý má esterifikovanú hydroxylovú skupinu na sekundárnom uhlíku.

904. Acylglyceroly vo svojej molekule môžu mať: esterifikovanú jednu, dve alebo všetky tri hydroxylové skupiny. esterifikované len primárne hydroxylové skupiny. rovnaké alebo rôzne acyly vyšších karboxylových kyselín. len acyly nasýtených mastných kyselín.

905. Jednoduché lipidy: obsahujú okrem alkoholovej zložky aj glycerol. v molekule obsahujú len alkoholovú zložku a zložku vyššej karboxylovej kyseliny. sú napríklad vosky. sú aj acylcholesteroly, pričom acyly pochádzajú z vyšších karboxylových kyselín.

906. Esterové väzby v molekule triacylglycerolu sa štiepia: hydrolýzou v prítomnosti lipázy. oxidáciou v prítomnosti oxidoreduktázy. kyslou alebo zásaditou hydrolýzou. dekarboxyláciou.

907. Starnutie lipidov: je oxidácia nenasýtených väzieb v molekule lipidu. je dej, pri ktorom sa oxidujú dvojité väzby v uhlíkových reťazcoch lipidu, pričom vznikajú nižšie aldehydy a ketóny. sa nazýva aj žltnutie lipidov, lebo vzniknuté aldehydy a ketóny majú žltú farbu a zapáchajú. nespôsobujú aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí.

908. Vyberte, ako chránime lipidy pred starnutím: pridaním antioxidantov, napríklad vitamínu A, E alebo β-karoténu. len znížením teploty a ochrannou dusíkovou atmosférou. katalytickou hydrogenáciou rastlinných olejov. adíciou vodíka na nenasýtené väzby v molekule lipidu.

909. Stužovanie lipidov: je katalytická dehydrogenácia olejov. je radikálová substitúcia. prebieha stupňovitým spôsobom. znehodnocuje biologickú hodnotu rastlinných olejov.

910. Označte zmiešané acylglyceroly mastných kyselín: O ‖ H₂C-O-C-(CH₂)₁₄-CH₃ | HC-OH | H₂C-O-C – (CH₂)₁₆-CH₃ ‖ O. O ‖ CH₂-O-C-(CH₂)₁₆-CH₃ | O | ‖ CH₂-O- C-(CH₂)₁₄-CH₃ | O | ‖ CH₂-O- C-(CH₂)₁₆-CH₃. O ‖ CH₂-O-C-CH₃ | O | ‖ CH-O- C-CH₃ | O | ‖ CH₂-O- C-(CH₂)₁₆-CH₃. O ∕∕ CH₂-(CH₂)₁₆-C | \ OH | O | ∕∕ CH-(CH₂)₁₄-C | \ OH | O | ∕∕ CH₂-(CH₂)₁₆-C \ OH.

911. Hydrolýza triacylglycerolov: je opakom neutralizácie glycerolu. prebieha v kyslom prostredí a je opakom esterifikácie. môže byť kyslá alebo zásaditá. v organizme prebieha len zásaditá hydrolýza.

912. Pre hydrolýzu lipidov platí: v kyslom prostredí vznikne glycerol a mastná kyselina. v zásaditom prostredí vznikne soľ glycerolu a mastná kyselina. v prítomnosti NaOH vznikne sodná soľ karboxylovej kyseliny a alkohol. v zásaditom prostredí sa nazýva zmydelňovanie.

913. Mydlo je napr: palmitan sodný. octan draselný. všetky sodné soli karboxylových kyselín. CH₃-(CH₂)₁₆-COONa.

914. Pracie účinky mydla sú založené: na prítomnosti polárnej a nepolárnej časti molekuly palmitanu sodného. na tom, že hydrofóbna časť molekuly mydla sa orientuje do nepolárnej štruktúry nečistoty. na tom, že hydrofilná časť molekuly mydla sa nachádza na povrchu micely. na tom, že sa mydlo v tvrdej vode zráža.

915. Úplnou hydrogenáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina: palmitová. olejová. steárová. linolénová.

916. Produktom hydrolýzy fosfolipidov nemôže byť: kyselina trihydrogénfosforečná. cholín. glycerol. cetylalkohol.

917. Mydlo vzniká: hydrolýzou triacylglycerolu v prítomnosti NaCl. hydolýzou lipidov v prítomnosti NaOH. hydrolýzou lipidu v prítomnosti alkalického hydroxidu a enzýmu hydrolázy. reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodným.

918. Vosky: sú jednoduché lipidy. sú estery jednosýtnych alkoholov s dlhým reťazcom a mastných kyselín. môžu obsahovať cetylalkohol alebo cerylalkohol. sú len živočíšneho pôvodu.

919. Zložené lipidy: obsahujú v molekule len glycerol esterifikovaný kyselinou trihydrogénfosforečnou. sú napríklad fosfolipidy, ktoré môžu obsahovať aj cholín, serín alebo etanolamín. sú napríklad estery glycerolu a kyseliny fosforečnej. obsahujú v molekule napríklad galaktózu alebo bielkovinovú časť.

920. O zložených lipidoch platí: môžu mať emulgačné vlastnosti. niektoré sa nazývajú aj membránové lipidy. sú len fosfolipidy. sú to napríklad cholesterolestery.

921. Vyberte zložené lipidy: fosfolipidy. lecitíny. cholín. zmiešané triacylglyceroly.

922. Fosfolipidy: majú v molekule kyselinu fosforečnú viazanú O-glykozidovou väzbou. majú esterifikovanú jednu –OH skupinu na primárnom uhlíku glycerolu kyselinou fosforečnou. môžu obsahovať v molekule aj polárne zložky: cholín, serín, etanolamín. majú v molekule fosfoesterovú väzbu.

923. V molekule triacylglycerolu sa nachádzajú väzby: kovalentné. fosfoesterové. P-glykozidové. esterové.

924. O fosfolipidoch platí: obsahujú glycerol esterifikovaný kyselinou fosforečnou a cholínom. okrem glycerolu a mastnej kyseliny obsahujú len etanolamín alebo serín. obsahujú v molekule glycerol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogénfosforečnú. okrem glycerolu a mastnej kyseliny môžu obsahovať aj etanolamín, cholín alebo serín.

925. Fosfolipidy: majú aj polárnu časť v molekule. môžu obsahovať vo svojej molekule etanolamín, cholín a serín. obsahujú vo svojej molekule treonín. môžu obsahovať 3 zvyšky H₃PO₄.

926. V nepolárnej časti fosfolipidu sa nachádza: uhlíkový reťazec mastnej kyseliny. cholín. etándiol. etanolamín.

927. Lipoproteíny: obsahujú v molekule okrem alkoholovej a kyselinovej zložky aj proteínový zvyšok. v krvnej plazme sa podieľajú napríklad na transporte cholesterolu. sa nachádzajú v bunkových membránach. v molekule obsahujú aj glukózu alebo galaktózu.

928. Vyberte správne tvrdenie: fosfolipidy podmieňujú semipermeabilitu bunkových membrán. medzi lipoproteíny patrí HDL a LDL, čo sú lipoproteíny, ktoré sa líšia hustotou. lipoproteíny sú esenciálne látky, ktoré musíme prijímať v potrave. glykolipidy majú veľký význam pri imunologických procesoch na povrchu buniek.

929. Pri metabolizme lipidov sú v organizme potrebné: lipázy, ktoré štiepia esterové väzby lipidov. žalúdočné kyseliny a pepsín, ktoré štiepia mastné kyseliny. žlčové kyseliny, ktoré emulgujú lipidy. β-karotén a vitamín C.

930. O cholesterole platí: je odvodený od cyklopentanoperhydrofenantrénu. môže byť esterifikovaný vyššou karboxylovou kyselinou. nemôže vznikať v organizme človeka, do organizmu sa dostáva len potravou. v organizme sa nachádza voľný aj esterifikovaný.

931. O cholesterole platí: je súčasťou bunkových membrán. vzniká z neho inzulín a glukagón. z cholesterolu vznikajú žlčové kyseliny. je súčasťou bilirubínu a biliverdínu.

932. Z cholesterolu v organizme vznikajú: pohlavné hormóny. žlčové farbivá. vitamín A. žlčové kyseliny.

933. Žlčové kyseliny: majú kratší bočný reťazec ako cholesterol. pôsobia ako enzým pri trávení tukov. sú produkty redukcie cholesterolu. obsahujú v molekule porfín.

934. Monoterpén: obsahuje jeden izoprén. je zlúčenina, ktorá obsahuje 6 atómov uhlíka. má v molekule systém konjugovaných väzieb. je limonén alebo mentol.

935. K tetraterpénom nepatrí: limonén. β-karotén. vitamín A. kaučuk.

936. Fytol patrí medzi: monoterpény. diterpény. triterpény. tetraterpény.

937. V cholesterole môže byť esterifikovaná/-ý: len poloacetálový hydroxyl. karboxylová skupina glycerolom. hydroxylová skupina na treťom atóme uhlíka. nemôže byť esterifikovaný.

938. Pre steroidy platí: sú živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. patria k nim hormóny, žlčové kyseliny, alkaloidy a niektoré vitamíny. majú v molekule heterocyklus. majú aromatický charakter.

939. O steroloch môžeme povedať: fytosterol je živočíšneho pôvodu. ergosterol sa nachádza v kvasniciach. ožiarením ergosterolu UV žiarením vzniká vitamín B₁₂. ožiarením ergosterolu UV žiarením vzniká ergokalciferol - vitamín D₂.

940. Žlčové kyseliny: sa tvoria v pečeni z cholesterolu. vznikajú rozkladom hemoglobínu. sú súčasťou tukových tkanív, kde vznikajú z cholesterolu. tvoria sa hlavne v tenkom čreve.

941. Žlčové kyseliny v organizme sú potrebné: pri tvorbe steroidných hormónov. pri trávení a vstrebávaní lipidov. na emulgáciu triacylglycerolov. na hydrolýzu bielkovín nerozpustných vo vode.

942. Medzi steroidné hormóny nepatria: hormóny kôry nadobličiek. kortikosteroidy. inzulín a glukagón. cholesterol.

943. Proteíny sa skladajú: len z α-aminokyselín. len z neutrálnych aminokyselín ako serín, valín alebo glycín. z neutrálnej zložky sacharidu, zásaditej bázy a kyslej zložky, ktorú predstavujú aminokyseliny. z aminokyselín, ktoré majú v molekule vždy jednu –COOH skupinu a jednu skupinu –NH₂.

944. Proteinogénne aminokyseliny: sú len L- alebo D-α-aminokyseliny. niektoré môžu v molekule okrem aminoskupiny obsahovať aj amidovú alebo guanidylovú skupinu. niektoré môžu obsahovať aj skupinu –SH alebo –OH. okrem skupín –NH₂ a –COOH už neobsahujú inú charakteristickú skupinu.

945. Esenciálne aminokyseliny: musíme prijímať v potrave. majú jednu –NH₂ skupinu naviazanú na β-uhlíku. sú napríklad fenylalanín, tryptofán a lyzín. všetky majú v molekule heterocyklus.

946. Atóm síry obsahuje molekula: asparagínu. metionínu. serínu. cysteínu.

947. Heterocyklus sa nachádza v molekule: tyrozínu. tryptofánu. histidínu. asparagínu.

948. Skupina je NH₂ súčasťou molekuly: | C ∕∕ \ HN NHˉ. asparagínu. kyseliny asparágovej. arginínu. glutamínu.

949. O aminokyselinách platí: nachádzajú sa len v potravinách živočíšneho pôvodu. z glukogénnych si organizmus dokáže vytvoriť glukózu. neesenciálne vznikajú v organizme transamináciou z oxokyselín. v ľudskom organizme metabolizujú na močovinu.

950. O tyrozíne neplatí: je hormónom, ktorý sa tvorí v štítnej žľaze. v organizme môže vzniknúť z fenylalanínu. je hydroxyderivát fenylalanínu. nemá aromatický charakter.