651. U ktorých živočíchov sa amoniak vylučuje ako močovina: veľrýb vtákov placentálií cicavcov sysľov zúbkozobcov človeka netopierov.
652. Čo sa tvorí z dusíkatých zvyškov aminokyselín pri premene bielkovín: oxidy uhlíka nitráty amoniak bielkoviny nitrozamíny NH3 CO2 amíny.
653. Farby dobre rozoznávajú: veverice kôň jeleň človek daltonici ovca žirafa morčatá.
654. Čiernobiele videnie za šera umožňujú: tyčinky Purkyněho bunky čapíky neurity tyčinky a čapíky bunky žltej škvrny dendrity čapíkov bunky svetlocitlivej škvrny.
655. Čo usmerňuje schopnosť nižších stavovcov meniť zafarbenie tela: hormón hypofýzy hormón predného laloku hypofýzy hormón stredného laloku hypofýzy hormón zadného laloku hypofýzy hormón predného laloku podmozgovej žľazy hormón stredného laloku podmozgovej žľazy hormón zadného laloku podmozgovej žľazy hormón šuškovitého telieska.
656. Plazmatické bielkoviny vznikajú najmä v: čreve cytoplazme krvných buniek pečeni kostnej dreni slezine najväčšej žľaze s vnútornou sekréciou najväčšej žľaze organizmu krvnej plazme.
657. Ako možno nazvať pravidelné striedanie vdychov a výdychov: vnútorné dýchanie transpirácia ventilácia pľúc pľúcny kolobeh vonkajšie dýchanie expirácia minútový obeh plynov ektotermné dýchanie.
658. K častiam žalúdka prežúvavcov patrí: bachor čepiec kniha slez hrvoľ kloaka nefrón šál.
659. Dej, pri ktorom biele krvinky vystupujú z vlásočníc je: osmóza difúzia filtrácia diapedéza translácia fagocytóza endocytóza exocytóza.
660. Zložité vrodené reakcie organizmu nazývame: emócie inštinkty podmienené reflexy pamäťové stopy inbríding panmixia etika estetika.
661. Čo nastáva pri šírení vzruchu po nervovom vlákne: zmena koncentrácie iónov NaCl v nervovom vlákne pohyb solí draslíka smerom k jadru bunky pohyb iónov Na+ cez membránu nervovej bunky pohyb iónov K+ cez membránu nervovej bunky zmení sa priepustnosť membrány pre ióny K+ Na+ koncentrácia nervového vlákna dilatácia nervového vlákna akčný potenciál.
662. Ktorá skupina ploskavcov najviac používa na pohyb svaly a riasinky: Motolice Pásomnice Ploskulice Mihule Turbellaria Rebrovky Okrúhlovce Máloštetinovce.
663. Kde končia motorické nervové vlákna: v hladkej svalovine steny vnútorných orgánov v svalovine ciev v kostrových svaloch v žľazách s vnútornými a vonkajším vylučovaním uprostred svalového vlákna na jednoduchej synapsii uprostred svalového vlákna na nervovosvalovej platničke v hladkej svalovine kostrových svalov v priečne pruhovanej svalovine kostrových svalov.
664. Zásobným zdrojom glukózy u živočíchov je: fruktóza glykogén celulóza ribóza živočíšny škrob polysacharid živočíšnych buniek pektín chitín.
665. Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje u: protozoí ploskavcov obrúčkavcov vtákov bičíkovcov článkonožcov koreňonožcov cicavcov.
666. U ktorých živočíchov sa po prvý raz vyskytuje mimobunkové trávenie: u pŕhlivcov u nepŕhlivcov u obrúčkavcov u jednobunkových organizmov u ploskavcov u článkonožcov u Annelida u Plathelminthes.
667. Schopnosť fagocytózy majú: erytrocyty meňavky biele krvinky fagocyty niektoré trombocyty hemosporídie bakteriofágy niektoré leukocyty.
668. U ktorých živočíchov sa objavujú prvé nervové centrá - gangliá: u ploskavcov u ostnatokožcov u mäkkýšov u polypovcov u ascídií u pŕhlivcov u obojživelníkov u hemosporídií.
669. Koľko hlavových končatín majú článkonožce: nemajú hlavové končatiny dva páry šesť párov päť párov štyri páry jeden pár sedem párov tri páry.
670. Akú nervovú sústavu majú polypovce: gangliovú rúrkovú difúznu rozptýlenú lúčovito súmernú radiálnu obojstranne súmernú rebríčkovú.
671. Senzorickou jednotkou nervovej regulácie sú: efektorové bunky receptory inhibítory reflexný oblúk špecializované zmyslové bunky alebo zakončenia dostredivých nervových vlákien bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne) bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vnútorného prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne) bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu osmotického potenciálu na bunkovej membráne) .
672. Miazgové uzliny sú schopné zachytávať: mikroorganizmy prachové čiastočky toxíny aglutiníny vzruchy pachy vône vitamíny.
673. Čím je zabezpečené nepretržité prúdenie krvi: systolou a diastolou pulzom rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním srdca rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním kostrových svalov rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním ciev distribučnej sústavy obličkami pečeňou peristaltikou čriev.
674. Ako sa volá látka tvoriaca pevný pancier tela článkonožcov: glykoproteín pektín fykocyanín chitín tunicín mureín chinín pykoerytrín.
675. Akými svalmi sa pohybujú obrúčkavce: pozdĺžnymi priečnymi okružnými nemajú svaly mezenchymatóznymi parenchymatóznymi priečne pruhovanými krúžkovými.
676. Na základe toho odkiaľ prichádzajú podnety rozdeľujeme receptory na: chemoreceptory rádioreceptory interoreceptory mechanoreceptory exteroreceptory membránové receptory mezoreceptory mixoreceptory.
677. Ako sa nazývajú bunky, ktoré tvoria základ protonefrídií: lievikovité plamienkové obličkové kĺbovité plameňové epitelové gangliové obrúčkové.
678. K endogénnym biorytmom zaraďujeme: rytmus dýchania rytmus činnosti srdca rytmická aktivita nervovej sústavy sťahy hladkých svalov rytmus striedania svetla a tmy rytmus striedania prílivu a odlivu rytmus striedania mesačných fáz rytmus striedania ročných období.
679. Zložené oči majú: sladkovodné lastúrniky článkonožce morské lastúrniky hlavonožce sépie chobotnice včely osy.
680. Aké druhy telových tekutín majú obrúčkavce: hemolymfu krv hydrolymfu tkanivový mok krvomiazgu plazmatickú tekutinu lymfomiazgu homolymfu.
681. Exogénne biorytmy: závisia od pravidelných javov vonkajšieho prostredia závisia od striedania ročných období závisia od striedania cyklov pohlavnej aktivity závisia od striedania svetla a tmy závisia od prílivu a odlivu môžu sa vyskytovať sezónne možno ich úplne oddeliť od endogénnych súvisia s endogénnymi.
682. Z organických látok je v krvnej plazme najviac: glukózy lipidov bielkovín cukrov vody chloridov jodidov voľných radikálov.
683. U ploskavcov nachádzame: pseudocel coelom schizocel mixocel ploské telo protonefrídie análny otvor funkčnú rozdelenosť tela.
684. Obrúčkavce majú nervovú sústavu: rozptýlenú rúrkovitú rebríčkovú radiálnu difúznu centralizovanú segmentovanú mediálnu.
685. Ktoré ploskavce potrebujú na svoj vývin medzihostiteľov: ploskulice Cestodes pásomnice vírniky Radiolaria motolice Nematoda Trematodes.
686. Hormóny u kôrovcov riadia: zmenu farby tela zvliekanie pokožky pohlavné funkcie metabolizmus hospodárenie s vodou činnosť srdca tvorbu anabolík hospodárenie s plynmi.
687. Aký typ vylučovacích ústrojov majú ploskavce: gonády pronefrídie mezonefrídie protonefrídie metanefrídie nefrídie schizonefrídie paranefrídie.
688. Aké typy centralizovanej nervovej sústavy u nižších živočíchov poznáte: rebríčková kruhová radiálna rúrková difúzna centrálna rozptýlená obvodová.
689. Žľazy s vnútorným vylučovaním vylučujú svoje sekréty: do vnútorného prostredia organizmu do žľazových vývodov dovnútra orgánov z organizmu von do potných žliaz do močového mechúra do krvi do lumenu tenkého čreva.
690. Hormóny u kôrovcov sa tvoria v: nervových bunkách zoskupených v očnej stopke priečnych vláknach spájajúcich gangliá osrdcovníku pod pažerákom vzdušniciach štítnej žľaze srdcovej rúrke predohrudnej žľaze.
691. Srdce obojživelníkov: má dve predsiene a jednu komoru má dve predsiene a dve komory má jednu predsieň a dve komory má jednu predsieň a jednu komoru má 3 oddiely má 4 oddiely má 2 oddiely obojživelníky nemajú srdce.
692. Aká je odpoveď orgánov na zvýšenie hladiny hormónov: je okamžitá nie je okamžitá je trvalá je rovnaká, ako pri nervovom riadení je rýchlejšia, ako pri nervovom riadení je pomalšia ako pri nervovom riadení je dlhodobá a rovnomerná postupne ustupuje, tak ako sa hormóny metabolizujú.
693. Akú funkciu majú semenníky: produkujú estrogény produkujú mužské zárodočné bunky produkujú testosterón produkujú progesterón ohrievajú krv vytvárajú sa v nich spermie zmiešanú, produkujú gaméty a hormóny cyklickú, od narodenia do staroby.
694. Z organických látok sa močom vylučujú najmä: chloridy zlúčeniny uhlíka zlúčeniny dusíka zlúčeniny červeného krvného farbiva polyvinylchlorid hemoglobín bielkoviny glykogén.
695. Veľa termoreceptorov sa nachádza: u človeka na čele u človeka okolo pier u človeka okolo nosa u človeka na predlaktí u cicavcov okolo ňucháča u hadov na hlave u človeka na chrbte u cicavcov sú rozptýlené rovnomerne.
696. K obranným dýchacím reflexom patrí: kašeľ kýchanie dávenie kýchanie a kašeľ zvracanie hnačka reflex defekácie potenie.
697. Vzdušnicami dýchajú: stonôžky ježovky hmyz holotúrie Tracheata máloštetinavce mnohoštetinavce Tunicata.
698. Podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek vyvolá: nádchu kýchanie kašeľ obranný dýchací reflex zvracanie alkoholové kvasenie v pľúcach hluchotu slepotu.
699. Hormóny u obrúčkavcov: vznikajú vo vylučovacích orgánoch vznikajú v priečnych vláknach spájajúcich gangliá vznikajú v mozgu vznikajú v bunkách nervových uzlov do krvného obehu prechádzajú pozdĺž pokožky do krvného obehu prechádzajú pozdĺž nervových vlákien do krvného obehu prechádzajú pozdĺž vylučovacích orgánov do krvného obehu prechádzajú pozdĺž miazgových ciev.
700. Hormóny: sú to spravidla aminokyseliny často sú to bielkoviny niektoré sú steroidy obyčajne sú to polysacharidy niektoré sú arény nie sú zdrojom energie nie sú stavebnými látkami tela sú zdrojom energie.
|
