ERASED TEST, YOU MAY BE INTERESTED ON Biologia 153-251 Рослини
COMMENTS |
STATISTICS |
RECORDS
|
|---|
TAKE THE TEST
|
Title of test:
Biologia 153-251 Рослини Description: Biologia 153-251 Рослини Author:
Creation Date: 10/01/2025 Category: Others Number of questions: 99 |
Share the Test:
New Comment
No comments about this test.
Content:
|
153.Základné pletivo je v rastline lokalizované: na rastovom vrchole stonky na rastovom vrchole koreňa v lykovej časti stoniek v prieduchoch v drevnej časti cievnych zväzkov medzi krycim a vodivým pletivom medzi parenchymom a kolenchymom medzi kaulomom a fylomom. 154. Podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny sa pletivá rozdeľujú na: krycie, vodivé, základné parenchým, kolenchým, sklerenchým delivé a trváce primárne, latentné, sekundárne pericykel, kambium, felogén kolaterálne, bikolaterálne, koncetricke, radiálne mechanické, zasobne, vylučovacie parenchymatické a mechanické. 155.Označte správnu odpoved': parenchým a kolenchým tvoria živé bunky sklerenchým má rovnomerne zhrubnuté bunkové steny bunky sklerenchýmu sú prestúpené plazmodezmami bunky parenchýmu majú na hranách zhrubnuté bunkové steny kolenchým je mechanické pletivo pokožka nadzemných orgánov sa nazýva rizoderma pokožka v koreni rastlín sa nazýva epiderma pŕhľava dvojdomá má emergencie na ochranu. 156. Prieduchy: sú viacbunkové útvary z pokožkových buniek môžu byť krycie a zľaznaté tvoria dve zatváravé obličkovité bunky obsahujú v bunkách chloroplasty zabezpečujú výdaj vody vo forme kvapôčiek zabezpečujú výdaj vody vo forme vodnej pary zabezpečujú príjem CO2 sa nachádzajú v rizoderme. 157.Hydatódy: vylučujú vodu a soli z pokožkových pletiv sú trvalo otvorené tvoria dve zatváravé podpokožkové bunky sprostredkúvajú výmenu plynov medzi rastlinou a vonkajším prostredím sú prieduchy, ktoré stratili zatvaraciu schopnost sú trichómy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť sú napr. v rizoderme pri nadbytku vodných pár v ovzduší vylučujú vodu a soli z pokožkových pletiv. 158.Emergencie majú: egreš obyčajný muškát pŕhľava dvojdomá mäsožravé rastliny ruža šípová vodné rastliny korene rastlín ochrannú funkciu najmä pred bylinožravými živočíchmi. 159.V xyléme vedú vodu: prieduchy kapiláry sitkovice cievy cievice tracheidy trachey trichomy. 160.Sitkovice: tvoria živé bunky, ktorých priečne bunkové steny sú perforované tvoria mŕtve bunky s priečnymi priehradkami vedú vodu a v nej rozpustené anorganické látky vedú asimilánty na miesta spotreby vodivu činnosť vykonávajú zväčša jedno až dve vegetačné obdobia sú v xyléme sú v floéme sú súviste trubice z pôvodne nad sebou uložených odumretých buniek, ktorým sa priečne priehradky čiastočne alebo úplne rozpadli . 161.Transpiračný prúd: stúpa drevnou časťou cievnych zväzkov stúpa cievami a/alebo cievicami stúpa lykovou časťou cievnych zväzkov stúpa sitkovicami stúpa od koreňa k listom stúpa základným pletivom stúpa floémom stúpa xylémom. 162. Asimilačný prúd: prúdi drevnou časťou cievnych zväzkov prúdi lykovou časťou cievnych zväzkov prudi xylémom prudi smerom od listov na miesto spotreby rozvádza hotové asimiláty začína v koreňoch a končí v listoch prúdi sitkovicami stúpa cievami a cievicami. 163.Koreň má funkciu: vyživovaciu mechanickú vylučovaciu pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín metabolickú transpiračnú asimilačnú pri vegetatívnom rozmnožovaní rastlín . 164.Koreňový vrchol chráni: pericykel primárna kôra presýpací škrob statolit škrobové zrná v amyloplastoch kambium koreňová čiapočka súbor buniek, ktorých bunkové steny slizovatejú a tým umožňujú lepšie prenikanie koreňa medzi pôdne častice. 165. Akú funkciu má presýpací škrob v koreňovej čiapočke: vyživovaciu metabolickú podmieňuje pozitívny geotropický rast koreňa zásobnú podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže vylučovaciu asimilačnú je to statolitový aparát. 166. Aké typy koreňových sústav sa rozlišujú pri rastlinách: homorízia primárna koreňová sústava meristematická koreňová sústava alorízia vedľajšia koreňová sústava adventívna koreňová sústava vegetatívna koreňová sústava generatívna koreňová sústava. 167.Koreňové vlásky vyrastajú z: koreňovej čiapočky rizodermy kutikuly koreňovej pokožky primárnej kôry pericyklu felogénu rizodermy a podstatne zvyšujú absorpčný povrch koreňa. 168. Podľa usporiadania dreva voči lyku môžu byť cievne zväzky: bikolaterálne asimilačné koncentrické lúčovité transpiračné radiálne kolaterálne mechanické. 169. Postavenie listov na stonke môže byť': perovité zložené vidlicovité dľanovité striedavé protistojné praslenovité strapcovité . 170.Aký je rozdiel medzi jarným a letným drevom: letné drevo je svetlejšie letné drevo je zložene veľkých a tenkých buniek jarné drevo je tmavšie a pevnejšie jarné drevo je svetlejšie letné drevo je tmavšie a pevnejšie letné drevo sa označuje ako bel' jarné drevo sa označuje ako jadro jarné drevo je zložené z veľkých buniek s tenkou bunkovou stenou, letné drevo z malých buniek s hrubou bunkovou stenou. 171. Vek stromov určíme podľ'a: počtu lenticel letokruhov borky rozdielnej štruktúry a farby sekundárneho dreva na jar a v lete rozdielnej štruktúry a farby primárneho dreva na jar a v lete kruhov, ktoré vytvára jarné drevo a letné drevo na priereze počtu stržňových lúčov nerovnomernej tvorby sekundárneho dreva na jar a v lete. 172. Tvarovo a funkčne premenená stonka môže byť: poplaz borka úponok buľva brachyblast korok podzemok stvol. 173.K základným fyziologickým funkciám typického zeleného listu patrí: výmena plynov rozvádzať vodu a v nej rozpustené minerálne látky vyparovanie vody transpirácia rozvádzať produkty fotosyntézy spevňovať rastlinu fotosyntetická asimilácia v prípade kaktusov zadržiavať značne množstvo vody. 174. Gutácia sa uskutočňuje cez: hydatódy prieduchy lenticely prieduchy v kvapalnom stave prieduchy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť, preto sú trvalo otvorené póry tentakuly hydatódy v podobe vodnej pary. 175.Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy: lenticely tentakuly póry fylomy metamorfózy nódy púčiky emergencie. 176.Opadávanie listov: urýchľuje kyselina abscisová urýchľuje v niektorých prípadoch vrstva korku, ktorá spôsobí oddelenie listu v prípade listnatých stromov je v intervale 2 až 3 roky urýchľuje kratšia životnosť stonky spôsobuje na báze listu parenchymatická odlučovacia vrstva urýchľuje kratšia životnosť čepele listov ihličnanov je zvyčajne v intervale 2 až 3 roky ihličnanov je niekedy až v intervale 9 rokov. 177.Medzi vegetatívne orgány patrí: kvet stonka koreň radix kaulom listy flos semená. 178. Reprodukčné orgány: nahosemenných rastlín sú uložené v kvetoch, ktoré vytvárajú jednopohlavné samičie a samčie šištičky semenných rastlín sú listového pôvodu nahosemenných rastlín sú uložené v samčích šištičkách nahosemenných rastlín sú uložené v samičích šištičkách krytosemenných rastlín sú uložené v kvetoch magnóliorastov sú uložené v kvetoch sú výsledkom opelenia a oplodnenia majú za úlohu produkovať pohlavné bunky. 179.Základné rozmnožovacie častice rastlín sú: listy stonky korene výtrusy cibule semená kvety výtrusy, ktoré sú výsledkom procesu opelenia a oplodnenia . 180. Výtrusy: sú výsledkom opelenia sú výsledkom oplodnenia sú listového pôvodu patria k rozmnožovacím časticiam sú uložené v šištičkách vznikajú len z telových buniek rastliny vznikajú len zo somatických buniek materského organizmu sú nepohlavné rozmnožovacie častice, ktoré sú výsledkom redukčného delenia vo výtrusniciach. 181.Príkladom vrcholíkového súkvetia je: skrutec chocholík papraslen okolík hlávka kosáčik úbor závinok . 182.Príkladom strapcovitého súkvetia je: klas okolík vrcholík kosáčik šúľok závinok jahňada hlávka. 183. Dvojité oplodnenie je typické pre: nahosemenné rastliny magnóliorasty borovicorasty krytosemenné rastliny rýniorasty všetky cievnaté rastliny stielkate rastliny výtrusné rastliny. 184.Perigón je: nerozlíšený kvetný obal rôznotvarý kvetný obal kvetný obal rozlíšený farebne aj funkčne vnútorná farebná koruna okvetie zložený iba z okvetných lístkov kvetný obal borovicorastov vonkajší zelený kalich. 185.Gynaeceum sú: plodolisty borovicorastov samičie šištičky borovicorastov plodolisty tyčinky samčie pohlavné orgány samičie pohlavné orgány piestiky pri vývojovo pokročilejších magnóliorastoch integumenty. 186.Medzi katabolické procesy v rastlinách patria: rozklad cukrov vznik energeticky bohatých látok - asimilátov rozklad bielkovín a aminokyselín vznik glukózy pri fotosyntéze z CO2 a vody oxidácia glukózy na vodu a oxid uhličitý replikácia DNA také, pri ktorých sa uvoľňuje energia chemických väzieb napr. dýchanie. 187.Ktoré metabolické procesy v rastlinách sú spojené so spotrebou energie: anabolické asimilačné disimilačné dýchanie fotosyntéza endergonické oxidácia glukózy na vodu a oxid uhličitý vznik glukózy pri fotosyntéze z CO2 a vody. 188.Ktoré metabolické procesy v rastlinách sú spojené s uvoľňovaním energie: exergonické reakcie dýchanie anabolické katabolické asimilačné disimilačné vznik energeticky bohatých látok - asimilátov syntéza nových organických látok. 189. Primárnym produktom asimilácie autotrofných rastlín sú: tuky cukry bielkoviny katalytické organické látky regulačné organické látky voda a oxid uhličitý asimiláty glukóza. 190.Autotrofné organizmy sú: konzumenty organickej hmoty fotosyntetizujúce baktérie odkázané na prísun organických látok z prostredia producenty organickej hmoty zelené rastliny všetky saprofyty huby poloparazitické rastliny. 191.K mixotrofným rastlinám patria: rosička bublinatka tučnica mucholapka imelo biele kukučina mäsožravé rastliny hemiparazitické rastliny. 192.Bôboyité rastliny poskytujú hľ'úzkovitým baktériám: dusík hľúzky bielkoviny sacharidy vodu a minerálne látky oxid uhličitý a vodu nitráty asimilačné pigmenty. 193.Prvá etapa biologickej oxidácie: prebieha v mitochondriách prebieha v cytoplazme buniek prebieha v eukaryotických bunkách v mitochondriách a v prokaryotických v cytoplazme je enzymatické štiepenie glukózy sa označuje ako pravé kvasenie je proces nazývaný glykolýza je proces glukoneogenézy je štiepenie glukózy až na kyselinu pyrohroznovú. 194.Proces odbúravania glukózy až po kyselinu pyrohroznovú: je úplná oxidácia je glykolýza je neúplná oxidácia je aeróbne dýchanie dáva čistý energetický zisk 36 molekúl ATP z jednej molekuly glukózy dáva čistý energetický zisk 2 molekuly ATP z jednej molekuly glukózy je mliečne kvasenie je katabolický proces. 195.Haustóriá majú: reducenty hemiparazity parazitické živočíchy mäsožravé rastliny poloparazity korene vyšších rastlín ako spojenie s mykoríznymi hubami parazitické rastliny konzumenty. 196.Z hľadiska výživy baktérie môžu byť': iba heterotrofné organizmy autotrofno-heterotrofné organizmy iba autotrofné organizmy mixotrofné organizmy autotrofné organizmy heterotrofné organizmy fototrofné organizmy chemotrofné organizmy. 197.Fylogeneticky najstarší spôsob tvorby organických látok je: prototrofia fotoautotrofia chemosyntéza fotosyntéza mixotrofia metabióza autotrofia na báze fotosyntézy chemoautotrofia. 198. Pri mykoríze rastlina poskytuje hube predovšetkým: vodu asimilačné pigmenty minerálne látky sacharidy rastové látky vzdušný dusík kyslík glukózu. 199.Mixotrofia: je autotrofno-heterotrofný spôsob výživy je prispôsobenie sa rastlín stanovišťu s výrazným deficitom dusíka je parazitický spôsob života je schopnosť niektorých rastlín ziskavať molekulárny dusík zo vzduchu je špecifický spôsob symbiózy je autotrofno-saprofytický spôsob výživy je typická pre mäsožravé rastliny znamená, že rastliny sa vyživujú anorganickými látkami a môžu súčasne prijímať aj organické látky. 200. Medzi poloparazity patria: zelené rastliny, ktoré odoberajú vodu a minerálne látky odumretej rastline živočíchy odoberajúce vodu a minerálne živiny hostitelskému organizmu imelo biele zelené rastliny, ktoré čerpajú vodu a minerálne látky z hostiteľa zelené rastliny, ktoré haustoriami odoberajú hostiteľovi organické látky mäsožravé rastliny kukučina, ktorá škodí d'ateline choroboplodné baktérie. 201.Mykoríza je: symbióza húb s koreňmi vyšších rastlín symbióza húb s baktériami lichenizmus spolužitie húb so zelenými riasami nasadenie parazita na cudzopasiacu hubu typ mykózy nasadenie cudzopasiacej huby na parazita spôsob symbiózy. 202.Chemosyntéza: je autotrofný spôsob výživy baktérií je heterotrofný spôsob výživy baktérií je spôsob tvorby organických látok nitrifikačných baktérií je zmiešaná autotroerotrofná výživa využíva ako zdroj uhlika CO2 využíva ako zdroj uhlíka glukózu je vývojovo mladšia ako fotosyntéza vyskytuje sa hlavne pri mikroorganizmoch bez asimilačných pigmentov . 203.Poloparazity získavajú organické látky: fotosyntézou chemosyntézou z mŕtvych organizmov zo živých organizmov haustóriami, ktoré prenikajú do drevných častí cievnych zväzkov mykorízou haustóriami, ktoré prenikajú do lykových častí cievnych zväzkov tentakulami. 204.Chemosyntetizujúce baktérie: sú heterotrofné organizmy sú autotrofné organizmy sú pigmentované baktérie sú napr. sírne baktérie sú napr. denitrifikačné baktérie sú autotrofno-heterotrofné organizmy nemajú asimilačné pigmenty majú asimilačné pigmenty. 205.Denitrifikačné baktérie: žijú v pôde uskutočňujú nitrifikáciu obohacujú podu o dusík rozkladajú nitráty uvoľňujú dusík do ovzdušia majú pozitívny význam v poľnohospodárstve, pretože uvoľňujú dusík do ovzdušia sú napr. Nitrobacter a Nitrosomonas oxidujú nitrity na nitráty. 206.Potravový reťazec v prírode zakončujú: reducenty konzumenty producenty saprofyty parazity, ktoré rozkladajú organické zvyšky po odumretých organizmoch saprofyty, ktoré haustóriami odoberajú organické látky mŕtvym organizmom hemiparazity, ktoré mineralizujú organické zvyšky po odumretých organizmoch mikroorganizmy, ktoré mineralizujú organické zvyšky po odumretých organizmoch. 207.Katabolické procesy v rastlinách sú: disimilačné asimilačné napr. typu fotosyntézy napr. typu dýchania spojené so spotrebou energie spojené s uvoľňovaním energie chemických väzieb endergonické také, pri ktorých rastliny štiepia zložitejšie organické látky na jednoduchšie. 208. Anabolické procesy v rastlinách sú: disimilačné asimilačné napr. typu dýchania napr. typu fotosyntézy spojené so spotrebou energie spojené s uvoľňovaním energie chemických väzieb endergonické exergonické. 209.Ktoré asimilačné pigmenty využívajú pri fotosyntéze cyanobaktérie: fykoerytrín fykocyanin modré fykobilíny a-karotén hemoglobiny xantofyly červené fykobiliny chlorofyl a. 210.Asimilačné farbivá: nešpecificky zachytávajú slnečné žiarenie rôznych vlnových dĺžok selektívne zachytávajú energiuviazané na membrány chloroplastov prokaryotických organizmov sú naviazané membrány chloroplastov zelených rastlín sú naviazané na chloroplastové membrány zelených rastlín sú baktériochlorofyl, chlorofyl b, karotenoidy zelených rastlín sú chlorofyly, karotenoidy, fykobilíny fungujú ako zberače slnečnej energie zelených rastlín absorbujú časť spektra viditeľného svetla v škále od 400 do 700 nm. 211.Fotolýza vody je súčasť'ou: Calvinovho cyklu fotochemickej fázy fotosyntézy Krebsovho cyklu dýchacieho reťazca syntetickej fázy fotosyntézy primárnych procesov fotosyntézy sekundárnych procesov fotosyntézy glykolýzy. 212. Výsledkom primárnych procesov fotosyntézy je: ATP, kyslík, NADP+ C6H12O6, H2O a 02 glukóza oxid uhličitý oxálacetát ATP, kyslík, redukovaný koenzým NADPH + H+ ATP, redukovaný koenzým NADPH + H+, glukóza ribulóza 1,5-bisfosfát. 213.Mäsožravé rastliny majú praktický význam: pretože sú schopné viazať vzdušný dusík vo farmaceutickom priemysle v medicíne pri,,zelenom hnojení“ pri liečbe nádorových ochorení ako reducenty organických látok v biologickom boji proti škodcom pretože mnohé z nich s veľmi vzácne liečivé rastliny. 214.Syntéza ATP v rastlinných bunkách prebieha: na vnútornej membráne mitochondrií na membráne tylakoidov v chloroplastoch v jadre bunky na vonkajšej membráne mitochondrií na drsnom endoplazmatickom retikule na mitochondriálnych kristách v stróme chloroplastov prevažne v cytoplazme. 215.Kyslík uvoľňovaný pri fotosyntéze do vzduchu pochádza: z vody z CO2 z glukózy z NADP+ z fotolýzy vody z asimilačných farbív pri C3 rastlinách z ribulóza 1,5-bisfosfátu pri C4 rastlinách z fosfoenolpyruvátu. 216.Sekundárne procesy fotosyntézy: využívajú chemickú energiu na redukciu CO2 na sacharidy sú charakterizované dvoma spôsobmi viazania CO2 nemusia prebiehať na svetle vyžadujú akceptor CO2 acetylkoenzým A vyžadujú akceptor CO2 fosfoenolpyruvát - C3 rastliny vyžadujú akceptor CO2 ribulóza 1,5-bisfosfát - C4 rastliny vyžadujú akceptor CO2 fosfoenolpyruvát - C4 rastliny vyžadujú akceptor CO2 ribulóza 1,5-bisfosfát - C3 rastliny . 217.Fotochemická fáza fotosyntézy zahŕňa procesy: ktoré môžu prebiehať len na svetle ktoré môžu prebiehať na svetle aj v tme ktoré sú spojené s fotofosforyláciou spojené s premenou látok spojené s fotolýzou vody fotolýzy CO2 tvorby ATP štiepenia ATP. 218. Fotolýza vody: je závislá od žiarivej energie patrí k fotobiologickým procesom patrí k sekundárnym procesom fotosyntézy prebieha len na svetle je primárny proces syntetickej fázy fotosyntézy je disociácia vody vplyvom svetelného žiarenia prebieha v cytoplazme rastlinných buniek môže byť' cyklická a necyklická. 219.Pri fotosyntéze: vzniká CO2 vzniká O2 vzniká ATP sa štiepi ATP vo fotochemickej fáze sa spotrebúva O2 vzniká 36 molekúl ATP vzniká NADPH + H+ vzniká glukóza. 220. Pri sekundárnych procesoch fotosyntézy sa CO2 viaže na: vhodný organický substrát vhodný anorganický substrát polysacharid ribulóza 1,5-bisfosfát ribóża 1,5-fosfát pri C3 rastlinách oxálacetát fosfoenolpyruvát pri C4 rastlinách fosfoenolpyruvát pri C3 rastlinách. 221.Fotoautotrofia je: syntéza jednoduchých anorganických látok pomocou svetla synonymum pre fotosyntézu synonymum pre fotorespiráciu prírodný proces tvorby organických látok a kyslíka rastlinami proces spaľovania látok a uvoľňovania nahromadenej energie proces disimilácie anorganických látok seria biochemických reakcií štiepenia organických látok spojená s uvoľňovaním energie proces oxidácie anorganického substrátu a redukcie CO2 na sacharidy. 222.Dýchací reťazec, ktorého konečným produktom je voda: je lokalizovaný v mitochondriálnej matrix je lokalizovaný v stróme chloroplastov je lokalizovaný vo vnútornej membráne chloroplastov je sled reakcií, v ktorom vzniká ATP je sled reakcií, v ktorom sa štiepia makroergické väzby ATP je lokalizovaný vo vnútornej mitochondriálnej membráne je lokalizovaný vo všetkých bunkách v cytoplazme je sled reakcií, v ktorom sa uvoľnená energia ukladá do asimilátov. 223.Rastliny dýchajú: iba v noci iba cez deň aj cez deň, aj v noci aj cez deň, aj v noci, ale dýchanie cez deň je zastreté" fotosyntézou pričom prijímajú CO2 a uvoľňujú O2 do prostredia pričom prijímajú O2 a vydávajú CO2 do prostredia pričom premieňajú energiu fotónov slnečného žiarenia pričom spotrebúvajú organické a anorganické látky. 224. Glykolýza: prebieha v mitochondriách je prvá etapa biologickej oxidácie je pravé kvasenie prebieha v cytoplazme prebieha v anaeróbnych organizmoch prebieha v aeróbnych organizmoch je druhá etapa biologickej oxidácie je neúplná oxidácia. 225. Celkový energetický zisk pri odbúravaní jednej molekuly glukózy na H2O a CO2: 30 molekúl ATP 2 molekuly ATP 36 molekúl ATP 38 molekúl ATP znížený v dôsledku fotorespirácie rovnaký ako pri fotosyntéze nízky, pretože rastlina nepredýcha všetky produkty fotosyntézy taký, že to postačí na vytvorenie 36 makroergických väzieb. 226.Kyselina pyrohroznová: je základný produkt úplnej oxidácie organických látok je základný produkt glykolýzy podlieha oxidačnej dekarboxylácii v mitochondriách podlieha oxidačnej dekarboxylácii v cytoplazme eukaryotických buniek je transportovaná do cytoplazmy je transportovaná do mitochondriálnej matrix bezprostredne vstupuje do Krebsovho cyklu bezprostredne vstupuje do Calvinovho cyklu . 227.Oxidačná fosforylácia je proces štiepenia ATP za prístupu kyslíka anaeróbnej oxidácie organických látok a fosforylácie ADP aeróbnej oxidácie organických látok a fosforylácie ADP aeróbnej oxidácie organických látok a fosforylácie ATP pri ktorom vzniká energia vo forme ATP pri ktorom je vodík oxidovaný na vodu a fosforylovaný ATP pri ktorom je vodík glukózy oxidovaný na peroxidy ktorý prebieha v mitochondriách. 228. Pravé kvasenie: prebieha za prístupu vonkajšieho kyslíka urýchľuje prítomnosť kyslíka urýchľujú baktérie, kvasinky a plesne končí vznikom CO2 a H2O končí vznikom kyseliny pyrohroznovej je biologický rozklad sacharidoy pomocou mikroorganizmov uskutočňujú napr. kvasinky pivné v bunkách živočíchov a človeka končí vznikom kyseliny mliečnej. 229.Oxidačná dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej: je prvá etapa biologickej oxidácie prebieha v mitochondriách je proces vzniku kyseliny pyrohroznovej poskytuje vstupný produkt citrátového cyklu dáva vznik acetyl-koenzýmu A prebieha v cytoplazme všetkých buniek je poslednou fázou biologickej oxidácie dáva vznik 30 molekulám ATP. 230.Energia z asimilátov sa v rastlinnej bunke uvoľňuje: glykolýzou procesom glukoneogenézy v dýchacom reťazci oxidačnou fosforyláciou štiepením uhlíkového reťazca glukózy biologickými oxidáciami fotosyntézoù fotofosforyláciou. 231.Izogamia je splývanie gamét: morfologicky a fyziologicky rovnakých morfologicky rovnakých a fyziologicky odlíšených geneticky identických ktoré sa líšia tvarom, organizáciou a pohyblivosťou haploidných rovnakého pohlavného typu odlišného pohlavného typu typu makrogaméta a mikrogaméta. 232.Anizogamia je splývanie gamét: morfologicky odlíšených geneticky identických haploidných rovnakého pohlavného typu ktoré sa líšia tvarom, organizáciou alebo pohyblivosťou typu makrogaméta a mikrogaméta fyziologicky odlišných geneticky odlišných. 233.Rodozmena je: metabióza striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie v ontogenéze rastlín mutagenéza metagenéza striedanie gametofytu a sporofytu v ontogenéze rastlín gametogenéza partenogenéza pri rastlinách striedanie haploidnej (n - sporofyt) a diploidnej (2n- gametofyt) generácie. 234.Gametofyt pri machorastoch: je vždy haploidná stielka je diploidná stielka je kormus tvorí výtrusnice vzniká mitotickým delením výtrusu vzniká meiotickým delením výtrusu vzniká mitotickým delením zygoty vzniká z jednobunkového haploidného útvaru. 235.Nepohlavné rozmnožovanie rastlín: je vegetatívne je asexuálne je sexuálne pri vyšších rastlinách je vývojovo starší spôsob rozmnožovania je vývojovo mladší spôsob rozmnožovania znamená, že nový jedinec vzniká z telových buniek rodičovského organizmu výtrusných je sporogenéza výtrusných je gametogónia. 236. Výtrusy sú: pohlavné rozmnožovacie častice nižších rastlín pohlavné rozmnožovacie častice vyšších rastlín nepohlavné rozmnožovacie častice výsledkom mitotického delenia spór v spórangiách výsledkom redukčného delenia rozmnožovacie častice machorastov rozmnožovacie častice papradorastov haploidné a nepohyblivé. 237.Sporofyt machorastov: je diploidný je vždy haploidný reprezentuje nepohlavnú generáciu nie je schopný fotosyntézy je prvoklík je vždy izomorfný je vždy heteromorfný výživou závisí od gametofytu. 238. Rôznotvará rodozmena: je izomorfná je heteromorfná znamená, že gametofyt a sporofyt sú morfologicky rovnaké znamená, že gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia оe charakteristická pre vyššie rastliny je charakteristická pre nižšie rastliny znamená, že samčie a samičie gametangiá sú na rôznych rastlinách je len pri dvojdomých rastlinách. 239. V ktorej generácii počas rodozmeny dochádza k meióze: v gametofyte v haploidnej v sporofyte v diploidnej v izomorfnej v heteromorfnej v samčej v samičej. 240. V životnom cykle semenných rastlín: je výrazná prevaha sporofytu je výrazná prevaha sa gametofyt sa gametofyt vyvíja ako súčasť sporofytu sa sporofyt vyvíja ako súčasť gametofytu sporofyt plní vyživovaciu funkciu sporofyt reprezentuje vlastnú rastlinu gametofyt plní vyživovaciu funkciu gametofyt reprezentuje vlastnú rastlinu. 241.V ktorej generácii machorastov vznikajú gaméty: v haploidnej v diploidnej v pohlavnej v nepohlavnej v gametofyte v sporofyte v izomorfnej v heteromorfnej. 242.Gametofyt sa od sporofytu machorastov odlišuje: morfologicky cytologicky-gametofyt je haploidný, sporofyt je diploidný cytologicky-gametofyt je diploidný, sporofyt je haploidný fyziologicky-sporofyt výživou závisí od gametofytu fyziologicky-gametofyt výživou závisí od sporofytu pohyblivosťou tým, že nesie gametangiá a sporofyt stopku s výtrusnicou tým, že nesie stopku s výtrusnicou a sporofyt gametangia. 243. Výdaj vody rastlinou sa uskutočňuje: transpiráciou - prevažne v nocí transpiráciou - cez deň gutáciou - prevažne cez deň gutáciou - prevažne v noci a nad ránom prieduchovým výtlakom kohéznymi silami vyparovaním vody cez prieduchy kutikulárnou transpiráciou. 244.Na vedení vody v drevnej časti cievnych zväzkov rastliny sa zúčastňuje kohézia vody adhézia vody kapilarita vody transpirácia koreňový výtlak výrazne gutácia osmotická aktivita pôdneho roztoku obsah kyslíka v pôde. 245. Medzi rastové stimulátory rastlín patria: kyselina abscisová etylén fenoly auxíny kyselina oxáloctová giberelíny cytokininy zábranné látky. 246.Životný cyklus rastliny: je synonymogenézu pre ontogenézu je fylogenetický rastlinného druhu je obdobie života rastliny od vzniku semena po semeno je obdobie života rastliny od vzniku výtrusu po výtrus je život jedinca od začiatku jeho zrodu až po smrt má typický priebeh pre príslušnú skupinu rastlín a jeho typický priebeh je jedným zo znakov dosiahnutej fylogenetickej úrovne je vývin rastliny od vyklíčenia po vytvorenie rozmnožovacích orgánov. 247.Označte správnu odpoved': ekologické sucho vzniká, keď je nízky obsah kyslíka v pôde fyziologické sucho vzniká, keď je slabý koreňový výtlak ekologické sucho vzniká pri mrazoch fyziologické sucho vzniká v ílovitých, mastných a kyslých pôdach kyprenie pôdy sa označuje ako suché zalievanie príjem vody rastlinou ovplyvňuje aj obsah O2 v pôde vyšší osmotický potenciál pôdneho roztoku uľahčuje prijem vody rastlinou osmoticky napnutá bunka je špongiová. 248. Transpiračný koeficient: vyjadruje množstvo vody vydané rastlinou za jednotku času vyjadruje množstvo vody prijaté rastlinou za jednotku času sa používa na vyjadrenie intenzity transpirácie sa používa na vyjadrenie produkcie biomasy rastlín sa používa na vyjadrenie nárokov rastlín na vodu vyjadruje množstvo vody v litroch spotrebované rastlinou za vegetačné obdobie na 1 kg suchej hmotnosti vyjadruje vodnú bilanciu rastliny vyjadruje hospodárenie rastliny s vodou. 249.Respiračný kvocient: je pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2 pri bunkových oxidáciách je pomer prijatého O2 k vydanému CO2 pri bunkových oxidáciách je pomer vydaného O2 k prijatému CO2 pri bunkových oxidáciách vyjadruje intenzitu dýchania vyjadruje intenzitu fotosyntézy pre glukózu má hodnotu 1 je pomer koncentrácie O2 a CO2 v pľúcach vyjadruje intenzitu glykolýzy. 250.Auxíny: sú chemické prostriedky na ničenie rastlín sú rastové regulátory sa využívajú v poľnohospodárstve na ničenie buriny sú najstaršie známe rastové látky podieľajú sa na regulačných procesoch rastlín sa uplatňujú v apikálnych meristémoch koreňov podporujú rast bočných koreňov podporujú zakoreňovanie odrezkov. 251.Biogenetický zákon formuloval: Charles Darwin Karl Linné Jean Baptiste Lamarck Ernst Haeckel Aristoteles Andreas Vesalius Louis Pasteur James Watson. |
Report abuse