Bio 1

Stavbou tela živočíchov sa zaoberá: antropológia. fyziológia. anatómia. organológia.

Anatómia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá: stavbou orgánov, sústav a organizmu ako celku. štúdiom pavúkov. biológiou človeka. vonkajšou stavbou tela rastlín.

Mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a rastlinných pletív skúma: anatómia. cytológia. histológia. fyziológia.

Histológia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom: štruktúry rastlinných a živočíšnych buniek. živočíšnych tkanív. rastlinných pletív. životnými procesmi na úrovni bunky.

Životné procesy organizmov skúma: fyziografia. fyziológia. fyziognómia. etológia.

Fyziologické vedy sa zaoberajú: vývojovými zmenami organizmov. vzťahom organizmov k ich prostrediu. životnými procesmi prebiehajúcimi v organizmoch. funkciami jednotlivých orgánov.

Paleontológia sa zaoberá: ontogenézou organizmov. vyhynutými organizmami. fosíliami. dinosaurami.

Antropológia sa zaoberá štúdiom: človeka. pavúkov. vyhynutých rastlín. individuálneho vývinu organizmov.

Etológia je biologická disciplína, ktorá skúma: životné procesy živočíchov. vývin živočíchov. správanie živočíchov. vplyv živočíchov na prostredie.

Správaním živočíchov sa zaoberá: etnológia. ekológia. etológia. fyziografia.

Etológia je veda: o etnických skupinách živočíchov, vrátane človeka. o správaní sa živočíchov vo voľnej prírode. o schopnostiach učenia sa zvierat. o pôvode infekčných chorôb.

Aplikované biologické vedy riešia otázky: životného prostredia a ochrany prírody. praktických potrieb spoločnosti. všeobecných vlastností živých sústav. dejín biologického poznania.

Medzi aplikované biologické disciplíny patria: humánna a veterinárna medicína. agrobiológia. biochémia. bionika.

Všeobecné zákonitosti vývoja organizmov skúma: vývinová biológia. evolučná biológia. fylogenéza. fyziológia.

Medzi taxonomické vedy patria: systematická botanika a zoológia. ekológia a etológia. cytológia, histológia a fyziológia. entomológia a ornitológia.

Systematickým triedením organizmov sa zaoberá: morfológia. taxonómia. anatómia. etológia.

Je správne tvrdenie, že genetika potvrdzuje platnosť evolučnej teórie?. nie, genetika ako náuka o dedičnosti evolúciu vyvracia. nie, genetický výskum dokazuje, že genetické informácie sa nemenia, iba kombinujú. áno, J.G.Mendel pri formulácii svojich zákonov čerpal z Darwinových skúseností. áno, objav zákonitostí dedičnosti prispel k pochopeniu vývoja organizmov.

Švédsky prírodovedec Carl Linné prispel k rozvoju biológie ako: autor teórie o postupnom vývoji živej prírody. autor dvojslovného pomenovania organizmov (binomickej nomenklatúry). tvorca teórie o význame prostredia pri vzniku nových druhov. zakladateľ modernej systematiky.

Za zakladateľa mikrobiológie považujeme: L.Pasteura. R. Hooka. A. Leeuwenhoeka. J.E.Purkyněho.

Biochemici Watson a Crick objavili v roku 1953: základné zákony dedičnosti. nositeľa genetickej informácie. princípy genetického kódu. štruktúru dvojzávitnicovej DNA.

Za zakladateľa zoológie ako vedy považujeme: Ch.R.Darwina. Aristotela. K.Linného. K.Lorenza.

Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie Galenos, Avicena a W. Harwey?. boli to botanici. prispeli k vytvoreniu prvého systému organizmov. boli to lekári. zaoberali sa patogénnymi mikroorganizmami.

Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie M.J. Schleiden, T. Schwann a J.E. Purkyně?. boli to lekári. boli to zakladatelia mikrobiológie. nezávisle od seba ako prví pozorovali bunky. nezávisle od seba sformulovali bunkovú teóriu.

Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie urobil prvú verejnú pitvu v Čechách?. J.E. Purkyně. J.G. Mendel. J. Jesenius. A. Vesalius.

K objavu krvných skupín prispeli: J. Janský. J. Jesenius. K. Landsteiner. M. Rhesus.

Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie sa zaslúžili o rozvoj fyziológie človeka?. I.P. Pavlov. W. Harvey. J.E. Purkyně. J.B. Lamarck.

Autorom evolučnej teórie je: Ch.R. Darwin. I.P.Pavlov. A.I. Oparin. J.G. Mendel.

Zakladateľom klasickej genetiky je: L. Pasteur. Ch.R. Darwin. J.G. Mendel. I.P. Pavlov.

Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie prispeli k formulovaniu evolučnej teórie pred Darwinom?. J.B. Lamarck. J.G. Mendel. K. Linné. T. Malthus.

K.Lorenz, N.Tinbergen a K.Frisch dostali v roku 1973 Nobelovu cenu za výskum v oblasti: ekológie. embryológie. etológie. fyziológie.

J.D.Watson, F.H.C.Crick a M.H.F. Wilkins dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za objavy: zákonov dedičnosti. molekulovej štruktúry nukleových kyselín. významu nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. rôznych typov mutácií.

Pokus (experiment) sa od pozorovania odlišuje tým, že: pri ňom používame prístroje. aktívne zasahujeme do prírodných dejov. prebieha v laboratórnych podmienkach. je to vedecká metóda.

Ak chceme pri pokusoch zabrániť náhodným chybám a omylom, je najdôležitejšie: zapisovať výsledky. stanoviť jasný cieľ. viackrát ich opakovať. používať modelové organizmy.

Tvrdenie, že všetky živé organizmy sú otvorené sústavy znamená, že si so svojim okolím vymieňajú: látky, energiu a informácie. iba látky a energiu. iba informácie. iba energiu.

Pod pojmom metabolizmus rozumieme: príjem látok bunkou z prostredia. súhrn anabolických a katabolických dejov v bunke. premenu látok a energie v organizme. syntézu a rozklad látok.

Pri anabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie. uvoľneniu energie. tvorbe zložitých látok z jednoduchých. rozkladu zložitých látok na jednoduché.

Pri katabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie. uvoľneniu energie. tvorbe zložitých látok z jednoduchých. rozkladu zložitých látok na jednoduché.

Keď sa v bunke štiepia zložité látky na jednoduché, ide o: anabolické procesy. katabolické procesy. procesy asimilácie. procesy disimilácie.

Keď sa v bunke syntetizujú zložité látky z jednoduchých, ide o: procesy asimilácie. procesy disimilácie. anabolické procesy. katabolické procesy.

Pri anabolických dejoch sa energia v bunke: spotrebúva. uvoľňuje. stráca. odbúrava.

Pri katabolických dejoch sa energia v bunke: stráca. premieňa. spotrebúva. uvoľňuje.

Energia sa pri exergonických reakciách: uvoľňuje. spotrebúva. stráca. premieňa.

Energia sa pri endergonických reakciách: stráca. odbúrava. uvoľňuje. spotrebúva.

Dýchanie je príkladom na: katabolický proces. exergonickú reakciu. anabolický proces. endergonickú reakciu.

Fotosyntéza je príkladom na: katabolický proces. exergonickú reakciu. anabolický proces. endergonickú reakciu.

K anabolickým reakciám patrí: syntéza ATP. proteosyntéza. dýchanie. kvasenie.

Medzi katabolické reakcie patrí: dýchanie. mliečne kvasenie. replikácia DNA. oxidácia cukrov.

Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia spotrebúva, ide o: anabolickú reakciu. katabolickú reakciu. asimilačný dej. disimilačný dej.

Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia uvoľňuje, ide o: asimiláciu. disimiláciu. anabolizmus. katabolizmus.

Biologická oxidácia môže prebiehať: iba za prístupu kyslíka. anaeróbne aj aeróbne. aj bez prístupu kyslíka. len aeróbne.

Anaeróbna glykolýza prebieha: v cytoplazme všetkých aktívnych buniek. v mitochondriách. iba v cytoplazme prokaryotických buniek. v endoplazmatickom retikule.

Biologická oxidácia znamená: postupné odbúravanie uhlíka z biologického substrátu. postupné štiepenie organických látok, spojené s uvoľňovaním energie. súhrn anabolických dejov v bunke za prístupu kyslíka. procesy spojené s okysličovaním cytoplazmy.

Aeróbne dýchanie znamená: výmenu kyslíka medzi krvou a pľúcnymi alveolami. úplnú oxidáciu organických látok za prítomnosti kyslíka. okysličovanie krvi. rozklad glukózy bez prístupu kyslíka.

Respiračný kvocient – RQ vyjadruje: množstvo O2 spotrebovaného pri oxidácii glukózy. intenzitu dýchania. pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2. závislosť uvoľnenej energie od spotrebovaného O2 pri dýchaní.

Konečným produktom štiepenia organických látok pri dýchaní je: glukóza. ATP. CO2 a O2. CO2 a H2O.

Jedinou formou energie, ktorú sú schopné využívať všetky bunky na svoje životné procesy je: svetelná energia. energia chemických väzieb. tepelná energia. môžu využívať viaceré formy energie.

Univerzálny prenášač energie v bunke je: molekula ATP. kyselina adenozíntrifosforečná. aktívny chlorofyl a. molekula adenínu.

Molekula ATP slúži v bunke ako: univerzálny prenášač energie. urýchľovač enzymatických reakcií. zdroj dusíkatých báz. energetická konzerva.

Môže molekula ATP prenášať energiu z jednej bunky do druhej?. áno, je to univerzálny prenášač energie. áno, je to malá molekula, preto môže prejsť cez cytoplazmatickú membránu. nie, ľahko prechádza iba cez membrány mitochondrií do cytoplazmy. nie, energetický metabolizmus prebieha v každej bunke osobitne.

Ktoré z uvedených organizmov nemajú vlastný metabolizmus?. riasy. baktérie. vírusy. endoparazity.

Homeostáza znamená: rovnováhu medzi organizmom a prostredím. schopnosť organizmov prijímať potrebné látky z prostredia. stálosť vnútorného prostredia organizmu. schopnosť vyvíjať sa.

Stálosť vnútorného prostredia sa nazýva: homonómia. homeostáza. homológia. izonómia.

Schopnosť samoregulácie v organizme sa uplatňuje prostredníctvom systému: reakcií na podnety. reflexov. spätných väzieb. imunitných reakcií.

K nebunkovým organizmom patria: vírusy, baktérie a sinice. iba vírusy. len baktérie a sinice. nebunkové organizmy neexistujú.

Príkladom bunkových kolónií sú: organizácia buniek váľača gúľavého. bunky prvokov, ktoré po delení zostávajú spolu. bakteriofágy v hostiteľskej baktérii. plazmódiá v krvi hostiteľa.

Indivíduá vyššieho rádu sú: spoločenstvá jedincov s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou, ktorí nemôžu existovať samostatne. jedince s funkčnou špecializáciou trvale žijúce v skupinách. čriedy, svorky, kŕdle. včelstvá, mraveniská.

Medzi heterotrofné organizmy patria: iba živočíchy a rastlinné parazity. iba živočíchy a huby. iba živočíchy a jednobunkové organizmy. živočíchy, huby, prvoky a nezelené rastliny.

Organizmy rozdeľujeme na heterotrofné a autotrofné podľa spôsobu prijímania. uhlíka. kyslíka. dusíka. draslíka.

Heterotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami. organické látky si tvoria z anorganických. prijímajú uhlík vo forme oxidu uhličitého. uhlík prijímajú vo forme organických látok.

Autotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami. uhlík prijímajú vo forme organických látok. organické látky si tvoria z anorganických. uhlík prijímajú vo forme oxidu uhličitého.

Chemosyntetické organizmy patria k organizmom: heterotrofným. autotrofným. mixotrofným. hemiparazitickým.

Chemoautotrofné organizmy nájdeme medzi: prvokmi. riasami. sinicami. baktériami.

Medzi autotrofné organizmy patria: všetky rastliny. zelené rastliny. chemoautotrofné mikroorganizmy. len vyššie rastliny.

Ak organizmy využívajú na syntézu organických látok chemickú energiu, ide o proces: chemosyntézy. chemoautotrofie. heterotrofie. také organizmy neexistujú.

Pohlavné rozmnožovanie je charakteristické: len pre živočíchy. pre živočíchy, huby a rastliny. pre živočíchy, rastliny a baktérie. pre živočíchy, rastliny, baktérie aj vírusy.

Je rozdiel medzi gamétou a výtrusom?. nie, obe vznikajú meiózou a majú rovnakú funkciu. áno, gaméta vzniká meiózou a výtrus mitózou. nie, obe vznikajú mitózou a majú rovnakú stavbu. D. áno, vznikajú meiózou, ale líšia sa stavbou aj funkciou.

Je pravda, že každá zygota je totipotentná?. nie, lebo každá zygota vnikne z jedinečných gamét. nie, vlastnosť totipotencie majú iba gaméty. áno, lebo v jadre obsahuje kompletnú genetickú informáciu. áno, dáva základ pre diferenciáciu všetkých znakov a vlastností.

Proces diferenciácie sa uskutočňuje: už počas embryonálneho vývinu jedinca. začína sa po narodení a prebieha skokom. postupne pod vplyvom regulačných mechanizmov v bunke. ako proces špecializácie buniek podľa tvaru a funkcie.

Pojem ontogenéza znamená: individuálny vývin organizmu. je synonymum pre embryológiu. vývin organizmu od oplodnenia až po zánik. evolučný vývoj.

Pojem fylogenéza znamená: vývin organizmu od oplodnenia až po zánik. historický vývoj organizmov. je to synonymum pre evolučnú biológiu. je to veda o vzniku a vývoji organizmov.

Predpokladá sa, že život na Zemi vznikol pred: 1,5 – 2 miliardami rokov. 2,5 – 3 miliardami rokov. 3,5 – 4 miliardami rokov. 4,5 – 6 miliardami rokov.

Najstaršia perióda prvohôr je: ordovik. kambrium. trias. perm.

Okrem trilobitov žili v prvohorách aj: ostnatokožce. prvé stavovce. hubky a pŕhlivce. trilobity sa objavili až v druhohorách.

K periódam druhohôr patria: trias, jura a krieda. kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm. karbón, devón a perm. silúr, jura, krieda a karbón.

Ložiská uhlia sa tvorili v močiaroch: duhohornej kriedy. prvohorného kambria. prvohorného karbónu. druhohorného triasu.

Najväčší rozmach dosiahli plazy: v období triasu. v druhohorách. v prvohorách. v treťohorách.

Prvé stavovce sa na Zemi objavili: v prvohorách. v druhohorách. v treťohorách. v štvrtohorách.

Prvé cicavce sa na Zemi objavili: v prvohorách. v druhohorách. v treťohorách. v štvrtohorách.

Predchodcovia človeka sa na Zemi objavili: v prvohorách. v druhohorách. v treťohorách. v štvrtohorách.

Evolučnými predchodcami cicavcov boli: druhohorné cicavcovité plazy. morské plazy na konci prvohôr. druhohorné vtáky. drobné suchozemské plazy v treťohorách.

Kreacionizmus sa od evolučnej teórie líši tým, že uznáva: stvorenie sveta a života. prirodzený vývoj organizmov skokom. evolúciu podľa Božieho plánu. nelíšia sa, je to odborné pomenovanie evolúcie.

Antroposociogenéza označuje procesy: evolúcie človeka pod vplyvom spoločenského vývoja. hominidizácie, hominizácie a sapientácie. spoločenských zmien od vzniku Homo sapiens. vývoja ľudskej činnosti.

K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces hominidizácie patrí: chôdza na dvoch končatinách. zväčšovanie mozgu. využívanie ohňa. zdokonaľovanie ľudskej ruky.

K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces hominizácie patrí: rozvoj kultov a rituálov. zväčšovanie mozgu. využívanie ohňa. zdokonaľovanie ľudskej ruky.

K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces sapientácie patrí: zväčšovanie mozgovej časti lebky. rozvoj kultov a rituálov. využívanie ohňa. zdokonaľovanie ľudskej ruky.

Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie zaradil človeka do živočíšneho systému medzi primáty ako prvý?. K.Linné. E.Haeckel. CH.R.Darwin. Aristoteles.

Neodarwinizmus je: hnutie proti Darwinovej evolučnej teórii. kresťanské hnutie uznávajúce evolúciu organizmov. syntéza Darwinovej teórie evolúcie s princípmi Mendelovej dedičnosti a poznatkami populačnej genetiky. deformovanie princípov evolúcie.

Darwinove tézy o evolúcii sa zakladajú na: variabilite znakov u indivíduí v populácii. prírodnom výbere lepšie adaptovaných jedincov v populácii. vnútrodruhovom a medzidruhovom boji o existenciu. reprodukčnej výhode lepšie prispôsobených jedincov.

Odlišné znaky, ktoré majú spoločný fylogenetický pôvod nazývame: analogické. izologické. homologické. heterologické.

Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogenetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na prostredie nazývame: homologické. analogické. izologické. heterologické.