B 650-700

651. U ktorých živočíchov sa amoniak vylučuje ako močovina: veľrýb. vtákov. placentálií. cicavcov. sysľov. zúbkozobcov. človeka. netopierov.

652. Čo sa tvorí z dusíkatých zvyškov aminokyselín pri premene bielkovín: oxidy uhlíka. nitráty. amoniak. bielkoviny. nitrozamíny. NH3. CO2. amíny.

653. Farby dobre rozoznávajú: veverice. kôň. jeleň. človek. daltonici. ovca. žirafa. morčatá.

654. Čiernobiele videnie za šera umožňujú: tyčinky. Purkyněho bunky. čapíky. neurity. tyčinky a čapíky. bunky žltej škvrny. dendrity čapíkov. bunky svetlocitlivej škvrny.

655. Čo usmerňuje schopnosť nižších stavovcov meniť zafarbenie tela: hormón hypofýzy. hormón predného laloku hypofýzy. hormón stredného laloku hypofýzy. hormón zadného laloku hypofýzy. hormón predného laloku podmozgovej žľazy. hormón stredného laloku podmozgovej žľazy. hormón zadného laloku podmozgovej žľazy. hormón šuškovitého telieska.

656. Plazmatické bielkoviny vznikajú najmä v: čreve. cytoplazme krvných buniek. pečeni. kostnej dreni. slezine. najväčšej žľaze s vnútornou sekréciou. najväčšej žľaze organizmu. krvnej plazme.

657. Ako možno nazvať pravidelné striedanie vdychov a výdychov: vnútorné dýchanie. transpirácia. ventilácia pľúc. pľúcny kolobeh. vonkajšie dýchanie. expirácia. minútový obeh plynov. ektotermné dýchanie.

658. K častiam žalúdka prežúvavcov patrí: bachor. čepiec. kniha. slez. hrvoľ. kloaka. nefrón. šál.

659. Dej, pri ktorom biele krvinky vystupujú z vlásočníc je: osmóza. difúzia. filtrácia. diapedéza. translácia. fagocytóza. endocytóza. exocytóza.

660. Zložité vrodené reakcie organizmu nazývame: emócie. inštinkty. podmienené reflexy. pamäťové stopy. inbríding. panmixia. etika. estetika.

661. Čo nastáva pri šírení vzruchu po nervovom vlákne: zmena koncentrácie iónov NaCl v nervovom vlákne. pohyb solí draslíka smerom k jadru bunky. pohyb iónov Na+ cez membránu nervovej bunky. pohyb iónov K+ cez membránu nervovej bunky. zmení sa priepustnosť membrány pre ióny K+ Na+. koncentrácia nervového vlákna. dilatácia nervového vlákna. akčný potenciál.

662. Ktorá skupina ploskavcov najviac používa na pohyb svaly a riasinky: Motolice. Pásomnice. Ploskulice. Mihule. Turbellaria. Rebrovky. Okrúhlovce. Máloštetinovce.

663. Kde končia motorické nervové vlákna: v hladkej svalovine steny vnútorných orgánov. v svalovine ciev. v kostrových svaloch. v žľazách s vnútornými a vonkajším vylučovaním. uprostred svalového vlákna na jednoduchej synapsii. uprostred svalového vlákna na nervovosvalovej platničke. v hladkej svalovine kostrových svalov. v priečne pruhovanej svalovine kostrových svalov.

664. Zásobným zdrojom glukózy u živočíchov je: fruktóza. glykogén. celulóza. ribóza. živočíšny škrob. polysacharid živočíšnych buniek. pektín. chitín.

665. Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje u: protozoí. ploskavcov. obrúčkavcov. vtákov. bičíkovcov. článkonožcov. koreňonožcov. cicavcov.

666. U ktorých živočíchov sa po prvý raz vyskytuje mimobunkové trávenie: u pŕhlivcov. u nepŕhlivcov. u obrúčkavcov. u jednobunkových organizmov. u ploskavcov. u článkonožcov. u Annelida. u Plathelminthes.

667. Schopnosť fagocytózy majú: erytrocyty. meňavky. biele krvinky. fagocyty. niektoré trombocyty. hemosporídie. bakteriofágy. niektoré leukocyty.

668. U ktorých živočíchov sa objavujú prvé nervové centrá - gangliá: u ploskavcov. u ostnatokožcov. u mäkkýšov. u polypovcov. u ascídií. u pŕhlivcov. u obojživelníkov. u hemosporídií.

669. Koľko hlavových končatín majú článkonožce: nemajú hlavové končatiny. dva páry. šesť párov. päť párov. štyri páry. jeden pár. sedem párov. tri páry.

670. Akú nervovú sústavu majú polypovce: gangliovú. rúrkovú. difúznu. rozptýlenú. lúčovito súmernú. radiálnu. obojstranne súmernú. rebríčkovú.

671. Senzorickou jednotkou nervovej regulácie sú: efektorové bunky. receptory. inhibítory. reflexný oblúk. špecializované zmyslové bunky alebo zakončenia dostredivých nervových vlákien. bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne). bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vnútorného prostredia na signál (zmenu elektrického potenciálu na bunkovej membráne). bunky alebo zakončenia nervových vlákien, schopné premeny energie pôsobiacej na ne z vonkajšieho prostredia na signál (zmenu osmotického potenciálu na bunkovej membráne).

672. Miazgové uzliny sú schopné zachytávať: mikroorganizmy. prachové čiastočky. toxíny. aglutiníny. vzruchy. pachy. vône. vitamíny.

673. Čím je zabezpečené nepretržité prúdenie krvi: systolou a diastolou. pulzom. rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním srdca. rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním kostrových svalov. rytmickým zmŕšťovaním a ochabovaním ciev distribučnej sústavy. obličkami. pečeňou. peristaltikou čriev.

674. Ako sa volá látka tvoriaca pevný pancier tela článkonožcov: glykoproteín. pektín. fykocyanín. chitín. tunicín. mureín. chinín. pykoerytrín.

675. Akými svalmi sa pohybujú obrúčkavce: pozdĺžnymi. priečnymi. okružnými. nemajú svaly. mezenchymatóznymi. parenchymatóznymi. priečne pruhovanými. krúžkovými.

676. Na základe toho odkiaľ prichádzajú podnety rozdeľujeme receptory na: chemoreceptory. rádioreceptory. interoreceptory. mechanoreceptory. exteroreceptory. membránové receptory. mezoreceptory. mixoreceptory.

677. Ako sa nazývajú bunky, ktoré tvoria základ protonefrídií: lievikovité. plamienkové. obličkové. kĺbovité. plameňové. epitelové. gangliové. obrúčkové.

678. K endogénnym biorytmom zaraďujeme: rytmus dýchania. rytmus činnosti srdca. rytmická aktivita nervovej sústavy. sťahy hladkých svalov. rytmus striedania svetla a tmy. rytmus striedania prílivu a odlivu. rytmus striedania mesačných fáz. rytmus striedania ročných období.

679. Zložené oči majú: sladkovodné lastúrniky. článkonožce. morské lastúrniky. hlavonožce. sépie. chobotnice. včely. osy.

680. Aké druhy telových tekutín majú obrúčkavce: hemolymfu. krv. hydrolymfu. tkanivový mok. krvomiazgu. plazmatickú tekutinu. lymfomiazgu. homolymfu.

681. Exogénne biorytmy: závisia od pravidelných javov vonkajšieho prostredia. závisia od striedania ročných období. závisia od striedania cyklov pohlavnej aktivity. závisia od striedania svetla a tmy. závisia od prílivu a odlivu. môžu sa vyskytovať sezónne. možno ich úplne oddeliť od endogénnych. súvisia s endogénnymi.

682. Z organických látok je v krvnej plazme najviac: glukózy. lipidov. bielkovín. cukrov. vody. chloridov. jodidov. voľných radikálov.

683. U ploskavcov nachádzame: pseudocel. coelom. schizocel. mixocel. ploské telo. protonefrídie. análny otvor. funkčnú rozdelenosť tela.

684. Obrúčkavce majú nervovú sústavu: rozptýlenú. rúrkovitú. rebríčkovú. radiálnu. difúznu. centralizovanú. segmentovanú. mediálnu.

685. Ktoré ploskavce potrebujú na svoj vývin medzihostiteľov: ploskulice. Cestodes. pásomnice. vírniky. Radiolaria. motolice. Nematoda. Trematodes.

686. Hormóny u kôrovcov riadia: zmenu farby tela. zvliekanie pokožky. pohlavné funkcie. metabolizmus. hospodárenie s vodou. činnosť srdca. tvorbu anabolík. hospodárenie s plynmi.

687. Aký typ vylučovacích ústrojov majú ploskavce: gonády. pronefrídie. mezonefrídie. protonefrídie. metanefrídie. nefrídie. schizonefrídie. paranefrídie.

688. Aké typy centralizovanej nervovej sústavy u nižších živočíchov poznáte: rebríčková. kruhová. radiálna. rúrková. difúzna. centrálna. rozptýlená. obvodová.

689. Žľazy s vnútorným vylučovaním vylučujú svoje sekréty: do vnútorného prostredia organizmu. do žľazových vývodov. dovnútra orgánov. z organizmu von. do potných žliaz. do močového mechúra. do krvi. do lumenu tenkého čreva.

690. Hormóny u kôrovcov sa tvoria v: nervových bunkách zoskupených v očnej stopke. priečnych vláknach spájajúcich gangliá. osrdcovníku. pod pažerákom. vzdušniciach. štítnej žľaze. srdcovej rúrke. predohrudnej žľaze.

691. Srdce obojživelníkov: má dve predsiene a jednu komoru. má dve predsiene a dve komory. má jednu predsieň a dve komory. má jednu predsieň a jednu komoru. má 3 oddiely. má 4 oddiely. má 2 oddiely. obojživelníky nemajú srdce.

692. Aká je odpoveď orgánov na zvýšenie hladiny hormónov: je okamžitá. nie je okamžitá. je trvalá. je rovnaká, ako pri nervovom riadení. je rýchlejšia, ako pri nervovom riadení. je pomalšia ako pri nervovom riadení. je dlhodobá a rovnomerná. postupne ustupuje, tak ako sa hormóny metabolizujú.

693. Akú funkciu majú semenníky: produkujú estrogény. produkujú mužské zárodočné bunky. produkujú testosterón. produkujú progesterón. ohrievajú krv. vytvárajú sa v nich spermie. zmiešanú, produkujú gaméty a hormóny. cyklickú, od narodenia do staroby.

694. Z organických látok sa močom vylučujú najmä: chloridy. zlúčeniny uhlíka. zlúčeniny dusíka. zlúčeniny červeného krvného farbiva. polyvinylchlorid. hemoglobín. bielkoviny. glykogén.

695. Veľa termoreceptorov sa nachádza: u človeka na čele. u človeka okolo pier. u človeka okolo nosa. u človeka na predlaktí. u cicavcov okolo ňucháča. u hadov na hlave. u človeka na chrbte. u cicavcov sú rozptýlené rovnomerne.

696. K obranným dýchacím reflexom patrí: kašeľ. kýchanie. dávenie. kýchanie a kašeľ. zvracanie. hnačka. reflex defekácie. potenie.

697. Vzdušnicami dýchajú: stonôžky. ježovky. hmyz. holotúrie. Tracheata. máloštetinavce. mnohoštetinavce. Tunicata.

698. Podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek vyvolá: nádchu. kýchanie. kašeľ. obranný dýchací reflex. zvracanie. alkoholové kvasenie v pľúcach. hluchotu. slepotu.

699. Hormóny u obrúčkavcov: vznikajú vo vylučovacích orgánoch. vznikajú v priečnych vláknach spájajúcich gangliá. vznikajú v mozgu. vznikajú v bunkách nervových uzlov. do krvného obehu prechádzajú pozdĺž pokožky. do krvného obehu prechádzajú pozdĺž nervových vlákien. do krvného obehu prechádzajú pozdĺž vylučovacích orgánov. do krvného obehu prechádzajú pozdĺž miazgových ciev.

700. Hormóny: sú to spravidla aminokyseliny. často sú to bielkoviny. niektoré sú steroidy. obyčajne sú to polysacharidy. niektoré sú arény. nie sú zdrojom energie. nie sú stavebnými látkami. tela sú zdrojom energie.