Pri preklade sa syntetizuje: bielkovina podľa matrice t-RNA t-RNA podľa matrice m-RNA m-RNA podľa matrice DNA bielkovina podľa matrice m-RNA.
Ústredná dogma molekulovej biológie hovorí, že prenos genetickej informácie na molekulovej
úrovni prebieha: jedným smerom v troch procesoch – replikácia – transkripcia – translácia jedným smerom v troch procesoch – replikácia – translácia – transkripcia jedným smerom v dvoch procesoch –z DNA na RNA a z RNA na bielkovinu jedným smerom v dvoch procesoch –prepis a preklad.
Ak je poradie nukleotidov v kodóne A-U-G, potom poradie nukleotidov v antikodóne bude: C-A-U U-A-C U-T-C G-A-C.
Pri replikácii dochádza: k zdvojeniu genetickej informácie k syntéze molekuly DNA ku vzniku dvoch identických molekúl DNA ku vzniku m-RNA.
Proces, pri ktorom dochádza k zdvojeniu genetickej informácie sa nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z DNA na m-RNA sa nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z nukleových kyselín na
bielkovinu nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
Replikácia DNA v bunke sa deje: nepretržite len v S fáze bunkového cyklu len v M fáze len v meióze.
Pri transkripcii dochádza: k syntéze molekuly DNA k syntéze molekuly RNA podľa matrice DNA k prepisu genetickej informácie z DNA do m-RNA k prekladu genetickej informácie z m-RNA do poradia aminokyselín.
Transkripcia označuje: syntézu RNA podľa matrice DNA syntézu bielkovín podľa matrice m-RNA proces prepisu genetickej informácie z DNA do RNA proces prepisu genetickej informácie z kodónu do antikodónu.
Pri translácii dochádza: k prekladu genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia amiokyselín k syntéze bielkovín k syntéze molekúl m-RNA k prepisu genetickej informácie z DNA do RNA.
Translácia označuje: prepis genetickej informácie z DNA do m-RNA proces syntézy bielkovín ako zavŕšenie expresie génu preklad genetickej informácie z m-RNA do polypeptidového reťazca preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín.
Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný? jednu aminokyselinu kóduje viac kodónov genetický kód je zmutovaný jednu aminokyselinu kóduje vždy len jeden kodón každý triplet je tvorený tromi nukleotidmi.
Prokaryotické organizmy majú genetický materiál tvorený: jednou kruhovou makromolekulou RNA viacerými jednovláknovými molekulami DNA jednovláknovou molekulou DNA kruhovou dvojreťazcovou makromolekulou DNA, stabilizovanou bielkovinami.
Plazmidy sú: jednovláknové formy RNA v baktériách lineárne formy DNA v baktériách kruhové formy RNA v eukaryotických bunkách kruhové molekuly DNA v baktériách.
Základné zákony dedičnosti objavil Mendel krížením: hrachu ruží kukurice fazule.
Mendelove zákony (dedičnosť Mendelovho typu) platia len za predpokladu: ak jeden gén kóduje jeden znak ak sú rodičia homozygotní, jeden dominantne, druhý recesívne ak ide o autozómovú dedičnosť ak je pri súčasnom sledovaní viacerých znakov každý gén na inom chromozóme.
Alela je: mutácia génu konkrétna podoba génu delécia génu inzercia v géne.
Aké možnosti vzájomného vzťahu alel môžu nastať v zygote? dominancia recesivita kodominancia heterokodominancia.
Heterozygot je jedinec: s odlíšeným samčím alebo samičím pohlavím s dvomi rôznymi alelami pre určitý znak s dvomi a viacerými génmi pre určitý znak s rôznymi chromozómami v páre.
O dedičnosti s úplnou dominanciou hovoríme, keď: sú obidve alely v géne dominantné sa vo fenotype heterozygota prejaví iba dominantná alela sa v populácii neobjavujú recesívne znaky sa v genotype heterozygota stretnú dve dominantné alely.
Ak sa vo fenotype u heterozygota prejaví iba dominantná alela, ide o dedičnosť: intermediárnu s úplnou dominanciou s neúplnou dominanciou nehomologickú.
O dedičnosti s neúplnou dominanciou hovoríme, keď: sa v populácii neobjavujú recesívne znaky sa v genotype heterozygota stretne recesívna a dominantná alela sa vo fenotype heterozygota prejaví aj recesívna alela sa vo fenotype heterozygota prejavia obidve alely.
Ak sa vo fenotype u heterozygota prejavia obidve alely pre daný znak, ide o dedičnosť: dvojnásobnú zmiešanú s neúplnou dominanciou intermediárnu.
Symbolické označenie kríženia homozygota dominantného s heterozygotom je: aa x Aa AA x AB AA x Aa AA x ab.
Symbolické označenie kríženia homozygota recesívneho s heterozygotom je: aa x ab aa x Aa AA x Aa AA x AB.
Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie homozygota dominantného s heterozygotom AA x Aa AA x AB Aa x ab AABB x AaBb.
Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie heterozygota s homozygotom recesívnym AB x aa Aa x ab Aa x aa AaBb x aabb.
Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie dvoch heterozygotov AA x BB Aa x Aa Aa x Bb AaBb x AaBb.
Kodominancia znamená: že sa obidve alely prejavia vo fenotype s rovnakou intenzitou špecifický prípad neúplnej dominancie špecifický prípad úplnej dominancie úplné potlačenie prejavu recesívnej alely vo fenotype.
Ako sa prejaví vzťah alel vo fenotype heterozygota v prípade neúplnej dominancie? heterozygot má vlastný fenotyp, odlišný od oboch homozygotov fenotyp heterozygota je zhodný s fenotypom homozygota dominantného dominantná alela sa vo fenotype neprejaví vôbec v prípade úplnej dominancie heterozygot nevzniká.
Ak gén kóduje viac alel, napr. 3, označujeme ich: A,B,C A1, A2, A3 gén má vždy iba dve alely AA, aa, Aa.
Aký je fenotyp heterozygota v prípade úplnej dominancie? rovnaký ako fenotyp homozygota dominantného rovnaký ako fenotyp homozygota recesívneho odlišný od oboch homozygotov Aa.
Aký je fenotyp heterozygota v prípade neúplnej dominancie? Aa odlišný od oboch homozygotov zhodný s fenotypom homozygota dominantného zhodný s fenotypom homozygota recesívneho.
Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch rozdielnych homozygotov? Aa AA,Aa alebo aa AA alebo aa AB, Ab, aB alebo ab.
Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch heterozygotov AA, Aa alebo aa AA, Ab, aB alebo ab iba Aa iba AA alebo aa.
Pri krížení dvoch heterozygotov sa genotyp potomkov štiepi v pomere: 2:1 1:2:1 3:1 1:1.
Pri krížení homozygota s heterozygotom sa genotyp potomkov štiepi v pomere: 3:1 1:2:1 1:1 1:2.
Generácia potomkov bude uniformná vtedy, ak sú rodičia: obaja homozygoti recesívni obaja homozygoti dominantní obaja homozygoti, jeden recesívny a druhý dominantný obaja heterozygoti.
Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa líšia vtedy, keď: ide o dedičnosť s úplnou dominanciou ide o dedičnosť s neúplnou dominanciou ide o intermediaritu líšia sa vždy.
Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa zhodujú v prípade: dedičnosti s úplnou dominanciou dedičnosti s neúplnou dominanciou dihybridizmu nikdy nie sú v zhode.
Spätné kríženie - testovacie je kríženie: dvoch homozygotov dvoch heterozygotov homozygota dominantného s heterozygotom homozygota recesívneho s heterozygotom.
Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia
krížencov bielokvetých a heterozygotne červenokvetých rastlín? len červenú len bielu ružovú bielu alebo červenú.
Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia
krížencov bielokvetých a homozygotne červenokvetých rastlín? len červenú len bielu len ružovú bielu alebo červenú.
Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia
potomkov heterozygotne červenokvetých rastlín? červenú a bielu v pomere 3:1 červenú a bielu v pomere 1:1 červenú, ružovú a bielu v pomere 1:2:1 len červenú.
Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia
krížencov bielokvetých s heterozygotnými rastlinami? 100% ružovú bielu a červenú v pomere 1:1 bielu, ružovú a červenú v pomere 1:2:1 bielu a ružovú v pomere 1:1.
Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia
krížencov bielokvetých a červenokvetých rastlín? len červenú len bielu len ružovú bielu alebo červenú.
Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia
potomkov heterozygotných rastlín? červenú a bielu v pomere 3:1 červenú a bielu v pomere 1:1 červenú, ružovú a bielu v pomere 1:2:1 len červenú.
Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať
potomkovia bielej sliepky a čierneho kohúta? biele čierne šedé biele aj čierne.
Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať
kríženci heterozygotov? len šedé čierne a biele v pomere 1:1 čierne a biele v pomere 3:1 biele, šedé a čierne v pomere 1:2:1.
Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať
kríženci bielej sliepky a šedého kohúta? čierne a biele v pomere 3:1 biele a šedé v pomere 1:1 len šedé čierne, šedé a biele v pomere 1:2:1.
Genotypy krvných skupín v systéme AB0 sú tvorené: 2 alelami pre krvnú skupinu A a B 3 alelami pre krvnú skupinu A, B a 0 4 alelami pre krvnú skupinu A, B, AB a 0 2 alelami pre krvnú skupinu AB a 0.
Genotyp krvnej skupiny AB: tvorí kombinácia 2 alel pre krvnú skupinu A a B tvoria kodominantné alely A a B tvorí alela AB je heterozygot.
Genotyp pre krvnú skupinu A môže byť: heterozygot A0 heterozygot Aa homozygot dominantný AA homozygot recesívny aa.
Genotyp pre krvnú skupinu B môže byť: heterozygot B0 heterozygot Bb homozygot dominantný BB homozygot recesívny bb.
Môžu mať rodičia s krvnou skupinu A a B dieťa s krvnou skupinou AB? áno, môžu mať deti so všetkými krvnými skupinami áno, môžu mať iba deti so skupinou AB nie, môžu mať len deti so skupinami A alebo B nie, môžu mať len deti so skupinami A,B a 0.
Môžu mať rodičia s krvnými skupinami AB a 0 dieťa so skupinou AB? nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A alebo B nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A, B alebo 0 áno, môžu mať len deti so skupinami AB a 0 áno, môžu mať len deti so skupinou AB.
Môžu mať rodičia s krvnými skupinami A a 0 dieťa so skupinou 0? áno, ale len v prípade ak je rodič so skupinou A heterozygot áno, a to aj v prípade homozygotného rodiča so skupinou A nie, môžu mať len deti so skupinou A, lebo je dominantná nie, rodič so skupinou 0 je recesívny.
Môžu mať rodičia s krvnou skupinou B dieťa so skupinou 0? áno, lebo skupina 0 je všeobecný darca áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti nie, lebo alela pre skupinu B je vždy dominantná nie, dvaja rodičia so skupinou B môžu mať iba deti so skupinou B.
Môže mať dieťa s krvnou skupinou 0 rodičov, ktorí majú krvné skupiny AxB? áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti áno, ak aspoň jeden z nich je heterozygot nie, alely pre obe tieto krvné skupiny sú domninantné nie, v tomto prípade môže mať dieťa iba rodičov 0x0.
nie, pretože 0 je homozygot recesívny nie, pretože 0 je homozygot recesívny áno, takíto rodičia môžu mať deti so skupinami A alebo B áno, lebo alela pre skupinu A je dominantná voči 0 nie, takíto rodičia môžu mať iba deti so skupinami 0 alebo AB.
Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou
skupinou A? 50% 25% 75% 0%.
Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou
skupinou 0? 50% 25% 75% 0%.
Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou
skupinou AB? 0% 25% 50% 75%.
Ak sledujeme kríženie rodičov v dvoch znakoch, ide o: dihybridné kríženie spätné kríženie testovacie kríženie filiálne kríženie.
Zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov sa uplatňuje pri: monohybridizme väzbe génov dihybridizme viacnásobných hybridoch.
Aké gaméty tvorí dihybrid, ktorého symbolické vyjadrenie genotypu je AaBB? AB, aB A, a, B Aa, BB AB, aB,aA, BB.
Symbolické vyjadrenie dihybrida, ktorý je pre prvý znak homozygot recesívny a pre druhý znak
heterozygot je: aaBb abaB aB aaAa.
Pre určenie pohlavia nového jedinca je rozhodujúce: polovica chromozómov otca a polovica matky pohlavný chromozóm otca pohlavné a somatické chromozómy obidvoch rodičov pohlavný chromozóm matky a deň menštruácie.
Ktorý z rodičov (u ľudí) geneticky zodpovedá za pohlavie potomka: matka, lebo na vznik pohlavia potomka vplýva jej vnútorné prostredie pri oplodnení otec, pretože môže poskytnúť buď spermiu s chromozómom X alebo Y
obaja rodičia rovnako, lebo zygota je výsledkom splynutia ich gamét ani jeden z rodičov, je to úplná náhoda.
Prečo hovoríme, že je muž vzhľadom na X chromozómové gény hemizygot? lebo recesívna alela na nehomologickom úseku X je iba jedna a prejaví sa vždy lebo nemá pre daný znak dve alely, preto nemôže byť homozygot ani heterozygot lebo ich alely musia potlačiť dominantné alely na Y chromozóme lebo gény na X chromozóme sú vždy recesívne.
Ak sú gény lokalizované na homologických úsekoch chromozómov X a Y, ide o dedičnosť: úplne viazanú na pohlavie neúplne viazanú na pohlavie s úplnou dominanciou s neúplnou dominanciou.
Čo znamená dedičnosť krížom? samčekovia dedia znak po matke a samičky po otcovi znaky sa prejavujú vždy každú druhú generáciu u samičiek sa znak, ktorý prenášajú nikdy neprejaví gény sa počas vzniku gamét skombinujú.
Môže zdediť syn hemofíliu po otcovi? áno, ak vajíčko oplodnila spermia s X chromozómom áno, hemofília je recesívne dedičné ochorenie, preto stačí na realizáciu znaku jedna alela nie, ide o dedičnosť krížom nie, syn nemôže od otca dostať X chromozóm.
Aká je genetická prognóza vzhľadom na hemofíliu ak muž je hemofilik a žena prenášačka? 0% zdravé deti 25% zdravý syn, 25% dcéra prenášačka, 50% choré deti zdravé môžu byť iba dcéry – 50% zdravý bude iba syn – 25%.
Prečo sa hemofília vyskytuje častejšie u mužov ako u žien? lebo toto dedične recesívne ochorenie sa viaže na nehomologickú časť X chromozómu, ktorý
u mužov nemá párovú alelu na Y chromozóme lebo ženy majú voči nemu prirodzenú imunitu lebo u žien sa prejaví iba v prípade dvoch Xh chromozómov lebo jeho prenos sa viaže na kombináciu chromozómov XY.
Medzi autozomálne recesívne dedičné choroby patria: daltonizmus albinizmus fenylketonúria galaktozémia.
Príkladom na recesívnu dedičnosť, viazanú na X- chromozóm je: daltonizmus hemofília galaktozémia Turnerov syndróm.
Príčinou dedičnej premenlivosti , môže byť: pohlavné rozmnožovanie trvalý vplyv faktorov prostredia rekombinácia v dôsledku crossing-overu mutácie.
Dedičná premenlivosť môže vzniknúť v dôsledku: rôznej kombinácie existujúcich génov pri pohlavnom rozmnožovaní trvalých zmien génov opakujúcich sa zmien faktorov prostredia . prírodného výberu.
Pre génové mutácie platí: môžu spôsobiť posun čítania genetického kódu môžu spôsobovať geneticky podmienené ochorenia sú spôsobené zvýšením počtu chromozómov v jadre bunky sú jedným z predpokladov variability živých organizmov.
Génová mutácia vzniká: ak nastane zmena v poradí chromozómov v jadre keď nastane zmena informácie na úrovni molekuly DNA ak sa stratí, alebo pribudne časť chromozómu keď sa zmení počet chromozómov v jadre bunky.
Strata časti chromozómu sa nazýva: inverzia adícia delécia duplikácia.
Substitúcia pri génovej mutácii znamená: zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný zdvojenie nukleotidov stratu jedného alebo viacerých nukleotidov vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov.
Delécia pri génovej mutácii znamená: zdvojenie nukleotidov stratu jedného alebo viacerých nukleotidov vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný.
Inzercia pri génovej mutácii znamená: stratu jedného alebo viacerých nukleotidov zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný zdvojenie nukleotidov vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov.
Ktoré tvrdenia charakterizujú polyploidiu? v jadre somatickej bunky je viac ako dve sady chromozómov v jadre somatickej bunky je len polovičný počet chromozómov u človeka sa nevyskytuje u rastlín sa vyskytuje relatívne často.
Pre aneuploidiu platí: v jadre somatickej bunky chýba sada chromozómov zmenil sa počet chromozómov v sade v genóme bunky je navyše alebo chýba jeden alebo viac chromozómov v genóme bunky je 3n chromozómov.
Trizómia 18 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: Downov syndróm Edwardsov syndróm Turnerov syndróm Klinefelderov syndróm.
Trizómia 21 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: Turnerov syndróm Edwardsov syndróm Downov syndróm Klinefelderov syndróm.
Ak v prípade ženského pohlavia chýba X chromozóm, ide o: Turnerov syndróm Edwardsov syndróm Downov syndróm Klinefelderov syndróm.
Turnerov syndróm spôsobuje: duplicita X chromozómu u mužov absencia X chromoxómu u žien prítomnosť Y chromozómu v prípade ženského pohlavia . prítomnosť X chromozómu v prípade mužského pohlavia.
Downov syndróm je genetická choroba zapríčinená: zvýšením počtu 21. chromozómu z 2 na 3 chýbaním jedného chromozómu 21 chýbaním jedného chromozómu 18 zvýšením počtu 18. chromozómu z 2 na 3.
Genofond je: súbor génov jednotlivca súbor génov viacerých druhov súbor génov všetkých členov populácie súbor génov všetkých živých organizmov.
Väzbová skupina génov označuje: súbor génov ležiacich na jednom chromozómovom páre všetky gény v bunke gény malého účinku, ktoré kódujú jeden znak usporiadanie alel v génoch.
|
