Biologia 153-251 Рослини

153.Základné pletivo je v rastline lokalizované: na rastovom vrchole stonky. na rastovom vrchole koreňa. v lykovej časti stoniek. v prieduchoch. v drevnej časti cievnych zväzkov. medzi krycim a vodivým pletivom. medzi parenchymom a kolenchymom. medzi kaulomom a fylomom.

154. Podľa spôsobu zhrubnutia bunkovej steny sa pletivá rozdeľujú na: krycie, vodivé, základné. parenchým, kolenchým, sklerenchým. delivé a trváce. primárne, latentné, sekundárne. pericykel, kambium, felogén. kolaterálne, bikolaterálne, koncetricke, radiálne. mechanické, zasobne, vylučovacie. parenchymatické a mechanické.

155.Označte správnu odpoved': parenchým a kolenchým tvoria živé bunky. sklerenchým má rovnomerne zhrubnuté bunkové steny. bunky sklerenchýmu sú prestúpené plazmodezmami. bunky parenchýmu majú na hranách zhrubnuté bunkové steny. kolenchým je mechanické pletivo. pokožka nadzemných orgánov sa nazýva rizoderma. pokožka v koreni rastlín sa nazýva epiderma. pŕhľava dvojdomá má emergencie na ochranu.

156. Prieduchy: sú viacbunkové útvary z pokožkových buniek. môžu byť krycie a zľaznaté. tvoria dve zatváravé obličkovité bunky. obsahujú v bunkách chloroplasty. zabezpečujú výdaj vody vo forme kvapôčiek. zabezpečujú výdaj vody vo forme vodnej pary. zabezpečujú príjem CO2. sa nachádzajú v rizoderme.

157.Hydatódy: vylučujú vodu a soli z pokožkových pletiv. sú trvalo otvorené. tvoria dve zatváravé podpokožkové bunky. sprostredkúvajú výmenu plynov medzi rastlinou a vonkajším prostredím. sú prieduchy, ktoré stratili zatvaraciu schopnost. sú trichómy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť. sú napr. v rizoderme. pri nadbytku vodných pár v ovzduší vylučujú vodu a soli z pokožkových pletiv.

158.Emergencie majú: egreš obyčajný. muškát. pŕhľava dvojdomá. mäsožravé rastliny. ruža šípová. vodné rastliny. korene rastlín. ochrannú funkciu najmä pred bylinožravými živočíchmi.

159.V xyléme vedú vodu: prieduchy. kapiláry. sitkovice. cievy. cievice. tracheidy. trachey. trichomy.

160.Sitkovice: tvoria živé bunky, ktorých priečne bunkové steny sú perforované. tvoria mŕtve bunky s priečnymi priehradkami. vedú vodu a v nej rozpustené anorganické látky. vedú asimilánty na miesta spotreby. vodivu činnosť vykonávajú zväčša jedno až dve vegetačné obdobia. sú v xyléme. sú v floéme. sú súviste trubice z pôvodne nad sebou uložených odumretých buniek, ktorým sa priečne priehradky čiastočne alebo úplne rozpadli.

161.Transpiračný prúd: stúpa drevnou časťou cievnych zväzkov. stúpa cievami a/alebo cievicami. stúpa lykovou časťou cievnych zväzkov. stúpa sitkovicami. stúpa od koreňa k listom. stúpa základným pletivom. stúpa floémom. stúpa xylémom.

162. Asimilačný prúd: prúdi drevnou časťou cievnych zväzkov. prúdi lykovou časťou cievnych zväzkov. prudi xylémom. prudi smerom od listov na miesto spotreby. rozvádza hotové asimiláty. začína v koreňoch a končí v listoch. prúdi sitkovicami. stúpa cievami a cievicami.

163.Koreň má funkciu: vyživovaciu. mechanickú. vylučovaciu. pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín. metabolickú. transpiračnú. asimilačnú. pri vegetatívnom rozmnožovaní rastlín.

164.Koreňový vrchol chráni: pericykel. primárna kôra. presýpací škrob. statolit. škrobové zrná v amyloplastoch. kambium. koreňová čiapočka. súbor buniek, ktorých bunkové steny slizovatejú a tým umožňujú lepšie prenikanie koreňa medzi pôdne častice.

165. Akú funkciu má presýpací škrob v koreňovej čiapočke: vyživovaciu. metabolickú. podmieňuje pozitívny geotropický rast koreňa. zásobnú. podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže. vylučovaciu. asimilačnú. je to statolitový aparát.

166. Aké typy koreňových sústav sa rozlišujú pri rastlinách: homorízia. primárna koreňová sústava. meristematická koreňová sústava. alorízia. vedľajšia koreňová sústava. adventívna koreňová sústava. vegetatívna koreňová sústava. generatívna koreňová sústava.

167.Koreňové vlásky vyrastajú z: koreňovej čiapočky. rizodermy. kutikuly. koreňovej pokožky. primárnej kôry. pericyklu. felogénu. rizodermy a podstatne zvyšujú absorpčný povrch koreňa.

168. Podľa usporiadania dreva voči lyku môžu byť cievne zväzky: bikolaterálne. asimilačné. koncentrické. lúčovité. transpiračné. radiálne. kolaterálne. mechanické.

169. Postavenie listov na stonke môže byť': perovité. zložené. vidlicovité. dľanovité. striedavé. protistojné. praslenovité. strapcovité.

170.Aký je rozdiel medzi jarným a letným drevom: letné drevo je svetlejšie. letné drevo je zložene veľkých a tenkých buniek. jarné drevo je tmavšie a pevnejšie. jarné drevo je svetlejšie. letné drevo je tmavšie a pevnejšie. letné drevo sa označuje ako bel'. jarné drevo sa označuje ako jadro. jarné drevo je zložené z veľkých buniek s tenkou bunkovou stenou, letné drevo z malých buniek s hrubou bunkovou stenou.

171. Vek stromov určíme podľ'a: počtu lenticel. letokruhov. borky. rozdielnej štruktúry a farby sekundárneho dreva na jar a v lete. rozdielnej štruktúry a farby primárneho dreva na jar a v lete. kruhov, ktoré vytvára jarné drevo a letné drevo na priereze. počtu stržňových lúčov. nerovnomernej tvorby sekundárneho dreva na jar a v lete.

172. Tvarovo a funkčne premenená stonka môže byť: poplaz. borka. úponok. buľva. brachyblast. korok. podzemok. stvol.

173.K základným fyziologickým funkciám typického zeleného listu patrí: výmena plynov. rozvádzať vodu a v nej rozpustené minerálne látky. vyparovanie vody. transpirácia. rozvádzať produkty fotosyntézy. spevňovať rastlinu. fotosyntetická asimilácia. v prípade kaktusov zadržiavať značne množstvo vody.

174. Gutácia sa uskutočňuje cez: hydatódy. prieduchy. lenticely. prieduchy v kvapalnom stave. prieduchy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť, preto sú trvalo otvorené. póry. tentakuly. hydatódy v podobe vodnej pary.

175.Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy: lenticely. tentakuly. póry. fylomy. metamorfózy. nódy. púčiky. emergencie.

176.Opadávanie listov: urýchľuje kyselina abscisová. urýchľuje v niektorých prípadoch vrstva korku, ktorá spôsobí oddelenie listu. v prípade listnatých stromov je v intervale 2 až 3 roky. urýchľuje kratšia životnosť stonky. spôsobuje na báze listu parenchymatická odlučovacia vrstva. urýchľuje kratšia životnosť čepele listov. ihličnanov je zvyčajne v intervale 2 až 3 roky. ihličnanov je niekedy až v intervale 9 rokov.

177.Medzi vegetatívne orgány patrí: kvet. stonka. koreň. radix. kaulom. listy. flos. semená.

178. Reprodukčné orgány: nahosemenných rastlín sú uložené v kvetoch, ktoré vytvárajú jednopohlavné samičie a samčie šištičky. semenných rastlín sú listového pôvodu. nahosemenných rastlín sú uložené v samčích šištičkách. nahosemenných rastlín sú uložené v samičích šištičkách. krytosemenných rastlín sú uložené v kvetoch. magnóliorastov sú uložené v kvetoch. sú výsledkom opelenia a oplodnenia. majú za úlohu produkovať pohlavné bunky.

179.Základné rozmnožovacie častice rastlín sú: listy. stonky. korene. výtrusy. cibule. semená. kvety. výtrusy, ktoré sú výsledkom procesu opelenia a oplodnenia.

180. Výtrusy: sú výsledkom opelenia. sú výsledkom oplodnenia. sú listového pôvodu. patria k rozmnožovacím časticiam. sú uložené v šištičkách. vznikajú len z telových buniek rastliny. vznikajú len zo somatických buniek materského organizmu. sú nepohlavné rozmnožovacie častice, ktoré sú výsledkom redukčného delenia vo výtrusniciach.

181.Príkladom vrcholíkového súkvetia je: skrutec. chocholík. papraslen. okolík. hlávka. kosáčik. úbor. závinok.

182.Príkladom strapcovitého súkvetia je: klas. okolík. vrcholík. kosáčik. šúľok. závinok. jahňada. hlávka.

183. Dvojité oplodnenie je typické pre: nahosemenné rastliny. magnóliorasty. borovicorasty. krytosemenné rastliny. rýniorasty. všetky cievnaté rastliny. stielkate rastliny. výtrusné rastliny.

184.Perigón je: nerozlíšený kvetný obal. rôznotvarý kvetný obal. kvetný obal rozlíšený farebne aj funkčne. vnútorná farebná koruna. okvetie. zložený iba z okvetných lístkov. kvetný obal borovicorastov. vonkajší zelený kalich.

185.Gynaeceum sú: plodolisty borovicorastov. samičie šištičky borovicorastov. plodolisty. tyčinky. samčie pohlavné orgány. samičie pohlavné orgány. piestiky pri vývojovo pokročilejších magnóliorastoch. integumenty.

186.Medzi katabolické procesy v rastlinách patria: rozklad cukrov. vznik energeticky bohatých látok - asimilátov. rozklad bielkovín a aminokyselín. vznik glukózy pri fotosyntéze z CO2 a vody. oxidácia glukózy na vodu a oxid uhličitý. replikácia DNA. také, pri ktorých sa uvoľňuje energia chemických väzieb. napr. dýchanie.

187.Ktoré metabolické procesy v rastlinách sú spojené so spotrebou energie: anabolické. asimilačné. disimilačné. dýchanie. fotosyntéza. endergonické. oxidácia glukózy na vodu a oxid uhličitý. vznik glukózy pri fotosyntéze z CO2 a vody.

188.Ktoré metabolické procesy v rastlinách sú spojené s uvoľňovaním energie: exergonické reakcie. dýchanie. anabolické. katabolické. asimilačné. disimilačné. vznik energeticky bohatých látok - asimilátov. syntéza nových organických látok.

189. Primárnym produktom asimilácie autotrofných rastlín sú: tuky. cukry. bielkoviny. katalytické organické látky. regulačné organické látky. voda a oxid uhličitý. asimiláty. glukóza.

190.Autotrofné organizmy sú: konzumenty organickej hmoty. fotosyntetizujúce baktérie. odkázané na prísun organických látok z prostredia. producenty organickej hmoty. zelené rastliny. všetky saprofyty. huby. poloparazitické rastliny.

191.K mixotrofným rastlinám patria: rosička. bublinatka. tučnica. mucholapka. imelo biele. kukučina. mäsožravé rastliny. hemiparazitické rastliny.

192.Bôboyité rastliny poskytujú hľ'úzkovitým baktériám: dusík. hľúzky. bielkoviny. sacharidy. vodu a minerálne látky. oxid uhličitý a vodu. nitráty. asimilačné pigmenty.

193.Prvá etapa biologickej oxidácie: prebieha v mitochondriách. prebieha v cytoplazme buniek. prebieha v eukaryotických bunkách v mitochondriách a v prokaryotických v cytoplazme. je enzymatické štiepenie glukózy. sa označuje ako pravé kvasenie. je proces nazývaný glykolýza. je proces glukoneogenézy. je štiepenie glukózy až na kyselinu pyrohroznovú.

194.Proces odbúravania glukózy až po kyselinu pyrohroznovú: je úplná oxidácia. je glykolýza. je neúplná oxidácia. je aeróbne dýchanie. dáva čistý energetický zisk 36 molekúl ATP z jednej molekuly glukózy. dáva čistý energetický zisk 2 molekuly ATP z jednej molekuly glukózy. je mliečne kvasenie. je katabolický proces.

195.Haustóriá majú: reducenty. hemiparazity. parazitické živočíchy. mäsožravé rastliny. poloparazity. korene vyšších rastlín ako spojenie s mykoríznymi hubami. parazitické rastliny. konzumenty.

196.Z hľadiska výživy baktérie môžu byť': iba heterotrofné organizmy. autotrofno-heterotrofné organizmy. iba autotrofné organizmy. mixotrofné organizmy. autotrofné organizmy. heterotrofné organizmy. fototrofné organizmy. chemotrofné organizmy.

197.Fylogeneticky najstarší spôsob tvorby organických látok je: prototrofia. fotoautotrofia. chemosyntéza. fotosyntéza. mixotrofia. metabióza. autotrofia na báze fotosyntézy. chemoautotrofia.

198. Pri mykoríze rastlina poskytuje hube predovšetkým: vodu. asimilačné pigmenty. minerálne látky. sacharidy. rastové látky. vzdušný dusík. kyslík. glukózu.

199.Mixotrofia: je autotrofno-heterotrofný spôsob výživy. je prispôsobenie sa rastlín stanovišťu s výrazným deficitom dusíka. je parazitický spôsob života. je schopnosť niektorých rastlín ziskavať molekulárny dusík zo vzduchu. je špecifický spôsob symbiózy. je autotrofno-saprofytický spôsob výživy. je typická pre mäsožravé rastliny. znamená, že rastliny sa vyživujú anorganickými látkami a môžu súčasne prijímať aj organické látky.

200. Medzi poloparazity patria: zelené rastliny, ktoré odoberajú vodu a minerálne látky odumretej rastline. živočíchy odoberajúce vodu a minerálne živiny hostitelskému organizmu. imelo biele. zelené rastliny, ktoré čerpajú vodu a minerálne látky z hostiteľa. zelené rastliny, ktoré haustoriami odoberajú hostiteľovi organické látky. mäsožravé rastliny. kukučina, ktorá škodí d'ateline. choroboplodné baktérie.

201.Mykoríza je: symbióza húb s koreňmi vyšších rastlín. symbióza húb s baktériami. lichenizmus. spolužitie húb so zelenými riasami. nasadenie parazita na cudzopasiacu hubu. typ mykózy. nasadenie cudzopasiacej huby na parazita. spôsob symbiózy.

202.Chemosyntéza: je autotrofný spôsob výživy baktérií. je heterotrofný spôsob výživy baktérií. je spôsob tvorby organických látok nitrifikačných baktérií. je zmiešaná autotroerotrofná výživa. využíva ako zdroj uhlika CO2. využíva ako zdroj uhlíka glukózu. je vývojovo mladšia ako fotosyntéza. vyskytuje sa hlavne pri mikroorganizmoch bez asimilačných pigmentov.

203.Poloparazity získavajú organické látky: fotosyntézou. chemosyntézou. z mŕtvych organizmov. zo živých organizmov. haustóriami, ktoré prenikajú do drevných častí cievnych zväzkov. mykorízou. haustóriami, ktoré prenikajú do lykových častí cievnych zväzkov. tentakulami.

204.Chemosyntetizujúce baktérie: sú heterotrofné organizmy. sú autotrofné organizmy. sú pigmentované baktérie. sú napr. sírne baktérie. sú napr. denitrifikačné baktérie. sú autotrofno-heterotrofné organizmy. nemajú asimilačné pigmenty. majú asimilačné pigmenty.

205.Denitrifikačné baktérie: žijú v pôde. uskutočňujú nitrifikáciu. obohacujú podu o dusík. rozkladajú nitráty. uvoľňujú dusík do ovzdušia. majú pozitívny význam v poľnohospodárstve, pretože uvoľňujú dusík do ovzdušia. sú napr. Nitrobacter a Nitrosomonas. oxidujú nitrity na nitráty.

206.Potravový reťazec v prírode zakončujú: reducenty. konzumenty. producenty. saprofyty. parazity, ktoré rozkladajú organické zvyšky po odumretých organizmoch. saprofyty, ktoré haustóriami odoberajú organické látky mŕtvym organizmom. hemiparazity, ktoré mineralizujú organické zvyšky po odumretých organizmoch. mikroorganizmy, ktoré mineralizujú organické zvyšky po odumretých organizmoch.

207.Katabolické procesy v rastlinách sú: disimilačné. asimilačné. napr. typu fotosyntézy. napr. typu dýchania. spojené so spotrebou energie. spojené s uvoľňovaním energie chemických väzieb. endergonické. také, pri ktorých rastliny štiepia zložitejšie organické látky na jednoduchšie.

208. Anabolické procesy v rastlinách sú: disimilačné. asimilačné. napr. typu dýchania. napr. typu fotosyntézy. spojené so spotrebou energie. spojené s uvoľňovaním energie chemických väzieb. endergonické. exergonické.

209.Ktoré asimilačné pigmenty využívajú pri fotosyntéze cyanobaktérie: fykoerytrín. fykocyanin. modré fykobilíny. a-karotén. hemoglobiny. xantofyly. červené fykobiliny. chlorofyl a.

210.Asimilačné farbivá: nešpecificky zachytávajú slnečné žiarenie rôznych vlnových dĺžok. selektívne zachytávajú energiu slnečnych lúčov príslušnej vlnovej dĺžky. prokaryotických organizmov sú naviazané membrány chloroplastov. zelených rastlín sú naviazané na chloroplastové membrány. zelených rastlín sú baktériochlorofyl, chlorofyl b, karotenoidy. zelených rastlín sú chlorofyly, karotenoidy, fykobilíny. fungujú ako zberače slnečnej energie. zelených rastlín absorbujú časť spektra viditeľného svetla v škále od 400 do 700 nm.

211.Fotolýza vody je súčasť'ou: Calvinovho cyklu. fotochemickej fázy fotosyntézy. Krebsovho cyklu. dýchacieho reťazca. syntetickej fázy fotosyntézy. primárnych procesov fotosyntézy. sekundárnych procesov fotosyntézy. glykolýzy.

212. Výsledkom primárnych procesov fotosyntézy je: ATP, kyslík, NADP+. C6H12O6, H2O a 02. glukóza. oxid uhličitý. oxálacetát. ATP, kyslík, redukovaný koenzým NADPH + H+. ATP, redukovaný koenzým NADPH + H+, glukóza. ribulóza 1,5-bisfosfát.

213.Mäsožravé rastliny majú praktický význam: pretože sú schopné viazať vzdušný dusík. vo farmaceutickom priemysle. v medicíne. pri,,zelenom hnojení“. pri liečbe nádorových ochorení. ako reducenty organických látok. v biologickom boji proti škodcom. pretože mnohé z nich s veľmi vzácne liečivé rastliny.

214.Syntéza ATP v rastlinných bunkách prebieha: na vnútornej membráne mitochondrií. na membráne tylakoidov v chloroplastoch. v jadre bunky. na vonkajšej membráne mitochondrií. na drsnom endoplazmatickom retikule. na mitochondriálnych kristách. v stróme chloroplastov. prevažne v cytoplazme.

215.Kyslík uvoľňovaný pri fotosyntéze do vzduchu pochádza: z vody. z CO2. z glukózy. z NADP+. z fotolýzy vody. z asimilačných farbív. pri C3 rastlinách z ribulóza 1,5-bisfosfátu. pri C4 rastlinách z fosfoenolpyruvátu.

216.Sekundárne procesy fotosyntézy: využívajú chemickú energiu na redukciu CO2 na sacharidy. sú charakterizované dvoma spôsobmi viazania CO2. nemusia prebiehať na svetle. vyžadujú akceptor CO2 acetylkoenzým A. vyžadujú akceptor CO2 fosfoenolpyruvát - C3 rastliny. vyžadujú akceptor CO2 ribulóza 1,5-bisfosfát - C4 rastliny. vyžadujú akceptor CO2 fosfoenolpyruvát - C4 rastliny. vyžadujú akceptor CO2 ribulóza 1,5-bisfosfát - C3 rastliny.

217.Fotochemická fáza fotosyntézy zahŕňa procesy: ktoré môžu prebiehať len na svetle. ktoré môžu prebiehať na svetle aj v tme. ktoré sú spojené s fotofosforyláciou. spojené s premenou látok. spojené s fotolýzou vody. fotolýzy CO2. tvorby ATP. štiepenia ATP.

218. Fotolýza vody: je závislá od žiarivej energie. patrí k fotobiologickým procesom. patrí k sekundárnym procesom fotosyntézy. prebieha len na svetle. je primárny proces syntetickej fázy fotosyntézy. je disociácia vody vplyvom svetelného žiarenia. prebieha v cytoplazme rastlinných buniek. môže byť' cyklická a necyklická.

219.Pri fotosyntéze: vzniká CO2. vzniká O2. vzniká ATP. sa štiepi ATP vo fotochemickej fáze. sa spotrebúva O2. vzniká 36 molekúl ATP. vzniká NADPH + H+. vzniká glukóza.

220. Pri sekundárnych procesoch fotosyntézy sa CO2 viaže na: vhodný organický substrát. vhodný anorganický substrát. polysacharid. ribulóza 1,5-bisfosfát. ribóża 1,5-fosfát pri C3 rastlinách. oxálacetát. fosfoenolpyruvát pri C4 rastlinách. fosfoenolpyruvát pri C3 rastlinách.

221.Fotoautotrofia je: syntéza jednoduchých anorganických látok pomocou svetla. synonymum pre fotosyntézu. synonymum pre fotorespiráciu. prírodný proces tvorby organických látok a kyslíka rastlinami. proces spaľovania látok a uvoľňovania nahromadenej energie. proces disimilácie anorganických látok. seria biochemických reakcií štiepenia organických látok spojená s uvoľňovaním energie. proces oxidácie anorganického substrátu a redukcie CO2 na sacharidy.

222.Dýchací reťazec, ktorého konečným produktom je voda: je lokalizovaný v mitochondriálnej matrix. je lokalizovaný v stróme chloroplastov. je lokalizovaný vo vnútornej membráne chloroplastov. je sled reakcií, v ktorom vzniká ATP. je sled reakcií, v ktorom sa štiepia makroergické väzby ATP. je lokalizovaný vo vnútornej mitochondriálnej membráne. je lokalizovaný vo všetkých bunkách v cytoplazme. je sled reakcií, v ktorom sa uvoľnená energia ukladá do asimilátov.

223.Rastliny dýchajú: iba v noci. iba cez deň. aj cez deň, aj v noci. aj cez deň, aj v noci, ale dýchanie cez deň je zastreté" fotosyntézou. pričom prijímajú CO2 a uvoľňujú O2 do prostredia. pričom prijímajú O2 a vydávajú CO2 do prostredia. pričom premieňajú energiu fotónov slnečného žiarenia. pričom spotrebúvajú organické a anorganické látky.

224. Glykolýza: prebieha v mitochondriách. je prvá etapa biologickej oxidácie. je pravé kvasenie. prebieha v cytoplazme. prebieha v anaeróbnych organizmoch. prebieha v aeróbnych organizmoch. je druhá etapa biologickej oxidácie. je neúplná oxidácia.

225. Celkový energetický zisk pri odbúravaní jednej molekuly glukózy na H2O a CO2: 30 molekúl ATP. 2 molekuly ATP. 36 molekúl ATP. 38 molekúl ATP. znížený v dôsledku fotorespirácie. rovnaký ako pri fotosyntéze. nízky, pretože rastlina nepredýcha všetky produkty fotosyntézy. taký, že to postačí na vytvorenie 36 makroergických väzieb.

226.Kyselina pyrohroznová: je základný produkt úplnej oxidácie organických látok. je základný produkt glykolýzy. podlieha oxidačnej dekarboxylácii v mitochondriách. podlieha oxidačnej dekarboxylácii v cytoplazme eukaryotických buniek. je transportovaná do cytoplazmy. je transportovaná do mitochondriálnej matrix. bezprostredne vstupuje do Krebsovho cyklu. bezprostredne vstupuje do Calvinovho cyklu.

227.Oxidačná fosforylácia je proces. štiepenia ATP za prístupu kyslíka. anaeróbnej oxidácie organických látok a fosforylácie ADP. aeróbnej oxidácie organických látok a fosforylácie ADP. aeróbnej oxidácie organických látok a fosforylácie ATP. pri ktorom vzniká energia vo forme ATP. pri ktorom je vodík oxidovaný na vodu a fosforylovaný ATP. pri ktorom je vodík glukózy oxidovaný na peroxidy. ktorý prebieha v mitochondriách.

228. Pravé kvasenie: prebieha za prístupu vonkajšieho kyslíka. urýchľuje prítomnosť kyslíka. urýchľujú baktérie, kvasinky a plesne. končí vznikom CO2 a H2O. končí vznikom kyseliny pyrohroznovej. je biologický rozklad sacharidoy pomocou mikroorganizmov. uskutočňujú napr. kvasinky pivné. v bunkách živočíchov a človeka končí vznikom kyseliny mliečnej.

229.Oxidačná dekarboxylácia kyseliny pyrohroznovej: je prvá etapa biologickej oxidácie. prebieha v mitochondriách. je proces vzniku kyseliny pyrohroznovej. poskytuje vstupný produkt citrátového cyklu. dáva vznik acetyl-koenzýmu A. prebieha v cytoplazme všetkých buniek. je poslednou fázou biologickej oxidácie. dáva vznik 30 molekulám ATP.

230.Energia z asimilátov sa v rastlinnej bunke uvoľňuje: glykolýzou. procesom glukoneogenézy. v dýchacom reťazci. oxidačnou fosforyláciou. štiepením uhlíkového reťazca glukózy. biologickými oxidáciami. fotosyntézoù. fotofosforyláciou.

231.Izogamia je splývanie gamét: morfologicky a fyziologicky rovnakých. morfologicky rovnakých a fyziologicky odlíšených. geneticky identických. ktoré sa líšia tvarom, organizáciou a pohyblivosťou. haploidných. rovnakého pohlavného typu. odlišného pohlavného typu. typu makrogaméta a mikrogaméta.

232.Anizogamia je splývanie gamét: morfologicky odlíšených. geneticky identických. haploidných. rovnakého pohlavného typu. ktoré sa líšia tvarom, organizáciou alebo pohyblivosťou. typu makrogaméta a mikrogaméta. fyziologicky odlišných. geneticky odlišných.

233.Rodozmena je: metabióza. striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie v ontogenéze rastlín. mutagenéza. metagenéza. striedanie gametofytu a sporofytu v ontogenéze rastlín. gametogenéza. partenogenéza pri rastlinách. striedanie haploidnej (n - sporofyt) a diploidnej (2n- gametofyt) generácie.

234.Gametofyt pri machorastoch: je vždy haploidná stielka. je diploidná stielka. je kormus. tvorí výtrusnice. vzniká mitotickým delením výtrusu. vzniká meiotickým delením výtrusu. vzniká mitotickým delením zygoty. vzniká z jednobunkového haploidného útvaru.

235.Nepohlavné rozmnožovanie rastlín: je vegetatívne. je asexuálne. je sexuálne pri vyšších rastlinách. je vývojovo starší spôsob rozmnožovania. je vývojovo mladší spôsob rozmnožovania. znamená, že nový jedinec vzniká z telových buniek rodičovského organizmu. výtrusných je sporogenéza. výtrusných je gametogónia.

236. Výtrusy sú: pohlavné rozmnožovacie častice nižších rastlín. pohlavné rozmnožovacie častice vyšších rastlín. nepohlavné rozmnožovacie častice. výsledkom mitotického delenia spór v spórangiách. výsledkom redukčného delenia. rozmnožovacie častice machorastov. rozmnožovacie častice papradorastov. haploidné a nepohyblivé.

237.Sporofyt machorastov: je diploidný. je vždy haploidný. reprezentuje nepohlavnú generáciu. nie je schopný fotosyntézy. je prvoklík. je vždy izomorfný. je vždy heteromorfný. výživou závisí od gametofytu.

238. Rôznotvará rodozmena: je izomorfná. je heteromorfná. znamená, že gametofyt a sporofyt sú morfologicky rovnaké. znamená, že gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia. оe charakteristická pre vyššie rastliny. je charakteristická pre nižšie rastliny. znamená, že samčie a samičie gametangiá sú na rôznych rastlinách. je len pri dvojdomých rastlinách.

239. V ktorej generácii počas rodozmeny dochádza k meióze: v gametofyte. v haploidnej. v sporofyte. v diploidnej. v izomorfnej. v heteromorfnej. v samčej. v samičej.

240. V životnom cykle semenných rastlín: je výrazná prevaha sporofytu. je výrazná prevaha sa gametofyt. sa gametofyt vyvíja ako súčasť sporofytu. sa sporofyt vyvíja ako súčasť gametofytu. sporofyt plní vyživovaciu funkciu. sporofyt reprezentuje vlastnú rastlinu. gametofyt plní vyživovaciu funkciu. gametofyt reprezentuje vlastnú rastlinu.

241.V ktorej generácii machorastov vznikajú gaméty: v haploidnej. v diploidnej. v pohlavnej. v nepohlavnej. v gametofyte. v sporofyte. v izomorfnej. v heteromorfnej.

242.Gametofyt sa od sporofytu machorastov odlišuje: morfologicky. cytologicky-gametofyt je haploidný, sporofyt je diploidný. cytologicky-gametofyt je diploidný, sporofyt je haploidný. fyziologicky-sporofyt výživou závisí od gametofytu. fyziologicky-gametofyt výživou závisí od sporofytu. pohyblivosťou. tým, že nesie gametangiá a sporofyt stopku s výtrusnicou. tým, že nesie stopku s výtrusnicou a sporofyt gametangia.

243. Výdaj vody rastlinou sa uskutočňuje: transpiráciou - prevažne v nocí. transpiráciou - cez deň. gutáciou - prevažne cez deň. gutáciou - prevažne v noci a nad ránom. prieduchovým výtlakom. kohéznymi silami. vyparovaním vody cez prieduchy. kutikulárnou transpiráciou.

244.Na vedení vody v drevnej časti cievnych zväzkov rastliny sa zúčastňuje. kohézia vody. adhézia vody. kapilarita vody. transpirácia. koreňový výtlak. výrazne gutácia. osmotická aktivita pôdneho roztoku. obsah kyslíka v pôde.

245. Medzi rastové stimulátory rastlín patria: kyselina abscisová. etylén. fenoly. auxíny. kyselina oxáloctová. giberelíny. cytokininy. zábranné látky.

246.Životný cyklus rastliny: je synonymogenézu pre ontogenézu. je fylogenetický rastlinného druhu. je obdobie života rastliny od vzniku semena po semeno. je obdobie života rastliny od vzniku výtrusu po výtrus. je život jedinca od začiatku jeho zrodu až po smrt. má typický priebeh pre príslušnú skupinu rastlín. a jeho typický priebeh je jedným zo znakov dosiahnutej fylogenetickej úrovne. je vývin rastliny od vyklíčenia po vytvorenie rozmnožovacích orgánov.

247.Označte správnu odpoved': ekologické sucho vzniká, keď je nízky obsah kyslíka v pôde. fyziologické sucho vzniká, keď je slabý koreňový výtlak. ekologické sucho vzniká pri mrazoch. fyziologické sucho vzniká v ílovitých, mastných a kyslých pôdach. kyprenie pôdy sa označuje ako suché zalievanie. príjem vody rastlinou ovplyvňuje aj obsah O2 v pôde. vyšší osmotický potenciál pôdneho roztoku uľahčuje prijem vody rastlinou. osmoticky napnutá bunka je špongiová.

248. Transpiračný koeficient: vyjadruje množstvo vody vydané rastlinou za jednotku času. vyjadruje množstvo vody prijaté rastlinou za jednotku času. sa používa na vyjadrenie intenzity transpirácie. sa používa na vyjadrenie produkcie biomasy rastlín. sa používa na vyjadrenie nárokov rastlín na vodu. vyjadruje množstvo vody v litroch spotrebované rastlinou za vegetačné obdobie na 1 kg suchej hmotnosti. vyjadruje vodnú bilanciu rastliny. vyjadruje hospodárenie rastliny s vodou.

249.Respiračný kvocient: je pomer vyprodukovaného CO2 k spotrebovanému O2 pri bunkových oxidáciách. je pomer prijatého O2 k vydanému CO2 pri bunkových oxidáciách. je pomer vydaného O2 k prijatému CO2 pri bunkových oxidáciách. vyjadruje intenzitu dýchania. vyjadruje intenzitu fotosyntézy. pre glukózu má hodnotu 1. je pomer koncentrácie O2 a CO2 v pľúcach. vyjadruje intenzitu glykolýzy.

250.Auxíny: sú chemické prostriedky na ničenie rastlín. sú rastové regulátory. sa využívajú v poľnohospodárstve na ničenie buriny. sú najstaršie známe rastové látky. podieľajú sa na regulačných procesoch rastlín. sa uplatňujú v apikálnych meristémoch koreňov. podporujú rast bočných koreňov. podporujú zakoreňovanie odrezkov.

251.Biogenetický zákon formuloval: Charles Darwin. Karl Linné. Jean Baptiste Lamarck. Ernst Haeckel. Aristoteles. Andreas Vesalius. Louis Pasteur. James Watson.