BIO 376-400

376. O génoch malého účinku, platí, že: sú napr. gény pre telesnú výšku. sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka. sa nevyskytujú u človeka. sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky. ich súbor sa nazýva polyfunkčný systém. sú to gény podmieňujúce kvalitatívne znaky. sú to gény na malých chromozómoch. vyskytujú sa aj u človeka.

377. Obidvaja rodičia majú krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvné skupiny: A a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu A. homozygotne A, bez ohľadu na ich genotyp. A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0. A a 0 za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov má alelu 0. homozygotne 0, ak každý z rodičov má alelu 0. homozygotne 0 bez ohľadu na genotyp krvných skupín detí. AB za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu B. 0 za predpokladu, že nanajvýš jeden z rodičov má alelu 0.

378. Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá a trpí hemofíliou. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra nebude farboslepá, platí, že: je rovnaká ako u synov. je rovnaká ako, že bude farboslepá. je dvojnásobná ako, že syn nebude farboslepý. je rovnaká ako, že ich syn nebude farboslepý. ich dcéra nikdy nebude farboslepá. ich dcéra vždy bude farboslepá. je rovnaká ako, že ich dcéra bude farboslepá. je trojnásobná ako, že syn nebude farboslepý.

379. U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s úplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak má (Aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak ak je jeho otec heterozygot pre daný znak?. polovičný. trojštvrtinový. 0%. 100%. nebude ho mať. 50%. bude ho mať vždy. 75%.

380. Chromozómová výbava človeka: je rovnaká vo všetkých telových bunkách jedinca. chýba v erytrocytoch človeka. sa prenáša nezmenená z rodičov na potomkov. je rovnaká u všetkých pohlavných buniek jedinca. je chromozómová mapa. je pár pohlavných chromozómov. je tvorená aj autozómami. je tvorená aj gonozómami.

381. Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, otec má kodominantne krvnú skupinu AB. Ich dieťa môže mať krvnú skupinu: homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 50%. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 25%. 0 s pravdepodobnosťou 0%. homozygotne B s pravdepodobnostou 25%. genotyp s alelou 0 s pravdepodobnosťou 50%. A s pravdepodobnosťou 75%. AB s pravdepodobnosťou 0%.

382. U starého otca sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jeho dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak?. 50%. 100%. 75%. 0%. polovičná. bude ho mať vždy. nebude ho mať. tri štvrtiny.

383. U starého otca sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jeho dcéra tento znak nemá (je aa). Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec heterozygot pre daný znak?. stopercentná. 100%. 25%. 0%. rovnaká ako, že ho nebude mať. bude ho mať vždy. nebude ho mať. jedna štvrtina.

384. Obidve sestry majú krvnú skupinu B. Aké môžu byť genotypy ich rodičov?. BB a BB. AB a BB. A0 a В0. 00 a BB. heterozygotne A a heterozygotne B. homozygotne 0 a heterozygotne B. heterozygotne B a heterozygotne B. AB a AВ.

385. Pojem „panmixia" označuje: farbosleposť. náhodné párovanie (rozmnožovanie) v populácii. neplodnost. samoopelenie. muža prejavujúceho pohlavnú náklonnosť k mužovi. iný názov pre partenogenézu. plodenie potomstva (rozmnožovanie) príbuznými. autogamiu.

386. Homozygot pri monohybridizme: nikdy nemôže vzniknúť krížením dvoch heterozygotov. vzniká pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom s pravdepodobnosťou 25%. môže byť represívny a dominantný. vždy obsahuje dominantnú alelu aj recesívnu alelu. vytvára dva typy gamét. je jedinec prejavujúci pohlavnú náklonnosť k jedincom rovnakého pohlavia. môže byť submisívny a dominantný. má rovnakú alelu od každého rodičovského organizmu pre daný znak.

387. Matka je farboslepá a otec rozlišuje farby normálne. Narodil sa im syn a je farboslepý. O pravdepodobnosti, že ich ďalšie dieťa bude farboslepé, platí: je rovnaká u synov aj u dcér. všetky dcéry budú farboslepé. všetky dcéry budú rozlišovať farby normálne. synovia aj dcéry budú farboslepí. všetci synovia budú farboslepí. synovia budú farboslepí aj normálne vidiaci s rovnakou pravdepodobnosťou. synovia budú farboslepí. synovia budú farboslepí s 10% pravdepodobnosťou.

388. U starého otca sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jeho syn tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak ak si syn našiel partnerku bez znaku?. rovnaká ako keby bola partnerka heterozygotka. 100%. 25%. 0%. polovičná. bude ho mať vždy. nebude ho mať. jedna štvrtina.

389. U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej syn tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho matka recesívny homozygot pre daný znak?. 50%. 100%. 25%. 0%. polovičná. bude ho mať vždy. nebude ho mať. jedna štvrtina.

390. Ktorý genotyp je recesívny homozygot?. BbCc. AABB. aaBb. aabbcс. dd. AaBbCc. aabb. ccdd.

391. Sestra má krvnú skupinu A, jej brat má krvnú skupinu B. Genotypy krvných skupín rodičov môžu byť: AA a В0. AB a В0. 00 a AB. A0 a В0. AB a AB. 00 a A0. AB a 00. A0 a AB.

392. Alelový pár: je zastúpený iba v pohlavnej bunke. tvoria dve alely. môžu tvoriť dve dominantné alely. nemôžu tvoriť dve recesívne alely. môžu tvoriť dve recesívne alely. je zhodný s genómom. je od jedného rodičovského organizmu. obsahuje jednu funkčnú a jednu morfologickú alelu.

393. Gény: sú uložené v makromolekulách DNA. nachádzajú sa v bielkovinách. tvoria karyotyp. sú v každej bunke človeka. môžu sa nachádzať aj mimo DNA v cytoplazme. sú sekvenciou aminokyselín. sú sekvenciou nukleotidov. nachádzajú sa v jadre bunky.

394. X chromozóm môžeme detegovať: v spermii. vo vajíčku. v hepatocyte. v bunkách bukálnej sliznice. v neuróne. vo vlasovej cibuľke. v somatickej bunke. v oocyte.

395. Kedy počas meiotického delenia dochádza ku crossing-overu?. v profáze prvého meiotického delenia. v profáze druhého meiotického delenia. v anafáze prvého meiotického delenia. v anafáze druhého meiotického delenia. v prvej fáze prvého meiotického delenia. v protofáze. v profázach oboch meiotických delení. v anafáze oboch meiotických delení.

396. Proces, ktorý zabezpečuje, že každý z homologického páru chromozómov sa dostane do inej gaméty sa nazýva: selekcia. náhodný výber. sublimácia. rekombinácia. konjugácia. komplementarita. crossing-over. segregácia.

397. O Mendelovych zákonoch platí tvrdenie: platia len za predpokladu, že jeden gén kóduje jeden znak. platia za predpokladu, že sa jedná o gonozómovú dedičnosť. rodičia v prvej generácii musia byť heterozygotní pre dané znaky. tretá zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov. prvý zákon hovorí o jednotnosti F1 generácie. platia len za predpokladu, že rodičia sú homozygotní pre dané znaky. prvý zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti alel. dedia sa podľa nich krvné skupiny u ľudí.

398. O dedičnosti pohlavných znakov platí tvrdenie: na pohlavnýeh chromozómoch sú lokalízované aj gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvisia. na pohlavných chromozómoch nie sú lokalizované gény, ktoré s pohlavím vôbec nesúvia. gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sa môžu nachádzať aj na autozómoch. rozdiely medzi samčím a samičím pohlavím nie sú determinované len prítomnosťou pohlavných chromozómov. gény, ktoré sa podieľajú na tvorbe pohlavných znakov sú lokalizované výlučne na pohlavných chromozómoch. na určení pohlavia sa podieľajú aj tzv. maskulinné a femininné faktory. gény determinujúce pohlavné znaky sa nachádzajú iba na autozómoch. pohlavné znaky sa začínajú formovať až počas života.

399. Gény D, E, F tvoria jednu väzbovú skupinu. Určte poradie týchto génov na chromozóme, ak medzi génmi D a E je 22% rekombinantov, medzi génmi D a F je 6% rekombinantov a medzi génmi E a F je 16% rekombinantov. poradie je DEF. poradie je DFE. poradie je FED. poradie je FDE. poradie sa nedá určiť. poradie je def. poradie je fed. poradie je fde.

400. Čo platí o mimojadrovej dedičnosti?. molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch v jednej kópii. znaky podmienené génmi v mitochondriách sa dedia rovnako ako znaky podmienené jadrovými génmi. dedičnosť znakov riadených mimojadrovými génmi sa odlišuje od jadrovej dedičnosti. molekuly DNA sa nachádzajú v mitochondriách a chloroplastoch vo viacerých kópiách. platia tu Mendelove zákony. jedná sa o nemendelistickú dedičnosť. častejšia je materská dedičnosť. častejšia je otcovská dedičnosť.