Biológia 1320 -1349

1320. Koľko % z celkovej produkcie z celej biosféry spotrebujú hospodárske zvieratá (potrava). 1%. 5%. 10%. 20%. 15%. 2%. 9%. 25%.

1321. Koľko % z celkovej produkcie celej biosféry spotrebuje človek (potrava). 1%. 5%. 10%. 25%. 15%. 3%. 9%. 20%.

1322. Čo je príčinou boja o život podľa Darwinovej evolučnej teórie. nadbytok potravy. nadprodukcia potomstva. umelý výber. klimatické zmeny. dostatok potravy. nedostatočná produkcia potomstva. zmena atmosferického tlaku. znížená pohlavná aktivita.

1323. Útvary druhoôr sú: silúr. perm. krieda. trias. jura. devón. ordovik. miocén.

1324. Čo tvorí ekosystém. prirodzené a umelé spoločenstvá. spoločenstvo spolu s abiotickým prostredím. fytocenóza a zoocenóza. zooplanktón a fytoplanktón. atmosféra a hydrosféra. pinocytóza. fagocytóza. konjugácia.

1325. Alo sa označuje prechodné pásmo medzi jednotlivými spoločenstvami: ekoton. ekotyp. klimax. edifikátor. fenotyp. sukcesia. emigrácia. detritus.

1326. Indikátormi organického znečistenia vôd sú: Flagellata. nálevníky. bičíkovce. mechúrniky. Sporozoa. Infusoria. kokcídie. gemuly.

1327.Ktorá trieda polochordátov vymrela: kalcichordáty. graptolity. plášťovce. lalokoplutovce. paryby. kratóny. koprolity. kopijovce.

1328. Prvotné živé sústavy sa vyživovali: prototrofne. autotrofne. heterotrofne. autotrofne a heterotrofne. mixotrofne. mykorízou. prieduchmi. črevom.

1329. Základné vrstvy atmosféry sú: troposféra. stratosféra. ionosféra. exosféra. hydrosféra. litosféra. ekosféra. biosféra.

1330. Ktorá vrstva atmosféry zachytáva väčšinu ultrafialového žiarenia: litosféra. stratosféra. ionosféra. zoosféra. astrosféra. hydrosféra. oosféra. fytosféra.

1331. Ako označujeme sústavu tvorenú biocenózou a jej neživým prostredím: ekosystém. ekosféra. ekologická sústava. biosféra. genotyp. fenotyp. archetyp. klimaktérium.

1332. Zložité spoločenstvá rastlín označujeme ako: fytológia. fytocenóza. mykocenóza. biocenóza rastlín. refúgia. zoocenóza. biocenóza živočíchov. fyziológia.

1333. Odkiaľ vychádza vývojová línia rodu Homo: z čeľade Cercopithecoidea. z nadčeľade Hominoidea. z čeľade Hominidov. z čeľade Hominidae. z čeľade Antropoidea. z radu Primates. z radu Simiae. z podradu Primates.

1334. Homo sapiens sapiens žil už pred: 10 000 rokmi. 40 000 rokmi. 100 000 rokmi. 250 000 rokmi. 150 000 rokmi. 80 000 rokmi. 110 000 rokmi. 140 000 rokmi.

1335. Ako sa volá zástupca vývojového radu Homo, ktorý žil pred miliónom až 350 000 rokmi. Homo sapiens. Homo habilis. Homo sapiens neardentalensis. Homo erectus. Homo australis. človek vzpriamený. človek južný. človek rozumný.

1336. V druhohorách sa diferencovali : placentovce. nižšie rastliny. bezstavovce. vačkovce. kalcichordáty. prvoky. jednobunkovce. koloniálne bičíkovce.

1337. V ktorom útvare druhohôr sa vyskytli prvé cicavce: v triase. v devóne. v ordoviku. v silúre. v holocéne. kambrium. ordovík. archaikum.

1338. Ktoré činnosti človeka môžu negatívne ovplyvňovať životné prostredie: veľkoplošné poľnohospodárstvo. priemysel. doprava. rekreačná činnosť človeka. nadmerné využívanie prírodných zdrojov. rýchle a nehospodárne čerpanie energetických zdrojov. chemizácia prostredia. zvyšovanie rádioaktivity.

1339. Na rozhraní ktorých ér vznikli rybovité stavovce: starohôr a prvohôr. starších a mladších prvohôr. prvohôr a druhohôr. druhohôr a treťohôr. proterozoika a paleozoika. paleozoika a mezozoika. mezozoika a kenozoika. paleozoika a kenozoika.

1340. Imisie: vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší a dopadajú na zemský povrch. sú plynné, kvapalné a pevné látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia. sú chemické zlúčeniny, ktoré sa dostávajú do ovzdušia. sú napr. oxid siričitý a oxid uhličitý. vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt na zemskom povrchu a stúpajú do ovzdušia. vznikajú proc esom, ktorý sa nazýva eutrofizácia vody. vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt na zemskom povrchu a vstupujú do podzemia. vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší a spôsobujú eutrofizáciu vzduchu.

1341. Aký význam majú nitrifikačné baktérie: rozkladajú anorganické zvyšky v pôde. rozkladom organických zvyškov v pôde uvoľňujú amoniak, ktorý cez oxidáciu na nitrity a nitráty obohacuje pôdu o dusikaté zlúčeniny. umožňujú prevzdušňovanie pôdy. ich pôsobením pribúdajú v pôde dusikaté zlúčeniny prijateľné koreňmi. prispievajú k spotrebe pôdneho amoniaku. podporujú využitie vzdušného dusíku listami rastlín. sú základom odbúravania umelých plastických látok v prírode. sú nevyhnutné pre život niektorých nižších rastlín.

1342. Ako označujeme proces pri ktorom dochádza k rozvetvovaniu vývojových línií až k vzniku až k vzniku nových druhov: konvergencia. transvergencia. divergencia. skok. diapedéza. transkripcia. translácia. disociácia.

1343. Čo je hydrologický cyklus: obeh vody v prírode. vodné prostredie. morská a sladká voda. vodná bilancia. obeh vody v moriach. výroba pitnej vody. predpoveď počasia. obeh vody v cytoplazme.

1344. Aké bunky mali prvotné živé sústavy. panmiktické. protobiontické. prokaryotické. eukaryotické. panspermické. pleiotropné. imaginárne. mezenchýmové.

1345. Ako nazývame prvotné živé sústavy: vírusy. eobionty. protozoa. protobionty. prvoky. nebunkové. koloniálne. prabunkové.

1346. Medzi abiotické faktory prostredia patrí: slnečné žiarenie. činnosť nitrifikačných baktérií. voda. chemické zloženie pôdy. činnosť živých organizmov. svetelný režim. tepolota prostredia. činnosť mäsožravých rastlín.

1347. Útvary mladších prvohôr sú: ordovik. karbón. jura. perm. kambrium. devón. silúr. eocén.

1348. Svetelný režim v prírode je podmienený: otáčaním Zeme a jej pohybom okolo Slnka. množstvom vyžiarenej slnečnej energie. hustotou plynou v atmosfére. otáčaním Slnka okolo Zeme. nadmorskou výškou. reakciou litosféry. obehom dusíka v prírode. otáčaním voľných radikálov.

1349. Ekologická valencia je: schopnosť prispôsobenia sa organizmov k podmienkam prostredia. adaptabilita organizmov na životné prostredie. vzájomný pomer medzi jednotlivými druhmi organizmov. pomer medzi organickou a anorganickou zložkou prostredia. úzka napr. u bioindikátorov. rozsiahla napr. u eurytermných organizmov. úzka napr. u eurytermných organizmov. úzka napr. u stenotermných organizmov.