Koncentrácia izotonického prostredia je: vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme premenlivá v závislosti od prostredia.
V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští? hypotonickom hypertonickom izotonickom v roztoku soli.
Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl? áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.
Pinocytóza: patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky.
Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: endocytóza pinocytóza osmóza fagocytóza.
Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: difúzia pinocytóza fagocytóza osmóza.
Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus? 2 4 6 8.
Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek ? jadro cytoskelet mitochondrie mitotický aparát.
Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a
priťahujú chromozómy k centriolám? telofáza interfáza metafáza anafáza.
Chromozómy sú: morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky.
Mitózou vznikajú: somatické bunky všetky bunky organizmu všetky bunky organizmov, vrátane baktérií len pohlavné bunky.
V profáze mitózy dochádza k: špiralizácii chromozómov syntéze DNA vzniku mitotického aparátu vzniku jadierka.
V metafáze mitózy dochádza k: usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny rozchádzaniu dcérskych chromatíd rozštiepeniu chromatíd rozdeleniu centriol.
V anafáze mitózy dochádza k: rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky ukončeniu delenia jadra zániku mitotického aparát.
V telofáze mitózy dochádza k: ukončeniu karyokinézy priebehu cytokinézy dešpiralizácii chromozómov vzniku novej DNA.
V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na
dvojchromatidový? v metafáze v profáze v S-fáze v G2 fáze.
Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre: heterotypické delenie bunky homeotypické delenie bunky I. meiotické delenie II. meiotické delenie.
Pre heterotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie je to druhé meiotické delenie počet chromozómov sa redukuje na polovicu počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu.
Pre homeotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie je to druhé meiotické delenie počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu počet chromozómov sa redukuje na polovicu.
Crossing over prebieha: v profáze prvého meiotického delenia počas heterotypického delenia v metafáze meiózy I. počas interfázy meiózy.
Bivalenty sú: polovičky chromozómov dvojice homologických chromozómov chromozómové páry ramená chromozómov.
Karyokinéza je: delenie jadra pohyb jadra v cytoplazme pohyb centriol po rozdelení pohyb chromozómov v anafáze.
Cytokinéza je proces, ktorým sa: začína proces delenia bunky po interfáze začína proces oddeľovania bivalentov ukončuje proces delenia bunky v telofáze ukončuje proces delenia jadra v mitóze.
Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je: telofáza metafáza cytokinéza anafáza.
Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy
je: interfáza metafáza anafáza profáza.
Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné? podľa počtu homologických chromozómov v bunke podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke podľa počtu všetkých chromozómov v bunke podľa počtu pohlavných chromozómov.
Centroméra je: časť deliaceho vretienka miesto prekríženia chromozómov miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén.
Meióza je proces: delenia baktérií rozmnožovania prvokov redukcie počtu chromozómov na polovicu reprodukcie vírusov.
Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách? v G1 fáze bunkového cyklu počas meiózy na začiatku mitózy na konci amitózy.
Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: M G1 S G2.
V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)? profáze I interfáze anafáze I profáze II.
Pojmom kormus označujeme: diferencované telo rastliny s pravými orgánmi jednoduché, málo diferencované telo výtrusných rastlín druhotne delivé pletivo cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.
Akú funkciu plnia v rastline primárne meristémy? umožňujú rast rastlín sú podmienkou primárneho hrubnutia v stonke zabezpečujú delenie buniek v rastových vrcholoch tvoria všetky druhy mechanických pletív.
Kde v rastline nájdeme primárne meristémy? v rastových vrcholoch medzi drevom a lykom v dužine stonky na špičke koreňa.
Činnosťou kambia sa v stonke rastliny tvorí: borka druhotná kôra vrstva korku druhotné drevo a lyko.
Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje sekundárne delivé pletivo? perycikel felogén kambium korok.
Kambium je: druhotné delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín delivé pletivo, činnosťou ktorého vzniká druhotné drevo a lyko cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.
Aké pletivo zabezpečuje pevnosť a pružnosť stopiek plodov? parenchým kolenchým sklerenchým kambium.
Ktoré rastlinné pletivo sa využíva ako významná hospodárska surovina v textilnom priemysle ? sklerenchymatické parenchymatické kolenchymatické meristematické.
Pre kolenchým platí: je to trváce pletivo, ktoré dodáva rastlinám pružnosť a pevnosť je to pletivo s rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami nachádza sa v stopkách listov a plodov je to druhotne delivé pletivo v stonke rastlín.
Parenchymatické pletivo je tvorené: tenkostennými bunkami bez medzibunkových priestorov tenkostennými bunkami s výraznými medzibunkovmi priestormi bunkami s nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami bunkami, ktoré si zachovali schopnosť deliť sa.
Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda dve bunky so schopnosťou zatvárať a otvárať medzeru medzi sebou bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov pokožkové útvary.
Hydatódy sú: otvory, ktorými rastlina vylučuje vodu a soli z pokožky prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa cievy, ktoré vedú vodu v rastlinnej stonke chĺpky na povrchu listov.
Kutikula je: súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín ochranná vrstva na povrchu epidermy niektorých živočíchov obrvený dýchací epitel vodných bezstavovcov druhotne delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa.
Za trichómy považujeme: ochranné chĺpky na povrchu listov lepkavé žľazy mäsožravých rastlín koreňové vlásky pokožkové ostne.
Medzi emergencie patria: ostne na pokožke stoniek a plodov tentakuly lepkavé žľazy mäsožravých rastlín koreňové vlásky.
Čím sa líši rizoderma od epidermy? nachádza sa na koreni nemá kutikulu ani prieduchy obsahuje iba sekrečné trichómy obsahuje iba absorpčné trichómy.
Tentakuly sú: lepkavé žliazky mäsožravých rastlín prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa látky, ktoré pokrývajú pokožku rastlín pŕhlivé chĺpky na listoch.
Trváce pletivo tvorené tenkostennými bunkami so zreteľnými medzibunkovými priestormi je: meristém parenchým sklerenchým mezenchým.
Radiálne cievne zväzky sa nachádzajú: v stonke jednoklíčnolistových rastlín v koreni v stonke nahosemenných rastlín v stonke dvojklíčnolistových rastlín.
Ktoré rastlinné bunky sú schopné otvárať sa a zatvárať sa v závislosti od fyziologických potrieb
rastliny? hydatódy trichómy emergencie prieduchy.
V koreňoch semenných rastlín sa nachádzajú cievne zväzky: kolaterálne koncentrické radiálne bikolaterálne.
Transpiračný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.
Asimilačný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.
V stonke jednoklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: do kruhu v strede okolo stržňa sú roztrúsené lyko a drevo sa striedajú.
V stonke dvojklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: kolaterálne bikolaterálne radiálne do kruhu.
Homorízia je: koreňová sústava nahosemenných rastlín koreňová sústava jednoklíčnolistových rastlín zväzkovitá koreňová sústava tvorená vedľajšími koreňmi koreňová sústava tvorená jedným hlavným koreňom a rozvetvenými bočnými koreňmi.
Funkciou koreňovej čiapočky je: kontrola pozitívne geotropického rastu koreňa ochrana meristematických buniek v rastovom vrchole tvorba slizu napomáhajúceho prenikaniu koreňa v pôde príjem vody a minerálnych látok.
Keď pri rozkonárovaní stonky dcérske stonky neprerastú materskú, ide o: strapcovité rozkonárovanie poruchu rastu vrcholíkovité rozkonárovanie rozkonárovanie fylogeneticky starých rastlín.
K metamorfózam stonky patria: brachyblasty podzemky haustóriá poplazy.
Vyberte správne uvedené znaky jednoklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, trojpočetný kvet, alorízia trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina alorízia, štvorpočetný kvet, rovnobežná žilnatina.
Vyberte správne uvedené znaky dvojklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, troj alebo štvorpočetný kvet, alorízia trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina alorízia, päť alebo štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina.
Ak je listová čepeľ iná na rube ako na líci, ide o list: bifaciálny monofaciálny typický pre dvojklíčnolistové rastliny typický pre jednoklíčnolistové rastliny.
Ak je listová čepeľ rovnaká na rube aj líci, ide o list: bifaciálny monofaciálny typický pre jednoklíčnolistové rastliny typický pre dvojklíčnolistové rastliny.
K znakom fylogeneticky starších rastlín patrí žilanatina: rovnobežná dlaňovitá vidlicovitá odnožená.
Ak z jedného uzla na stonke vyrastá viac listov ide o postavenie listov na stonke: protistojné striedavé zložené praslenovité.
Aký typ postavenia listov na stonke je fylogeneticky najstarší? praslenovité striedavé protistojné listy v prízemnej ružici.
Na semenných rastlinách rozlišujeme tieto kategórie listov: klíčne, asimilačné, listene, listence a kvetné listy asimilačné listy, listene a kvetné listy klíčne, asimilačné, listene a kvetné listy asimilačné, listene a listence.
Pre mezofyl (strednú časť) monofaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým nie je diferencovaný sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky na jeho hornej aj spodnej časti sú prieduchy.
Pre mezofyl (strednú časť) bifaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým nie je diferencovaný sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky prieduchy prevládajú na jeho spodnej časti.
Ak je čepeľ listu rozdelená na tri a viac samostatných častí, ide o: delenú čepeľ zložený list list s odnoženou žilnatinou sperené listy.
Jednodomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety majú iba samčie kvety sú obojpohlavné majú iba samičie kvety.
Dvojdomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety majú iba samčie alebo samičie kvety sú obojpohlavné rastú na dvoch rôznych stanovištiach.
Ak má kvet okvetie, znamená to, že: mu chýba kalich jeho kvetné obaly tvorí kalich a koruna jeho kvetné obaly nie sú rozlíšené jeho kvety vytvárajú súkvetie.
Ak kvet nemá rozlíšené kvetné obaly, ide o: perigon okvetie vývojovo staršiu čeľaď vývojovo mladšiu čeľaď.
Medzi strapcovité súkvetia patrí: okolík závinok hlávka jahňada.
Medzi vrchlíkovité súkvetia patrí: závinok klas kosáčik jahňada.
Štvorpočetný kvet, plod šešula alebo šešuľka je charakteristickým znakom čeľade: lipnicovité kapustovité mrkvovité iskerníkovité.
Jednoduchý alebo zložený okolík s drobnými najčastejšie bielymi kvetmi a plody dvojnažky sú
charakteristickými znakmi čeľade: bôbovité kapustovité mrkvovité iskerníkovité.
Súmerný kvet tvorený strieškou, krídlami a člnkom, plody struky sú charakteristickými znakmi
čeľade: astrovité kapustovité mrkvovité bôbovité.
Súkvetie úbor, ktoré robí dojem jedného kvetu a plody nažky často s lietacím zariadením sú
charakteristickými znakmi čeľade: atrovité mrkvovité ľuľkovité iskerníkovité.
Najstaršiu skupinou výtrusných cievnatých rastlín sú: pečeňovky ryniorasty plavúňorasty zelené riasy.
V ktorej skupine výtrusných rastlín prevláda gametofyt nad sporofytom? machorasty plavúňorasty ryniorasty prasličkorasty.
Lupeňovitá stielka je charakteristickým znakom: plavúňov machov pečeňoviek ryniorastov.
Izomorfná rodozmena je charakteristická pre: riasy ryniorasty machorasty plavúňorasty.
Heteromorfná rodozmena znamená, že: gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia gametofyt nie je viditeľný líšia sa samčie a samičie výtrusy pohlavná generácia je odlišná od nepohlavnej.
Izomorfná rodozmena znamená, že: rastlina nemá vo svojom životnom cykle gametofyt gametofyt a sporofyt sa morfologicky nelíšia rastlina produkuje iba izogaméty gametofyt aj sporofyt sú haploidné generácie.
Zárodočníky (archegóniá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.
Plemenníčky (anterídiá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.
Samičí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: anterídium archegónium zárodočník plemenníček.
Samčí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: zárodočník plemenníček anterídium archegónium.
Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje výtrusy? diploidná haploidná gametofyt sporofyt.
Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje gaméty? sporofyt diploidná haploidná gametofyt.
V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samčie gaméty? vo výtrusnici v plemenníčku v zárodočníku v anterídiu.
V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samičie gaméty? v zárodočníku v anterídiu vo výtrusnici v plemenníčku.
V ktorej časti tela výtrusných rastlín prebieha meióza? vo výtrusnici v zárodočníku v plemenníčku na prvoklíku alebo prvoraste.
Telo ryniorastov tvorili: telómy, mezómy a rizomoidy telómy, nódiá a internódiá mezómy, intermezómy a rizomoidy nódiá, internódiá, rizomoidy a telómy.
Plavúňorasty charakterizuje: plazivá, vidlicovito rozkonárená stonka redukovaná stonka s praslenovitými listami umiestnenie výtrusníc na rube listov lupeňovitá stielka.
Pre prasličkorasty sú charakteristické znaky: článkovaná, praslenovito rozkonárená stonka dlhé konárikovité listy šupinovité listy na báze zrastené do pošiev výtrusnice usporiadané na vrchole stonky do klasov.
|
