BIO 426-450

426. Ktoré tvrdenie o eukaryotických chromozómoch je pravdivé?. eukaryotické chromozómy sú spravidla cirkulárne. štruktúrne sa podobajú prokaryotickým chromozómom, ale eukaryotické sú lineárne. sú chránené jadrovým obalom, na rozdiel od prokaryotických chromozómov. je v nich sústredená takmer celá genetická informácia bunky. sú tvorené lineárnymi molekulami RNA. do dcérskych buniek sa prenášajú ako homologické páry. v eukaryotickej bunke nemôže nastať zmena v počte chromozómov. podľa počtu, tvaru a druhu chromozómov je možné určiť k akému živočíšnemu druhu patrí bunkа.

427. Ktoré tvrdenie o chromozómoch nie je pravdivé?. vzhľad chromozómov sa počas bunkového cyklu mení. miera špiralizácie chromatínu ovplyvňuje vzhľad chromozómov. aktívne chromozómy / časti chromozómov sú dešpiralizované. špiralizované chromozómy sú kratšie a tenšie než nešpiralizované. najviditeľnejšie sú počas metafázy. centroméra je primárna konstrikcia chromozómu, nachádzajúca sa najčastejšie v distálnej alebo terminálnej oblasti chromozómu. podľa polohy centroméry je možné chromozómy rozdeliť do štyroch kategórií. primárna konstrikcia chromozómu sa volá satelit.

428. Ktoré z termínov opisujú štruktúry eukaryotických chromozómov?. centrozóm. centroméra. teloméry. satelit. chromatín. centroméra, teda sekundárna konstrikcia. teloméry, teda centrálne časti chromozómov. chromatída.

429. Aký materiál je možný použiť na chromozómovú analýzu?. periférna krv. sval. vzorka odobratá len žijúcemu pacientovi. biopsiu tkaniva. krv. krvné sérum alebo plazma. erytrocyty. biopsiu nádoru.

430. Ktoré tvrdenie o klonoch je pravdivé?. vznikli meiózou. pri klonovaní vznikne z heterozygotného jedinca homozygotný. vznikajú nepohlavným rozmnožovaním. vznikajú nepohlavným rozmnožovaním, ako je napr. meióza. v klonoch nemôžu nastať genotypové zmeny, napr. v dôsledku mutácie. klony sú tvorené genotypovo rovnakými bunkami alebo organizmami. klony môžu vzniknúť mitózou. klony môžu vzniknúť nepriamym delením.

431. Aké sú hlavné rozdiely medzi mitózou a meiózou?. mitóza je priame a meióza nepriame delenie. meióze predchádza interfáza, mitóze nie. pri meióze vzniknú štyri bunky s rovnakým počtom chromozómov ako mala materská pri mitóze len dve. pri mitóze nedochádza a pri meióze dochádza k redukcii počtu chromozómov. meióza zvyšuje variabilitu vznikajúcich somatických buniek. meióza sa nazýva redukčné delenie, pretože vznikajúce štyri bunky majú menší objem než materská. medzi meiózou a mitózou nie je žiadny rozdiel, obe sú nepriame delenia. mitózou sa hlavne delia somatické bunky, meiózou vznikajú pohlavné bunky.

432. Šimpanz, evolučne najbližší príbuzný človeka, má v genóme 48 chromozómov. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé?. ich spermie a vajíčka obsahujú 24 chromozómov. ich zygoty majú tesne po oplodnení 24 chromozómov, ktoré sa v prvých štádiách brázdenia endoreduplikujú, aby bol v celom organizme zachovaný počet chromozómov 48. v diferencovaných erytrocytoch majú 48 chromozómov. ich gaméty vznikajú rovnakým spôsobom ako gaméty u ľudí. v telových bunkách majú 48 chromozómov. v telových bunkách majú dvakrát toľko chromozómov než v pohlavných bunkách. v pohlavných bunkách majú o polovicu menej chromozómov než v somatických bunkách. ich spermie a vajíčka obsahujú 23 chromozómov.

433. Ktoré tvrdenie sú pre Mendelove zákony a mendelistickú dedičnosť pravdivé?. sú to zákony pre dedičnosť kvalitatívnych znakov. základnou metódou štúdia mendelistickej dedičnosti je hybridizácia, teda nepohlavné kríženie. potomok vzniknutý krížením sa nazýva hybrid. vieme ich uplatniť na všetky znaky, ktoré sú geneticky podmienené. vďaka Mendelovým zákonom je možné odhadnúť, koľko krížencov vznikne v nasledujúcej generácii. čím väčší súbor krížencov sa analyzuje, tým budú predikcie založené na Mendelových zákonoch presnejšie. pomocou Mendelových zákonov vieme vypočítať alelické frekvencie v populácii. Mendel pri svojich experimentoch používal čisté línie, teda heterozygotné pre každý sledovaný znak.

434. Aké sú hlavné genetické rozdiely medzi monogénnymi a polygénnymi znakmi?. pre oba typy platí, že sú geneticky podmienené. oba typy znakov sú geneticky podmienené, teda v type ich dedičnosti nie je žiadny rozdiel. monogénové znaky sú podmienené jedným génom s minoritným účinkom. manifestácia polygénneho znaku je podmienená interakciou viacerých génov s minoritným účinkom, avšak jednotlivé alely podieľajúce sa na tvorbe znaku majú spravidla negatívne dominantný efekt. monogénne znaky sú kvantitatívne a polygénne sú hlavne kvalitatívne. líšia sa typom variability, pre monogénne znaky je typickejšia variabilita s prechodmi, a pre polygénne znaky kontinuálna variabilita. monogénne znaky sú geneticky podmienené, polygénne znaky sú podmienené jedným génom a vplyvom prostredia. Mendelove zákony sa dajú uplatniť aj na monogénne aj na polygénne znaky.

435. Ktoré z nasledujúcich tvrdení nie sú pravdivé?. rodičovská generácia sa označuje symbolom P. pri krížení, generácia potomkov, ktorá vznikla krížením geneticky identických rodičov sa nazýva filiálna a je spravidla homozygotná. alela môže byť vzhľadom k iným alelám len dominantná alebo len recesívna. iný názov pre kodominanciu je intermediarita. úplná dominancia nie je to isté ako kodominancia. pri neúplnej dominancii sa heterozygot fenotypicky odlišuje od homozygotov. úplne dominantná alela prekrýva prejav recesívnej, pretože sa napr. z recesívnej alely neprodukuje funkčný produkt. základom genetickej analýzy nie je určenie vzájomného vzťahu rozdielnych alel toho istého génu.

436. Pri dihybridnom krížení dvoch heterozygotov pre oba znaky: sa tvoria štyri typy gamét. sa vzniknuté gaméty môžu voľne kombinovať' a môže vzniknúť až 16 rôznych genotypov. pri úplnej dominancii bude celkový genotypový štiepny pomer 1:2:1 a fenotypový štiepny pomer 3:1. sa alely pre dané znaky nezávisle kombinujú. môžu vzniknúť tzv. šľachtiteľ'ské novinky. môžu vzniknúť aj jedinci s rovnakými vlastnosťami, aké mali rodičia. pri zameraní sa len na jeden znak, platia pri úplnej dominancii fenotypové štiepne pomery 3:1. sledujeme u hybridov súčasné vyštiepovanie dvoch sledovaných znakov.

437. Spätné kríženie je: kríženie heterozygota s homozygotom. kríženie heterozygota s dominantným homozygotom. kríženie heterozygota s recesívnym homozygotom. testovacie kríženi. nevhodné pri zisťovaní neznámych genotypov. krížením heterozygota s recesívnym homozygotom vznikajú jedinci, ktorí sú fenotypovo identickí. testovacie, ak sa kríži heterozygot s dominantným homozygotom. krížením heterozygota s dominantným homozygotom vznikajú jedinci, ktorí sú genotypovo aj fenotypovo identický.

438. Pre neúplnú dominanciu platí: fenotypové štiepne pomery sú rovnaké ako pri úplnej dominancii. genotypové štiepne pomery sú rovnaké ako pri úplnej dominancii. heterozygoti sú fenotypovo zhodní s jedným z rodičov. heterozygot nie je fenotypovo rozoznateľný od dominantného homozygota. alely Iᴬ a Iᴮ v systéme AB0 sú neúplne dominantné. genotypové štiepne pomery sú 1:2:1. fenotypové štiepne pomery sú 1:2:1. môže to byť intermediarita.

439. Ktoré tvrdenia sú pravdivé?. alela Iᴬ je kodominantná voči alele i. krvný systém AB0 je geneticky podmienený. pri pokusných kríženiach nie je od seba možné odlíšiť intermediaritu a kodominanciu. Mendelové zákony môžeme uplatniť len pri diploidných cicavcoch. Mendelistická dedičnosť sa týka génov lokalizovaných na autozomóch. ak krížime dvoch heterozygotov, ich potomstvo môže mať genotypy homozygotné alebo heterozygotné, a to s pravdepodobnosťou 1:1. ak sú obaja rodičia heterozygotní pre sledovaný znak, nie je možné, aby všetky ich spoločné deti boli recesívni homozygoti. F1 označujeme prvú generáciu čistých línií.

440. Gonozómy: sú všetky chromozómy v pohlavných bunkách. sa nachádzajú len v pohlavných bunkách. ich prítomnosť / neprítomnosť v genóme určuje chromozómové pohlavie. sú pohlavné chromozómy, na ktorých sa nachádzajú gény výlučne podmieňujúce rozvoj sexuálnych znakov. sú u synov výlučne dedené od otca. sú nehomologické chromozómy, preto sa počas meiózy nepárujú. sú chromozómy, ktorých všetky aneuploidie sú nezlúčiteľné so životom. sú u ľudí X a Y, pri čom muži sú heterogametné pohlavie.

441. Čo vyjadruje zápis AAXX?. označenie heterogametného pohlavia. označenie, že bunky obsahujú dva kompletné súbory autozómov a jeden pár pohlavných chromozómov. zápis pre bunky samičieho pohlavia u ľudí. zloženie genómu somatickej bunky. označenie homogametného pohlavia, napr. samičky motýľa. označenie hemizygota. označenie homogametného pohlavia, napr. samčeka holuba. označenie pohlavia produkujúceho len jeden typ gamét.

442. Ktoré tvrdenie o gonozómoch človeka je pravdivé?. na Y a X chromozóme sa nenachádzajú rovnaké gény. na X a Y chromozóme sú homologické časti. nachádzajú sa v gamétach. nachádzajú sa v somatických bunkách. u ľudí sa nenachádzajú v erytrocytoch. mutácie v nich sú dedičné, ak sú v gametických bunkách. na rozdiel od mutácií v autozómoch, mutácie gonozómov sú dedičné. strata Y chromozómu pri delení buniek je letálna.

443. Pre reciproké kríženie platí: s reciprokým krížení dostaneme iné genotypové a fenotypové pomery. môže sa objaviť dedičnosť krížom. môže sa objaviť uniformita hybridov, pri čom nezáleží či otec alebo matka nesú recesívnu alelu. je to kríženie dvoch rozdielnych genotypov, pri ktorom sa rodičovskí partneri zamieňajú vo funkcii otca a matky. môže sa objaviť dedičnosť krížom, teda samčekovia zdedia vlastnosti po otcovi a samičky po matke. môže sa objaviť uniformita krížencov, teda všetko potomstvo je fenotypovo rovnaké. aby sa prejavila dedičnosť krížom, musí mať pohlavie typu XX dve recesívne alely a pohlavie XY dominantnú alelu. muž nikdy neodovzdá dcéram genetickú informáciu na pohlavných chromozómoch.

444. Čo vyplýva z experimentov T.H. Morgana?. prokaryotické chromozómy sú cirkulárne. eukaryotické chromozómy sú lineárne. gény sú lineárne uložené na chromozómoch. vyvrátenie Mendelových zákonov. väzba génov sa týka génov lokalizovaných na rovnakom chromozóme. gény vo väzbovej skupine sa nachádzajú na rovnakom chromozóme. gény vo väzbe sa dedia spoločne. medzi homologickými chromozómami môže prebehnúť crossing-over.

445. Čo platí o väzbe génov?. neovplyvňuje gény na rôznych chromozómoch. pri úplnej väzbe, heterozygot tvorí len dva typy gamét vzhľadom na sledované znaky kódované génmi na rovnakom chromozóme. pri génoch na rôznych chromozómoch platí voľná kombinovateľnosť génov. neúplná väzba zabraňuje prebehnutiu crossing-overu počas meiózy. pri neúplnej väzbe heterozygot tvorí jeden typ gamét. pri úplnej väzbe sa v potomstve objavujú len jedince s fenotypom rovnakým, aký mali rodičia. pri neúplnej väzbe sa v potomstve neobjaví jedinec s fenotypom, aký mali rodičia. pravdepodobnosti vzniku jednotlivých typov gamét sú rovnaké.

446. Crossing-over: nevplýva na variabilitu genetickej informácie v populácіi. prebieha počas meiózy, čo je priame delenie buniek. umožňuje vznik novej genetickej informácie. väzbové gény podstupujú crossing-over častejšie, ako gény na vzdialených koncoch chromozómu. vzdialenosť medzi génmi na jednom chromozóme neovplyvňuje frekvenciu crossing-overu. je to výmena úsekov medzi chromozómami. vytvorí s vysokou pravdepodobnosťou zdvojenie génov v chromozóme za sebou. znižuje variabilitu genetickej informácie.

447. Gény HLA kódujú proteíny hlavného histokompatibilného komplexu. Pri pokusnom krížení sa detegovali nasledovné frekvencie rekombinantov: 22% A- B rekombinantov, 5% B - C rekombinantov, 13% A – C rekombinantov. Určite poradie HLA lokusov A, B a C na základe miery rekombinácie. poradie lokusov je B-C-A. poradie lokusov je A-C-B. poradie lokusov je A-B-C. lokus C je pravdepodobne bližšie k lokusu B, než k lokusu A. poradie lokusov je B-A-С. lokus C je rovnako vzdialený od lokusu B a A. na základe frekvencie rekombinantov nie je možné určiť poradie lokusov. lokus A je bližšie k lokusu C, než k lokusu B.

448. Ktoré tvrdenia sú pravdivé?. mitochondriálna DNA je väčšinou cirkulárna. niektoré proteíny sú syntetizované výlučne v mitochondriách. všetky kodóny v mitochondriálnej a genomickej DNA sa čítajú rovnako. v diploidných bunkách sú dve kópie mitochondriálnej DNA. mitochondriálna DNA sa neprenáša do ďalšej generácie buniek, ale je kódovaná v NOR oblasti. mitochondriálna DNA nie je esenciálna pre prežívanie cicavčích buniek. transkripty mitochondriálnych génov sú transportované do cytoplazmy, kde dochádza k ich translácii. dedičnosť znakov podmienených mimojadrovými génmi sa odlišuje od jadrovej dedičnosti, prenášajú sa len znaky na samčích mitochondriách.

449. Ktoré faktory / javy spôsobujú alebo ovplyvňujú dedičnú variabilitu?. nepohlavné rozmnožovanie. crossing-over počas mitózy. splynutie vajíčka a spermie, pri čom vzniká zygota. segregácia chromozómov počas meiotického delenia. náhodné zmeny kvality alebo kvantity genetickej informácie. faktory vonkajšieho prostredia. faktory spôsobujúce nededičnú variabilitu. prenos mitochondriálnej DNA z materských buniek do dcérskych buniek.

450. Čo platí o geneticky podmienených znakoch?. pre kvantitatívne znaky je typická alternatívna premenlivosť. variabilita kvantitatívnych znakov môže byť graficky vyjadrená Gaussovou krivkou. aktívne alely polygénne podmienených znakov majú najčastejšie aditívny účinok. pri genetických analýzach kvantitatívnych znakov sa uplatňujú matematické metódy. kvalitatívne znaky majú presne vymedzené fenotypové kategórie. neutrálne alely génov s majoritným účinkom majú minimálny vplyv na vývin fenotypu. variabilita kvantitatívnych znakov môže byť tvorená veľkým počtom genotypov. vplyv prostredia je pre monogénne podmienené kvalitatívne znaky zanedbateľ'ný.