BIO 1-20

1. Biológia: využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus. skúma aj neživú prírodu. sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy. sa nevenuje výskumu vzťahov živých sústav k ich neživému okoliu. skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav. neposkytuje poznatky pre rozvoj medicínskych vied. sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji. je veda o živej prírode.

2. Medzi samostatné biologické vedy patrí: ontogenéza a genetikа. molekulárna biológia a genetika. genealógia a ontogenéza. cytológia a genetika. pedagogika a ontogenéza. cytológia a molekulárna biológia. paleontológia a ontogenéza. molekulárna biológia a cytológia.

3. Medicína patrí medzi vedy: hraničné. aplikované. fyziologické. fylogenetické. ontogenetické. morfologické. systematické. taxonomické.

4. Mikrobiológia patrí medzi vedy: systematické. spojovacie. morfologické. taxonomické. fyziologické. o vývoji. hraničné. aplikované.

5. Cytológia je: veda o tkanivách. veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky. veda o živočíchoch. náuka o bunke. náuka o imunite. veda, ktorá skúma zákony dedičnosti. náuka o metabolických funkciách organizmu. samostatná biologická veda.

6. Histológia: patrí medzi vedy systematické. skúma stavbu tkanív živočíchov. skúma makroskopickú stavbu orgánov. patrí medzi vedy morfologické. patrí medzi vedy taxonomické. skúma stavbu pletív živočíchov. skúma stavbu pletív rastlín. patrí medzi vedy aplikované.

7. K významným predstaviteľom biologických vied patrí: Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy. Mendel - zakladateľ binomickej nomenklatúry. Vesalius - zakladateľ vedeckej anatómie. Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA. Pasteur - objaviteľ bunky. Harvey - objaviteľ krvného obehu. Darwin - tvorca evolučnej teórie. Linné - zakladateľ genetiky.

8. Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú: životné prejavy sú viazané na bunku. metabolizmus. zloženie z organických látok, najmä mikromolekulárnych. vnímavosť. životné prejavy nie sú viazané na bunku. schopnosť meniť sa. zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych. mitóza.

9. Tok látok: je definovaný aj ako energetický metabolizmus. znamená príjem látok živou sústavou a jej následné premeny. je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím. zahŕňa aj prenos genetickej informácie do dcérskej bunky. spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov. nie je významný pre živé systémy. sa definuje iba ako výdaj látok do vonkajšieho prostredia. je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok), vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia.

10. Bunka: je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov. tvorí telá aj subcelulárnych organizmov, napr. vírusov. predstavuje uzavretý systém. je základnou morfologickou jednotkou živých organizmov. je základnou funkčnou jednotkou živých organizmov. predstavuje otvorený systém. je systém, v ktorom prebieha tok látok, energie a informácií. je základnou funkčnou množinou živých organizmov.

11. Chemické zloženie bunkу: je v zásade rovnaké u všetkých organizmov. je počas jej existencie nemenné. na organické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti bunky. pomerné zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek. na anorganické látky pripadá 10 až 40% celkovej hmotnosti buky. najvyšší podiel má voda. zabezpečuje celý rad dôležitých funkcií, ktoré podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu. najnižší podiel má voda.

12. Anorganické látky: sú významnou súčasťou buniek. v bunke neovplyvňujú reguláciu hospodárenia s vodou. sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme solí rozpustných vo vode. neovplyvňujú vnútornú rovnováhu buniek. môžu byť súčasťou yýznamných zlúčenín a makromolekúl. ovplyvňujú enzýmovú aktivitu. nemajú zásadný vplyv na fyziologické funkcie organizmu. sa rozdeľujú na makrobiogénne, mikrobiogénne a stopové prvky.

13. Voda: je základnou organickou zlúčeninou živej hmoty. je aktivátorom rôznych chemických reakcií. nemá pre bunku takmer žiadny význam. je účinným rozpúšťadlom mnohých látok. je akumulátorom tepelnej energie. je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok. je základnou anorganickou zlúčeninou živej hmoty. v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy.

14. O makromolokulárnych organických látkach živých organizmov platí, že: patria k nim napr. nukleozidy. patria k nim napr. bielkoviny. patria k nim napr. nukleové kyseliny. patria k nim napr. polysacharidy. patria k nim napr. monosacharidy. vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka. ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy. vznikajú na báze reťazenia atómov dusíkа.

15. Nukleové kyseliny: sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín v bunkách. sa nachádzajú výlučne v jadre buniek. nie sú súčasťou chromozómov. sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme. sú charakteristické prítomnosťou dusíka vo forme aminokyseliny. sú nositeľom genetickej transformácie. sa nevyskytujú v cytoplazme. zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky.

16. Bielkoviny: sú nositeľom genetickej informácie. sú stavebnou súčasťou bunkových membrán. majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke. sú zložené z polynukleotidov. sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané makroergickými väzbami. u nebunkových organizmov sa nevyskytujú. majú pre bunku základný genetický význam. sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané peptidickými väzbami.

17. Lipidy: sú na energiu najbohatšou zložkou hmoty organizmov. sa takmer nevyskytujú v eukaryotických bunkách. vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembrán. patria medzi najvýznamnejšie anorganické látky. môžu mať ochrannú funkciu, napr. ak sú súčasťou voskov. sú rozpúšťadlom biologicky významných polárnych látok. patria medzi najvýznamnejšie organické látky. patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu.

18. Cukry: sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek. môžu mať aj stavebnú funkciu, najmä škrob a glykogén. sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín. predstavujú zdroj energie. sú aj stavebnou jednotkou aminokyselín. môžu mať zásobnú funkciu (napr. škrob a glykogén). sa nachádzajú výlučne v prokaryotických bunkách. môžu mať aj stavebnú funkciu (napr. celulóza a chitín).

19. Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke?. škrob. sacharóza. fruktóza. pentóza. glykogén. glukóza. lignín. celulóza.

20. Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu?. sacharóza. celulóza. glukóza. chitín. škrob. glykogén. fruktóza. galaktóza.