B 900-950

901. Podráždenie sliznice nosa následne vyvolá: kašeľ. kýchanie. podráždenie chuťových receptorov. obranný dýchací reflex. zvracanie. podmienené zrakové reflexy. nepodmienené sluchové reflexy. maláriu.

902. Medzi ochorenia srdcovocievnej sústavy patrí: hepatitis epidemica. artérioskleróza. upchatie koronárnej tepny alebo jej vetvy. prekročenie vnútorného srdcového objemu. infarkt myokardu. kŕčové žily. varixy. galaktozémia.

903. Kožu človeka tvorí: svalovina. pokožka. väzivová zamša. podkožné väzivo. endoderma. mezenchým. mezoglea. mezoderma.

904. Srdce človeka v kľude prečerpá za 1 minútu približne: 2 litre krvi. 3 litre krvi. 5 litrov krvi. 10 litrov krvi. polovicu celého objemu krvi. celý objem krvi. dva krát celý objem krvi. 15 litrov krvi.

905. Ktoré tepny zásobujú krvou srdcový sval: koronárne tepny. aorta. vencovité tepny. pľúcnica. difúzne tepny. tie, ktoré vystupujú priamo z aorty. tie, ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. tie, ktoré vystupujú priamo z pľúcnice.

906. Druhá signálová sústava je základom: vnímania. myslenia. reči. práce. podmienených reflexov. nepodmienených reflexov. signálnych podnetov. jednotlivých receptorov.

907. Kde sa nachádzajú polmesiačikovité chlopne: na začiatku srdcovnice. medzi predsieňami a komorami. na začiatku pľúcnej tepny. na začiatku aorty. na začiatku hornej dutej žily. na začiatku dolnej dutej žily. na začiatku pľúcnych žíl. na začiatku kapilár.

908. Starnutie je charakterizované: narušením koordinácie enzýmových systémov. zvýšením krehkosti a priepustnosti bunkovej membrány. zvýšením obsahu vody v bunkách. strácaním schopnosti syntetizovať niektoré bielkoviny. zvýšením pružnosti a stálosti bunkovej membrány. zmenami v obehovej a nervovej sústave. zmenou v činnosti ústrednej nervovej sústavy. znížením obsahu vody v bunkách.

909. Jav, keď sa dráždivosť receptora v priebehu pôsobenia podnetu znižuje sa nazýva: adhézia. anabióza. adaptácia. aktivita. akomodácia. anabolizmus. antikoncepcia. anafáza.

910. Žlté teliesko je: miestom najostrejšieho videnia na sietnici oka. premenený Graafov folikulus po ovulácii. ženské neoplodnené vajíčko. patologická zmena žľazového tkaniva. útvar vaječníka, produkujúci progesterón. útvar vaječníka, typický pre sekrečnú fázu. útvar vaječníka, typický pre proliferačnú fázu. diferencovaná prapohlavná bunka vo vaječníku.

911. Vnútromaternicový vývin človeka zahrňuje obdobie: fetálne. embryonálne. postnatálne. zárodku. neonatálne. plodu. preembryonálne. andologické.

912. Klimaktérium je: klimatická liečba. obdobie pohlavného kľudu vo vyššom veku. obdobie zvýšenej sekrécie pohlavných hormónov. obdobie medzi ovuláciou a oplodnením. obdobie v živote ženy, po vymiznutí menštruačných cyklov. obdobie začatia menštruačných cyklov. obdobie pohlavného pokoja, kedy prestali dozrievať Graafove folikuly. obdobie po skončení reprodukčného veku ženy.

913. Žlč u človeka: tvorí sa v bunkách podžalúdkovej žľazy. tvorí sa v bunkách dvanástnika. tvorí sa v bunkách tenkého čreva. tvorí sa v bunkách pečene. zhromažďuje a zahusťuje sa v žalúdku. zhromažďuje a zahusťuje sa v žlčníku. obsahuje žlčové kyseliny. uľahčuje pôsobenie enzýmov, ktoré rozkladajú tuky.

914. Reprodukčný vek je obdobie: v ktorom je organizmus schopný produkovať hormóny. keď je organizmus schopný rozmnožovať sa. keď organizmus je schopný sexuálneho života. najväčšej pohlavnej aktivity jedinca. v ktorom jedinec produkuje zrelé gaméty. v ktorom jedinec produkuje adrenalín. v ktorom prebiehajú procesy reprodukcie buniek. keď je jedinec schopný splodiť potomstvo.

915. Hrubé črevo človeka: má priemernú dĺžku 1,5 m. má priemernú dĺžku 2,5 m. má priemernú dĺžku 3,5 m. má priemernú dĺžku 4,5 m. má priemernú šírku 3 - 5 cm. má priemernú šírku 5 - 7 cm. má priemernú šírku 7 - 8 cm. je miestom biologického trávenia.

916. Ktorý sval v tele má zvláštne morfologické a funkčné postavenie: hladké svalstvo. priečne pruhované svalstvo. srdcový sval. svalovina čreva. slabinový kanál. svalovina srdca. svalovina chlopní. svalovina hrtana.

917. Pľúcne žily: ústia do pravej predsiene. ústia do ľavej predsiene. ústia do pravej komory. ústia do ľavej komory. odvádzajú okysličenú krv do pľúc. odvádzajú okysličenú krv z pľúc. odvádzajú odkysličenú krv do pľúc. odvádzajú odkysličenú krv z pľúc.

918. Pľúcnica: vychádza z pravej predsiene srdca. vychádza z ľavej predsiene srdca. vychádza z pravej komory srdca. vychádza z ľavej komory srdca. je súčasťou veľkého krvného obehu. je súčasťou malého krvného obehu. odvádza okysličenú krv z pľúc. ústi do ľavej komory srdca.

919. Celkové množstvo červených krviniek sa obnoví približne: 3 krát do roka. každých 20 dní. 5 krát do roka. raz za život. za 4 mesiace. za 120 dní. 2 krát do roka. 4 krát do roka.

920. Koľko litrov krvi má priemerne dospelý človek: 2 litre. 3000 ml. 5 litrov. 7 litrov. 4 litre. 5000 ml. 8000 ml. 9 litrov.

921. V ktorej časti mozgu je ústredie reči: v mozgovej kôre. v hornej časti čelového závitu. v dolnej časti čelového závitu. v predĺženej mieche. v medzimozgu. v mozočku. v záhlavovom laloku. v temennom laloku.

922. O fázach menštruačného cyklu u žien platí, že: sú tri. sú štyri. je ich päť. sú dve. patrí k nim fáza folikulárna. patrí k nim fáza diferenciačná. patrí k nim fáza sekrečná. patrí k nim ovulácia.

923. Na ktoré frekvencie tónov je sluch človeka najcitlivejší: 20 000 Hz. 500 Hz. 4500 Hz. 1000 až 3000 Hz. 10 až 30 kHz. 16 až 100 kHz. 1 až 3 kHz. do 1000 Hz.

924. Mimobunková tekutina u človeka tvorí: tkanivový mok. krv. miazga. krvomiazga. hemolymfa. hydrolymfa. cytoplazma. tunicín.

925. Mliečny chrup má: 20 zubov. 28 zubov. 30 zubov. 32 zubov. 12 hryzákov a 8 stoličiek. 8 hryzákov, 4 očné zuby, a 8 stoličiek. 4 hryzáky, 4 očné zuby, 4 črenové a 8 stoličiek. 6 hryzákov a 4 stoličky v jednej čeľusti.

926. V ktorej časti mozgu človeka začínajú zostupné pyramídové dráhy: v čelových lalokoch. v záhlavových lalokoch. v mozočku. v talame. v hypotalame. v temených lalokoch. v záhlavových lalokoch. v predĺženej mieche.

927. Na trávení tukov v tenkom čreve človeka sa podieľajú: trypsín. lipáza. amyláza. žlčové kyseliny. mucín. ptyalín. disacharidázy. pepsín.

928. Aké svaly sú v dúhovke: priečne pruhované. hladké a priečne pruhované. okohybné. hladké. svaly uskutočňujúce zrenicový reflex. dúhové. akomodačné. refrakčné.

929. Ako dlho priemerne žijú červené krvinky človeka: 50 dní. 120 dní. 200 dní. 3 mesiace. 2 mesiace. 4 mesiace. 10 týždňov. 4 týždne.

930. Ktorý sval končí Achillovou šľachou a uplatňuje sa výrazne pri chôdzi: štvorhlavý sval stehna. trojhlavý sval lýtka. svaly nohy uložené v oblasti priehlavku. svaly v oblasti stupaje nohy. m. biceps. dlhý sval stehna. predný píšťalový sval. slabinový kanál.

931. Vo vnútri koncových častí dlhých kostí a v plochých kostiach sa vyskytuje: kostné tkanivo kompaktné. kostné tkanivo hubovité. kostné tkanivo kompaktné i hubovité. kostné tkanivo kĺbového puzdra. kostná dreň. červená kostná dreň u detí. tukové tkanivo. chrupka.

932. Ktorá žľaza tráviacej sústavy človeka je najväčšia: žalúdková žľaza. pečeň. slezina. podžalúdková žľaza. pankreas. žalúdok. duodenum. príušné žľazy.

933. V predĺženej mieche sú reflexné centrá pre: kašeľ. kýchanie. rohovkový reflex. zvracanie. jemnú motoriku. rovnováhu. somatické miechové reflexy. úmyselné pohyby.

934. Koľko percent z hmotnosti tela predstavuje hmotnosť svalov muža: 10%. 25%. 36%. 66%. 20%. 32%. 46%. 100%.

935. Ku kolennému kĺbu človeka patrí: ihlica. stehenná kosť. kosti priehlavku. píšťala. sedacia kosť. krížová kosť. jabĺčko. vretenná kosť.

936. Ktorými koreňmi chrbticovej miechy sa odvádzajú vzruchy k výkonným orgánom: centrálnymi miechovými koreňmi. prednými miechovými koreňmi. zadnými miechovými koreňmi. prednými aj zadnými miechovými koreňmi. strednými miechovými koreňmi. hornými miechovými koreňmi. dolnými miechovými koreňmi. ústrednými miechovými koreňmi.

937. Z akých hlavných častí sa skladá kostra hlavy: z dvoch čeľustí a z vlastných kostí hlavy. z čeľustnej, nadočnicovej a záhlavovej. z tvárovej a čelovej. z mozgovej a tvárovej. z mozgovej a vlastných kostí hlavy. z tvárovej a mozgovej. z čeľustnej a temenej. z jarmovej a čeľustnej.

938. Aký je obyčajne počet kostrčových stavcov v chrbtici človeka: tri až štyri. štyri až päť. šesť až sedem. sedem až osem. dva až tri. jeden až dva. sedem až desať. osem až dvanásť.

939. Ku kostre hornej končatiny patrí kosť: ramenná. vretenná. ihlica. lakťová. lopatka. kľúčna. krížová. hrudná.

940. Aký je počet hrudníkových stavcov v chrbtici človeka: desať. jedenásť. dvanásť. štrnásť. trinásť. sedem. osem. deväť.

941. Čo tvorí vlastný chuťový receptor: chuťové poháriky. chuťové bunky. chuťové vnemy. sliznica jazyka. čuchové poháriky. čuchové bunky. hmatové poháriky. sliznica nosa.

942. Ktoré z uvedených prvkov (izotopov) sú nebezpečné pre ľudský organizmus: stroncium 90. kyslík 16. cézium 137. jód 131. vápnik 40. horčík 24. jód 126. uhlík 12.

943. Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je: neurón. nervová bunka. nefrón. nefrídia. inštinkt. plamienková bunka. protonefrídia. neuroglia.

944. Pečeň človeka je zásobárňou: železa. glykogénu. vitamínu B12. vitamínu A. vitamínu D. imunoglobulínov. kobalamínu. bielkovín.

945. Svrabovcovité roztoče parazitujú: v svaloch. v kožnom epiteli. na živočíchoch. na rastlinách. v červených krvinkách. v bielych krvinkách. u ľudí. v centrálnom nervovom systéme.

946. V predĺženej mieche sa nachádzajú ústredia: dýchania. krvného obehu. riadenia pohlavného pudu. riadenia srdcovej činnosti. zraku. sluchu. čuchu. hmatu.

947. Spojenie medzi plodom a organizmom matky sprostredkuje: plodová voda. plodové obaly. placenta. svalovina maternice. pečeň plodu. koža plodu. imunitný systém plodu. poloha plodu.

948. Placenta pre embryo a plod zabezpečuje: funkciu pľúc. činnosť obličiek. funkciu tráviacej sústavy. činnosť termoregulačného centra. odovzdávanie odpadových produktov. odovzdávanie CO2 a močoviny. spojenie s organizmom matky. funkciu centrálnej nervovej sústavy.

949. Koľko trvá priemerne vývin jedinca v maternici u človeka: 250 dní. 270 dní. 300 dní. 290 dní. 9 kalendárnych mesiacov. 30 - 35 týždňov. 39 - 40 týždňov. 8 kalendárnych mesiacov.

950. Energia, vzniknutá pri oxidáciách sa v ľudskom organizme skladá do: fosfátových makroergických väzieb. fosfátových mikroergických väzieb. peptidických väzieb. adenozíntrifosfátu. molekúl glukózy. molekúl ATP. molekúl polysacharidov. molekúl glykogénu.