BIO 151-175

151. Ľudské vajíčka: nemajú mitochondrie. majú pravidelný guľový tvar. patria medzi pohyblivé bunky. obsahujú jadro s genetickou informáciou a žĺtok, ktorý je zásobárňou živín. majú mitochondrie. patria medzi veľké bunky organizmov. majú jednu alebo viac vakuol. sú nepohyblivé.

152. Gonochorizmus je: odlíšenie samčích a samičích indivíduí. vývoj pohlavných orgánov. diferencovaná pohlavnosť. podobnosť samčích a samičích indivíduí. jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét. jav, keď organizmus produkuje obidva typy gamét. jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty. jav, keď organizmus produkuje makrogaméty aj mikrogaméty.

153. Hermafroditizmus je: obojpohlavnosť. vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca. rozlíšenie pohlaví. vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca. gonochorizmus. prítomný napr. u niektorých slimákov. prítomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín. základ pohlavného rozmnožovania.

154. Môže sa hermafrodit oplodniť sám? Prečo?. áno, môže sa vždy oplodniť sám. nie, pretože gaméty nedozrievajú v rovnakom čase. nie, pretože jedince si zväčša vymieňajú len spermie, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté vajíčka. áno, pretože gaméty dozrievajú v rovnakom čase. nie, pretože hermafrodit netvorí gaméty opačného pohlavia. áno, pretože jedince si zväčša vymieňajú vajíčka, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté spermie. nie, neoplodňuje sa nikdy sám. áno, môže sa za určitých okolností nepriaznivých podmienok oplodniť aj sám.

155. Fertilizácia je: oplodnenie. splynutie gamét opačného pohlavného typ. splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom. splynutie gamét rovnakého pohlavného typu. proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty. proces, ktorý neprebieha u izogamét. proces, ktorý prebieha aj u izogamét. proces, ktorý prebieha aj u anizogamét.

156. Blastoméry sú: bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení. bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty. makrogaméty lastúrnikov. dcérske bunky pri meióze. bunky vzniknuté ,,brázdením" zygoty. bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty. bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení. bunky vzniknuté blastuláciou.

157. Zárodky všetkých mnohobunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine štádiom: moruly. blastuly. ektodermy, endodermy a mezodermy. gastruly. endodermy. mezodermy. mezoglei. ektodermy.

158. Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá: partenogenézia. vonkajšie oplodnenie. partenogenéza. partenéza. izogamia. anizogamia. neúplná fertilizácia. kopulácia.

159. Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu: embryonálnu. perinatálnu. postembryonálnu. prekoncepčnú. blastulačnú. embryogenezu. diploidnú. reprodukčnú.

160. Zárodočný vývin zahŕňa: splynutie pohlavných buniek. vznik zygoty. brázdenie oplodneného vajíčka. dospelosť. smrť. postupný vznik zárodočných vrstiev. vývin orgánov. pubertu.

161. Z ektodermu sa diferencujú: svaly. chrupky. koža a jej deriváty. pohlavné žľazy. nervová sústava. predná časť tráviacej trubice. bunky receptorov. kosti.

162. Z vnútornej zárodočnej vrstvy sa diferencujú: časť tráviacej sústavy. pečeň. bunky pokožky. bunky receptorov. tráviace žľazy. bunky väzivovej zamše. svaly. pankreas.

163. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je: nukleotid. nukleoid. úsek DNA. gén. purínová alebo pyrimidínová báza, pentóza a H₃PO₄. purínová alebo pyrimidínová báza, päťuhlíkatý cukor a H₃PO₄. purínová alebo pyrimidínová báza, šesťuhlíkatý cukor a H₃PO₄. dusíkatá organická báza, hexóza a kyselina fosforečná.

164. Kedy nastáva zdvojenie molekúl DNA?. pred mitotickým delením bunky. v S fáze druhého meiotického delenia. v profáze interfázy. V telofaze mitotického delenia buniek. v syntetickej fáze interfázy. v syntetickej fáze mitózy. v S fáze pred mitotickým delením. v G₁ fáze interfázy.

165. Riadiacim vzorom (matricou) pri syntéze polypeptidového reťazca v bunke je molekula: informačná RNA. tRNA. rRNA. transferová RNA. mediátorová RNA. ribozómová RNA. mRNA. replikovaná DNA.

166. Čo by sa stalo, keby sa redukčným delením neznížil počet chromozómov na polovicu?. na život vzniknutého organizmu by to nemalo významný vplyv. počet chromozómov by sa po oplodnení zvyšoval v každej ďalšej generácii. každá ďalšia novovzniknutá bunka by mala o polovicu menej chromozómov. novovzniknutí jedinci by v ďalších generáciách mali polyploidiu nezlúčiteľnú so životom. nemalo by to vplyv na rozmnožovanie jedinca, ale na počet jeho somatických buniek. novovzniknutý jedinec by mal v každej ďalšej generácii dvojnásobný počet gamét. evolučný chod by išiel opačným smerom. u rastlín je to bežný jav, život organizmu tým nie je ohrozený.

167. Nositeľom mimojadrových génov je: molekula DNA. molekula ribozómovej RNA. molekula tRNA. molekula chlorofylu. molekula proteínu. kyselina deoxynukleová. plazmid. kyselina deoxyribonukleová.

168. Molekulu RNA tvoria: dva polypeptidové reťazce. dya polynukleotidové reťazce. jeden polypeptidový reťazec. reťazec tvorený jedným polynukleotidom. jeden reťazec tvorený tisíckami ribonukleotidov. jedna chromatída. jedno vlákno ribonukleotidov. dva ribonukleotidy.

169. CAT AAG TAC AAC CGT CAC je úsek DNA; tRNA nesúce aminokyseliny budú mať antikodóny: CUA UUC AUG UUG GCU GUG. GUA UUC AUG UUG GCA GUG. CAU AAG UAC AAG CGU CAC. GUA UUG AUG UUG GCA GUG. CAU AAG UAC AAC CGU CAC. GUA UUC AUG UUG GCA GUG. GUU UUC AUC UUG CGA TAG. GUU UUC AUC UUC CCA GAG.

170. Akú úlohu má hlavný kontrolný uzol v bunkovom cykle?. regresívnu. iniciačnú. inhibičnú. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G₃ fáze. regulačnú. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G₂ fáze. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v prvej fáze interfázy. v prípade nedostatku potravy alebo za iných nepriaznivých podmienok zastaví bunkový cyklus v G₁ fáze.

171. Čo platí pre spermatogenézu a oogenézu?. výsledkom spermatogenézy sú 4 haploidné spermie. spermatogenéza je rovnocenné delenie. oogenéza je rovnocenné delenie. výsledkom oogenézy sú 4 haploidné vajíčka. oogenéza nie je rovnocenné delenie. ženy sa rodia s konštantným počtom primárnych oocytov. muži sa rodia s konštantným počtom primárnych spermatocytov. spermie a vajíčka sú haploidné.

172. Vlastnosti bielkovín, ktoré podmieňujú ich špecifické funkcie v bunke, sú dané: poradím aminokyselín v ich polypeptidovom reťazci. poradím aminokyselín v ich polynukleotidovom reťazci. ribozómovou RNA. sekvenciou aminokyselín ich ret'azca. rRNA. nábojom peptidovej väzby. prítomnosťou molekúl ATP. ich primárnou štruktúrou.

173. Gény pre RNA kódujú poradie: nukleotidov v proteíne. nukleotidov v molekulách tRNA. nukleotidov v molekulách mRNA. aminokyselín v polypeptidovom reťazci. nukleotidov v molekulách ribonukleovej RNA. nukleotidov v molekulách rRNA. nukleotidov v informačnej RNA. nukleotidov v messengerovej RNA.

174. Prepis z RNA do DNA je katalyzovaný enzýmom: RNáza. DNáza. reverzná replikáza. reverzná transkriptáza. spätná RNáza. cytozíndeamináza uracilfosforibozyltransferáza. takýto prenos nie je možný. reduplikáza.

175. Zaraďovanie deoxyribonukleotidtrifosfátov do polynukleotidového retazca DNA pomocou DNA polymerázy je v smere: 3' → 5'. 5' → 3'. v smere hodinových ručičiek. proti smeru hodinových ručičiek. v smere doprava od začiatku replikácie. v protismere od začiatku replikácie. v rovnakom smere ako počas transkripcie. v smere chodu bunkového cyklu.