V1

Streptokoky. sú grampozitívne koky usporiadané v retiazkach. majú striktne aeróbny metabolizmus. sú výborne citlivé na aminoglykozidy. aminoglykozidy pôsobia na streptokoky v kombinácii s betalaktámami. typizujú sa podľa polysacharidovej substancie v bunkovej stene. všetky streptokoky sa dajú typizovať podľa Lancefieldovej. v mikroskopickom preparáte tvoria zhluky G+ kokov. ich diagnostickou pôdou je krvný agar. všetky sú súčasťou mikrobioty zdravého človeka. dokážu získať ATP pri fermentačných reakc.

Streptococcus pyogenes môže spôsobiť. zubný kaz. tonzilofaryngitídy. erysipelas. endocarditis lenta. prevažnú väčšinu infekcií dolných močových ciest. reumatickú horúčku. impetigo. epidemické meningitídy u detí. šarlach. flegmóny operačných rán a popôrodné infekc.

Reumatická horúčka (RH) a postreptokoková akútna glomerulonefritída (GN). RH je dôsledkom infekcie Streptococcus pyogenes (skupina A). RH vzniká po infekcii všetkými beta-hemolytickými streptokokmi. GN môže vzniknúť aj po infekcii kože vyvolanej Streptococcus pyogenes. pri ochorení je zvýšená hladina ASLO. RH vzniká len po tonzilitíde alebo faryngitíde vyvolanej Streptococcus pyogenes (A). vznikajú v prvom týždni po vzniku streptokokovej infekcie. kauzálnou liečbou je PNC, ale len vo vysokých dávkach. ochorenie najčastejšie postihuje deti vo veku do 3 rokov. vzniká pravidelne u bezpríznakových nosičov streptokokov. RH patrí medzi autoimúnne ochorenia.

Postinfekčné následky streptokokových infekcií sa laboratórne vyšetrujú. kvantifikovaním antistreptolyzínu O v sére pacienta. kvantifikovaním ASLO v moči pacienta pri akútnej postreptokokovej glomerulonefritíde. kultiváciou moču pacienta s akútnou postreptokokovou glomerulonefritídou. kvantifikovaním antistreptolyzínu S v sére pacienta. stanovením pyrogénneho exotoxínu v sére pacienta. zisťovaním sedimentácie erytrocytov (pomocné vyšetrenie). stanovením antistreptodornázy (antideoxyribonukleázy B) v sére pacienta. stanovením hladiny CRP ako nešpecifického ukazovateľa zápalu. stanovenia protilátok proti pyrogénnemu exotoxínu. stanovením pôvodcu v synoviálnej tekutine alebo v moči pacienta pomocou MALDI-TOF.

Pre beta-hemolytické streptokoky nepatriace do skupiny A platí. beta hemolýzu na krvnom agare vyvolávajú skupiny B, C, F a G. všetky majú pozitívny CAMP-test. S. agalactiae kolonizuje vaginálnu sliznicu a rektum človeka. S. dysgalactiae sa izoluje iba od zvierat. S. anginosus kolonizuje orofaryng a urogenitálnu sliznicu zdravých ľudí. S. agalactiae je najčastejším pôvodcom novorodeneckej meningitídy. vakcína proti S. agalactiae je zahrnutá v schéme pravidelnej vakcinácie detí. S. dysgalactiae má podobné faktory virulencie ako S. pyogenes (skupina A). všetky beta-hemolytické streptokoky môžu byť pôvodcami reumatickej horúčky. S. anginosus môže vyvolať postreptokokovú glomerulonefritídu.

Streptococcus pneumoniae. základným faktorom virulencie je polysacharidové puzdro. protilátky proti puzdrovým antigénom sú protektívne. vyvoláva pneumónie imunokompetentných dospelých ľudí. je najčastejším pôvodcom otitídy v detskom veku. vyvoláva meningitídy detí a predisponovaných dospelých. je častým pôvodcom sekundárnej bakteriálnej pneumónie pri chrípke. prenáša sa transplacentálne. izolácia S. pneumoniae z horných dýchacích ciest je vždy klinicky významná. všetky kmene sú citlivé na penicilín. pneumokokové infekcie nie sú preventabilné vakcináciou.

Enterokoky. majú nízku virulenciu a spôsobujú oportúnne infekcie. rezervoárom sú infikované zvieratá. prenášajú sa parenterálne. sú treťou najčastejšou príčinou infekčnej endokarditídy. vyvolávajú močové infekcie a prostatitídy. vyvolávajú infekcie žlčníka a iné abdominálne infekcie. vyvolávajú gastroenteritídy. vyvolávajú reaktívnu artritídu. E. faecium býva rezistentný voči ampicilínu a vankomycínu. pri enterokokovej endokarditíde je účinná monoterapia ampicilínom.

Stafylokoky. sú to grampozitívne koky v strapcoch. sú mikroaerofilné. rastú len na špeciálnych obohatených pôdach. všetky tvoria katalázu aj koagulázu. výborne tvoria biofilm. kolonizujú kožu a sliznice človeka a zvierat. sú oportúnne patogénne. prežívajú v nemocničnom prostredí. sú najčastejšími pôvodcami infekčných endokarditíd. iba zriedkavo kolonizujú intravenózne katétre a endoprotézy.

Staphylococcus aureus. vyvoláva pyogénne infekcie s tvorbou abscesov. môže vyvolať postantibiotické hnačky. môže vyvolať potravinové toxinózy. nevyvoláva toxický šok. je častým pôvodcom ranových infekcií. vyvoláva erysipelas. vyvoláva impetigo. vyvoláva subakútne endokarditídy. je častým pôvodcom nekomplikovaných cystitíd. prenáša sa priamym aj nepriamym kontaktom a kvapôčkovou infekciou.

V liečbe infekcií vyvolaných kmeňmi MRSA sú obvykle účinné. vankomycín. terapeutické fágové prípravky. daptomycín. ceftarolín. aminopenicilíny kombinované s inhibítorom betalaktamázy. oxacilín. makrolidy. linezolid. karbapenemy. etambutol.

Koaguláza-negatívne stafylokoky. vyvolávajú endokarditídy pacientov s implantovanou chlopňou. vyvolávajú periimplantitídy. sú častou príčinou katétrovej sepsy. obvykle sú všetky dobre citlivé na meticilín a oxacilín. S. saprophyticus vyvoláva primárne močové infekcie. S. epidermidis je pôvodcom syndrómu obarenej kože u novorodencov. vyvolávajú shuntové meningitídy. nozokomiálne infekcie spôsobujú len zriedkavo. pomerne často kontaminujú vzorky odobraté z kože a slizníc. vyvolávajú postantibiotické hnačky.

Bacillus anthracis. do organizmu vstupuje cez poškodenú kožu, vdýchnutím spór alebo prehltnutím. hlavným faktorom virulencie je tvorba biofilmu. má polypeptidové puzdro s antifagocytárnym účinkom. antraxový toxín má adenylátcyklázovú a proteolytickú aktivitu. vyvoláva pyogénne infekcie s tvorbu abscesov. je potenciálnym agensom pre biologické zbrane. vyvoláva nozokomiálne infekcie. všetky kmene sú citlivé na penicilín. je kultivačne náročný. kultivácia vyžaduje biologickú ochranu 3. stupňa.

Antrax. Slovensko je významnou endemickou oblasťou antraxu. najčastejším zdrojom infekcie je infikovaný človek. pri spracovaní vlny a kože infikovaných zvierat sa neprenáša. inkubačná doba antraxu je 2 až 7 dní. pustula maligna (nekrotické ložisko) je typickým prejavom kožného antraxu. pľúcna a črevná forma antraxu má vysokú letalitu. mikrobiologická diagnostika spočíva v dôkaze protilátok. v liečbe bývajú účinné fluorochinolóny, tetracyklíny, makrolidy a linkozamidy. postexpozičná profylaxia antibiotikami nie je potrebná. v prevencii sa môže použiť vakcína.

Bacillus cereus. je primárne zoopatogénny. jeho spóry kontaminujú ryžu a iné cereálie. tvorí emetický toxín a viac druhov enterotoxínov. vyvoláva samolimitujúce potravinové otravy. ním vyvolané hnačky sa liečia podávaním antibiotík. pri prevencii potravinových otráv sa používa subjednotková toxoidová vakcína. po poškodení rohovky môže infikovať oko a rýchlo deštruovať jeho štruktúry. očné infekcie sa nedajú liečiť pre nedostatočný prienik antibiotík do oka. diseminované infekcie vyvoláva iba u pacientov s podstatné zníženou imunitou. liekom voľby invazívnych infekcií sú penicilíny a cefalosporíny.

Listeria monocytogenes. je G+ fakultatívne anaeróbna palička, pohyblivá pri 4°C. rastie a množí sa aj v chladničke. vyvoláva zoonózy po alimentárnom prenose. krátkodobo môže kolonizovať črevo a vaginálnu sliznicu ľudí. vytvára enterotoxíny s adenylátcyklázovou aktivitou. prežije spracovanie potravín pasterizáciou. faktorom virulencie je membranolytický listeriolyzín a fosfolipázy. rozmnožuje sa intracelulárne v cytoplazme makrofágoch. pred listériou chránia humorálne zložky imunity a PMNL. v organizme hostiteľa je výborne citlivá na cefalosporíny.

Listéria a listerióza. ohrozuje ľudí so zníženou bunkovou imunitou. u novorodencov, starších a imunologicky oslabených vyvoláva sepsu a meningitídu. perinatálny prenos sa zatiaľ nezaznamenal. môže spôsobiť potrat alebo generalizovanú vrodenú infekciu. pravidelne sa prejaví klinicky aj u imunokompetentných dospelých ľudí. môže mať nešpecifické chrípke podobné prejavy. pravidelne vyvoláva hnačku. rutinná diagnostika listeriózy je založená na meraní titra špecifických protilátok. lieči sa cefalosporínmi III generácie. pri liečbe sa podáva ampicilín; môže sa kombinovať s gentamicínom.

Erysipelothrix rhusiopathiae I. je fakultatívne anaeróbna grampozitívna palička, ktorá netvorí spóry. vyskytuje sa endemicky. vo vonkajšom prostredí rýchlo hynie. kolonizuje vodovodné potrubie v nemocniciach. najčastejším prameňom nákazy je ošípaná. dôležitými faktormi virulencie je puzdro a neuraminidáza. vyvoláva profesionálne nákazy po kontakte so zvieratami alebo ich produktmi. prenáša sa alimentárne. môže transplacentálne infikovať plod. vyžaduje predĺženú kultiváciu na krvnom agare pri zvýšenej koncentrácii CO2.

Erysipelothrix rhusiopathiae II. do organizmu preniká cez poškodenú kožu. spôsobuje kožné lézie a artritídy priľahlých kĺbov. difúzna kožná forma môže mať systémové príznaky. môže vyvolať subakútnu endokarditídu. bežne vyvoláva atypickú pneumóniu. pre mikrobiologickú diagnostiku sa odoberajú stery z kožných lézií. hemokultúry pri sepse a endokarditíde sú pravidelne negatívne. rutinná mikrobiologická diagnostika je nepriama (dôkaz špecifických protilátok). býva citlivý na penicilín, cefalosporíny, fluorochinolóny a klindamycín. vakcinácia zvierat nie je dostupná.

Mykobaktérie. sú acidorezistentné kokovité až vláknité paličky, pozdĺžne usporiadané v zhlukoch. sú fakultatívne intracelulárne, nepohyblivé a netvoria spóry. sú citlivé na zriedené roztoky hydroxidov a na pôsobenie alkoholov. inaktivujú ich fenolové zlúčeniny a UV svetlo. majú dlhý generačný čas a pomalý rast. všetky sa dajú kultivovať na laboratórnych kultivačných médiách. vyvolávajú sapronózy, zoonózy aj antroponózy. patrí k nim iba rod Mycobacterium. všetky rastú saprofyticky vo vode a pôde a pre človeka sú oportúnne patogénne. ochorenie človeka vyvolávajú iba tuberkulózne mykobaktérie.

Mycobacterium tuberculosis. k dôležitým faktorom virulencie patria zložky jeho bunkovej steny. má generačnú dobu 18 až 24 hodín. stimuluje tvorbu tuberkulómu. vyvoláva tvorbu abscesu vyplneného hnisom. môže dlhodobo prežívať v dormantných TBC ložiskách. neaktívne mykobaktérie eradikuje pyrazínamid a bedachilín. má pomerne vysokú infekčnú dávku. má afinitu výhradne k pľúcnemu tkanivu. je vždy citlivé na rifampicín a izoniazid. malé deti infikuje iba asymptomaticky.