Stavbou tela živočíchov sa zaoberá: antropológia fyziológia anatómia organológia.
Anatómia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá: stavbou orgánov, sústav a organizmu ako celku štúdiom pavúkov biológiou človeka vonkajšou stavbou tela rastlín.
Mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a rastlinných pletív skúma: anatómia cytológia histológia fyziológia.
Histológia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom: štruktúry rastlinných a živočíšnych buniek živočíšnych tkanív rastlinných pletív životnými procesmi na úrovni bunky.
Životné procesy organizmov skúma: fyziografia fyziológia fyziognómia etológia.
Fyziologické vedy sa zaoberajú: vývojovými zmenami organizmov vzťahom organizmov k ich prostrediu
životnými procesmi prebiehajúcimi v organizmoch funkciami jednotlivých orgánov.
Paleontológia sa zaoberá: ontogenézou organizmov vyhynutými organizmami fosíliami dinosaurami.
Antropológia sa zaoberá štúdiom: človeka pavúkov vyhynutých rastlín individuálneho vývinu organizmov.
Etológia je biologická disciplína, ktorá skúma: životné procesy živočíchov
vývin živočíchov správanie živočíchov vplyv živočíchov na prostredie.
Správaním živočíchov sa zaoberá: etnológia ekológia etológia fyziografia.
Etológia je veda: o etnických skupinách živočíchov, vrátane človeka o správaní sa živočíchov vo voľnej prírode o schopnostiach učenia sa zvierat o pôvode infekčných chorôb.
Aplikované biologické vedy riešia otázky: životného prostredia a ochrany prírody praktických potrieb spoločnosti všeobecných vlastností živých sústav
dejín biologického poznania.
Medzi aplikované biologické disciplíny patria: humánna a veterinárna medicína agrobiológia biochémia bionika.
Všeobecné zákonitosti vývoja organizmov skúma: vývinová biológia evolučná biológia fylogenéza fyziológia.
Medzi taxonomické vedy patria: systematická botanika a zoológia
ekológia a etológia cytológia, histológia a fyziológia entomológia a ornitológia.
Systematickým triedením organizmov sa zaoberá: morfológia taxonómia anatómia etológia.
Je správne tvrdenie, že genetika potvrdzuje platnosť evolučnej teórie? nie, genetika ako náuka o dedičnosti evolúciu vyvracia nie, genetický výskum dokazuje, že genetické informácie sa nemenia, iba kombinujú áno, J.G.Mendel pri formulácii svojich zákonov čerpal z Darwinových skúseností áno, objav zákonitostí dedičnosti prispel k pochopeniu vývoja organizmov.
Švédsky prírodovedec Carl Linné prispel k rozvoju biológie ako: autor teórie o postupnom vývoji živej prírody autor dvojslovného pomenovania organizmov (binomickej nomenklatúry) tvorca teórie o význame prostredia pri vzniku nových druhov zakladateľ modernej systematiky.
Za zakladateľa mikrobiológie považujeme: L.Pasteura R. Hooka A. Leeuwenhoeka J.E.Purkyněho.
Biochemici Watson a Crick objavili v roku 1953: základné zákony dedičnosti nositeľa genetickej informácie princípy genetického kódu štruktúru dvojzávitnicovej DNA.
Za zakladateľa zoológie ako vedy považujeme: Ch.R.Darwina Aristotela K.Linného K.Lorenza.
Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie Galenos, Avicena a W. Harwey? boli to botanici prispeli k vytvoreniu prvého systému organizmov boli to lekári zaoberali sa patogénnymi mikroorganizmami.
Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie M.J. Schleiden, T. Schwann a J.E.
Purkyně? boli to lekári boli to zakladatelia mikrobiológie nezávisle od seba ako prví pozorovali bunky nezávisle od seba sformulovali bunkovú teóriu.
Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie urobil prvú verejnú pitvu v Čechách? J.E. Purkyně J.G. Mendel J. Jesenius A. Vesalius.
K objavu krvných skupín prispeli: J. Janský J. Jesenius K. Landsteiner M. Rhesus.
Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie sa zaslúžili o rozvoj fyziológie človeka? I.P. Pavlov W. Harvey J.E. Purkyně J.B. Lamarck.
Autorom evolučnej teórie je: Ch.R. Darwin I.P.Pavlov A.I. Oparin J.G. Mendel.
Zakladateľom klasickej genetiky je: L. Pasteur Ch.R. Darwin J.G. Mendel I.P. Pavlov.
Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie prispeli k formulovaniu evolučnej teórie pred
Darwinom? J.B. Lamarck J.G. Mendel K. Linné T. Malthus.
K.Lorenz, N.Tinbergen a K.Frisch dostali v roku 1973 Nobelovu cenu za výskum v oblasti: ekológie embryológie etológie fyziológie.
J.D.Watson, F.H.C.Crick a M.H.F. Wilkins dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za objavy: zákonov dedičnosti molekulovej štruktúry nukleových kyselín významu nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie rôznych typov mutácií.
Pokus (experiment) sa od pozorovania odlišuje tým, že:
pri ňom používame prístroje aktívne zasahujeme do prírodných dejov prebieha v laboratórnych podmienkach je to vedecká metóda.
Ak chceme pri pokusoch zabrániť náhodným chybám a omylom, je najdôležitejšie: zapisovať výsledky stanoviť jasný cieľ viackrát ich opakovať používať modelové organizmy.
Tvrdenie, že všetky živé organizmy sú otvorené sústavy znamená, že si so svojim okolím
vymieňajú: látky, energiu a informácie iba látky a energiu iba informácie iba energiu.
Pod pojmom metabolizmus rozumieme: príjem látok bunkou z prostredia súhrn anabolických a katabolických dejov v bunke premenu látok a energie v organizme syntézu a rozklad látok.
Pri anabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie uvoľneniu energie tvorbe zložitých látok z jednoduchých rozkladu zložitých látok na jednoduché.
Pri katabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie uvoľneniu energie tvorbe zložitých látok z jednoduchých rozkladu zložitých látok na jednoduché.
Keď sa v bunke štiepia zložité látky na jednoduché, ide o: anabolické procesy katabolické procesy procesy asimilácie procesy disimilácie.
Keď sa v bunke syntetizujú zložité látky z jednoduchých, ide o: procesy asimilácie procesy disimilácie anabolické procesy katabolické procesy.
Pri anabolických dejoch sa energia v bunke: spotrebúva uvoľňuje stráca odbúrava.
Pri katabolických dejoch sa energia v bunke: stráca premieňa spotrebúva uvoľňuje.
Energia sa pri exergonických reakciách: uvoľňuje spotrebúva stráca premieňa.
Energia sa pri endergonických reakciách: stráca odbúrava uvoľňuje spotrebúva.
Dýchanie je príkladom na: katabolický proces exergonickú reakciu anabolický proces endergonickú reakciu.
Fotosyntéza je príkladom na: katabolický proces exergonickú reakciu anabolický proces endergonickú reakciu.
K anabolickým reakciám patrí: syntéza ATP proteosyntéza dýchanie kvasenie.
Medzi katabolické reakcie patrí: dýchanie mliečne kvasenie replikácia DNA oxidácia cukrov.
Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia spotrebúva, ide o: anabolickú reakciu katabolickú reakciu asimilačný dej disimilačný dej.
Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia uvoľňuje, ide o: asimiláciu disimiláciu anabolizmus katabolizmus.
Biologická oxidácia môže prebiehať: iba za prístupu kyslíka anaeróbne aj aeróbne aj bez prístupu kyslíka len aeróbne.
Anaeróbna glykolýza prebieha: v cytoplazme všetkých aktívnych buniek v mitochondriách iba v cytoplazme prokaryotických buniek v endoplazmatickom retikule.
Biologická oxidácia znamená: postupné odbúravanie uhlíka z biologického substrátu postupné štiepenie organických látok, spojené s uvoľňovaním energie súhrn anabolických dejov v bunke za prístupu kyslíka procesy spojené s okysličovaním cytoplazmy.
Aeróbne dýchanie znamená: výmenu kyslíka medzi krvou a pľúcnymi alveolami úplnú oxidáciu organických látok za prítomnosti kyslíka okysličovanie krvi rozklad glukózy bez prístupu kyslíka.
Respiračný kvocient – RQ vyjadruje: množstvo O2 spotrebovaného pri oxidácii glukózy intenzitu dýchania pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2 závislosť uvoľnenej energie od spotrebovaného O2 pri dýchaní.
Konečným produktom štiepenia organických látok pri dýchaní je: glukóza ATP CO2 a O2 CO2 a H2O.
Jedinou formou energie, ktorú sú schopné využívať všetky bunky na svoje životné procesy je: svetelná energia energia chemických väzieb tepelná energia môžu využívať viaceré formy energie.
Univerzálny prenášač energie v bunke je: molekula ATP kyselina adenozíntrifosforečná aktívny chlorofyl a molekula adenínu.
Molekula ATP slúži v bunke ako: univerzálny prenášač energie urýchľovač enzymatických reakcií zdroj dusíkatých báz energetická konzerva.
Môže molekula ATP prenášať energiu z jednej bunky do druhej? áno, je to univerzálny prenášač energie áno, je to malá molekula, preto môže prejsť cez cytoplazmatickú membránu nie, ľahko prechádza iba cez membrány mitochondrií do cytoplazmy nie, energetický metabolizmus prebieha v každej bunke osobitne.
Ktoré z uvedených organizmov nemajú vlastný metabolizmus? riasy baktérie vírusy endoparazity.
Homeostáza znamená: rovnováhu medzi organizmom a prostredím schopnosť organizmov prijímať potrebné látky z prostredia stálosť vnútorného prostredia organizmu schopnosť vyvíjať sa.
Stálosť vnútorného prostredia sa nazýva: homonómia homeostáza homológia izonómia.
Schopnosť samoregulácie v organizme sa uplatňuje prostredníctvom systému: reakcií na podnety reflexov spätných väzieb imunitných reakcií.
K nebunkovým organizmom patria: vírusy, baktérie a sinice iba vírusy len baktérie a sinice nebunkové organizmy neexistujú.
Príkladom bunkových kolónií sú: organizácia buniek váľača gúľavého bunky prvokov, ktoré po delení zostávajú spolu bakteriofágy v hostiteľskej baktérii plazmódiá v krvi hostiteľa.
Indivíduá vyššieho rádu sú: spoločenstvá jedincov s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou, ktorí nemôžu existovať samostatne jedince s funkčnou špecializáciou trvale žijúce v skupinách čriedy, svorky, kŕdle včelstvá, mraveniská.
Medzi heterotrofné organizmy patria: iba živočíchy a rastlinné parazity iba živočíchy a huby iba živočíchy a jednobunkové organizmy živočíchy, huby, prvoky a nezelené rastliny.
Organizmy rozdeľujeme na heterotrofné a autotrofné podľa spôsobu prijímania uhlíka kyslíka dusíka draslíka.
Heterotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami organické látky si tvoria z anorganických prijímajú uhlík vo forme oxidu uhličitého uhlík prijímajú vo forme organických látok.
Autotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami uhlík prijímajú vo forme organických látok organické látky si tvoria z anorganických uhlík prijímajú vo forme oxidu uhličitého.
Chemosyntetické organizmy patria k organizmom: heterotrofným autotrofným mixotrofným hemiparazitickým.
Chemoautotrofné organizmy nájdeme medzi: prvokmi riasami sinicami baktériami.
Medzi autotrofné organizmy patria: všetky rastliny zelené rastliny chemoautotrofné mikroorganizmy len vyššie rastliny.
Ak organizmy využívajú na syntézu organických látok chemickú energiu, ide o proces: chemosyntézy chemoautotrofie heterotrofie také organizmy neexistujú.
Pohlavné rozmnožovanie je charakteristické: len pre živočíchy pre živočíchy, huby a rastliny pre živočíchy, rastliny a baktérie pre živočíchy, rastliny, baktérie aj vírusy.
Je rozdiel medzi gamétou a výtrusom? nie, obe vznikajú meiózou a majú rovnakú funkciu áno, gaméta vzniká meiózou a výtrus mitózou nie, obe vznikajú mitózou a majú rovnakú stavbu D. áno, vznikajú meiózou, ale líšia sa stavbou aj funkciou.
Je pravda, že každá zygota je totipotentná? nie, lebo každá zygota vnikne z jedinečných gamét nie, vlastnosť totipotencie majú iba gaméty áno, lebo v jadre obsahuje kompletnú genetickú informáciu áno, dáva základ pre diferenciáciu všetkých znakov a vlastností.
Proces diferenciácie sa uskutočňuje: už počas embryonálneho vývinu jedinca začína sa po narodení a prebieha skokom postupne pod vplyvom regulačných mechanizmov v bunke ako proces špecializácie buniek podľa tvaru a funkcie.
Pojem ontogenéza znamená: individuálny vývin organizmu je synonymum pre embryológiu vývin organizmu od oplodnenia až po zánik evolučný vývoj.
Pojem fylogenéza znamená: vývin organizmu od oplodnenia až po zánik historický vývoj organizmov je to synonymum pre evolučnú biológiu je to veda o vzniku a vývoji organizmov.
Predpokladá sa, že život na Zemi vznikol pred: 1,5 – 2 miliardami rokov 2,5 – 3 miliardami rokov 3,5 – 4 miliardami rokov 4,5 – 6 miliardami rokov.
Najstaršia perióda prvohôr je: ordovik kambrium trias perm.
Okrem trilobitov žili v prvohorách aj: ostnatokožce prvé stavovce hubky a pŕhlivce trilobity sa objavili až v druhohorách.
K periódam druhohôr patria: trias, jura a krieda kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm karbón, devón a perm silúr, jura, krieda a karbón.
Ložiská uhlia sa tvorili v močiaroch: duhohornej kriedy prvohorného kambria prvohorného karbónu druhohorného triasu.
Najväčší rozmach dosiahli plazy: v období triasu v druhohorách v prvohorách v treťohorách.
Prvé stavovce sa na Zemi objavili: v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách.
Prvé cicavce sa na Zemi objavili: v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách.
Predchodcovia človeka sa na Zemi objavili: v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách.
Evolučnými predchodcami cicavcov boli: druhohorné cicavcovité plazy morské plazy na konci prvohôr druhohorné vtáky drobné suchozemské plazy v treťohorách.
Kreacionizmus sa od evolučnej teórie líši tým, že uznáva: stvorenie sveta a života prirodzený vývoj organizmov skokom evolúciu podľa Božieho plánu nelíšia sa, je to odborné pomenovanie evolúcie.
Antroposociogenéza označuje procesy: evolúcie človeka pod vplyvom spoločenského vývoja hominidizácie, hominizácie a sapientácie spoločenských zmien od vzniku Homo sapiens vývoja ľudskej činnosti.
K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces hominidizácie patrí: chôdza na dvoch končatinách zväčšovanie mozgu využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky.
K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces hominizácie patrí: rozvoj kultov a rituálov zväčšovanie mozgu využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky.
K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces sapientácie patrí: zväčšovanie mozgovej časti lebky rozvoj kultov a rituálov využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky.
Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie zaradil človeka do živočíšneho systému medzi
primáty ako prvý? K.Linné E.Haeckel CH.R.Darwin Aristoteles.
Neodarwinizmus je: hnutie proti Darwinovej evolučnej teórii kresťanské hnutie uznávajúce evolúciu organizmov syntéza Darwinovej teórie evolúcie s princípmi Mendelovej dedičnosti a poznatkami populačnej genetiky deformovanie princípov evolúcie.
Darwinove tézy o evolúcii sa zakladajú na: variabilite znakov u indivíduí v populácii prírodnom výbere lepšie adaptovaných jedincov v populácii vnútrodruhovom a medzidruhovom boji o existenciu reprodukčnej výhode lepšie prispôsobených jedincov.
Odlišné znaky, ktoré majú spoločný fylogenetický pôvod nazývame: analogické izologické homologické heterologické.
Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogenetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia na
prostredie nazývame: homologické analogické izologické heterologické.
|
