BIO 351-376

351. Prečo nie je možné skúmať dedičnosť človeka metódou kríženia?. môžeme na dvojčatách. z etických dôvodov. pre nízky počet potomkov. pre telesnú veľkosť a nedostatok miesta v laboratóriu. ludské pohlavné bunky nie sú vhodné na kríženie. pre dlhú generačnú dobu človeka. pre krátku generačnú dobu človeka. z estetických dôvodov.

352. Obaja rodičia majú homozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: A s pravdepodobnosťou 0%. B s pravdepodobnosťou 100%. 0 s pravdepodobnosťou 25%. 0 s pravdepodobnosťou 0%. homozygotne B s pravdepodobnosťou 100%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%.

353. Súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva: genóm. genofond. fenotyр. polygenóm. karyotyp. chromozómová mapa. chromozóm. mnohonásobný alelizmus.

354. Chromozómové aberácie: spôsobujú zmenu počtu chromozómov. menia sekvenciu génu v chromozóme. menia štruktúru chromozómov. patrí sem napríklad trizómia. patrí sem napríklad nebalansovaná chromozómová translokácia. menia poradie alebo počet génov v chromozóme. nazývajú sa aj chromozómové mutácie. nazývajú sa aj génové aberácie.

355. Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómová sada človeka v kožnej bunke?. 22 párov chromozómov. 44 chromozómov. 23 chromozómov. 23 chromozómových párov. 22 párov autozómov a jeden pár gonozómov. 2 autozómov a jeden gonozóm. 22 autozómov a jeden pár gonozómov. 45 chromozómov.

356. Kvalitatívne znaky sú napríklad: farba korunných lupienkov ruže. intenzita metabolizmu. sú podmienené jedným génom ,,veľkého" účinku. krvná skupina systému Rh. celkový fenotyp. tvar línie vlasov. farba pleti. telesná výška.

357. Genotyp pentahybrida homozygota recesívneho pre prvý znak, homozygota dominantného pre druhý znak, heterozygota pre tretí znak, homozygota recesívneho pre štvrtý znak a heterozygota pre piaty znak je: aaAAAaaaAa. aaBBCcddEe. eeFFGghhIi. bbCCDdeeFF. AaBbccDdee. AABBCCDDEE. aaBBCcDdEe. abABAbabAb.

358. Zvyšovanie genetickej variability v rámci druhu: vzniká rekombináciou v profáze I. meiotického delenia medzi homologickými chromozómami pri tvorbe gamét. sa prejavuje u cicavcov. je existencia rôznych druhov. vzniká z kríženia homozygotov. sa prejavuje len u človeka. je rovnaké u rôznych biologických druhov. vzniká spojením dvoch gamét pochádzajúcich od dvoch rôznych jedincov odlišného genotypu. vzniká náhodnou segregáciou materských a otcovských chromozómov v anafáze meiózy pri tvorbe gamét.

359. Starý otec má znak dedený autozomálne recesívne. Jeho syn tento znak nemá. Ak si vezme zdravú manželku, aká je pravdepodobnosť, že vnuk bude mať znak ako starý otec?. ak je manželka homozygotne zdravá, tak 0%. ak je manželka heterozygotne zdravá, tak 25%. ak je manželka homozygotne zdravá, tak 100%. ak je manželka heterozygotne zdravá tak 100%. ak manželka nenesie recesívnu alelu, tak 0%. ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 50%. ak manželka nesie recesívnu alelu, tak 25%. 50% bez ohľadu na genotyp manželky.

360. Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, jej dieťa má homozygotne krvnú skupinu A. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa?. homozygotne 0. homozygotne A. heterozygotne A alebo heterozygotne B. homozygotne A alebo heterozygotne A. homozygotne 0 alebo homozygotne A. heterozygotne A alebo homozygotne A. AB. heterozygotne A alebo homozygotne 0.

361. Starý otec má znak dedený autozomálne dominantne, jeho dcéra tento znak nemá. Ak si vezme chorého muža, aká je pravdepodobnosť, že budú mať syna s rovnakým znakom ako starý otec?. 50% ak je muž heterozygot. 100% ak je muž heterozygot. 100% a nezáleží na genotype muža. 50% ak je muž homozygot. 0% ak je muž heterozygot. 0% ak je muž homozygot. 25%. 100% ak je muž homozygot.

362. Otec má homozygotne krvnú skupinu A. Matka má heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu: kodominantne AB s pravdepodobnosťou 50%. kodominantne AB s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0%. homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 25%. heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 100%.

363. Starý otec má znak dedený autozomálne dominantne s neúplnou dominanciou. Jeho dcéra tento znak nemá. Ak si vezme zdravého muža, aká je pravdepodobnosť, že budú mať dcéru s rovnakým znakom ako starý otec?. 100%. 0%. dcéra bude mať znak a syn nebude mať znak. 50% ak je muž heterozygot. 0% lebo muž je recesívny homozygot. syn bude mať znak a dcéra nebude mať znak. 0% lebo sa križi recesivny homozygot s recesívnym homozygotom. 100% lebo muž je recesívny homozygot.

364. O spontánnych mutáciách, platí, že: vznikajú veľmi často, hlavne v kožných bunkách. sú zriedkavé. ich frekvencia je 10-⁵ až 10-¹⁰ na jeden gén a jednu generáciu. spôsobuje ich človek alebo iný činiteľ. ich frekvencia je 10⁵⁰ až 10⁷⁰ na jeden gén a jednu generáciu. vznikajú bez zásahu človeka. vznikajú po zámernom pôsobení indukovaného mutagénu. vznikajú náhodne.

365. Starý otec má znak dedený autozomálne recesívne s neúplnou dominanciou, jeho dcéra má tiež tento znak. Ak si vezme muža heterozygota pre tento znak, aká je pravdepodobnosť, že budú mať dcéru s rovnakým znakom ako starý otec?. 100%. 0%. rovnaká ako, že nebude mať znak. menšia ako, že nebude mať znak. polovičná. zápis nesedí, žena nemôže mať rovnaký znak ako starý otec. 25%. 50%.

366. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel heterozygotov: 50%. 25%. 75%. 100%. polovičný. jedna štvrtina. tri štvrtiny. rovnaký ako u homozygotov dominantných.

67. Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra bude farboslepá, platí, že: je rovnaká ako u synov. ich dcéra nikdy nebude farboslepá. je rovnaká ako, že nebude farboslepá. je trojnásobná ako, že syn nebude farboslepý. je rovnaká ako, že ich syn nebude farboslepý. ich dcéra vždy bude farboslepá. je rovnaká ako, že ich dcéra nebude farboslepá. je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý.

368. Pri krížení dvoch rozličných homozygotov (pri monohybridizme), platí, že: každý z nich utvára len jeden typ gamét. všetci potomkovia sú rovnakí a sú homozygoti. splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti. splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí homozygoti. všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterozygoti. ich potomkovia sú uniformní. pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov. pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký genotyp, ako jeden z rodičov.

369. Starý otec má autozomálne dominantný znak, jeho syn tento znak nemá. Ak si syn zoberie zdravú ženu, čo môžeme tvrdiť o ich dieťati?. niesť znak ako starý otec. nebude niesť znak ako starý otec. zdravé. prvé dieťa bude zdravé, u druhého je automaticky šanca 50%, že bude mať dominantný znak. nikdy nebude zdravé. bude zdravé na 50%. keďže žena je dominantný homozygot, tak dieťa bude na 50% niesť dominantný znak. černoch.

370. Pri krížení dvoch rovnakých homozygotov (pri monohybridizme), platí, že: všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia. všetci potomkovia (hybridi) sú heterozygoti. utvárajú rôzny typ gamét. nevytvárajú gaméty. utvárajú rovnaký typ gamét. všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť heterozygoti. všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti. všetci potomkovia (hybridi) sa musia štiepiť v pomere 1: 1.

371. O chromozómoch v bunkách človeka, platí, že: ich tvar je charakteristický. v každom z nich sú lokusy - miesta, kde sa nachádzajú gény. ich počet v jednej chromozómovej sade sa označuje symbolom n. lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou. ich veľkosť je charakteristická. ich normálny počet je konštantný. lokusy na chromozóme sú uložené cirkulárne. jadrá všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) nemajú rovnakú chromozómovú výbavu.

372. Heterozygot: je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi. je jedinec, ktorý vznikne pri krížení dominantného a recesívneho homozygota. je jedinec, ktorý nemôže vzniknúť krížením recesívneho homozygota s heterozygotom. je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom. je jedinec, ktorý vznikne pri krížení heterozygota s recesívnym homozygotom s pravdepodobnosťou 75%. je jedinec s genotypom krvnej skupiny B0. vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov. jeho vznik pri krížení recesívneho homozygota s heterozygotom je rovnako pravdepodobný ako vznik dominantného homozygota.

373. U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak?. 0%. polovičná. 75%. 50%. tri štvrtiny. 100%. bude ho mať vždy. nikdy nebude mať tento znak.

374. Ak má jedinec genotyp: AaBb je heterozygot pre obidva znaky. aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak. CCDDEE je recesívny homozygot pre všetky 3 sledované znaky. eeFF, tak znázorňuje dihybrida. BbCC, tak znázorňuje tetrahybrida. CCdd je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak. AABB znamená to, že obaja rodičia mali krvnú skupinu kodominantne AB. AaBbCCDdEeFf je heterozygot pre všetky uvedené znaky.

375. Matka má krvnú skupinu B a jej dieť’a má krvnú skupinu A. Otcom diet'aťa môže byť muž s krvnou skupinou: heterozygotne A, ak má matka heterozygotne B. kodominantne AB, ak má matka heterozygotne B. kodominantne AB, ak má matka homozygotne B. kodominantne AB, bez ohľadu na genotyp matky. homozygotne 0, ak má matka heterozygotne B. homozygotne 0, ak má matka homozygotne B. heterozygotne A, ak má matka homozygotne B. heterozygotne 0, ak má matka homozygotne B.