ANT2

Trimetoprim. inhibuje dihydrofolátsyntetázu. má pomerne úzke spektrum účinku. v kombinácii so sulfametoxazolom (kotrimoxazol) pôsobí baktericídne. v monoterapii má bakteriostatický účinok. inhibuje proteosyntézu. môže sa podávať iba lokálne. je liekom voľby pri pneumocystovej pneumónii. je štruktúrnym analógom kyseliny dihydrolistovej. nekoncentruje sa v moči a nepôsobí na močové patogény. v spektre má aj kmene P. aeruginosa a Enterococcus spp.

Rifampicín. je širokospektrálne baktericídne antibiotikum. inhibuje bakteriálnu RNA-polymerázu. inhibuje replikáciu bakteriálnej DNA. účinkuje aj na baktérie s nízkou metabolickou aktivitou. nemá dobrý intracelulárny prienik. účinkuje na mykobaktérie. používa sa na terapiu akútnych cystitíd. používa sa na terapiu bakteriálnej vaginózy. používa sa pri liečbe infekcií spojených s biofilmom. rifampicín sa neodporúča podávať v monoterapii.

Označte liečivá s účinkom na mykobaktérie. kyselina paraaminobenzoová. metronidazol. streptomycín. fluorované chinolóny. rifampicín. etionamid. oxacilín. linkomycín. kyselina paraaminosalicylová. azitromycín.

Antituberkulotiká a liečba tuberkulózy (TBC). pri primárnej infekcii volíme monoterapiu. voči izoniazidu (INH) nikdy nevzniká rezistencia. ich účinnosť môžeme kontrolovať aj in vitro testami. podávajú sa zásadne v kombinácii. sulfametoxidín volíme pri lokálnej liečbe kožných foriem TBC. podávajú sa vždy dlhodobo. metronidazol sa aplikuje pri tuberkulóze CNS. pri renálnej tuberkulóze sú účinné nitorfurány v kombinácii so streptomycínom. cykloserín je antituberkulotikum druhej línie. pyrazínamid inhibuje energetický metabolizmus mykobaktérií.

Na Pseudomonas aeruginosa môžu účinkovať tieto liečivá. amikacín. meropenem. ampicilín so sulbaktamom. cefoperazón so sulbaktamom. ertapenem. piperacilín s tazobaktamom. bacitracín. ciprofloxacín. daptomycín. tetracyklín.

Kmene Staphylococcus auereus citlivé na meticilín bývajú citlivé aj na. aztreonam. penicilín. vankomycín. oxacilín. amoxicilín s klavulánovou kyselinou. ampicilín. kolistín. cefalotín. linezolid. metronidazol.

Lokálne sa môžu aplikovať tieto antiinfekčné liečivá. erytromycín. ofloxacín. ertapenem. etambuto. kyselina fusidová. gentamicín. amoxycilín. cefuroxim. klindamycín. penicilín.

Medzi antibakteriálne látky s výlučne lokálnym použitím patria. mupirocín. neomycín. nystatín. cefotaxim. linezolid. bacitracín. polymyxín B. klindamycín. tetracyklín. chloramfenikol.

Pri akútnych komunitných infekciách uropoetického systému sa testuje citlivosť na. polymyxín B. kotrimoxazol. fosfomycín. bacitracín. nitrofurantoín. makrolidy. klindamycín. neomycín. fluorochinolóny. aminopenicilíny a ich kombinácie.

Kombináciu antibakteriálnych liečiv používame na. využitie ich synergického účinku. využitie ich antagonistického účinku. liečbu zmiešaných infekci. zníženie pravdepodobnosti a oddialenie vzniku rezistencie pri dlhodobej terapii. zvýšenie účinku jednotlivých antibiotík na toxíny baktérií. zníženie toxického účinku jednotlivých liečiv znížením ich dávky v kombinácii. rozšírenie spektra účinku. zníženie pravdepodobnosti alergických komplikácií. zníženie rizika selekcie rezistentných mutantov pri dlhodobej terapii. zníženie rizika poškodenia fyziologickej mikrobioty.

V klinickej praxi sa používajú nasledujúce kombinácie antimikrobiálnych liečiv. cefalotín a cefazolín (zníženie rizika alergickej reakcie). trimetoprim a sulfametoxazol (dosiahnutie cídneho efektu, rozšírenie spektra). aminopenicilín a ceftriaxon (cídny účinok na enterokoky pri liečbe endokarditídy). neomycín a bacitracín (rozšírenie spektra účinku). rifampicín a iné účinné antibiotikum (zábrana selekcie rezistentných mutantov). teikoplanín a vankomycín (synergický cídny účinok na VRE). klaritomycín a roxitromycín (rozšírenie spektra účinku). betalaktámové antibiotiká s aminoglykozidmi (synergický cídny účinok). tetracyklín s penicilínom (zníženie toxického účinku). betalaktámy a inhibítory betalaktamáz (obnova účinnosti betalaktámov).

Antibiotická liečba môže mať nasledujúce negatívne účinky. vznik alergickej reakcie. porušenie zloženia fyziologickej mikrobioty. hypovitaminózu K. hypovitaminózu D. nefro- a neurotoxické poškodenie pri aminoglykozidoch. masívne uvoľnenie endotoxínu z gramnegatívnych baktérií pri sepse. aktiváciu latentnej toxoplazmózy pri podávaní spiramycínu. poruchu vývoja chrupaviek plodu a detí spôsobenú fluorochinolónmi. stimuláciu tvorby biofilmu pri cídnych koncentráciách antibiotík. selekciu rezistentných mutantov.

K vedľajším účinkom antibiotickej liečby patrí. premnoženie laktobacilov a bifidobaktérií v čreve. hluchota po terapii gentamicínom a streptomycínom. poruchy vývoja kostí a zubov pri podávaní tetracyklínu deťom. reaktivácia herpetických vírusov. teratogénny účinok penicilínu. poškodenie chrupaviek makrolidmi. vznik pseudomembranóznej enterokolitídy (C. difficile). vznik slizničných mykóz. selekcia virulentnejších foriem mikroorganizmov. poškodenie obličiek pri nesprávnej aplikácii kolistínu.

Medzi vedľajšie účinky liečby tetracyklínmi patria. poruchy zraku. poruchy sluchu. poruchy vývoja zubnej skloviny. poruchy vývoja kostí. porušenie zloženia a eubiózy črevnej mikrobioty. závažné poruchy proteosyntézy v somatických bunkách. poruchy rastu vlasov. teratogénne zmeny ak sa podáva počas gravidity. dyspepsia v dôsledku dysbiózy. nefrotoxickosť.

Rezistencia voči antiinfekčným liečivám. znamená, že mikroorganizmus nie je ovplyvnený liečivom. neúčinnosť penicilínov voči L-formám baktérií je geneticky fixovaná. je prechodná geneticky nefixovaná vlastnosť baktérií. môže byť vyvolaná zmenou cieľového miesta antibiotík. pri vzniku prirodzenej rezistencie spolupôsobí selekčný tlak liečiva. skrížená rezistencia sa môže týkať liečiv s podobnou chemickou štruktúrou. skrížená rezistencia sa môže týkať liečiv s rovnakou cieľovou štruktúrou. môže byť vyvolaná efluxom antibiotika. počas liečby pacienta nevzniká. môže byť spôsobená bakteriálnymi enzýmami inaktivujúcimi ATB.