BIO 101-125

101. Čo obsahuje molekula ATP?. adenín. ribózu. tymín. zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej. alanín. zvyšky kyseliny trihydrogénfosforitej. zvyšky kyseliny trifosforečnej. tubulín.

102. Čo sú enzýmy?. určitý druh hormónov. špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu. produkty žliaz s vnútorným vylučovaním. špecifické makromolekuly katalyzujúce chemické deje v metabolizme. špecifické miesto hypofyzárnych hormónov. ,,nástroje" prenosu látok v telových tekutinách. špecifické látky zabezpečujúce disociáciu NaCI. produkty buniek pre ochranu proti osmotickým javom.

103. Pre enzýmy platí: bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva apoenzým. každý enzým je bielkovinou iného typu. úspešný priebeh metabolických procesov je podmienený prítomnosťou enzýmov. bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva koenzým. enzýmy sú charakteristické výlučne pre eukaryotické bunky. špecifickosť enzýmu je daná konkrétnou sekvenciou aminokyselín. enzýmy majú anabolickú a katabolickú špecifickost. účinnou zložkou enzýmu je nebielkovinový koenzým.

104. Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame?. substrátovú. bunkovú. paralytickú. funkčnú. analytickú. katabolickú. anabolickú. reprodukčnú.

105. Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky?. áno, ale len u prokaryotických buniek. áno, ale len u eukaryotických buniek. niekedy, podľa typu genómu. áno, podľa charakteru bunkového metabolizmu. áno, u všetkých buniek. spravidla len niekedy, podľa stavu metabolizmu. áno, ale len u vírusov. spravidla len niekedy, podľ'a typu bunky.

106. V čom spočíva substrátová špecifickosť enzýmov?. v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako enzýmom, ale nie s glycerolom. v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom. v blokovaní špecifických chemických reakсií. v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom. v tom, že každý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom. v tom, že jeden enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom. v tom, že ak reakciu katalyzujú dva enzýmy, jeden je substrátom pre druhý. v tom, že špecifickosť enzýmu zabezpečuje substrát, ktorý vytvára jeho aktívne centrum.

107. Funkčná špecifickosť enzýmov spočíva v tom, že: že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie. že určitý enzým môže katalyzovať niekoľko rôznych typov chemických reakcií. že funkcia enzýmu sa mení podľa metabolickei aktivity bunky. že jeden enzým môže katalyzovať len konkrétnu chemickú reakciu, napr. dehydrogenázy odbúravajú vodíky. že enzýmy sú univerzálne, môžu katalyzovať akúkoľvek reakciu. že každý enzým, ak je prítomný v bunke, môže katalyzovať akúkoľvek reakciu. že každý enzým zabezpečuje funkciu len určitého enzýmu. že zabezpečujú fungovanie autolýzy.

108. Čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu?. charakterom nebielkovinnej zložky substrátu. určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly substrátu. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovoľnom mieste molekuly. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu. náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu. sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu.

109. Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha: len u anaeróbnych organizmov. pri nedostatku molekuloveho kyslika. pri štiepení makroergických väzieb. len za prítomnosti kyslíka. len u anaeróbnych orzanizmov. bez prítomnosti cukrov. u anaeróbnych organizmov. u aeróbnych organizmov.

110. Autotrofné bunky môžu využívať' energiu: pohybovú. chemickú. tepelnú. mechanickú. endergonickú. exergonickú. organickú. tandemovú.

111. Energia v bunke sa uvoľňuje: anaeróbnou glykolýzou. oxidáciou vodíka organických látok na vodu. bunkovými oxidáciami. štiepením uhlíkového reťazca glukózy. oxidáciou dusíka organických látok na vodu. proteosyntézou. reduplikáciou DNA. oxidatívnou fosforyláciou.

112. Enzymatická sústava oxidatívnej fosfatácie je lokalizovaná v: Golgiho systéme. chloroplastoch. mitochondriách. endoplazmatickom retikule. bunkovom jadre. lyzozómoch. ribozómoch. tylakoidoch.

113. Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín, sa nazýva: prototrofia. fagocytóza. proteosyntéza. pinocytóza. exocytóza. autotrofia. heterotrofia. oxidatívna fosforylácia.

114 Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou: fylogeneticky staršia. fylogeneticky mladšia. rýchlejšie nastupujúca ako nervová. vývojove sú obe rovnako staré. u rastlín potlačená. pomalšie nastupujúca ako nervová. u rastlín výlučným spôsobom riadenia. prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov.

115. Bunkové delenie: nezabezpečuje prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky. zabezpečuje vznik nových buniek. prebieha iba v eukaryotických bunkách. zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív a orgánov. nezabezpečuje náhradu opotrebovaných buniek. umožňuje základ ontogenézy mnohobunkových organizmov. zabezpečuje distribúciu chromozómov do dcérskych buniek. bezprostredne súvisí s jadierkom.

116. Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva: amitóza. meióza. endomitóza. mitóza. partenogenéza. reduplikácia. mióza. schizogónia.

117. Osobitný typ bunkového delenia, ktorým vznikajú pohlavné bunky, sa nazýva: mitóza. meióza. amitóza. redukčné delenie. izogamia. anizogamia. sporulácia. kopulácia.

118. Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky?. konjugácia. schizogónia. mitóza. kopulácia. cytokinéza. nepriame delenie. gametogónia. gonochorizmus.

119. Amitóza: je spôsob reprodukcie baktérií. je priame delenie. sa nevyskytuje u prokaryotických buniek. je nepriame delenie. je rýchle a veľmi efektívny spôsob reprodukcie buniek. nevedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek. vedie k zníženiu počtu chromozómov na polovicu. vedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek.

120. Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí: raz. raz, s jednou replikáciou DNA. raz, s jednou replikáciou RNA. dvakrát, s jednou replikáciou RNA. na dve rovnocenné dcérske bunky. na štyri bunky s rovnakým genómom. v G1 fáze bunkového cyklu. v M fáze bunkového cyklu.

121. Chromozóm: tvoria chromatínové vlákna. obsahuje centroméru - primárne zúženie chromozómu. tvoria mikrotubulové vlákna. je v nepravidelných úsekoch „obalený" bielkovinami. obsahuje centroméru - sekundárne zúženie chromozómu. obsahuje centrozóm - primárne zúženie chromozómu. obsahuje centriolu - primárne zúženie chromozómu. je zložený z ramien, ktoré sa spájajú v mieste centroméry.

122. Bunka pankreasu človeka má za normálnych okolností: dve chromozómové sady. jednu chromozómovú sadu. dva chromozómy. jeden pohlavný chromozóm. diploidný počet chromozómov. haploidný počet chromozómov. aneuploidný počet chromozómov. pár pohlavných chromozómov.

123. Počet gonozómov v normálnej somatickej bunke muža aj ženy je: nepárny. párny. rovnaký. jeden X a dva Y. jeden X a ďalším je X alebo Y. rôzny. diploidný. haploidný.

124. Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou?. diploidné. haploidné. somatické. gaméty. zygoty. monoploidné. oogónie. spermiogónie.

125. Bunkový cyklus je: proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje. proces delenia bunkových štruktúr. proces vzniku novej molekuly DNA a RNA. cyklicky sa opakujúce delenie buniek. proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje. pravidelné opakovanie interfázy a mitózy. proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií. pravidelné opakovanie interfázy a protofázy.