Sladičorasty sú charakteristické: redukovanou stonkou a veľkými, často zloženými listami listami vyrastajúcimi priamo z podzemku umiestnením výtrusníc na rube listov rozhadzovačmi výtrusníc (hapterami).
Pre rodozmenu semenných rastlín platí: je zastretá gametofyt stratil svoju fyziologickú samostatnosť je rôznovýtrusná nemajú žiadnu rodozmenu, rozmnožujú sa semenami.
Do oddelenia borovicorastov patria triedy: ihličnany cykasy ginká cyprusy.
Ginko dvojlaločné charakterizujú znaky: výrazné brachyblasty plod – semenná kôstkovica plod – šišková bobuľa vidlicovitá žilnatina.
Vzpriamené šišky na konároch, ktoré sa po dozretí rozpadajú na strome, sú charakteristické pre: smrek obyčajný jedľu bielu smrekovec opadavý borovicu lesnú.
Šišky visiace z konárov nadol, po dozretí sa nerozpadajú, hnedočervená rozpukaná kôra a
pichľavé štvorhranné ihlice sú charakteristické pre: borovicu lesnú jedľu bielu smrek obyčajný smrekovec opadavý.
Sezónne opadavé ihličie, ktoré vyrastá vo zväzočkoch z brachyblastov je charakteristickým
znakom pre: smrek pichľavý borovicu hladkú borievku obyčajnú smrekovec opadavý.
Jedovatý ihličnan s obsahom alkaloidu taxínu, ktorý tvorí semenné bobule s dužinatým
červeným mieškom je: tis obyčajný borievka obyčajná tuja západná smrekovec opadavý.
Ihličnan, ktorého plody – šiškové bobule sú vhodné na výrobu destilátov je: tuja západná tis obyčajný borievka obyčajná borovica hladká.
Vývojovo staršie - pôvodné rastliny sú z hľadiska počtu kvetných častí: trojpočetné štvorpočetné päťpočetné mnohopočetné.
K vývojovo starším – pôvodným znakom kvetu patria: acyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku acyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku cyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku cyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku.
Ktorý rastlinný orgán vyrastá zo semena pri klíčení ako prvý? list, aby mohla čím skôr začať fotosyntéza koreň, aby mladá rastlinka mohla čerpať vodu stonka, ktorá nesie listy súčasne koreň aj stonka.
Ktoré rastlinné orgány sa vyživujú výlučne heterotrofne? klíčne listy a stonka korene a semená kvety a plody listy mäsožravých rastlín.
Z ktorej časti kvetu vzniká po oplodnení plod? z tyčiniek zo semenníka piestika z vajíčka a zárodočného mieška zo samičej bunky – oosféry.
Čo znamená okvetie? nerozlíšený kvetný obal tvorený okvetnými lístkami pestro vyfarbené kvetné obaly lákajúce hmyz časť kvetu, z ktorej vyrastajú ostatné kvetné časti ochranné kvetné obaly spravidla zelenej farby.
Opelenie u krytosemenných rastlín znamená: prenesenie peľu z peľnice na bliznu piestika prenesenie peľu na vajíčko zachytenie peľu na semene splynutie peľu a vajíčka.
Oplodnenie u rastlín znamená: prenesenie peľu zo samčieho kvetu na samičí splynutie samčích a samičích pohlavných orgánov splynutie peľu a semena splynutie pohlavných buniek.
Piestik je rozlíšený na časti: blizna, nitka, semenník čnelka, peľnica, nitka blizna, čnelka, semenník nitka a peľnica.
K suchým pukavým plodom patria: struk, zrno, nažka malvica, nažka, šešuľa zrno, tobolka, malvica struk, tobolka, šešuľa.
K suchým nepukavým plodom patria: nažka, oriešok, zrno struk, nažka, zrno malvica, oriešok, šešula nažka, oriešok, tobolka.
Semeno rastliny vzniká po oplodnení premenou: semenníka vajíčka peľového zrnka zárodočného mieška.
Po oplodnení krytosemennej rastliny sa vajíčko mení na: zárodok plod semeno zygotu.
Po oplodnení nahosemennej rastliny nastáva premena: samičej šištičky na drevnatú šišku vajíčka na šišku vajíčka na semeno oosféry na zygotu a neskôr na zárodok.
Dvojité oplodnenie magnóliorastov znamená že: vznikne zygota a triploidný endosperm sa na oplodnení zúčastňujú dve spermatické bunky sa na oplodnení zúčastňujú dve vajcové bunky vzniknú dve zygoty.
Pri borovicorastoch sa na oplodnení zúčastňujú: jedna spermatická bunka a oosféra dve spermatické bunky a dve vajcové bunky dve spermatické bunky, oosféra a zárodočný miešok jedna spermatická bunka a dve oosféry.
Výživu pre zárodok borovicorastov v semene zabezpečuje: primárny diploidný endosperm sekundárny diploidný endosperm haploidný primárny endosperm triploidný endosperm.
Výživu pre zárodok magnóliorastov v semene zabezpečuje: primárny haploidný a sekundárny diploidný endosperm primárny diploidný endosperm a triploidný perisperm sekundárny diploidný endosperm a triploidný perisperm triploidný endosperm a diploidný perisperm.
Kvetný vzorec slúži na vyjadrenie: obrazu kvetu súmernosti kvetu pohlavnosti počtu kvetných častí.
V systematickej botanike používame na grafické vyjadrenie stavby kvetu: kvetný vzorec kvetný diagram kvetnú symboliku kvetnú schému.
V systematickej botanike používame na symbolické vyjadrenie stavby kvetu: kvetnú symboliku kvetnú schému kvetný vzorec kvetný diagram.
Fosforylácia je: uvoľňovanie energie z ATP svetelná fáza fotosyntézy premena CO2 na glukózu proces tvorby ATP.
Produktom anaeróbneho dýchania (anaeróbnej glykolýzy) je: cukor hroznový galaktóza kyselina pyrohroznová alkohol.
Obdobie vegetačného pokoja rastlín sa nazýva: hybernácia etiolizácia fotoperióda dormancia.
Výsledkom oxidatívnej fosforylácie je: kyslík oxid uhličitý voda ATP.
Produktom syntetickej fázy fotosyntézy je: glukóza a ATP glukóza a kyslík glukóza a voda ATP a oxid uhličitý.
Aký je rozdiel medzi fotosyntézou a dýchaním? fotosyntéza prebieha u rastlín cez deň a dýchanie v noci fotosyntéza je asimilačný dej a dýchanie disimilačný fotosyntéza predstavuje dýchanie rastlín energia sa pri fotosyntéze spotrebúva a pri dýchaní uvoľňuje.
V listoch rastlín, ktoré majú prirodzenú červenú farbu prebieha fotosyntéza: menej intenzívne ako v zelených listoch intenzívnejšie ako v zelených listoch rovnako ako v zelených listoch neprebieha vôbec.
Rodozmena je: striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie striedanie výtrusov a semien u rastlín vývin rastliny od zygoty po semeno životný cyklus pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín.
Gametofyt u machorastov predstavuje: pohlavnú generáciu, ktorá tvorí gaméty pohlavnú generáciu, ktorá tvorí výtrusy haploidnú generáciu generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky.
Sporofyt u machorastov predstavuje: nepohlavnú generáciu, ktorá je diploidná nepohlavnú generáciu, ktorá je haploidná generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky generáciu, ktorá nesie výtrusnice a tvorí výtrusy.
Čo označuje pojem stielka? nediferencované alebo málo diferencované telo rastlín, húb a lišajníkov podhubie pokožku nižších rastlín je to synonymum pre riasy.
Ktorými fázami rastu prechádzajú rastliny počas ontogenézy? meristematickou (embryonálnou) predlžovacou diferenciačnou (rozlišovacou) kulminačnou.
Na pohlavnom rozmnožovaní rastlín sa podieľajú: gaméty hľuzy poplazy semená.
Nepohlavné rozmnožovanie rastlín sa môže uskutočniť prostredníctvom: odrezkov semien výtrusov – spór cibuliek.
Počas ontogenézy rastlín sa striedajú základné fázy: vegetatívna, reprodukčná a dormantná embryonálna, vegetatívna a dormantná embryonálna, rastová a rozmnožovacia klíčenia, rastu, reprodukcie a starnutia.
Aké využitie má agar – produkt červených rias? v mikrobiológii pri kultivácii mikroorganizmov v potravinárskom, priemysle na výrobu želatíny v stavbárskom priemysle na lisovanie kvádrov je to prudko jedovatá látka.
Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická umiestnením výtrusníc na rube listu? machorasty sladičorasty prasličkorasty a plavúňorasty pečeňovky a paprade.
Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická plazivou, vidlicovito rozkonárenou stonkou
s hustými drobnými lístkami? plavúne prasličky paprade sladiče.
Ktorý z našich pôvodných ihličnanov obsahuje jedovatý alkaloid taxín? borievka obyčajná smrekovec opadavý tis obyčajný borovica limbová.
Vyberte správne, ktoré z uvedených čeľadí patria medzi jednoklíčnolistové rastliny: lipnicovité, ľaliovité, vstavačovité, kosatcovité bôbovité, kosatcovité, iskerníkovité, kapustovité vstavačovité, kapustovité, astrovité, bôbovité iskerníkovité, ľaliovité, astrovité, magnóliovité.
Vyberte, v ktorej z možností sú správne uvedené charakteristické znaky čeľade: bôbovité – plodom je struk, semená sú bohaté na bielkoviny astrovité – kvety sú drobné, usporiadané do súkvetia úbor lipnicovité – stonku tvorí steblo, plodom sú zrná v klasoch kapustovité – majú štvorpočetný kvet, plodom sú šešule.
Gén predstavuje: úsek molekuly DNA, ktorá kóduje úplnú genetickú informáciu o znaku poradie aminokyselín, ktoré tvoria bielkovinu jedno vlákno DNA, ktoré tvorí chromozóm základnú funkčnú jednotku dedičnosti.
Základnou morfologickou štruktúrou chromozómu (chromatínu) je: centrozóm nukleozóm nukleoid chromatínové vlákno.
Konkrétne miesto génu na chromozóme sa nazýva: alela centrozóm lokus centriola.
Aký je vzťah medzi génom a alelou? alela je konkrétna forma génu alela je tvorená dvomi génmi gén určuje podobu alely sú to synonymá.
Kvantitatívne znaky sú podmienené: génmi malého účinku a vplyvom prostredia génmi veľkého účink len vplyvom prostredia polygénmi a faktormi vonkajšieho prostredia.
Kvalitatívne znaky sú podmienené: génmi veľkého účinku génmi malého účinku vplyvom prostredia kombináciou génov a faktorov prostredia.
Polygénny systém podmieňuje vznik znakov: kvantitatívnych ktoré sú merateľné (napr. výška, úžitkové vlastnosti) ktoré sa vo fenotype vôbec neprejavia ktorých výslednú podobu ovplyvňujú aj faktory vonkajšieho prostredia.
Fenotyp predstavuje: súbor všetkých znakov organizmu súbor všetkých alel v bunke konkrétnu podobu znaku pohlavné rozlíšenie organizmu.
Aký je rozdiel medzi chromozómom v metafáze a interfáze? v metafáze obsahuje aj bielkoviny, v interfáze ho tvorí iba DNA v metafáze je špiralizovaný a v interfáze dešpiralizovaný v metafáze je dvojchromatidový, v interfáze vždy jednochromatidový nie je medzi nimi rozdiel, je to stále ten istý chromozóm.
Pre karyotyp človeka platí: je to chromozómová mapa jednej bunky je to súbor chromozómov somatickej bunky tvorí ho 23 párov chromozómov je to súbor chromozómov pohlavnej bunky.
Crossing-over je proces: redukčného delenia pohlavnej bunky pri ktorom dochádza k rekombinácii génov medzi homologickými chromozómami vzniku nového chromozómu s rekombinovanou zostavou génov ktorý prebieha počas profázy I. redukčného delenia.
Čím sa líši anafáza meiózy I. od anafázy mitózy? v meióze sa k pólom bunky rozchádzajú jednochromatidové chromozómy chromozómy počas meiózy I. zostávajú dvojchromatidové v anafáze meiózy sa chromozómy nerozštiepia chromozómy sa počas meiózy I. dešpiralizujú skôr.
Chromozómová mapa vyjadruje: relatívne vzájomné usporiadanie génov na chromozóme poradie, vzájomnú polohu a umiestnenie génov na chromozóme súbor všetkých chromozómov v bunke počet a tvar nukleotidov v chromozóme.
Človek má nasledovný počet chromozómov: 46 23 párov 23 párov autozómov plus 2 pohlavné chromzómy 22 párov autozómov a 1 pár heterochromozómov.
Počet chromozómov človeka je: 23 23 párov 48 48 párov.
Genetický význam meiózy spočíva v: redukcii počtu chromozómov na polovicu pri vzniku gamét náhodnej kombinácii chromozómov matky a otca v gamétach, čo zvyšuje genetickú variabilitu možnosti výmeny častí génov (rekombinácia) medzi homologickými chromozómami, čo zvyšuje genetickú variabilitu presnom rozdelení génov do buniek potomkov, čím sa zachováva genetická informácia.
Prekríženie (crossing over) v procese meiózy môže nastať: len medzi homologickými chromozómami aj medzi nehomologickými chromozómami len v interfáze bunkového cyklu len v profáze prvého meiotického delenia.
Pre homologické chromozómy platí: majú rovnaký genetický obsah, štruktúru a tvar sú to párové chromozómy jeden od otca, druhý od matky je to súbor chromozómov od jedného rodiča sú to pohlavné chromozómy.
Ktoré vnútrobunkové štruktúry obsahujú vlastnú DNA? Golgiho aparát a mitochondrie Endoplazmatické retikulum a vakuoly mitochondrie a plastidy plazmidy a Golgiho aparát.
Mimojadrová dedičnosť u živočíchov je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky DNA v jadierku DNA v chloroplastoch DNA v mitochondriách.
Mimojadrová dedičnosť u rastlín je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky a DNA v chloroplastoch DNA v jadierku a cytoplazme DNA v chloroplastoch a mitochondriách iba DNA v plastidoch.
V organizme sa vyskytujú nasledovné typy RNA: genómová, mediátorová , transférová génová, transformačná, mediátorová mediátorová , transférová, ribozómová translačná, jednovláknová a dvojvláknová.
Ktorá z možností uvádza správne komplementaritu dusíkatých báz? A-T, C-G A-C, T-G A-U, G-C A-G, U-C.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza adenín priradí v druhom
reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín guanín tymín uracil.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza guanín priradí v druhom
reťazci komplementárny nukleotid s bázou: tymín uracil cytozín adenín.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza cytozín priradí v druhom
reťazci komplementárny nukleotid s bázou: uracil adenín guanín tymín.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza tymín priradí v druhom
reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín guanín adenín uracil.
Ktorý nukleotid je v RNA namiesto tymínu? guanín uracil cytozín adenín.
Koľko nukleotidov tvorí kodón? 2 3 4 5.
Koľko je STOP kodónov ? 1 2 3 4.
Koľko je iniciačných kodónov? 1 2 3 4.
Jediný univerzálny štartovací kodón pri expresii genetického kódu je: AUG AGU UAG GUA.
Ak jedno vlákno DNA tvoria nukleotidy s bázami A-C-G-G-T-A, potom nukleotidové
usporiadanie druhého vlákna je: G-T-C-C-A-G T-G-C-C-A-T U-G-C-C-A-U T-G-C-C-U-T.
Po replikácii DNA vznikne podľa matrice C-G-T-G-C-A vlákno: A-T-C-T-A-G G-C-A-C-G-U G-C-A-C-G-T G-C-U-C-G-T.
Aké poradie nukleotidov bude mať vlákno RNA, ktoré vzniklo podľa matrice A-G-C-G-G-T? T-C-G-C-C-A U-C-G-C-C-A U-C-G-C-C-U T-C-G-C-C-U.
Rozdiel medzi nukleotidmi DNA a RNA je v tom, že: v DNA je pentóza deoxyribóza a v RNA je hexóza ribóza DNA obsahuje pentózu deoxyribózu a RNA ribózu DNA obsahuje dusíkatú bázu tymín a RNA uracil v DNA je adenín komplementárny s uracilom a v RNA s tymínom.
Pri syntéze DNA alebo RNA sa nové vlákno tvorí podľa princípu: komplementarity kombinatoriky doplnkovosti štatistiky.
Ktoré dusíkaté bázy sú v DNA aj RNA? tymín, guanín, adenín guanín, adenín, cytozín adenín, cytozín, uracil uracil, guanín, cytozín.
Ktorými dusíkatými bázami sa DNA a RNA odlišujú? adenínom a guanínom tymínom a cytozínom cytozínom a uracilom tymínom a uracilom.
Podľa akej matrice vznikla časť vlákna m-RNA tvorená nukleotidmi s bázami C-U-U-A-G-A? G-T-T-U-C-U G-A-A-T-C-T G-A-A-U-C-U G-A-A-T-C-U.
Ak je poradie nukleotidov v antikodóne U-C-A, potom poradie nukleotidov v kodóne je: A-G-U T-G-U A-G-T A-C-U.
Časť vlákna molekuly DNA tvoria nukleotidy s poradím báz C-G-A-T-A-T. Aké je poradie
nukleotidov v zodpovedajúcej časti komplementárneho vlákna? A-G-U-A-U-A G-C-T-A-T-A G-C-U-A-U-A T-C-U-C-U-C.
494. Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, replikovaného podľa časti vlákna s nukleotidmi
T-T-A-G-C-A A-A-U-C-G-U U-U-T-C-G-T A-A-T-C-G-T U-U-A-C-G-A.
Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, ktoré vzniklo v S-fáze bunkového cyklu podľa
časti vlákna s nukleotidmi G-C-A-T-T-A C-G-U-A-A-U C-G-T-U-U-T C-G-T-A-A-T C-G-A-U-U-A.
496. Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA transkribovanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A-
T-T-G-C-A U-A-A-C-G-U T-A-A-C-G-T C-U-U-G-A-C U-T-T-G-C-U.
Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA prepísanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A-T -G- C-A-T C -U-G-A-C-U U-A -C-G-U-A T-A -C-G-T-A U -T-G-C-U-T.
Pri transkripcii vzniká podľa matrice tvorenej vláknom DNA druhé vlákno DNA vlákno m-RNA nový nukleotid vlákno aminokyselín.
Podľa matrice tvorenej vláknom DNA vznikne pri prepise vlákno m-RNA vlákno aminokyselín nový nukleotid druhé vlákno DNA.
Pri translácii vzniká: m-RNA podľa matrice DNA t-RNA podľa matrice m-RNA bielkovina podľa matrice m-RNA bielkovina podľa matrice t-RNA.
|
