Bio 4

Koncentrácia izotonického prostredia je: vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme. premenlivá v závislosti od prostredia.

V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští?. hypotonickom. hypertonickom. izotonickom. v roztoku soli.

Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl?. áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú. nie, roztok NaCl môže poškodiť sliznicu. nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.

Pinocytóza: patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu. zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie. zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky.

Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: endocytóza. pinocytóza. osmóza. fagocytóza.

Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: difúzia. pinocytóza. fagocytóza. osmóza.

Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus?. 2. 4. 6. 8.

Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek ?. jadro. cytoskelet. mitochondrie. mitotický aparát.

Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a priťahujú chromozómy k centriolám?. telofáza. interfáza. metafáza. anafáza.

Chromozómy sú: morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky. štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne. štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu. štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky.

Mitózou vznikajú: somatické bunky. všetky bunky organizmu. všetky bunky organizmov, vrátane baktérií. len pohlavné bunky.

V profáze mitózy dochádza k: špiralizácii chromozómov. syntéze DNA. vzniku mitotického aparátu. vzniku jadierka.

V metafáze mitózy dochádza k: usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny. rozchádzaniu dcérskych chromatíd. rozštiepeniu chromatíd. rozdeleniu centriol.

V anafáze mitózy dochádza k: rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky. rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky. ukončeniu delenia jadra. zániku mitotického aparát.

V telofáze mitózy dochádza k: ukončeniu karyokinézy. priebehu cytokinézy. dešpiralizácii chromozómov. vzniku novej DNA.

V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na dvojchromatidový?. v metafáze. v profáze. v S-fáze. v G2 fáze.

Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre: heterotypické delenie bunky. homeotypické delenie bunky. I. meiotické delenie. II. meiotické delenie.

Pre heterotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa redukuje na polovicu. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu.

Pre homeotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie. je to druhé meiotické delenie. počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu. počet chromozómov sa redukuje na polovicu.

Crossing over prebieha: v profáze prvého meiotického delenia. počas heterotypického delenia. v metafáze meiózy I. počas interfázy meiózy.

Bivalenty sú: polovičky chromozómov. dvojice homologických chromozómov. chromozómové páry. ramená chromozómov.

Karyokinéza je: delenie jadra. pohyb jadra v cytoplazme. pohyb centriol po rozdelení. pohyb chromozómov v anafáze.

Cytokinéza je proces, ktorým sa: začína proces delenia bunky po interfáze. začína proces oddeľovania bivalentov. ukončuje proces delenia bunky v telofáze. ukončuje proces delenia jadra v mitóze.

Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je: telofáza. metafáza. cytokinéza. anafáza.

Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy je: interfáza. metafáza. anafáza. profáza.

Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné?. podľa počtu homologických chromozómov v bunke. podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke. podľa počtu všetkých chromozómov v bunke. podľa počtu pohlavných chromozómov.

Centroméra je: časť deliaceho vretienka. miesto prekríženia chromozómov. miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka. miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén.

Meióza je proces: delenia baktérií. rozmnožovania prvokov. redukcie počtu chromozómov na polovicu. reprodukcie vírusov.

Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách?. v G1 fáze bunkového cyklu. počas meiózy. na začiatku mitózy. na konci amitózy.

Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: M. G1. S. G2.

V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)?. profáze I. interfáze. anafáze I. profáze II.

Pojmom kormus označujeme: diferencované telo rastliny s pravými orgánmi. jednoduché, málo diferencované telo výtrusných rastlín. druhotne delivé pletivo. cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.

Akú funkciu plnia v rastline primárne meristémy?. umožňujú rast rastlín. sú podmienkou primárneho hrubnutia v stonke. zabezpečujú delenie buniek v rastových vrcholoch. tvoria všetky druhy mechanických pletív.

Kde v rastline nájdeme primárne meristémy?. v rastových vrcholoch. medzi drevom a lykom. v dužine stonky. na špičke koreňa.

Činnosťou kambia sa v stonke rastliny tvorí: borka. druhotná kôra. vrstva korku. druhotné drevo a lyko.

Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje sekundárne delivé pletivo?. perycikel. felogén. kambium. korok.

Kambium je: druhotné delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa. súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín. delivé pletivo, činnosťou ktorého vzniká druhotné drevo a lyko. cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.

Aké pletivo zabezpečuje pevnosť a pružnosť stopiek plodov?. parenchým. kolenchým. sklerenchým. kambium.

Ktoré rastlinné pletivo sa využíva ako významná hospodárska surovina v textilnom priemysle ?. sklerenchymatické. parenchymatické. kolenchymatické. meristematické.

Pre kolenchým platí: je to trváce pletivo, ktoré dodáva rastlinám pružnosť a pevnosť. je to pletivo s rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. nachádza sa v stopkách listov a plodov. je to druhotne delivé pletivo v stonke rastlín.

Parenchymatické pletivo je tvorené: tenkostennými bunkami bez medzibunkových priestorov. tenkostennými bunkami s výraznými medzibunkovmi priestormi. bunkami s nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami. bunkami, ktoré si zachovali schopnosť deliť sa.

Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda. dve bunky so schopnosťou zatvárať a otvárať medzeru medzi sebou. bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov. pokožkové útvary.

Hydatódy sú: otvory, ktorými rastlina vylučuje vodu a soli z pokožky. prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa. cievy, ktoré vedú vodu v rastlinnej stonke. chĺpky na povrchu listov.

Kutikula je: súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín. ochranná vrstva na povrchu epidermy niektorých živočíchov. obrvený dýchací epitel vodných bezstavovcov. druhotne delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa.

Za trichómy považujeme: ochranné chĺpky na povrchu listov. lepkavé žľazy mäsožravých rastlín. koreňové vlásky. pokožkové ostne.

Medzi emergencie patria: ostne na pokožke stoniek a plodov. tentakuly. lepkavé žľazy mäsožravých rastlín. koreňové vlásky.

Čím sa líši rizoderma od epidermy?. nachádza sa na koreni. nemá kutikulu ani prieduchy. obsahuje iba sekrečné trichómy. obsahuje iba absorpčné trichómy.

Tentakuly sú: lepkavé žliazky mäsožravých rastlín. prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa. látky, ktoré pokrývajú pokožku rastlín. pŕhlivé chĺpky na listoch.

Trváce pletivo tvorené tenkostennými bunkami so zreteľnými medzibunkovými priestormi je: meristém. parenchým. sklerenchým. mezenchým.

Radiálne cievne zväzky sa nachádzajú: v stonke jednoklíčnolistových rastlín. v koreni. v stonke nahosemenných rastlín. v stonke dvojklíčnolistových rastlín.

Ktoré rastlinné bunky sú schopné otvárať sa a zatvárať sa v závislosti od fyziologických potrieb rastliny?. hydatódy. trichómy. emergencie. prieduchy.

V koreňoch semenných rastlín sa nachádzajú cievne zväzky: kolaterálne. koncentrické. radiálne. bikolaterálne.

Transpiračný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku. vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.

Asimilačný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku. vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku. asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.

V stonke jednoklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: do kruhu. v strede okolo stržňa. sú roztrúsené. lyko a drevo sa striedajú.

V stonke dvojklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: kolaterálne. bikolaterálne. radiálne. do kruhu.

Homorízia je: koreňová sústava nahosemenných rastlín. koreňová sústava jednoklíčnolistových rastlín. zväzkovitá koreňová sústava tvorená vedľajšími koreňmi. koreňová sústava tvorená jedným hlavným koreňom a rozvetvenými bočnými koreňmi.

Funkciou koreňovej čiapočky je: kontrola pozitívne geotropického rastu koreňa. ochrana meristematických buniek v rastovom vrchole. tvorba slizu napomáhajúceho prenikaniu koreňa v pôde. príjem vody a minerálnych látok.

Keď pri rozkonárovaní stonky dcérske stonky neprerastú materskú, ide o: strapcovité rozkonárovanie. poruchu rastu. vrcholíkovité rozkonárovanie. rozkonárovanie fylogeneticky starých rastlín.

K metamorfózam stonky patria: brachyblasty. podzemky. haustóriá. poplazy.

Vyberte správne uvedené znaky jednoklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, trojpočetný kvet, alorízia. trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina. homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina. alorízia, štvorpočetný kvet, rovnobežná žilnatina.

Vyberte správne uvedené znaky dvojklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, troj alebo štvorpočetný kvet, alorízia. trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina. homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina. alorízia, päť alebo štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina.

Ak je listová čepeľ iná na rube ako na líci, ide o list: bifaciálny. monofaciálny. typický pre dvojklíčnolistové rastliny. typický pre jednoklíčnolistové rastliny.

Ak je listová čepeľ rovnaká na rube aj líci, ide o list: bifaciálny. monofaciálny. typický pre jednoklíčnolistové rastliny. typický pre dvojklíčnolistové rastliny.

K znakom fylogeneticky starších rastlín patrí žilanatina: rovnobežná. dlaňovitá. vidlicovitá. odnožená.

Ak z jedného uzla na stonke vyrastá viac listov ide o postavenie listov na stonke: protistojné. striedavé. zložené. praslenovité.

Aký typ postavenia listov na stonke je fylogeneticky najstarší?. praslenovité. striedavé. protistojné. listy v prízemnej ružici.

Na semenných rastlinách rozlišujeme tieto kategórie listov: klíčne, asimilačné, listene, listence a kvetné listy. asimilačné listy, listene a kvetné listy. klíčne, asimilačné, listene a kvetné listy. asimilačné, listene a listence.

Pre mezofyl (strednú časť) monofaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým. nie je diferencovaný. sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky. na jeho hornej aj spodnej časti sú prieduchy.

Pre mezofyl (strednú časť) bifaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým. nie je diferencovaný. sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky. prieduchy prevládajú na jeho spodnej časti.

Ak je čepeľ listu rozdelená na tri a viac samostatných častí, ide o: delenú čepeľ. zložený list. list s odnoženou žilnatinou. sperené listy.

Jednodomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety. majú iba samčie kvety. sú obojpohlavné. majú iba samičie kvety.

Dvojdomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety. majú iba samčie alebo samičie kvety. sú obojpohlavné. rastú na dvoch rôznych stanovištiach.

Ak má kvet okvetie, znamená to, že: mu chýba kalich. jeho kvetné obaly tvorí kalich a koruna. jeho kvetné obaly nie sú rozlíšené. jeho kvety vytvárajú súkvetie.

Ak kvet nemá rozlíšené kvetné obaly, ide o: perigon. okvetie. vývojovo staršiu čeľaď. vývojovo mladšiu čeľaď.

Medzi strapcovité súkvetia patrí: okolík. závinok. hlávka. jahňada.

Medzi vrchlíkovité súkvetia patrí: závinok. klas. kosáčik. jahňada.

Štvorpočetný kvet, plod šešula alebo šešuľka je charakteristickým znakom čeľade: lipnicovité. kapustovité. mrkvovité. iskerníkovité.

Jednoduchý alebo zložený okolík s drobnými najčastejšie bielymi kvetmi a plody dvojnažky sú charakteristickými znakmi čeľade: bôbovité. kapustovité. mrkvovité. iskerníkovité.

Súmerný kvet tvorený strieškou, krídlami a člnkom, plody struky sú charakteristickými znakmi čeľade: astrovité. kapustovité. mrkvovité. bôbovité.

Súkvetie úbor, ktoré robí dojem jedného kvetu a plody nažky často s lietacím zariadením sú charakteristickými znakmi čeľade: atrovité. mrkvovité. ľuľkovité. iskerníkovité.

Najstaršiu skupinou výtrusných cievnatých rastlín sú: pečeňovky. ryniorasty. plavúňorasty. zelené riasy.

V ktorej skupine výtrusných rastlín prevláda gametofyt nad sporofytom?. machorasty. plavúňorasty. ryniorasty. prasličkorasty.

Lupeňovitá stielka je charakteristickým znakom: plavúňov. machov. pečeňoviek. ryniorastov.

Izomorfná rodozmena je charakteristická pre: riasy. ryniorasty. machorasty. plavúňorasty.

Heteromorfná rodozmena znamená, že: gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia. gametofyt nie je viditeľný. líšia sa samčie a samičie výtrusy. pohlavná generácia je odlišná od nepohlavnej.

Izomorfná rodozmena znamená, že: rastlina nemá vo svojom životnom cykle gametofyt. gametofyt a sporofyt sa morfologicky nelíšia. rastlina produkuje iba izogaméty. gametofyt aj sporofyt sú haploidné generácie.

Zárodočníky (archegóniá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín. samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín. útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku. útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.

Plemenníčky (anterídiá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín. samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín. útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku. útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.

Samičí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: anterídium. archegónium. zárodočník. plemenníček.

Samčí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: zárodočník. plemenníček. anterídium. archegónium.

Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje výtrusy?. diploidná. haploidná. gametofyt. sporofyt.

Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje gaméty?. sporofyt. diploidná. haploidná. gametofyt.

V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samčie gaméty?. vo výtrusnici. v plemenníčku. v zárodočníku. v anterídiu.

V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samičie gaméty?. v zárodočníku. v anterídiu. vo výtrusnici. v plemenníčku.

V ktorej časti tela výtrusných rastlín prebieha meióza?. vo výtrusnici. v zárodočníku. v plemenníčku. na prvoklíku alebo prvoraste.

Telo ryniorastov tvorili: telómy, mezómy a rizomoidy. telómy, nódiá a internódiá. mezómy, intermezómy a rizomoidy. nódiá, internódiá, rizomoidy a telómy.

Plavúňorasty charakterizuje: plazivá, vidlicovito rozkonárená stonka. redukovaná stonka s praslenovitými listami. umiestnenie výtrusníc na rube listov. lupeňovitá stielka.

Pre prasličkorasty sú charakteristické znaky: článkovaná, praslenovito rozkonárená stonka. dlhé konárikovité listy. šupinovité listy na báze zrastené do pošiev. výtrusnice usporiadané na vrchole stonky do klasov.