Bio 101-200

101. Podľa biogenetického zákona E.Haeckela: organizmy vo svojom embryonálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolúcie. ontogenéza je skráteným opakovaním fylogenézy. dedičnosť a premenlivosť sú dvomi stránkami toho istého procesu. dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú.

102. Ekológia je biologická disciplína, ktorá skúma: vplyv životného prostredia na človeka. príčiny a dôsledky znečisťovania životného prostredia. vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom. zmeny v prírodnom prostredí zapríčinené človekom.

103. Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých: živých organizmov, ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti. živých organizmov, ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok. vonkajších a vnútorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov. abiotických a biotických faktorov v prostredí a vzťahy medzi nimi.

104. K abiotickým faktorom prostredia patria: Teplota a prúdenie vzduchu. Slnečná energia. Voda a potrava. CO2, O2, H2O.

105. So zvyšovaním teploty obsah kyslíka vo vode: Klesá. Stúpa. Ostáva rovnaký. Nie je tu žiadna závislosť.

106. Za biotické faktory prostredia považujeme: faktory, ktoré vplývajú na živé organizmy. zložky vnútorného prostredia organizmov. potravové zdroje a vodu. vplyvy iných organizmov.

107. Súbor jedincov toho istého druhu, ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti, s možnosťou prenosu genetickej informácie nazývame: Druh. Spoločenstvo. Ekosystém. Populácia.

108. Populáciu charakterizujeme ako: súbor jedincov rovnakého druhu, žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase. súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom priestore. súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi, žijúcich v rovnakom čase. súbor všetkých jedincov jedného druhu organizmov na Zemi.

109. Majú veľké populácie väčšiu šancu prežiť ako malé?. áno, veľa jedincov v populácii dáva viac možností pri rozmnožovaní. áno, viac jedincov poskytuje väčšiu možnosť genetickej variability. nie, pre prežitie je rozhodujúca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť. nie, schopnosť prežiť nezávisí od množstva jedincov v populácii.

110. Rastliny označujeme za primárne producenty ekosystémov pretože: zo slnečnej energie produkujú kyslík. menia anorganické látky na organické. produkujú primárnu biomasu. tvoria základné prostredie pre živočíchy.

111. Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne konzumenty?. včela, zajac, človek, pásomnica. imelo, kliešť, motolica, meňavka. sup, šakal, rosička, lišajník. baktéria, červenoočko, črievička, nezmar.

112. Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne reducenty?. lišajníky, prvoky, huby. kvasinky, baktérie, riasy. hlísty, kvasinky, plesne. huby, plesne, baktérie.

113. Baktérie a huby majú v ekosystémoch nezastupiteľné miesto, najmä preto, lebo: rozkladajú organickú hmotu na anorganické látky. obsahujú vitamíny a sú tak dôležitou súčasťou potravy. viažu z ovzdušia minerálne látky a obohacujú nimi pôdu. žijú s mnohými organizmami v symbióze.

114. Je správne tvrdenie, že umelé spoločenstvá sú stabilnejšie ako prírodné?. áno, sú udržiavané človekom na základe skúseností a vedeckých poznatkov. áno, sú tvorené len niekoľkými druhmi organizmov, ktoré si neškodia. nie, o stabilite každého spoločenstva rozhodujú hlavne abiotické faktory. nie, predpokladom stability je druhová rozmanitosť spoločenstva.

115. Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo životný priestor, ide o vzťahy: Parazitické. Konkurenčné. Neutrálne. Symbiotické.

116. O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme, keď: rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu. rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor. jedince rôznych populácií sa navzájom požierajú. rôzne jedince v tej istej populácii majú rovnaké nároky na prostredie.

117. Ak rastliny odoberajú vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku hostiteľskej rastliny, ide o: hemiparazitizmus. saprofytizmus. ektoparazitizmus. poloparazitizmus.

118. Ak organizmy jednej populácie odčerpávajú živiny od jedincov inej populácie, ide o vzťahy: neutrálne. symbiotické. parazitické. konkurenčné.

119. Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácií organizmy navzájom prospievajú, ide o vzťahy: konkurenčné. neutrálne. parazitické. symbiotické.

120. Mykoríza je vzťah niektorých druhov húb a koreňov stromov. Označujeme ho ako: konkurenčný. parazitický. symbiotický. neutrálny.

121. K negatívnym vzťahom medzi populáciami zaraďujeme: parazitizmus. symbiózu. konkurenciu. predáciu.

122. Ktorá z možností uvádza správne príklady vonkajších parazitov (ektoparazitov)?. kliešť, komár, mucha, pavúk. ploštica, blcha, kliešť, voš. motolica, ploštica, voš, pavúk. ovad, mucha, blcha, pásomnica.

123. Ktorá z možností uvádza správne príklady vnútorných parazitov (endoparazitov)?. voš, ploštica, toxoplazma, svalovec. motolica, pásomnica, blcha, ovad. pásomnica, svalovec, motolica, maláriovec. maláriovec, toxoplazma, voš, pásomnica.

124. Ktorá z možností uvádza správne príklad na poloparazitizmus?. imelo biele, ktoré fotosyntetizuje a čerpá živiny z lyka drevín. imelo biele, lebo čerpá vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku. saprofytické rastliny, ktoré čerpajú živiny z odumretých rastlín. mäsožravé rastliny, ktoré fotosyntetizujú a čerpajú živiny z tiel hmyzu.

125. Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťahy predácie?. líška a zajac. blcha a pes. pavúk a mucha. drevokazná huba a kmeň stromu.

126. Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťahy konkurencie?. srna a zajac. zajac a líška. dub a buk. pstruh a kapor.

127. Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťah symbiózy?. hubové vlákna a sinice. hubové vlákna a jednobunkové riasy. hubové vlákna a korene stromov. hubové vlákna a rozkladajúce sa lístie.

128. Lichenizmus a mykoríza majú spoločné to, že: sú formou symbiózy. sú formou parazitizmu. nemajú nič spoločné. v oboch prípadoch ide o spolužitie rastliny a huby.

129. Príkladom primárnej sukcesie je osídľovanie: holých skál. piesočných dún. lávových polí. lesného spáleniska.

130. Príkladom sekundárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách. lávových polí. lesného spáleniska. piesočných dún.

131. Ekologická valencia druhu je: rozsah tolerancie organizmu voči faktorom prostredia. schopnosť organizmov prežiť v nepriaznivých podmienkach. rozsah hodnôt prostredia od ekologického maxima po minimum. rozsah hodnôt prostredia najvýhodnejších pre prežitie daného druhu.

132. Euryekné organizmy sú také, ktoré: majú širokú ekologickú valenciu. majú úzku ekologickú valenciu. sú hojne rozšírené. nazývame aj kozmopolitné organizmy.

133. Organizmy, ktoré majú vysokú toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné. kozmopolitné. euryekné. bioindikátory.

134. Stenoekné organizmy sú také, ktoré: sú hojne rozšírené. nazývame aj kozmopolitné organizmy. majú širokú ekologickú valenciu. majú úzku ekologickú valenciu.

135. Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné. bioindikátory. euryekné. synantropné.

136. Ekologické optimum prostredia predstavuje: ekologickú valenciu prostredia. stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov. podmienky, v ktorých sa organizmom najlepšie darí. rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum.

137. Bioindikátory sú organizmy, ktoré: sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí. sa vyskytujú iba tam, kde všetky faktory prostredia dosahujú optimálne hodnoty. vypovedajú o kvalite prostredia. sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvárajú špecifické podmienky.

138. Pojem biodiverzita znamená: rozmanitosť druhového zastúpenia v ekosystémoch. prenikanie jedného druhu do nového prostredia. medzidruhový boj organizmov. rozmanitosť životných podmienok.

139. Druhová rozmanitosť v ekosystéme sa nazýva: bioindikácia. biodiverzita. biocenóza. biotop.

140. Vírusy môžeme pozorovať: svetelným mikroskopom pri zväčšení 1000x. iba elektrónovým mikroskopom. svetelným mikroskopom pomocou špeciálneho farbenia. vôbec ich nemožno pozorovať mikroskopom.

141. Pre prokaryotický organizmus platí: jeho telo tvorí jedna bunka. je to vírus. jadro v jeho bunke nemá jadrovú membránu. je to organizmus, ktorý je vždy haploidný.

142. Vírusy patria medzi: prokaryotické organizmy. eukaryotické organizmy. nukleoproteínové častice. nebunkové organizmy.

143. Vírus je tvorený: DNA a RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým plášťom. DNA alebo RNA a bielkovinou. DNA, RNA a tukovým obalom. nukleovou kyselinou a viriónom z tukových čiastočiek.

144. Pre rozmnožovanie vírusov platí, že: je viazané na hostiteľskú bunku. začína vytvorením spór. uskutočňuje sa priečnym delením viriónu. obvykle vedie k zániku hostiteľskej bunky.

145. Z hľadiska životných procesov sú vírusy charakteristické tým že: majú jednoduchý látkový metabolizmus. ich životné procesy sú viazané na hostiteľskú bunku. ich metabolizmus začína v S- fáze bunkového cyklu. nemajú vlastný metabolizmus, nie sú schopné samostatnej reprodukcie.

146. Rozmnožovanie bakteriofágov prebieha: v bunkách živočíchov počas infekcie. v medzibunkových priestoroch tkanív hostiteľského organizmu. v bunkách baktérií, do ktorých prenikne len DNA bakteriofága. na povrchu hostiteľskej baktérie, kde sa replikuje DNA.

147. Je správne tvrdenie, že vírusy sa rozmnožujú mimo hostiteľskej bunky?. nie, nemajú vlastný genóm, preto musia na svoju reprodukciu využívať DNA hostiteľskej bunky. nie, nemajú vlastný metabolizmus, preto nie sú schopné zabezpečiť samostatne žiadne životné funkcie. áno, vírusy tvoria spóry a rozmnožujú sa aj mimo hostiteľskej bunky. áno, vo vhodných podmienkach tvoria infekčné virióny, ktoré potom napádajú bunky.

148. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú vírusy?. chrípka. angína. tuberkulóza. hepatitída.

149. Onkovírusy spôsobujú: škvrny na povrchu listov. slintačku a krívačku hospodárskych zvierat. vznik zhubných nádorov. nekontrolovateľné delenie buniek.

150. Medzi detské choroby spôsobené vírusmi patria: chrípka. osýpky. ovčie kiahne. žltačka.

151. Ktoré vnútrobunkové štruktúry nemajú bunky baktérií?. mitochondrie. ribozómy. jadro. vakuoly.

152. V prokaryotických bunkách nikdy nenájdeme: plastidy. Golgiho aparát. ribozómy. inklúzie.

153. Bunky siníc majú fotosyntetické farbivá lokalizované na: cytoplazmatickej membráne. voľne v cytoplazme. tylakoidoch. ribozómoch.

154. Bakteriofágy sú vírusy: napadajúce baktérie. spôsobujúce choroby ľudí. spôsobujúce choroby rastlín. využívané v génovom inžinierstve.

155. Pre vírusy platí: sú to vnútrobunkové parazity. môžu ich prenášať živočíchy. môžu vyvolávať nádorové ochorenia. môžeme sa pred nimi chrániť antibiotikami.

156. AIDS je nevyliečiteľné ochorenie: spôsobené vírusom HIV. spôsobené baktériou HIV. prenosné telesnými tekutinami. imunitného systému.

157. Bielkovinový obal nukleovej kyseliny vírusu sa nazýva: vírusová spóra. kapsid. virión. nukleoméra.

158. Pre všetky baktérie platí, že: spôsobujú ochorenia ľudí, zvierat alebo rastlín. sú schopné vytvárať odolné spóry. z jednej baktérie vznikajú vždy len dve dcérske. uhlík získavajú z organických zlúčenín.

159. Pri rozmnožovaní vzniknú z jednej vírusovej častice - viriónu: dva nové virióny. 4 virióny. stovky viriónov. vírusy sa nerozmnožujú.

160. Medzi prokaryotické organizmy patria: vírusy, baktérie a sinice. iba baktérie. baktérie, sinice a archeóny. baktérie, sinice a prvoky.

161. Baktérie sa od prvokov líšia tým, že: nemajú bunkové jadro ohraničené membránou. nerozmnožujú sa mitózou. nefotosyntetizujú. všetky sú patogénne.

162. Pre baktérie a sinice je spoločné to, že: ich bunka je prokaryotická. ich bunka je eukaryotická. majú tylakoidy. nemajú jadrovú membránu.

163. Majú všetky baktérie bunkovú stenu?. áno, je pevná a pružná. áno, obsahuje peptidoglykan. nie, bunkovú stenu majú iba niektoré baktérie. nie, baktérie majú iba cytoplazmatickú membránu.

164. Základnou zložkou bunkovej steny baktérií je: glykogén. peptidoglykan. chitín. jedna vrstva fosfolipidov.

165. Tvar tela baktérií môže byť: tyčinkovitý. vláknitý. guľovitý. kryštalický.

166. Bacily sú baktérie: guľovitého tvaru. tyčinkovitého tvaru. špirálovitého tvaru. vláknité.

167. Streptokoky sú baktérie: guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky. guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce. tyčinkovitého tvaru. nie sú to baktérie, ale vírusy.

168. Stafylokoky sú baktérie: guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky. guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce. tyčinkovitého tvaru. nie sú to baktérie, ale vírusy.

169. Anaeróbne baktérie sa od aeróbnych líšia tým, že: pre svoj život potrebujú kyslík. nepotrebujú kyslík, pôsobí na ne toxicky. uhlík získavajú z CO2. uhlík získavajú heterotrofne.

170. Medzi autotrofné organizmy patria: anaeróbne baktérie. chemoautotrofné baktérie. rastliny. sinice.

171. Baktérie môžu získavať uhlík: z CO2 v procese fotosyntézy. z organických zlúčenín. autotrofne. heterotrofne.

172. Chemotrofné baktérie môžu získavať energiu: oxidáciou organických zlúčenín. oxidáciou anorganických zlúčenín. fotosyntézou. kvasením.

173. Je správne tvrdenie, že všetky bakteriálne bunky sú vždy haploidné?. nie, pri bunkovom delení sa počet ich chromozómov zdvojnásobí. nie, ich genetický materiál tvorí diploidný počet molekúl DNA. áno, ich nukleoid predstavuje jediný prokaryotický chromozóm. áno, majú iba jednu kruhovú dvojreťazcovú makromolekulou DNA.

174. Medzi rozmanité spôsoby rozmnožovania baktérií patrí: priečne delenie. pučanie. mitotické delenie. rozpad vláken.

175. Je pravda, že baktérie majú v prírode nezastupiteľné miesto?. áno, sú dôležitým zdrojom potravy pre živočíchy. áno, sú to reducenty, majú schopnosť mineralizovať organický materiál. áno, žijú v symbióze s inými organizmami. nie, majú skôr negatívny význam, spôsobujú ochorenia, znečisťujú vodu a pôdu.

176. Je správne tvrdenie, že bez baktérií by sme mohli mať zdravotné problémy?. nie, naopak, patogénne baktérie spôsobujú vážne zdravotné ťažkosti. nie, neexistujú baktérie s pozitívnym vplyvom na zdravie človeka. áno, baktérie v našom organizme produkujú vitamíny. áno, symbiotické baktérie ako súčasť črevnej mikroflóry pomáhajú pri trávení.

177. Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú baktérie?. angína. tuberkulóza. salmonelóza. besnota.

178. Mnohé patogénne baktérie spôsobujú pohlavne prenosné choroby. Sú to: syfilis. AIDS. mykóza. kvapavka.

179. Mnohé patogénne baktérie spôsobujú závažné hnačkovité ochorenia. Sú to baktérie z rodu: Salmonella. Escherichia. Streptococcus. Lactobacilus.

180. Mnohé baktérie sa využívajú v priemysle pri výrobe: mliečnych produktov. kvasných produktov. farmaceutických produktov. pekárenských produktov.

181. Archeóny sú: fosílne prvoky, ktoré tvorili schránky. prokaryotické organizmy podobné baktériám. jednobunkové organizmy schopné žiť v extrémnych podmienkach. vnútrobunkové parazity.

182. Význam archeónov spočíva v tom, že: sú pravdepodobnými fylogenetickými predchodcami baktérií. ich vlastnosti sa využívajú v moderných biotechnológiách. sa využívajú v potravinárskom priemysle. sa využívajú pri obnove životného prostredia.

183. Vyberte dôvody, pre ktoré nezaraďujeme huby do ríše rastlín. patria medzi prokaryota. ich zásobnou látkou je glykogén. neobsahujú chloroplasty. rozmnožujú sa výtrusmi.

184. Vyberte, ktoré z tvrdení charakterizujú huby. predstavujú samostatnú ríšu. sú to prokaryotické organizmy. môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové. niektoré sú vážne patogény ľudí a zvierat.

185. Huby sa môžu vyživovať: symbioticky. paraziticky. mixotrofne. saprofyticky.

186. Pre bunky húb sú charakteristické polysacharidy: škrob a chitín. chitín a glykogén. glykogén a celulóza. celulóza a škrob.

187. Bunkovú stenu húb spevňuje: glykogén. celulóza. chitín. pelikula.

188. Zásobnou látkou húb je: glykogén. glukóza. škrob. chitín.

189. Huby sa rozmnožujú nepohlavne: tvorbou hýf vo vreckách alebo bazídiách. premenou primárneho podhubia na sekundárne. delením, výtrusmi, pučaním alebo časťami hýf. iba delením, ostatné spôsoby patria k pohlavnému rozmnožovaniu.

190. Huby sa rozmnožujú pohlavne: spórami. izogamiou, oogamiou alebo anizogamiou. splynutím plazmy a neskôr jadier buniek pohlavných orgánov. výtrusmi alebo konídiami.

191. Kvasinky sa využívajú na výrobu: jogurtov a kefíru. vitamínových liečiv. piva a vína. antibiotík.

192. Paplesne sa využívajú pri výrobe: vitamínov. antibiotík. jogurtov. syrov.

193. Na výrobu antibiotík sa využívajú: spájavé plesne. paplesňotvaré huby. kvasinkotvaré huby. kyjaničkotvaré huby.

194. Mykózy sú: povlaky, ktoré tvoria plesne na potravinách. mikroskopické huby, žijúce v symbióze so živočíchmi. klíčiace spóry snetí. ochorenia rastlín, živočíchov aj človeka vyvolané hubami.

195. Kvasinkové ochorenia človeka vyvolávajú: zástupcovia rodu Candida. paplesňotvaré huby rodu Aspergillus. plesne rodu Mucor. kvasinky rodu Saccharomyces.

196. Ktoré z uvedených tvrdení platia pre kyjaničku purpurovú?. semenník raže premieňa na jedovatý námeľ. môže spôsobiť hromadné otravy. využíva sa vo farmaceutickom priemysle. poškodzuje uskladnené potraviny.

197. Námeľ je: ražná hubka. synonymum pre kyjaničku purpurovú. semenník raže infikovaný kyjaničkou purpurovou. povlak na tráve spôsobený hrdzou trávnou.

198. Ktoré z uvedených skupín húb sa rozmnožujú pučaním?. kvasinky a paplesne. paplesňotvaré huby a spájavé plesne. zástupcovia všetkých skupín. iba kvasinky.

199. Niektoré huby sa rozmnožujú pomocou konídií. Sú to: výtrusy húb, ktoré sa tvoria na nosičoch výtrusníc. vlákna húb, ktoré tvoria podhubie. púčiky kvasiniek. typy bazídií s redukovaným počtom výtrusov.

200. Pre bazídiové huby sú charakteristické bazídiá. Sú to: kyjakovité bunky, ktoré tvoria výtrusorodú vrstvu. bunky, ktoré produkujú bazidiospóry. plodnice, členené na hlúbik a klobúk. rúrky, v ktorých sú uložené bazidiospóry.