aimech 1 50

Chémia ako prírodná veda. študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny. študuje chemickú formu pohybu hmoty. študuje len správanie látok pri chemických reakciách. študuje len zloženie atómov a molekúl.

Látka. je jedna z foriem hmoty. sa skladá z častíc, ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlosť svetla. môže byť súbor makroskopických telies, napríklad planét, galaxií. sa skladá len z častíc väčších ako 10-7 m.

Hmota. existuje len vo forme látky. sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa (magnetického, gravitačného). je objektívna realita, ktorá nezávisí od nášho vedomia. sa nemôže premieňať z látky na pole.

Základnou vlastnosťou hmoty je. zotrvačnosť. pohyb. farebnosť. tvrdosť.

Atóm. je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky. sa skladá z protónov, elektrónov a iónov. je častica chemicky nedeliteľná. je najmenšia častica látky, ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu.

Nuklidy: sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým a rôznym nukleónovým číslom. sú látky zložené z atómov s rôznym protónovým číslom. sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým aj nukleónovým číslom. sú látky s rovnakým počtom protónov aj neutrónov v atómovom jadre.

Izotopy. sú atómy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleónovým číslom. sú napríklad prótium, deutérium a dusík. sa v prírode nevyskytujú. majú rovnaký počet protónov, neutrónov, ale líšia sa počtom elektrónov.

Izotopy sú nuklidy, ktoré: sa líšia počtom elektrónov. sa líšia počtom protónov a neutrónov. majú rôzny počet protónov. líšia sa počtom neutrónov v atómovom jadre.

Vyberte izotopy. 16 8 O, 17 8 O. protium, deutérium, trítium. 40 18 Ar, 40 19 K. 1H, 2H, 3H.

Prvok. je častica chemickej látky zložená z atómov s rovnakým nukleónovým číslom. je častica látky zložená len z rovnakých nuklidov. je napríklad sodík, kyslík, destilovaná voda. je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom.

Molekula. je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých nezlúčených atómov. je vždy zložená zo zlúčených atómov rôznych prvkov. môže byť napríklad N2, F2, HCl. je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov.

Chemicky čistá látka. môže byť len prvok. sa skladá len z častíc rovnakého druhu. môže byť prvok alebo zlúčenina. je látka, ktorej fyzikálne a chemické vlastnosti sa už ďalším čistením nemenia.

Chemické indivíduum. je napríklad roztok glukózy. môže byť zliatina dvoch alebo viacerých kovov. je roztok vaječného bielka. je destilovaná voda.

Z uvedených látok vyberte chemicky čisté látky. morská voda, mosadz, roztok NaOH. železo, destilovaná voda, kryštalický chlorid draselný. kyslík, dusík, oxid hlinitý. vzduch, sklo, minerálna voda.

Minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje. obsahom iónov. schopnosťou tvoriť vodíkové väzby medzi molekulami. ničím, obidve látky sú chemicky čisté látky. elektrickou vodivosťou.

Destilovaná voda. je na rozdiel od pitnej vody pravý roztok. je koloidná zmes. je chemicky čistá látka. neobsahuje rozpustené soli.

Zmes. môže byť rovnorodá alebo rôznorodá. je napríklad prefiltrovaná morská voda. je rovnorodá, ak sa skladá z dvoch alebo viacerých látok s rovnakou hmotnosťou. môže byť rôznorodá, ak bude obsahovať častice s veľkosťou menšou ako 10-9 m.

O rovnorodej zmesi môžeme povedať: môže byť tuhá, kvapalná alebo plynná. je zmes dvoch alebo viacerých plynov. je pravý roztok. je rovnorodá, ak sa skladá len z rovnakých atómov.

Pravý roztok je. rovnorodá zmes, napríklad roztok vaječného bielka. zmes plynnej a tuhej látky. zmes vodíka a kyslíka. napríklad sklo.

Roztok. bielkovín vo vode je nepravý roztok. je rôznorodá zmes zložená z dvoch alebo viacerých kvapalných látok. sa skladá vždy len z vody a z jednej rozpúšťanej látky. NaCl vo vode je chemické indivíduum.

O roztokoch platí. ich zloženie vyjadrujeme hmotnostným zlomkom w. ich zloženie vyjadrujeme v jednotkách mol . dm-3, g . dm-3. obsahujú rozptýlené častice s veľkosťou 10-8 – 10-10 m. obsahujú rozptýlené častice s veľkosťou väčšou ako 10-9 m.

Zloženie roztoku vyjadrujeme. hmotnostným zlomkom. objemovým zlomkom. osmotickým tlakom. ionizačným stupňom.

Hmotnostný zlomok. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku. je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000 g vody. vyjadrujeme aj v percentách.

25 % roztok síranu vápenatého obsahuje: 25 g CaSO4 v 100 g roztoku. 25 g Ca2SO4 v 100 g roztoku. 25 g CaSO4 v 100 g vody. 25 g CaSO4 a 75 g vody.

Rôznorodá zmes: môže byť suspenzia, emulzia, pena a roztok. môže byť suspenzia, emulzia, pena a aerosól. je vždy zmes dvoch kvapalných látok. obsahuje častice, ktorých veľkosť je väčšia ako 100 nm.

Medzi suspenziu nepatrí zmes: vody a oleja. piesku a oleja. plynnej látky a kvapalnej látky. rozdrvenej kriedy a vody.

Emulzia je. koloidný roztok vaječného bielka vo vode. zmes dvoch kvapalných, navzájom nerozpustných látok. zmes benzénu s jódom. napríklad zmes nepolárnej kvapalnej látky s vodou.

Suspenzia je. rovnorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky. napríklad neprefiltrovaná morská voda. zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou.

Medzi emulzie patrí. vaječný žĺtok. majonéza. osladený čaj. minerálna voda.

Z uvedených príkladov vyberte penu. vyšľahaná šľahačka. sneh z vaječného bielka. hmla. vaječný žĺtok.

Medzi aerosóly nepatrí. dym. morská pena. hmla. šľahačka.

Atómová hmotnostná jednotka u a atómová hmotnostná konštanta (mu ). je hmotnosť atómu vodíka. má hodnotu 6,023 . 1023. má hodnotu 1,66057 . 10-27 kg (u). je hmotnosť 1 ⁄ 12 hmotnosti atómu nuklidu uhlíka 12C (mu ).

Relatívna atómová hmotnosť Ar: udáva, koľkokrát je atóm prvku ťažší ako atómová hmotnostná jednotka. umožňuje vypočítať skutočnú hmotnosť daného atómu. označuje sa Ar a je bezrozmerné číslo. je súčet hmotností všetkých elementárnych častíc v atóme.

Relatívna molekulová hmotnosť Mr. je súčet relatívnych atómových hmotností všetkých atómov v molekule. udáva, koľkokrát je molekula danej látky ťažšia, ako atómová hmotnostná jednotka. sa udáva v g . mol-1. má značku Mm.

Zloženie roztoku vyjadrujeme ako: koncentráciu látkového množstva látky A, čo je počet molov látky A v 1 litri rozpúšťadla. hmotnostnú koncentráciu látky A, čo je podiel hmotnosti látky A a hmotnosti roztoku. koncentráciu látkového množstva látky A, čo je počet molov látky A v 1 dm3 roztoku. hmotnostnú koncentráciu látky A, čo je podiel hmotnosti látky A a objemu roztoku.

Látkové množstvo. je množstvo látky, ktoré obsahuje rovnaký počet častíc aký sa nachádza v 12 g nuklidu 12C. je množstvo látky, ktoré obsahuje 6,022 . 1023 častíc. obsahuje 1,66 . 1027 častíc. je 6,022 . 1023 g.

Molová hmotnosť. je hmotnosť 1 mol látky. vyjadruje sa v g . mol-1. vyjadruje sa v kg . dm3. vyjadruje sa v g . mol.

Počet atómov kyslíka v dihydrogénarzenitane sodnom je: 2. 1. 3. 0.

Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3. 5. 6. 4.

Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 8. 6. 4. 3.

V molekule kyseliny dichrómovej je počet atómov kyslíka. 4. 5. 6. 7.

Podľa kvantovo-mechanického modelu atómu: elektróny sa pohybujú okolo atómového jadra v určitom priestore, orbitále, s pravdepodobnosťou 95 až 99 %. kvantové čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu (energia, stav, orientácia,rotácia). elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach ( Bohr, Rutherford ). elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach s pravdepodobnosťou 95 až 99 % ( Bohr,Rutherford ).

Pre hlavné kvantové číslo platí: možno použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine. jeho hodnota je celé kladné číslo od 0 po 7. označujeme písmenami K, L, M, N, O, P, Q. teoreticky môže nadobúdať hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno.

Pre kvantové čísla platí: hlavné súhlasí s číslom hladiny elektrónov. hlavné má vplyv na veľkosť, vedľajšie na tvar hraničnej plochy orbitálov. vedľajšie určuje počet elektrónových vrstiev v atóme. magnetické určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve.

Ak n = 3, potom platí, že: l môže mať tiež hodnotu 3. maximálny počet elektrónov v elektrónovom obale je 10. celkový počet elektrónov je 22. vedľajšie kvantové číslo má hodnotu 0, 1, 2.

Vedľajšie kvantové číslo. charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu. pre n = 2 môže nadobúdať hodnoty 1, 2, 3. môže nadobúdať hodnotu od 0 po n-1. určuje orientáciu orbitálu v priestore.

Ak je vedľajšie kvantové číslo l = 2, potom pre magnetické kvantové číslo platí. m = 0, 1, 2. m = -2, - 1, 0, 1, 2. m = 0. m = - 1, -2, 1, 2.

Vyberte správne hodnoty kvantových čísel: n = 1, l = 0, m = 0. n = 3, l = 2, m = -2, -1, 0, 1, 2. n = 4, l = 3, m = -3, -2, - 1, 0, 1, 3. n = 2, l = 2, m = -1, -2, 0, 1, 2.

Vyberte správne hodnoty kvantových čísel. n = 2, l = 1, m = -1, 0, 1. n = 2, l = 3, m = -3, -2, -1, 0, 1, 2, 3. n = 1, m = 0. druhá elektrónová vrstva môže mať orbitály s, p, d.

Vyberte správny výrok: elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty energie. elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty elektronegativity. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty ionizačnej energie.