aimech 51-100

Podľa Hundovho pravidla platí, že: elektróny obsadzujú orbitály s rovnakou hodnotou energie najprv po jednom, potom sa spárujú. v jednom orbitále nemôžu existovať dva elektróny, ktoré by mali všetky štyri kvantové čísla rovnaké. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie. elektróny vo valenčnej vrstve vždy vytvoria oktet.

Hundovo pravidlo. udáva maximálny počet elektrónov na valenčnej vrstve. hovorí, že stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektróne. umožňuje vypočítať energiu elektrónu. je výstavbový princíp.

Pre elektróny v jednom orbitále platí, že: majú rovnakú hodnotu energie. majú rovnakú hodnotu spinového kvantového čísla. majú rovnaké hodnoty n, l, m; líšia sa iba hodnotou spinu. ich počet je daný Hundovým pravidlom.

Elektrónovú konfiguráciu 1s2, 2s1, 2px1, 2py1, 2pz1 má: atóm uhlíka v základnom stave. excitovaný atóm uhlíka. atóm dusíka v excitovanom stave. katión uhlíka.

Elektrónová konfigurácia aniónu chlóru je. rovnaká ako konfigurácia predchádzajúceho vzácneho plynu. 1s2 2s2 2p6 3s2 3px2 3py2 3pz3. 1s2 2s2 2p6 3s2 3p5. rovnaká ako argónu.

Rovnaký počet elektrónov nachádzame u všetkých prvkov a iónov v trojici. Cl, Ar, N2. Ca2+, S2, P3. Br, K+, O2-. Sc3+, S6+, Si4-.

Všeobecná elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy: prvkov p je ns1 np1-6. prvkov d je ns1-2(n-1)d1-10. prvkov p je ns2 np1-6. halogénov je np7.

Ionizačná energia: v rámci jednej periódy v PSP stúpa zľava doprava. je energia, ktorú je potrebné dodať na rozštiepenie atómu v plynnom stave. alkalických kovov je malá. je energia, ktorú je potrebné dodať na odštiepenie elektrónu z atómu v plynnom stave.

Ionizačná energia: v skupine so stúpajúcim protónovým číslom rastie. v skupine so stúpajúcim protónovým číslom klesá. je najmenšia pre prvky I.A skupiny. je najväčšia pre prechodné prvky.

Elektrónová afinita: v periodickej sústave prvkov klesá zhora nadol a stúpa zľava doprava. halogénov je vysoká. je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny. je energia, ktorá sa uvoľní keď atóm v plynnom stave prijme elektrón.

So stúpajúcim protónovým číslom v perióde: klesá ionizačná energia. stúpa ionizačná energia. sa ionizačná energia nemení. klesajú hodnoty elektrónovej afinity ale ionizačná energia narastá.

Vyberte správnu dvojicu vzorca a jeho názvu: HClO – kyselina chlorovodíková. BaHO2– hydrogénperoxid bárnatý (hydroperoxid bárnatý). SbS – sulfid cínatý. NaClO – chlórnan sodný.

Hydrogénperoxid sodný (hydroperoxid sodný) má vzorec: Na-O-H-O. Na-O-O-H. H-O-Na-H. Na-H-O.

O prvkoch hlavných skupín v PSP platí: maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo periódy, v ktorej sa prvok nachádza. maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo skupiny, v ktorej sa prvok nachádza. v danej perióde so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita. v danej skupine so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita.

Číslo skupiny. je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku. je rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku. udáva počet protónov. je rovnaké ako maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku.

Číslo periody. je zhodné s najvyšším hlavným kvantovým číslom daného prvku. udáva, ktorú elektrónovú vrstvu si prvok buduje. udáva počet protónov. udáva počet neutronov.

Maximálne kladné oxidačné číslo prvkov hlavných skupín je. 8. vždy zhodné s číslom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza. rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku. vždy rovnaké ako číslo hlavnej skupiny, v ktorej sa daný prvok nachádza.

Číslo skupiny A v periodickej sústave prvkov: je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo prvkov v I. až VII. skupine (okrem F a O). nadobúda hodnoty I až VII. sa zhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla. sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve.

Maximálne záporné oxidačné číslo daného prvku v binárnej zlúčenine. je vždy rovnaké ako číslo periódy. je -8. dusíka je -3. vápnika je -6.

Redukčné účinky prvkov. v perióde zľava doprava klesajú. halogénov sú najväčšie. alkalických kovov sú najväčšie. majú d prvky najväčšie.

Vyznačte nepravdivé tvrdenie: kyselinotvornosť oxidov prvkov tretej periódy narastá od I. A po VII.A skupinu PSP. oxidy majú iónovú, atómovú alebo molekulovú štruktúru. všetky oxidy halogénov sú anhydridy kyselín. zásadotvornosť oxidov prvkov tretej periódy klesá od I. A po VII.A skupinu PSP.

Kyselinotvorné oxidy : sú oxidy s prvkami s nízkou hodnotou elektronegativity. CO2, BaO, SO3 sú anhydridy kyselín. ktoré sú nerozpustné vo vode, reagujú s alkalickými hydroxidmi za vzniku solí ako SiO2+2 NaOH → Na2SiO3+ H2O. sú oxidy s prvkami s vysokou hodnotou elektronegativity.

Zásadotvorné oxidy prvkov: sú oxidy len prvkov s1 a s2. nerozpustné vo vode reagujú s kyselinami aj zásadami za vzniku solí. reagujú podľa rovnice O2- + H2O → 2 OH. sú oxidy kovov s oxidačným číslom menším ako IV.

O hydridoch platí: v iónových hydridoch je oxidačné číslo vodíka – I. sú to ternárne zlúčeniny elektronegatívnejších prvkov s vodíkom. nepolárne hydridy s vodou nereagujú. iónové hydridy sú hydridy prvkov s1 a s2.

Vyberte správne reakcie: NaH + H2O → NaOH + H2. CaH+H2O→Ca2+H3O. AsH3+H2O→AsH4+OH. HI + H2O→H3O+ I.

O hydridoch platí: iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku kyselín. iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku hydroxidu a vodíka. nepolárne hydridy sú amfolyty. polárne kovalentné hydridy vo vode vytvárajú oxóniový katión.

Vyznačte, ktoré reakcie hydridov nemôžu prebiehať: KH + H2O → H2+ KOH. CH4+ H2O → CO2 + 3 H2. HBr + H2O → H3O+ + Br. PH3+ H2O → H3PO4+ 4 H2.

Katión sodíka je stabilnejší ako atóm sodíka. pretože má konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu Ne. nie je správne, pretože katión sodíka má kladný náboj a atóm je neutrálny. pretože má konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu. pretože je menší.

O alkalických kovoch platí: sú mäkké, lebo do kovovej väzby poskytujú len jeden valenčný elektrón. do kovovej väzby poskytujú elektróny z orbitálu s a p. majú najnižšie hodnoty elektronegativity v rámci periodickej sústavy prvkov. sú veľmi dobré oxidačné činidlá.

Alkalické kovy. sa v prírode vyskytujú len v zlúčeninách, lebo sú veľmi reaktívne. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu, lebo tak si dobudujú orbitál s. sa v ľudskom organizme nachádzajú len vo forme katiónov M+. sú hygroskopické a leptajú pokožku a sliznice.

Katióny alkalických kovov: sú stabilné, lebo majú na valenčnej vrstve konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. sú elektrofilné činidlá. reagujú s vodou podľa rovnice: 2 M+ + 2 H2O = 2 MOH + H2. nepoliehajú hydrolýze.

O atóme sodíka a katióne sodíka platí: katión sodíka je stabilnejší, lebo má konfiguráciu vzácneho plynu. atóm je stabilnejší. sú rovnako stabilné, lebo majú rovnaký počet protónov. katión sodíka je reaktívnejší.

Označte správne výroky: kobalt patrí medzi biogénne makroprvky; je súčasťou vitamínu B12. hliník má dobrú redukčnú schopnosť. hliník tvorí hydroxid hlinitý, ktorý môže reagovať s vodnými roztokmi silných kyselín aj hydroxidov. hliník tvorí so slabými kyselinami soli, ktoré v roztokoch neionizujú a nepodliehajú hydrolýze.

Halogény: sú na rozdiel od halogenidových aniónov pre človeka jedovaté. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu. patria medzi najelektronegatívnejšie prvky.

O halogénoch platí. so stúpajúcim protónovým číslom v skupine klesajú ich oxidačné účinky. za normálnych podmienok sú fluór a chlór plyny a bróm a jód kvapaliny. z halogénov sublimuje len jód. môžu reagovať podľa rovnice Cl2+ 2 KF → 2 KCl + F2.

Vyberte správne reakcie: 2 KCl + F2→ Cl2 + 2 KF. 2 Br- + I2→ Br2 + 2 I. F2 + 2 I- → I2 + 2 F. Cl2 + 2 Br- → Br2 + 2 Cl.

Pre halogény platí: môžu reagovať podľa rovnice F2+ 2 NaBr → 2 NaF + Br2. halogén s väčšou elektronegativitou má silnejšie oxidačné účinky. pri izbovej teplote je kvapalný len bróm a jód. všetky ľahko sublimujú.

Pre zlúčeniny halogénov platí: halogenidy sú soli bezkyslíkatých kyselín halogénov. halogenidy kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné a prakticky úplne ionizované. v halogénvodíkoch sa polarita väzby v molekulách HX v smere od HI k HF výrazne znižuje. vodné roztoky halogénvodíkov sú, okrem HF, silné kyseliny.

Halogenidy. sú soli halogénovodíkových kyselín. vznikajú napríklad reakciou kovu s halogénovodíkovou kyselinou. nemôžu vzniknúť priamou reakciou kovu s halogénom. vznikajú napríklad reakciou CaCO3a HCl.

V ľudskom organizme sú najviac zastúpené soli kyseliny: uhličitej. fosforečnej. chlorovodíkovej. jodovodíkovej.

V kyselinách HClO, HClO2, HClO3, HClO4 v uvedenom poradí: rastie sila kyseliny. rastú redukčné vlastnosti. rastie schopnosť odštiepiť katión vodíka. narastá oxidačné číslo chlóru.

O jóde neplatí: jeho roztok v metanole sa používa na dezinfekciu. vytvárajú dvojatómové molekuly. rozpúšťa sa v roztoku jodidu draselného. z jodidov ho možno vytesniť brómom.

Ak jód sublimuje zanikajú: medzimolekulové väzby. štruktúra atómov. van der Waalsove sily. kovalentné väzby.

Kyslík. patrí medzi najelektronegatívnejšie prvky. molekulový je stabilnejší a menej reaktívny ako atómový. s vodou tvorí katióny H3O+. v peroxide vodíka je jednoväzbový.

O kyslíku platí. v oxidoch s nekovmi tvorí kyslík väzby prevažne kovalentného charakteru. v zlúčeninách môže byť maximálne štvorväzbový. vzniká rozkladom H2O2 v prítomnosti MnO2. pri búrkach vzniká z kyslíka ozón.

Kyslík. si stabilizuje valenčnú vrstvu prijatím dvoch elektrónov alebo vytvorením dvoch kovalentných väzieb. sa vyskytuje v zlúčeninách v oxidačných číslach od –II až po VI. molekulový je stabilnejší, lebo atómy kyslíka sú viazané v molekule dvojitou väzbou. je najrozšírenejší prvok na Zemi.

Oxidy. môžu byť kyselinotvorné, zásadotvorné alebo amfotérne. delíme podľa štruktúry na iónové, atómové a molekulové. vznikajú len priamym zlučovaním s kyslíkom. sú všetky rozpustné vo vode, lebo sú to polárne látky.

Peroxid vodíka H2O2: je v bezvodom stave výbušný. má štruktúru H-H-O-O. ako 3% roztok sa používa na dezinfekciu. vo väčšine reakcií má oxidačné účinky.

Molekula vody. má polárne kovalentné väzby a väzbový uhol približne 104°. v koordinačných zlúčeninách sa môže viazať ako centrálny atóm. má atómy vodíka a kyslíka viazané vodíkovými väzbami, preto má vysokú teplotu varu. môže tvoriť hydráty.

Tvrdosť vody: môže byť trvalá alebo prechodná. trvalá je spôsobená najmä prítomnosťou síranu vápenatého a horečnatého. prechodná sa nedá odstrániť varom. prechodná sa odstráni varom, pričom dochádza k reakcii Ca(HCO3)2→ CaCO3+ H2O + CO2.