Biologia 252-450 Тварини

252.Procesom gastrulácie vznikajú zárodočné vrstvy označované ako: endoderm, ektoderm a mezoderm. ektoderm a endoderm. endoderm, mezenchým a ektoderm. blastocél a mezenchým. endoderm, ektoderm a célom. blastocél a célom. mezenchým a mezoderm. mezenchým a célom.

253. Mezodermového pôvodu: je pokožka. je srdce. je tráviaca sústava. je obehová sústava. sú zmyslové bunky. je nervová sústava. je kostra stavovcov. sú svaly.

254.Ektodermového pôvodu je: pokožka. nervová sústava. pečeň. kostra stavovcov. cievna sústava. vonkajšia kostra článkonožcov. šrsť cicavcov. predna časť traviacej rúry.

255.Endodermového pôvodu je: pokožka. nervová sústava. pečeň. kostra článkonožcov. cievna sústava. vonkajšia kostra článkonožcov. tenke črevo. koncová časť tráviacej rúry.

256.Homologické orgány sú: také, ktoré majú rovnaký fylogenetický pôvod, i keď ich funkcia a tvar môžu byť rozdielne. rôzneho fylogenetického pôvodu, i keď pri recentných zástupcoch môžu mať podobný tvar a plniť rovnakú funkciu. napr. modifikácie končatín cicavcov. napr. šupiny plazov a perie vtákov. napr. krídla vtákov a hmyzu. napr. krídla vtákov a ľudské ruky. napr. pľúcne vaky ulitníkov a pľúca stavovcov. rôzneho fylogenetického pôvodu a pri recentných zástupcoch plnia rozdielnu funkciu.

257.Analogické orgány sú: také, ktoré majú rovnaký fylogenetický pôvod, i keď ich funkcia a tvar môžu byť rozdielne. napr. modifikácie končatín cicavcov. napr. krídla vtákov a hmyzu. rôzneho fylogenetického pôvodu, i keď pri recentných zástupcoch môžu mať podobný tvar a plniť rovnakú funkciu. napr. šupiny plazov a perie vtákov. napr. krídla vtákov a ľudské ruky. napr. pľúcne vaky pavúkov a pľúca stavovcov. rôzneho fylogenetického pôvodu a pri recentných zástupcoch plnia rozdielnu funkciu.

258.Hlavnými zásobnými látkami živočíšnych buniek sú: bielkoviny. tuky. škrob. polysacharidy. enzýmy. glykogén. celulóza. integumenty nortuber.

259.Homeostáza je: stálosť vnútorného prostredia organizmu. zabežpečovana činnosťou regulačných mechanizmov. porucha zražania krvi. obranný mechanizmus. nervova regulacia. podobnosť orgánov vykonávajúcich rovnakú funkciu. nerozlíšena pohlavnosť. ovplyvňovana vonkajším prostredím.

260. Medzi výstelkové tkanivá patrí: krycí epitel. väzivo. resorpčný epitel. chrupka. zmyslový epitel. kutikula. žľazový epitel. obrvený epitel.

261. žľazový epitel: obsahuje bunky špecializované na sekréciu. pokrýva povrch tela živočíchov. pokrýva povrch kostí. je funkčným základom žliaz. obsahuje bunky schopné meniť vonkajšie podněty na nervový vzruch. je tvorený bezjadrovými bunkami. má podpornú funkciu. má resorpčnú funkci.

262.Epitelové tkanivá: majú typické vrstevnaté uloženie buniek. nemajú vlastné cievne zásobovanie. majú vlastné cievne zásobovanie. sú tvorené malými bunkami s veľkým množstvom medzibunkovej hmoty. majú schopnosť obnovy po poškodení. obsahujú mineralizovanú medzibunkovú hmotu. môžu zabezpečovať príjem a vylučovanie látok. môžu mať ochrannú funkciu.

263.Derivátom p pokožky cicavcov sú: ostne. šupiny rýb. kopytá. pri vajcorodcoch perie. kožné žľazy. chitínová kutikula. pelikula. anorganické schránky.

264.Morfologickou a funkčnou jednotkou hladkého svalu je: viacjadrové svalové vlákno. svalové vlákno tvorené jednou bunkou. svalová bunka s aspoň piatimi jadrami. myofibrila. myozín. aktín. intermediárny filament. aktinomyozín.

265. K spojivám patria: epitely, kosti, tkanivá svalové a nervové. väzivo, tkanivá chrupkové a kostné. kosti, väzivo, tkanivá krvné. väzivo a kostné tkanivo. epitely, väzivo, tkanivá chrupkové. väzivo, tkanivá svalové a kostné. resorpčný epitel a okostica. chrupka a kutikula.

266.Nervové tkanivo tvoria: gliove bunky. nervové bunky. neuróny. zmyslové bunky. bunky zabezpečujúce výživu neurónov. mnohojadrové bunky. bezjadrové, vysoko špecializované bunky. vakuolizované bunky.

267. Vnútorné oplodnenie: je charakteristické pre všetky stavovce. znamená vývin jedinca z neoplodneného vajíčka. sa vyskytuje u väčšiny rýb. znamená, že k fertilizácii dochádza vo vnútri tela samičky, napr. u vtákov a cicavcov. znamená oplodnenie vajíčka mimo tela matky v chránenom uzavretom prostredí. nastáva pri živočíchoch spravidla po kopulácii. je typické pre väčšinu suchozemských živočíchov. je charakteristické pre ryby a obojživelníky.

268. Vonkajšie oplodnenie: je typické pre väčšinu vodných živočíchov. je charakteristické pre všetky stavovce. je charakteristické pre najjednoduchšie bezstavovce. znamená, že k fertilizácii dochádza vo vnútri tela samičky, napr. u vtákov a cicavcov. znamená, že vajíčko sa vyvíja bez účasti spermie, napr. u niektorých druhov rýb. je typické pre väčšinu suchozemských živočíchov. sa spravidla vyskytuje u živočíchov so zníženou pohyblivost'ou. je typické pre dvoch jedincov, ktorí si navzájom vymieňajú spermie.

269.Samčie gaméty živočíchov: sa tvoria v pohlavných žľazách - semenníkoch. sú produkované už počas embryonálneho vývinu. majú hlavičku, ktorá je temer celá tvorená haploidným jadrom. sú spravidla pohyblivé spermatozoidy. sú veľké plazmatické bunky. majú spravidla bičík a diploidné bunkové jadro. obsahujú zásobu živín, potrebných pre vývin zygoty. pri niektorých druhoch sú schopné partenogenetického vývinu.

270.Nepohlavné rozmnožovanie: predstavuje vývin nového jedinca zo somatických buniek rodičovského organizmu. je časté pri gonochoristoch. je typický spôsob rozmnožovania jednobunkovcov. je typický spôsob rozmnožovania hermafroditov. je také, pri ktorom je potomstvo geneticky identické s rodičovským organizmom. je také, pri ktorom sa potomstvo geneticky líši od rodičovského organizmu. je partenogenéza. je označované ako vegetatívne.

271.Célom je: prvotná telová dutina. druhotná telová dutina vznikajúca v štádiu blastuly. druhotná telová dutina obklopená endodermom. druhotná telová dutina uzavretá mezodermom. prvotná telová dutina uzavretá ektodermom. prvotná telová dutina obklopená mezodermom. telová dutina medzi ektodermom a mezodermom. telová dutina medzi mezodermom a endodermom.

272.Hermafroditizmus: znamená rozlíšenosť pohlavia. znamená diferencovanú pohlavnosť. znamená obojpohlavnost. znamená vývoj samičích i samčích gonád u toho istého jedinca. znamená bezpohlavnosť. sa vyskytuje pri paraziticky žijúcich organizmoch. sa vyskytuje pri ulitníkoch. je častý pri ploskavcoch.

273.Gonochorizmus znamená: obojpohlavnosť. odlišnosť jedincov v primárnych pohlavných znakoch. bezpohlavnosť. že samčí a samičí jedinci sú oddeleného pohlavia. vývoj samčích i samičích gonád u toho istého jedinca. diferencovanú pohlavnosť. odlišnosť jedincov v sekundárnych pohlavných znakoch. hermafroditizmus.

274.Sexuálny dimorfizmus je: odlíšenie jedincov gonádami i d'alšími morfologicko-funkčnými vlastnosť'ami. podobnosť jedincov odlíšeného pohlavia. rozdielnosť jedincov v primárnych i sekundárnych pohlavných znakoch. tvorba rozdielnych pohlavných buniek. odlišnosť jedincov len v gonádach a gamétach. pozorovateľný pri gonochoristoch. pozorovateľný pri hermafroditoch. typický pre pásomnice.

275.Partenogenéza je: vývin oplodneného vajíčka. vývin neoplodneného vajíčka. vývin jedinca zo somatickej bunky. vonkajšie oplodnenie. vývin vajíčka bez oplodnenia. vývin jedinca zo somatického tkaniva. oplodnenie vajíčka viacerými spermiami. vnútorné oplodnenie.

276.Oogamia je: vývin jedinca z neoplodneného vajíčka. typická pre jednobunkové živočíchy. splývanie pohyblivého vajíčka s nepohyblivou spermiou. prechodne spájanie dvoch vajíčok. splynutie nepohyblivého vajíčka s pohyblivou spermiou. kopulácia. konjugácia. typická pre mnohobunkové živočíchy.

276.Oogamia je: vývin jedinca z neoplodneného vajíčka. typická pre jednobunkové živočíchy. splývanie pohyblivého vajíčka s nepohyblivou spermiou. prechodne spájanie dvoch vajíčok. splynutie nepohyblivého vajíčka s pohyblivou spermiou. kopulácia. konjugácia. typická pre mnohobunkové živočíchy.

278. Vajcoživorodé živočíchy: sú napr. vtáky. kladú oplodnené vajíčka. sú také, ktorých oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v tele samice a obaly vajíčok pukajú pri kladení. sú niektoré obojživelniky. kladú neoplodnené vajíčka. sú gonochoristi. sú niektoré klepietkavce. sú také, ktorých oplodnenie nastáva mimotelovo.

279.Označte správnu odpoved': samičie gaméty majú hlavičku, krček a bičík. vajíčko cicavcov obsahuje málo žĺtka. vajíčka obojživelnikov majú rôsolovité obaly. vajíčka obrúčkavcov majú rôsolovité obaly. vajíčko vtákov je obalené bielkom, papierovitými blanami a škrupinou. vajíčko cicavcov obsahuje veľa žĺtka. vajíčka hlavonožcov majú malé množstvo živín. u obrúčkavcov bielkovinové obaly obklopujú viacero vajíčok dohromady.

280.Ontogenéza mnohobunkových živočíchov: začína oplodnenim a konči smrt'ou jedinca. začína oplodnenim a končí produkciou vlastného potomstva. geneticky riadeny process. má embryonálnu a postembryonálnu etapu. začína oplodnenim a končí narodením alebo vyliahnutím jedinca. zahŕňa procesy rybyliahnutim jedinca a končí smrt'ou. zahŕňa procesy ryhovania vajíčka. zahŕňa proces pohlavného dospievania.

281.Počas embryonálneho vývinu prebieha: gastrulácia. brázdenie neoplodneného vajíčka pri partenogenéze. brázdenie oplodneného vajíčka. brázdenie spermatozoidu pri partenogenéze. organogenéza. diferenciácia zárodočných vrstiev. diferenciácia buniek. delenie oplodneného vajíčka pri partenogenéze.

282.Spermatozoidy: sú pohyblivé samčie gaméty. sú pohyblivé samičie gaméty. väčšiny živočíchov majú diferencovanú hlavičku, krček a bičík. sú diploidné bunky. sú haploidné bunky. majú hlavičku, obsahujúcu genetickú informáciu. majú hlavičku, obsahujúce zásobné látky potrebné pre výživu. sú nepohyblivé samčie gaméty hermafroditov.

283.Samičie gaméty živočíchov: sa tvoria v ováriách. sú haploidné. sú diploidné. sú vždy nepohyblivé. môžu byť schopné aktívneho pohybu. sa pri niektorých druhoch živočíchov môžu vyvíjať aj bez oplodnenia. obsahujú živiny potrebné pre vývin po oplodnení. vznikajú mitotickým delením somatických buniek.

284. Vajíčka živočíchov: sú samičie gaméty. sú pohyblivé bunky. sú haploidné. vznikajú meiotickým delením z diploidných buniek. sú vždy chránené papierovitými blanami. obsahujú jadro a zásobné látky. sa tvoria v semenníkoch. pri druhoch s mimotelovým vývinom obsahujú veľké množstvo žĺtka.

285.Schránky jednobunkovcov: plnia funkciu pohybovej organely. obsahujú uhličitan vápenatý. obsahujú oxid kremičitý. obsahujú celulózu. majú ochrannú funkciu. obsahujú bielkoviny a lipidy. vznikajú mineralizáciou plazmatickej membrány. nahrádzajú plazmatickú bunkovú membránu.

286. Pokožka živočíchov: môže byť tvorená viacvrstvovým epitelom. vznikla diferenciáciou z mezodermu. môže obsahovať krycie bunky. je povrchová vrstva tela jednobunkovcov. vznikla diferenciáciou z ektodermu. môže byť tvorená obrveným epitelom. článkonožcov môže byť chránená nebunkovou vrstvou - pelikulou. hubiek je mezodermového pôvodu.

287. V koži stavovcov sa môžu nachádzať žľazy: potné a pachové. mazové a slizové. mliečne a pohlavné. jedové a slizové. mazové a mliečne. jedové a slinné. pigmentové a tukové. potné a pohlavné.

288. Koža cicavcov pozostáva z: a viacvrstvového zrohovatelého epitelu. vrstvy zamše a podkožného väziva. ochrannej povrchovej vrstvy - kutikuly. derivátov pokožky, napr. peria. pokožky, ktorá je mezodermového pôvodu. vrstvy zamše, ktorá je mezodermového pôvodu. pokožky a zamše, ktoré sú ektodermového pôvodu. mnohojadrových zrohovatelých buniek.

289.Na povrchu kosti s výnimkou kĺbových plôch je: okostica. väzivová blana. epitelová ochranná vrstva. hubové kostné tkanivo. kostná dreň. chrupka. mineralizovaná chrupka. glykokalyx.

290.Kostru trupu stavovcov tvorí: chrbtica a kostra hrudníka s rebrami. columna vertebralis a kostra hrudníka s rebrami. chrbtica s lebkou. kostra hrudníka a horných končatín. spojivové tkanivo - kosť, chrupka a väzivo. spojivové tkanivo - kosť, väzivo a svaly. chorda dorsalis. chrbtica a chrbtové svaly.

291.Základom vnútornej kostry stavovcov z fylogenetického hľadiska je: chorda dorsalis. chrbtová struna. chrbtica endodermového pôvodu. lebka a kostra hrudníka. spojivové tkanivo ektodermového pôvodu. modifikovaná vonkajšia kostra. povrazec vakuolizovaných buniek mezodermu. chorda dorsalis endodermového pôvodu.

292. Väzivo: je typ podporného tkaniva. obsahuje množstvo medzibunkovej hmoty s kolagénovými a elastickými vláknami. tvorí napríklad medzistavcové platničky. tvorí napr. sľachy a puzdrá orgánov. vypĺňa priestor medzi orgánmi. zabezpečuje pevnosť kostí. je základom kostry drsnokožcov. je tvorené bunkami s vysokým obsahom minerálnych látok.

293. Povrch tela článkonožcov tvorí: kutikula. súvislá nebunková vrstva. chitínová kutikula. spongín, ktorý môže byť inkrustovaný oxidom kremičitým. pelikula. pigmentované bunky. pokožka tvorená viacvrstvovým epitelom. pokožka tvorená jednovrstvovým epitelom.

294.Celú: tvárová a mozgová časť lebky. chrbtica a kostra hrudníka s rebrami. kostra lebky, kostra trupu, kostra horných a dolných končatín. tvárová a mozgová časť lebky, kostra trupu, kostra horných a dolnýc končatín. kostra lebky, chrbtica, kostra hrudníka s rebrami, kostra horných a dolných končatín. kostra trupu, kostra horných a dolných končatín. kostra lebky, kostra horných a dolných končatin. kostra lebky, kostra trupu, kosti predných a zadných končatin.

295.Jednobunkové organizmy sa pohybujú pomocou: panôžok. bičíkov. brv. svalov. mikrotubulárnych štruktúr. intermediárnych filamentov. pohybovej vakuoly. kožnosvalového vaku.

296. Kinéza je: zrýchlenie pohybovej aktivity vzhľadom na určitý podnet. zmena smeru pohybu vzhľadom na určitý podnet. spomalenie pohybovej aktivity vzhľadom na určitý podnet. zmena trvania bunkového cyklu jednobunkovcov. obdobie zníženej aktivity organizmu v nepriaznivých podmienkach. kontrakcia myofibril v svalovom vlákne. šírenie vzruchu. spôsob pohlavného rozmnožovania nálevníkov.

297. Podľa chemického zloženia, štruktúry a spôsobu stahovania kostrové svalové vlákna. červené, rýchlo vytvárajúce veľký kyslíkový dlh. biele, schopné rýchlej kontrakcie. biele, schopné pomalšej kontrakcie. červené, schopné pomalšej kontrakcie. biele, prispôsobené na vytrvalú prácu. biele, rýchlo vytvárajúce veľký kyslíkový dlh. červené, schopné rýchlej kontrakcie. červené, prispôsobené na vytrvalú prácu.

298.Pomalé svalové vlákna kostrových svalov: sú viac prispôsobené na vytrvalostnú prácu. obsahujú menej myoglobinu. sa unavia rýchlejšie. obsahujú viac myoglobinu. sa nazývajú červené svalové vlákna. prevažujú napr. v lietacích svaloch vtákov. sú tvorené jednojadrovými bunkami,. sú tvorené bezjadrovými bunkami.

299.Hladké svalové tkanivo: je tvorené mnohojadrovými svalovými vláknami. tvorí pohybový aparát mnohých nižších bezstavovcov. tvorí kostrové svaly stavovcov. tvorí steny vnútorných orgánov stavovcov. obsahuje veľké množstvo kolagénových vláken. je schopné kontrakcie. je pri cicavcov riadené autonomnym nervovým systémom. je tvorené jednojadrovými vretenovitými bunkami.

300.Hladké svaly: sú málo unaviteľné. majú menšiu schopnosť kontrakcie než priečne pruhované svaly. majú väčšiu schopnosť kontrakcie než priečne pruhované svaly. sú súčasťou stien tráviacej rúry stavovcov. sú súčasťou kostrového svalstva. môžu reagovať na tepelné podnety. podliehajú priamej regulácii ústrednej nervovej sústavy. sú regulované látkovo.

301.Srdcový sval stavovcov: stavbou pripomína priečne pruhované svaly. funkciou pripomína hladké svaly. stavbou pripomína hladké svaly. funkciou pripomína priečne pruhované svaly. má prevahu bielych svalových vlákien. má prevahu červených svalových vlákien. je regulovaný autonómnym nervovým systémom. je ovplyvňovaný aktivitami organizmu.

302.Kontrakcia priečne pruhovaného svalu: prebieha pri vysokej koncentrácii Ca2+ v cytoplazme svalovej bunky svalového vlákna. je podmienená reakciou medzi aktínom a myozínom. je podmienená vznikom stabilného aktinomyozínu. prebieha na základe nervového vzruchu. je riadená ústrednou nervovou sústavou. je riadená autonómnymi nervami. prebieha len ak je inhibovaná relaxačná bielkovina - troponin. je nevratná.

303.Sval, ktorý je v pokojovom režime: má nízku koncentráciu Ca2+ v cytoplazme. má vysokú koncentráciu Ca2+ v cytoplazme. má troponín naviazaný na aktín, čím zabraňuje vzniku aktinomyozínu. má blokovanú činnosť relaxačných bielkovín. má Ca2+ naviazaný na troponín. je schopný prijať podnet na kontrakciu. je nedostatočne zásobovaný kyslíkom. nie je schopný meniť nervový signál na podnet pre kontrakciu.

304.Svalová únava: sa objektívne prejavuje znížením výkonnosti svalu. je spôsobená hromadením metabolitov, napr. kyseliny mliečnej. je spôsobená hromadením metabolitov, napr. glykogénu. je spôsobená nedostatkom kyslíka. je spôsobená nedostatkom kreatínfosfátu. je spôsobená hromadením kreatínfosfátu. sa prejavuje zrýchlením kontrakcie. môže viesť k zastaveniu činnosti svalu.

305.Mimobunkové trávenie: sa vyskytuje pri obrúčkavcoch. sa prvýkrát objavuje pri dvojstranne súmerných živočíchoch. je enzymatické štiepenie potravy mimo tráviacej bunky. je typické pre stavovce. sa prvýkrát objavuje pri ploskavcoch. je spôsob vnútrotelového trávenia. je enzymatické štiepenie potravy mimo tela živočícha. je spôsob mechanického spracovania potravy.

306.Vnútrobunkové trávenie sa vyskytuje: pri obrúčkavcoch. pri stavovcoch. pri jednobunkových organizmoch. pri článkonožcoch. pri všetkých mäkkýšoch. pri jednoduchých mnohobunkových organizmoch. pri prvokoch. pri pavúkoch.

307.Mimotelové trávenie: je enzymatické štiepenie potravy mimo tela živočícha. je enzymatické štiepenie potravy v tráviacej vakuole. je enzymatické štiepenie potravy v tráviacej rúre. je mechanické spracovanie potravy mimo tela živočícha. je typické pre obrúčkavce. sa vyskytuje napr. pri pavúkovcochu. je trávenie potravy v gastrovaskulárnej sústave. je enzymatické štiepenie potravy v bunkách ektodermu.

308. Pri mechanickom spracovaní sa potrava: v ústnej dutine rozomieľa a navlhčuje. spracúva v žľaznatom žalúdku vtákov. rozkladá za pomoci baktérií v bachore prežúvavcov. rozomieľa v svalnatom žalúdku vtákov. enzymaticky rozkladá mimo tela živočícha. rozomieľa v hrvoli vtákov. emulguje žlčou v tenkom čreve cicavcov. zahusťuje v hrubom čreve cicavcov.

309. Tráviaca sústava pŕhlivcov: má jeden otvor, plniaci funkciu prijímaciu aj vyvrhovaciu. má samostatné otvory pre príjem potravy a vyvrhovanie nestrávených zvyškov. pri niektorých druhoch je rozvetvená a plní aj obehovú funkciu. má povrch zväčšený kĺkmi а mikroklkmi. je členená na pažerák a žalúdok. napr. medúzovcov sa nazýva gastrovaskulárna. posúva potravu peristaltickými pohybmi. mechanicky spracúva prijatú potravu.

310.Bylinožravé živočíchy: využívajú na spracovanie potravy symbiotické mikroorganizmy. sa označujú ako karnivora. sa označujú ako herbivora. sa označujú ako omnivora. sú primárne konzumenty. sú sekundárne konzumenty. majú tráviacu rúru výrazne dlhšiu ako mäsožravce. majú špecifickú stavbu žalúdka.

311.Omnivora: sú primárne konzumenty. sú konzumenty vyššieho radu. konzumujú výlučne rastlinnú potravu. sú všežravce. konzumujú výlučne mäsitú potravu. sú napr. medved' a človek. sú napr. jeleň a vlk. produkujú enzýmy rozkladajúce celulózu.

312.Mäsožravé živočíchy: majú dobre vyvinuté orgány na uchopenie koristi. sa označujú ako karnivora. sa označujú ako herbivora. sa označujú ako omnivora. sú primárne konzumenty. sú sekundárne konzumenty. sú dekompozitory. sú všežravé.

313.Hepatopankreas je žľaza tráviacej sústavy: mäkkýšov. stavovcov. obrúčkavcov. vtákov. cicavcov. plazov. krokodílov. človeka.

314. Trávenie bielkovín sa začína: v ústnej dutine. v žalúdku pôsobením pepsinu. v žalúdku pôsobením trypsínu. v tenkom čreve. v hrubom čreve. v podžalúdkovej žľaze pôsobením trypsinu. v žalúdku pôsobením pepsinogénu. v pečeni.

315.Vtáky majú žalúdok: štvordielny. žľaznatý, v ktorom sa potrava spracúva mechanicky. svalnatý, v ktorom sa potrava trávi chemicky. žľaznatý, v ktorom sa potrava trávi chemicky. svalnatý, v ktorom sa potrava spracúva mechanicky. dvojdielny. pozostávajúci z hrvoľa a svalnatého žalúdka. rozdelený na hrvoľ a samotný žalúdok.

316.Žalúdok prežúvavcov pozostáva: z 3 predžalúdkov: bachor, čepiec, kniha a z vlastného žalúdka: slez. z 3 predžalúdkov: bachor, slez, kniha a z vlastného žalúdka: čepiec. z 2 predžalúdkov: bachor, čepiec a 2 žalúdkov: kniha, slez. z 3 predžalúdkov: slez, kniha, čepiec a z vlastného žalúdka: bachor. zo 4 predžalúdkov: bachor, kniha, čepiec, slez. zo žľaznatého a svalnatého žalúdka. z predžalúdku a trojdielneho vlastného žalúdku. z rozšíreného pažeráka a vlastného žalúdka.

317.Celulóza v potrave bylinožravcov je rozkladaná: v ústnej dutine enzýmami obsiahnutými v slinách. mechanicky v žalúdku. v žalúdku činnosťou symbiotických mikroorganizmov. v tenkom čreve pôsobením žlče. v tenkom čreve pôsobením amyláz. v pankrease pôsobením pankreasových enzýmov. v žalúdku na oligosacharidy, ktoré sú d'alej nestráviteľné. v hrubom čreve.

318.žľazy v sliznici žalúdka cicavcov produkujú: žalúdočnú šťavu, ktorá obsahuje enzýmy potrebné pre trávenie bielkovín. trypsín, ktorý štiepi bielkoviny. kyselinu chlorovodíkovú. mucín. chýmus. nukleázy potrebné pre trávenie nukleových kyselín. žlč. bilirubin.

319.Najdôležitejším orgánom vstrebávania látok z tráviacej sústavy je: žalúdok. hltan. pažerák. tenké črevo. hrubé črevo. pankreas. podžalúdková žľaza. pečeň.

320. Trávenie bielkovín pri stavovcoch začína: v ústnej dutine pôsobením slinných amyláz. v žalúdku pôsobením trypsinu. v žalúdku pôsobením pepsinogénu. v žalúdku pôsobením pepsinu. v tenkom čreve pôsobením kyseliny chlorovodíkovej. v tenkom čreve pôsobením žlče. v žalúdku pôsobením mucínu. v tenkom čreve pôsobením bilirubínu.

321. Trávenie tukov pri stavovcoch prebieha: v žalúdku pôsobením pepsinu. v tenkom čreve pôsobením trypsinu. v tenkom čreve pôsobením žlče a lipázy. v tenkom čreve pôsobením žlče a amylázy. v pečeni. v žalúdku pôsobením lipázy. prostredníctvom pankreasovej šťavy. prostredníctvom slinných amyláz.

322.Sliny v ústnej dutine cicavcov: navlhčuju potravu, čím uľahčujú hltanie. obsahujú pepsín, ktorý štiepi bielkoviny. môžu obsahovať amylázy. pomáhajú udržiavať čistotu ústnej dutiny. neutralizujú kyseliny a zabraňujú tak vzniku zubného kazu. obsahujú lipázu, ktorá štiepi tuky. môžu mať protibakteriálne účinky. obsahujú enzýmy štiepiace celulózu.

323.Pankreasová šťava: pôsobí v tráviacom systéme cicavcov na všetky živiny. obsahuje amylázu, ktorá rozkladá škrob. obsahuje lipázu, ktorá rozkladá tuky. obsahuje trypsin rozkladajúci bielkoviny. obsahuje cholín, ktorý emulguje tuky. obsahuje amylázu, ktorá rozkladá tuky. je vylučovaná pankreasom do žlčovodu. je vylučovaná pankreasom do tenkého čreva.

324. žlč: je produktom pečene. je produktom žlčníka. sa skladuje v žlčníku. sa vytvára nepretržite. sa vytvára až po prijati potravy. obsahuje enzýmy potrebné pre trávenie tukov. obsahuje látky emulgujúce tuky. alkalizuje prostredie v tenkom čreve.

325.Do tenkého čreva vyúst'uje: pankreas produkujúci žlč. podžalúdková žľaza, produkujúca pankreasovú šťavu. žlčník, produkujúci lipázy. pečeň, produkujúca žlč. pankreas. žľazy tenkého čreva produkujúce črevnú šťavu. pečeň, produkujúca pepsinogén a trypsinogén. podžalúdková žľaza, produkujúca bilirubín a biliverdin.

326. Resorpčná plocha tenkého čreva stavovcov je zväčšená: kikmi. mikroklkmi. rozvetvenými kapilárami. žľazami tenkého čreva. svalovými prstencami. vývodmi pankreasu a pečene. nervovými zakončeniami. priečnymi prepážkami.

327.Peristaltické pohyby tenkého čreva: podporujú pohyb tráveniny. premiešavajú jú tráveninu s enzýmami a podporujú vstrebávanie. podporujú vylučovanie črevnej šťavy. podporujú vylučovanie žlče. napomáhajú zahusťovaniu stolice. sú riadené motorickými nervami. sú regulované autonómnym systémom. sú vôľovo ovládateľné.

328.Nestráviteľné časti potravy sa vylučujú z tela: pri prvokoch exocytózou. pri prhlivcoch otvorom, ktorý je zaroven otvorom prijímajúcim potravu. pri cicavcoch análnym otvorom v podobe stolice. pri prvokoch endocytózou. pri vtákoch kloakou. pri prežuvavcoch ústnym otvorom. po metabolickom spracovaní obličkami. pri mnohoštetinavcoch nefrídiami.

329. Hrubé črevo vyšších stavovcov zabezpečuje predovšetkým: mechanické spracovanie potravy. vstrebávanie rozloženej potravy. spätnú resorpciu vody a minerálnych látok. chemické trávenie potravy. zahusťovanie nestrávených zvyškov potravy. emulgáciu tukov. vstrebávanie základných živín. trávenie celulózy pomocou črevných baktérií.

330.Živočíchy môžu prijímať kyslík potrebný pre dýchanie: zo vzduchu, kde je jeho koncentrácia priemerne 21%. z vody, kde je jeho koncentrácia 0,6 - 0,85 %. vo forme oxidov uhlíka. zo vzduchu, kde je jeho koncentrácia priemerne 78%. z vody, kde je jeho koncentrácia priemerne 0,03%. vo forme plynných oxidov. žiabrami zo vzduchu. z vody žiabrami alebo pokožkou.

331. Vzdušnice: pracujú bez obehovej sústavy. spolupracujú s obehovou sústavou. sa otvárajú na povrch tela. sú pomocným dýchacím orgánom vtákov. sú hlavným dýchacím orgánom cicavcov. tvoria jednoduché vaky, ktorých steny sú členené priehradkami. sa vyvinuli zo žiaber. vedú kyslík do hemolymfy.

332. Vzdušnice sú dýchacie orgány: pavúkovcov. hmyzu. ktoré sa na povrch tela otvárajú stigmami. ktoré vedú kyslík priamo do tkanív. ktoré prenášajú kyslík pomocou dýchacích farbív. využívajúce protismerové prúdenie. rozvetvujúce sa vo vnútri tkanív. obojživelníkov.

333.Pavúkovce dýchajú: pľúcnymi vačkami. vzdušnicami. tracheami. celým povrchom tela. žiabrami. pľúcami. sliznicou tráviacej rúry. tykadlovými žľazami.

334. Dýchacie orgány vývojovo dokonalejších živočíchov: sa vyvinuli z mezodermu. môžu zásobovať tkanivá kyslíkom priamo, napr. vzdušnice. môžu zásobovať tkanivá kyslíkom nepriamo, napr. pl'úca. pracujú na principe difúzie plynov. môžu zásobovať tkanivá kyslíkom priamo, napr. žiabre. môžu zásobovat' tkanivá kyslíkom priamo, napr. vzdušnicové žiabre. získavajú kyslík z anorganických zlúčenín. získavajú kyslík rozkladom organických zlúčenín.

335. V srdci rýb prúdi krv: okysličená. odkysličená. zmiešaná. smerom k žiabram. obsahujúca hemoglobin. neobsahujúca krvné farbivá. obsahujúca červené krvinky s jadrom. obsahujúca bezjadrové erytrocyty.

336.Najefektívnejšiu dýchaciu sústavu medzi stavovcami majú: ryby. obojživelníky. plazy. vtáky. dvojdyšníky. suchozemské hady. korytnačky. mäsožravce.

337.Kožné dýchanie: má rozhodujúci význam pre cicavce. má veľký význam pre ryby a obojživelníky. má značný význam pre veľryby. je jediný spôsob príjmu O2 pre vtáky. je jediný spôsob príjmu O2 pre lastúrniky. má značný význam pre delfiny. je jediný spôsob príjmu O2 pre mnohoštetinavce. zabezpečuje pokožka tvorená dýchacím epitelom.

338. Delfíny a veľryby dýchajú: vzdušnicami. postrannou čiarou. pľúcami. žiabrami. vzdušnými vakmi. parapódiami. pokožkou. pľúcami a žiabrami.

339. Vonkajšie dýchanie cicavcov: je výmena dýchacích plynov medzi alveolárnym vzduchom a krvou. je výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami. prevláda nad vnútorným dýchaním. je výmena dýchacích plynov medzi vonkajším prostredím a ak, aby množstvo vdychovano cestami. je riadené tak, aby množstvo vdychovaneho O2 a vydychovaného CO zodpovedalo intenzite metabolizmu. je pravidelné striedame vdyhov a výdychov. je vnikanie vzduchu do pl'úc a unikanie z pľúc. výmena O2 a CO2 v tkanivách a bunkách pracujúcich orgánov.

340. Výmena O2 a CO2 medzi krvou a tkanivami cicavcov sa nazýva: vnútorné dýchanie. vonkajšie dýchanie. pľúcna ventilácia. vitálna kapacita. vzdušnicové dýchanie. celková kapacita. tkanivové dýchanie. tkanivová oxidácia.

341.Dýchacie farbivá v krvi stavovcov: zabezpečujú prenos živín. zabezpečujú prenos O2. sú uzavreté v erytrocytoch. sú uzavreté v trombocytoch. sú voľne rozpustené v krvi. sú uzavreté v červených krvinkách. sú uzavreté v leukocytoch. sú schopné viazať kyslík.

342. Dýchacie pohyby sú pri stavovcoch riadené: dýchacím ústredím v mieche. dýchacím ústredím v predĺženej mieche. dýchacím ústredím v strednom mozgu. na základe zmien tenzie O2 a CO2 v krvi. na základe zmien tlaku vzduchu v pľúcach. dýchacím ústredím v medzimozgu. na základe množstva erytrocytov v krvi. nervovo a chemicky.

343.Spontánne dýchanie cicavcov riadi centrum v: mieche. mozočku. pľúcach. predĺženej mieche. alveolách. prednom mozgu. hypofýze. hrtane.

344.Dýchacie farbivá bezstavovcov: sú rozpustené v telovej tekutine. prenášajú kyslík z dýchacích orgánov do tkanív. sa zúčastňujú bunkového dýchania. dodávajú organizmu energiu oxidačno-redukčnými reakciami. sú anorganické látky. sú bielkovinovej povahy. sa nachádzajú v bunkách vzdušníc. prenášajú kyslík z tkaniv do telových tekutín.

345. Typické žiabre uložené v žiabrovej dutine majú: ryby. mnohoštetinavce. kôrovce. žubrienky obojživelníkov. embryá cicavcov. korytnačky. mäkkýše. vodné bezstavovce.

346. Pľúcne alveoly: sú základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím. sú slepě zakončenia dýchacích ciest. sú obklopené bohatou siet'ou krvných vlásočníc. mnohonásobne zväčšujú dýchací povrch pľúc. sú vzdušné vaky vtákov. sú len minimálne prekrvené. nemajú význam pre výmenu plynov. sa vyvinuli zo vzdušníc.

347.Pľúca stavovcov: sú párový orgán. sú s vonkajším prostredím spojené dýchacími cestami. sa vyvinuli z ektodermu. sa vyvinuli z endodermu. sa vyvinuli z mezodermu. zabezpečujú nasýtenie krvi kyslíkom. zabezpečujú nasýtenie krvi oxidom uhličitým. zabezpečujú nasýtenie krvi hemoglobinom.

348.Nervovosvalová platnička: je zakončenie nervového vlákna v svalovej bunke. prijíma signál z ústrednej nervovej sústavy a mení ho na podnet. pracuje na princípe jednoduchej nervovej synapsie. produkuje mediátor - noradrenalín. je základnou stavebnou jednotkou myofibril. je citlivá na niektoré jedy. zabezpečuje výživu svalovej bunky. je dôležitou súčasť'ou motorickej jednotky.

349.Regulačné mechanizmy živočíchov: a sa vyvinuli v procese adaptácie živočíchov na meniace sa podmienky vonkajšieho prostredia. zabezpečujú stálosť vnútorného prostredia organizmu. pôsobia reflexne a látkovo. fungujú ako obranné mechanizmy. reagujú na zmeny vonkajších podmienok. zabezpečujú integritu organizmu. zabezpečujú riadenie organizmu. zabezpečujú stálosť vonkajšieho prostredia.

350. Vylučovacia sústava zabezpečuje: udržiavame homeostázy vnútorného prostredia organizmu. odstraňovanie splodin látkovej premeny. odstraňovanie elektrolytov, vody a všetkých potrebných látok. stálu farbu moču. odstraňovanie bielkovín z ultrafiltrátu. odstraňovanie dusíkatých produktov metabolizmu bielkovín. odstraňovanie starých červených krviniek z krvi. odstraňovanie nadbytočnej vody z organizmu.

351.Protonefrídie sú vylučovacie orgány: cicavcov. ploskavcov. mäkkýšov. rýb. obrúčkavcov. prvokov. hlavonožcov. vtákopyska.

352.Do čreva vyúsťujú: protonefrídie mäkkýšov. nefrídie kôrovcov. Malpighiho žľazy hmyzu. tykadlové žľazy ploskavcov. nefróny cicavcov. tykadlové žľazy kôrovcov. plamienkové bunky ploskavcov. metanefrídie obrúčkavcov.

353. Vylučovacími orgánmi stavovcov sú: protonefrídie. nefrídie. malpigické trubice. tykadlové žľazy. obličky. plamienkové bunky. metanefrídie. nefróny.

354.Malpighiho žľazy ako vylučovacie ústroje majú: obrúčkavce. pavúky. kôrovce. stonožky a hmyz. vyššie červy. ploskavce. všetky článkonožce. mäkkýše.

355.Súčasť'ou nefrónu cicavcov je: Malpighiho teliesko. Bowmanovo puzdro. Henleho slučka. močovod. močový mechúr. plamienková bunka. obličková panvička. Malpighiho žľaza.

356.Primárny moč cicavcov: vzniká filtráciou krvi v Malpighiho teliesku. obsahuje bielkoviny. obsahuje rovnaké látky ako plazma, okrem bielkovín. prechádza z Bowmanovho puzdra do systému kanálikov. je odvádzaný močovodmi do močového mechúra. je d'alej upravovaný na definitivny moč spätným vstřebávaním elektrolytov a ďalších potrebných látok. obsahuje glukózu a aminokyseliny. má rovnaké zloženie ako plazma.

357.K osmoregulačným mechanizmom stavovcov patria: vstrebávanie solí cez žiabre aktívnym transportom pri morských rybách. vylučovanie solí pomocnými orgánmi, napr. nosovou žľazou krokodílov. vylučovanie solí žiabrami pri morských rybách. vylučovanie solí žiabrami pri sladkovodných rybách. vstrebávanie solí cez žiabre aktívnym transportom pri sladkovodných rybách. exkrečné mechanizmy na vylučovanie solí niektorých morských vtákov. zakrpatené obličky sladkovodných rýb. vstrebávanie solí pasívnym transportom.

358.Otvorená obehová sústava sa vyskytuje pri: ploskavcoch. obrúčkavcoch. mäkkýšoch. cicavcoch. plazoch. článkonožcoch. plášťovcoch. hlavonožcoch.

359.Hydrolymfa: je telová tekutina ploskavcov. obsahuje bunky s transportnými bielkovinami. cirkuluje v uzavretej cievnej sústave. je telová tekutina obrúčkavcov. obsahuje bunky bez transportných bielkovín. prúdi voľne v telovej dutine. je telová tekutina stavovcov. prudi v kanálikoch gastrovaskulárnej sústavy.

360. Telové tekutiny živočíchov: privádzajú ku tkanivám kyslík a živiny. zabezpečujú homeostázu vnútorného prostredia. odvádzajú z tkanív oxid uhličitý a produkty metabolizmu. majú rôzne zloženie v závislosti od fylogenetickej úrovne organizmov. sú produkované výhradne vylučovacou sústavou. privádzajú ku tkanivám hormóny a vitamíny. privádzajú ku tkanivám nervové vzruchy. produkujú enzýmy.

361.Obehová sústava stavovcov: je kardiovaskulárna sústava. je dokonalá uzavretá srdcovocievna sústava. je oddelená od lymfatickej sústavy. nie je oddelená od lymfatickej sústavy. je pri suchozemských živočíchoch zložitejšia než pri vodných. je pri vodných živočíchoch zložitejšia než pri suchozemských. zabezpečuje výmenu živín, plynov a odpadových látok medzi krvou a bunkami tkanív. je dokonalá otvorená kardiovaskulárna sústava.

362. Krv cicavcov obsahuje: plazmu a krvné telieska. bielkoviny. anorganické látky. trombocyty s bunkovým jadrom. bezjadrové erytrocyty. bezjadrové leukocyty. bezjadrové krvné doštičky. hormóny.

363.Plazmatické bielkoviny cicavcov: sú produkované zväčša pečeňou. prenášajú látky potrebné pre organizmus. sú významné z hľadiska obrany organizmu. sú produkované zväčša kostnou dreňou. sa zúčastňujú procesov zrážania krvi. sú zväčša produktom sleziny. ireverzibilne viažu na svoj povrch prenášané látky. reverzibilne viažu na svoj povrch prenášané látky.

364. Krvná plazma cicavcov: je slabo zásaditá. má za fyziologických podmienok stále zloženie. obsahuje 90-92 % rozpustených látok. obsahuje 8-9% sušiny. má za fyziologických podmienok pH 5,5 - 6,5. obsahuje plazmatické bielkoviny. obsahuje bezjadrové leukocyty. obsahuje splodiny metabolizmu bielkovín.

365. Väčšina plazmatických bielkovín vzniká v: červených krvinkách. slezine. kostnej dreni. srdci. pečeni. tkanivovom moku. lymfatických uzlinách. bunkách cievnych stien.

366. Ktoré organické látky sú celkovo hmotnostne najviac zastúpené v krvnej plazme človeka?. močovina. nukleové kyseliny. glukoza. monosacharidy. bielkoviny. voda. lipidy. kreatín.

367 Medzi krvné telieska patria: erytrocyty. granulocyty. trombocyty. lymfocyty. leukocyty. lyzozómy. krvné farbivá. antigény.

368.Jednotlivé typy krviniek dospelých cicavcov: vznikajú v kostnej dreni. sa vyvíjajú z krvotvornej kmeňovej bunky v kostnej dřeni. vznikajú z krvotvornej kmeňovej bunky v krvnej plazme. sú produkované lymfatickým systémom. vznikajú z totipotentných buniek pečene. vznikajú zo spoločnej krvotvornej kmeňovej bunky. sa diferencujú z rôznych typov kmeňových buniek. žijú v krvnom obehu rôzne dlhú dobu.

369. Biele krvinky: sa vyskytujú len v krvi. sú jadrové bunky. sa nazývajú erytrocyty. sú bezjadrové bunky. sa v krvi vyskytujú vo väčšom počte ako červené krvinky. sa podľa prítomnosti granúl v cytoplazme delia na granulocyty a trombocyty. sa podľa štruktúry cytoplazmy delia na agranulocyty a granulocyty. sa podľa prítomnosti granúl v cytoplazme delia na lymfocyty a monocyty.

370.Leukocyty: sú nevyhnutné pri zrážaní krvi. sa zúčastňujú na obranných reakciách organizmu. zabezpečujú prenos O2. sú biele krvinky. zabezpečujú prenos hormónov. sa zúčastňujú na prenose dýchacích plynov. zabezpečujú udržiavanie teploty. majú povrchové receptory rozlišujúce cudzorodé látky.

371.Erytrocyty bez jadra sa nachádzajú v krvi: vtákov. rýb. cicavcov. plazov. jednobunkových organizmov. ľudí. obojživelníkov. všetkých stavovcov.

372. Celkový počet červených krviniek na jednotku objemu krvi stavovcov je podmienený: pohlavím, samce mávajú viac erytrocytov. pohlavím, samice mávajú viac erytrocytov. vekom, mláďatá majú viac erytrocytov. vekom, dospelí jedinci mávajú viac erytrocytov. nadmorskou výškou. ročným obdobím pri nižších stavovcoch. množstvom hemoglobinu v krvi. celkovým počtom leukocytov v krvi.

373.Leukocyty sa odlišujú od erytrocytov: dĺžkou života buniek. funkciami. spôsobom vzniku. metabolizmom. pri cicavcoch tým, že sú bezjadrové. pri vtákoch tým, že sú bezjadrové. početným zastúpením v krvi. rozložením v organizme.

374.Monocyty: majú schopnosť diapedézy. sú schopné prenikať do tkanív. majú schopnosť fagocytovať mikroorganizmy. vznikajú z kmeňovej bunky v kostnej dreni. podľa štruktúry cytoplazmy patria k agranulocytom. podľa štruktúry cytoplazmy patria ku granulocytom. prenášajú kyslík dovnútra tkanív. prenášajú živiny z krvi do tkanív.

375.Trombocyty cicavcov: sú produkované slezinou. sú produkované pečeňou. sú produkované kostnou dreňou. sú bezjadrové krvinky. sú veľké krvinky s diploidným jadrom. plnia významnú úlohu pri zastavovaní krvácania. sa významne podieľajú na prenose dýchacích plynov. sa uplatňujú pri udržiavaní celistvosti cievnych stien.

376.Podstatou zrážania krvi u stavovcov je: zmena rozpustného fibrinogénu na nerozpustné vlákna fibrínu. sťahovanie svaloviny v oblasti poranenia. zmena nerozpustného fibrinogénu na rozpustný fibrin. zmena rozpustného fibrínu na nerozpustný fibrinogén. vytvorenie gélu, ktorý uzavrie poranenie. rozpad erytrocytov. protilátková obrana. hemolýza.

377.Zastavenie krvácania: je pri živočíchoch zabezpečované viacerými mechanizmami. sa uskutočňuje aglutináciou erytrocytov. je zložitý biochemický proces. sa pri stavovcoch deje za účasti krvných doštičiek. sa pri živočíchoch s otvorenou cievnou sústavou deje sťahmi svaloviny okolo poranenia. je pri stavovcoch zabezpečované diapedézou monocytov. je iniciované hemolýzou erytrocytov. je pri cicavcoch urýchľované heparínom.

378.Fibrinogén: je súčasťou krvnej plazmy. sa zúčastňuje na zrážaní krvi. sa nachádza v erytrocytoch. pôsobí proti zrážaniu krvi. zabezpečuje prenos O2. sa zúčastňuje na obrane organizmu pred infekciou. je rozpustná plazmatická bielkovina. je nerozpustná plazmatická bielkovina.

379.Biely trombus: je červená zátka. je fibrínová sieťka, v ktorej sa zachytili biele krvinky. pri malých poraneniach provizórne upcháva ranku. vzniká aktivitou tkanivových faktorov. je trombokináza. sa vytvára aktivitou krvných doštičiek okolo poranenia. sa vytvára najmä pri malých poraneniach. pôsobí proti zrážaniu krvi.

380.Aglutinogény: sú antigeny erytrocytov. sú protilátky erytrocytov. sú gény kódujúce antigény. sú protilátky v krvnej plazme. sa tvoria iba v kostnej dreni. sú geneticky podmienené. sú látky, ktoré vznikajú pri zrážaní krvi. sú prirodzené protilátky.

381.Aglutiníny sú: antigény erytrocytov. protilátky v krvnej plazme. aglutinogény leukocytov. produkty aglutinogénov. zodpovedné za zhlukovanie erytrocytov. antigény na povrchu leukocytov. zodpovedné za zhlukovanie červených krviniek. prirodzené protilátky voči vlastným krvinkám.

382.Hemolymfa: sa vyskytuje vo viacerých skupinách bezstavovcov. obsahuje erytrocyty a trombocyty. obsahuje bielkoviny, ktoré majú charakter krvných farbív. prúdi pri mäkkýšoch pulzujúcimi žilami do telových dutín. prúdi v uzavretej cievnej sústave. sa rozheva voľne v telovej dutine. zabezpečuje rozvádzanie dýchacích plynov. je najdôležitejšou telovou tekutinou stavovcov.

383.Tkanivový mok: prostredie okolo buniek tkanív. vzniká filtráciou krvnej plazmy. obsahuje plazmatické bielkoviny. prenáša nízkomolekulové rozpustné látky. zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a bunkami tkanív. vzniká filtráciou miazgy. obsahuje veľa enzýmov. je filtrovaný v lymfatických uzlinách.

384.Miazga: je filtrovaná v lymfatických uzlinách. obsahuje veľa enzýmov. obsahuje biele krvinky. prúdi pri stavovcoch v otvorenom lymfatickom obehu. vzniká z tkanivového moku. plní významnú úlohu v obranných mechanizmoch organizmu. prúdi pri stavovcoch v uzavretom lymfatickom obehu. obsahuje červené krvinky.

385.Lymfatické orgány stavovcov sú: týmus. slezina. červovitý prívesok slepého čreva. Fabriciov vačok. chýlus. statocysta. srdce. pankreas.

386. Lymfatickú sústavu majú: vtáky. mäkkýše. obrúčkavce. hmyz. ploskavce. ryby. obojživelníky. cicavce.

387.Aký je význam lymfatickej sústavy?. zúčastňuje sa na transporte látok. prenáša hormony a mediátory k cieľovým bunkám. podieľa sa na termoregulácii v organizme. je dôležitá v obranných mechanizmoch. zachytáva patogenne mikroorganizmy. zneškodňuje nádorove bunky. prenáša plyny z krvi k bunkám a z buniek do krvi. rozvádza teplo z metabolicky aktívnych orgánov do chladnejších tkanív.

388.Srdce rýb pozostáva z: 2 predsiení a 2 komôr. predsiene a komory, ktorými prechádza odkysličená krv. predsiene a komory, ktorými prechádza okysličená krv. 2 predsiení a 1 komory, ktorými prechádza okysličená krv. 2 predsiení a 1 komory, ktorými prechádza odkysličená krv. 2 predsiení a 2 komôr, ktorými prechádza odkysličená krv. predsiene a komory, z ktorej je krv vháňaná do žilového splavu. predsiene a komory, z ktorej je krv vháňaná do žiaber.

389.Úplnú komorovú priehradku v srdci majú: jašterice. žaby. mloky. hady. ryby. vtáky. cicavce. drsnokožce.

390.Dospelé obojživelníky majú srdce rozdelené na: dve predsiene a jednu komoru. dve komory a jednu predsieň. dve predsiene a jednu komoru, pričom do tela prúdi zo srdca zmiešaná krv. dve predsiene a jednu komoru, pričom do tela prúdi zo srdca okysličená krv. dve predsiene a jednu komoru, pričom do tela prúdi zo srdca odkysličená krv. jednu predsieň a jednu komoru, pričom do tela prúdi zo srdca zmiešaná krv. dve predsiene a dve komory, pričom do tela prúdi zo srdca zmiešaná krv. jednu predsieň a jednu komoru, pričom do tela prúdi zo srdca okysličená krv.

391.U cicavcov okysličená krv prúdi: z ľavej komory do malého krvného obehu. z ľavej komory do veľkého krvného obehu. z pravej predsiene do malého krvného obehu. z pravej komory do veľkého krvného obehu. z ľavej predsiene do malého krvného obehu. z pravej komory do pľúc. pľúcnymi žilami do l'avej predsiene. vrátnicou do pečene.

392.Podnety na srdcovú činnosť vznikajú: v mozgu. v mieche. v samotnom srdci. v srdcovnici. v mozočku. v predĺženej mieche. vo vencovitých tepnách. v ústrednej nervovej sústave.

393.Záznam zmien elektrického potenciálu srdcového svalu sa označuje ako: EKG. EEG. fonogram. elektrokardiogram. oscilogram. elektroencefalogram. EMG. elektromyelogram.

394.Meradlom výkonnosti srdca je: frekvencia tepu. minútový objem. množstvo krvi, ktoré srdce vytlačí za minútu. množstvo krvi, ktoré srdce vytlačí pri jednej systole. množstvo krvi, ktoré srdce vytlačí pri jednej diastole. množstvo krvi, ktoré srdce vytlačí pri jednom srdcovom cykle. množstvo krvi, ktoré zaplní celý cievny systém tela. celkový objem srdca.

395.Koronárne tepny: zabezpečujú výživu srdca. odčerpávajú 10% krvi vytlačenej do aorty pri systole. zabezpečujú okysličovanie srdcového svalu. sú rozvetvené do rozsiahlej kapilárnej siete. vychádzajú z hornej dutej žily. vychádzajú z aorty. vychádzajú z pľúcnice. vychádzajú z pravej komory.

396. Úplne oddelený pľúcny a telový krvný obeh majú: živočíchy, ktoré majú jednokomorové srdce. vtáky. živočíchy, ktorých srdce je tvorené dvoma predsieňami a jednou komorou. cicavce. obojživelníky. plazy. živočíchy, ktoré majú úplne vyvinutú priehradku medzi srdcovými komorami. živočíchy, ktorých srdce je tvorené jednou predsieňou a jednou komorou.

397. Vrátnicový obeh: je súčasťou pľúcneho krvného obehu. je súčasťou telového krvného obehu. je svojím charakterom žilový obeh. privádza živiny vstrebané do krvi v tráviacich orgánoch do srdca. privádza živiny vstrebané do krvi v tráviacich orgánoch do pečene. začína sieťou kapilár v tráviacich orgánoch. vstupuje do pečene vrátnicou. začína sieťou kapilár v pečeni.

398. K vlastnej výmene látok medzi krvou a tkanivami dochádza: v tenkostenných tepnách. v tepnách s pevnou a pružnou stenou. v kapilárach. v žilách. vo vrátnici. v hornej a dolnej dutej žile. v srdci. v lymfatických uzlinách.

399.Nervová bunka: je základná štruktúrna a funkčná jednotka nervovej sústavy živočíchov. sa skladá z z tela bunky a výbežkov dvojakého typu. má jeden odstredivý výbežok - neurit. má jeden odstredivý výbežok - dendrit. má dendrity, ktoré privádzajú vzruchy do tela bunky. má dendrity, ktoré vedú vzruchy z tela bunky. má dostredivý axón. vytvára synapsie s inými nervovými bunkami.

400.Dostredivé výbežky nervovej bunky: ved i podráždenie do tela bunky. sa nazývajú neuróny. vytvárajú spoje s inými bunkami. sa nazývajú neurity. sa nazývajú dendrity. vedú podráždenie z tela bunky. sa nazývajú axóny. sú krátke a rozvetvené.

401. Nervové vlákna miechy tvoria: bielu hmotu obklopujúcu sivú hmotu. sivú hmotu obklopenú bielou hmotou. bielu hmotu obklopenú sivou hmotou. sivú hmotu obklopujúcu bielu hmotu. aj bielu aj sivú hmotu. základ reflexného oblúka. miechový kanálik. mozgový kmen.

402.Miecha: je centrom zrakových a sluchových reflexov. je fylogeneticky najstaršou časťou nervovej sústavy. je fylogeneticky najmladšou časťou nervovej sústavy. je reflexným centrom regulujúcim pohyb svalov končatín. sa podieľa na riadení niektorých autonomnych funkcií. je centrom rovnováhy tela. ovplyvňuje fyziologické procesy napr. prijímanie potravy. sprostredkúva emočné prejavy.

403.Autonómne nervy: inervujú vnútorné orgány a cievy. vychádzajú z miechy a mozgu. vychádzajú len z miechy. vychádzajú len z mozgu. sú súčasťou vegetatívnej nervovej sústavy, ktorá je fylogeneticky staršia než sústava somatická. sú súčasťou vegetatívnej nervovej sústavy, ktorá je fylogeneticky mladšia než sústava somatická. riadía pohyb kostrových svalov. riadia vôľou ovládané činnosti.

404. Dôležitou funkčnou vlastnost'ou nervových buniek je: dráždivosť. vodivost. schopnosť bunkového delenia. schopnosť reagovať na podnety. pohyblivosť. schopnosť diapedézy. schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie. schopnosť kontrakcie.

405.Stredný mozog cicavcov: je centrom zrakových a sluchových reflexov. podmieňuje vzpriamenú polohu hlavy a tela. je najvyšším ústredím koordinácie pohybov. reguluje teplotu tela. riadi činnosť srdca a obeh telových tekutín. sprostredkúva emočné prejavy. koordinuje svalový tonus. je fylogeneticky najmladšou časťou nervovej sústavy.

406. Centrum regulujúce spontánne dýchanie je v: mozočku. predĺženej mieche. moste. mozgovej kôre. zadnom mozgu. medzimozgu. hypofýze. prednom mozgu.

407. Mozgová kôra;. má vymedzené oblasti, tzv. kôrové ústredia. okrem primátov je dobre vyvinutá napr. u slona. sa začína diferencovať už pri plazoch. patrí medzi fylogeneticky mladšiu časť nervovej sústavy. tvorí pri vtákoch len tenkú vrstvu. má povrch zvrásnený len pri evolučne starších cicavcoch. sústreďuje informácie prichádzajúce len z okolia organizmu. má čuchové receptory.

408.Mozgovú kôru majú najviac vyvinutú: primáty. plazy. žraloky a delfíny. slony a delfiny. cicavce. vtáky. obojživelníky. ryby.

409.Mozoček: kontroluje rovnováhu tela a koordinuje pohyby. je centrom dýchania. je ústredím pre kýchanie. je ústredím reflexných pohybov. riadi činnosť mozgovej kôry. sprostredkúva reakcie na bolesť a chlad. je najvyšším ústredím autonómnych funkcií. prijíma signály z analyzátorov vnútorného ucha a svalov.

410.Nadradenou časťou nervového riadenia vnútorných orgánov je: talamus. hypotalamus. predĺžená miecha. predný mozog. mozoček. mozgová kôra. podlôžko. lôžko.

411.Prejavom nižšej nervovej činnosti: a sú vrodené reakcie na podnety. sú nepodmienené reflexy. sú získané reakcie na podnety. sú podmienené reflexy. je učenie. sú inštinkty. sú emócie. je strach.

412.Podmienený reflex: je vrodený. je prejav vyššej nervovej činnosti. je základom vývoja inštinktívneho správania. je získaný počas ontogenézy jedinca. je získaný počas fylogenézy. vedie k vytváraniu nových, dočasných nervových spojení. patrí k základným mechanizmom učenia. nevyžaduje pre svoj vzník nácvik.

413.Medzi vyššiu nervovú činnosť' patrí: podmienený reflex. nepodmienený reflex. učenie. inštinkt. strach. myslenie. rodičovský inštinkt. pamäť.

414.Fagocytóza: patrí k prejavom bunkovej imunity. je vrodená a nešpecifická. patrí k prejavom protilátkovej špecifickej imunity. patrí k prejavom celulárnej špecifickej imunity. je vývojovo mladším typom imunitnej reakcie. je vývojovo starším typom imunitnej reakcie. sa vyvinula z pôvodného mechanizmu výživy jednobunkových organizmov. je obranný mechanizmus spoločný pre všetky skupiny živočíchov.

415.Bunkovú špecifickú imunitnú reakciu zabezpečujú: B lymfocyty. neutrofilné granulocyty. T lymfocyty. plazmatické bunky. monocyty. trombocyty. lymfocyty. lymfocyty, ktoré dozrievajú v týmuse.

416.Objaviteľ' fagocytózy bol: P. Ehrlich. I. I. Mečnikov. I. M. Sečenov. I. P. Pavlov. N. Tinbergen. L. Pasteur. W. Harvey. S. W. Fox.

417.Najlepšie vyvinutý sluch so schopnosťou vnímať aj ultrazvukové signály majú: mačkovité mäsožravce. netopiere. veľryby. psovité mäsožravce. ryby. larvy obojživelníkov. hmyz. obrúčkavce.

418. Protilátky: sa vytvárajú v plazmatických bunkách po styku B lymfocytov s antigénom. sú bielkoviny a reagujú len s určitým antigénom. reagujú len s antigénom produkovaným B lymfocytmi. sa vytvárajú v T lymfocytoch. sa vytvárajú v T lymfocytoch po styku s antigénom. sú imunoglobulíny a reagujú len s určitým antigénom, ktorý vyvoláva ich tvorbu. sú antigény špecifické pre daný organizmus. sú polysacharidy produkované B lymfocytmi.

419.Protilátková špecifická imunitná reakcia: je zabezpečovaná tvorbou protilátok v T lymfocytoch. je vývojovo mladšia ako nešpecifická imunita. je sprostredkovaná B lymfocytmi. je zabezpečovaná tvorbou antigénov. je zabezpečovaná tvorbou protilátok plazmatickými bunkami. je zabezpečovaná tvorbou aglutinogénov. je zabezpečená protilátkami, ktoré produkujú monocyty. je zabezpečená protilátkami, ktoré produkujú lymfoblasty vznikajúce z T lymfocytov.

420.Označte správne odpovede: funkcia protilátok je zneškodňovať vírusy a bakteriálne toxíny. bunkovú špecifickú imunitu zabezpečujú T lymfocyty. fagocytóza patrí k prejavom nešpecifickej bunkovej imunity. špecifická imunita sa vyskytuje už u článkonožcov. pasívna imunizácia môže byť zabezpečovaná aj materským mliekom. aktívna imunizácia organizmu vzniká po prekonaní infekčného ochorenia. fagocytóza patrí k prejavom protilátkovej imunity. bunkovú špecifickú imunitu zabezpečujú B lymfocyty.

421.Proprioreceptory: sú receptory nachádzajúce sa vo svaloch a šľachách. sú exteroreceptory. sú interoreceptory. informujú o polohe častí tela. informujú o zmenách vonkajšieho prostredia. sú pomocné orgány interoreceptorov. sú v princípe rádioreceptory. pomáhajú živočíchom orientovať sa.

422. Medzi chemoreceptory patria: sluchové receptory. chut'ové receptory. čuchové receptory. receptory rovnováhy. fotoreceptory. receptory kože. receptory citlivé na viditeľné svetlo. tepelné receptory.

423.Rádioreceptory: delíme na fotoreceptory, termoreceptory a vlastné rádioreceptory. určitého typu sú vyvinuté už pri jednobunkovcoch. umožňujú niektorým živočíchom reagovať na magnetizmus. môžu registrovať ionizujúce žiarenie. všetkých typov má dokonale vyvinuté človek. môžu reagovať na zmenu chemického zloženia prostredia. umožňujú živočíchom orientovať sa v priestore napr. pri sezónnej migrácii. reagujú na zvukové podnety.

424.Statocysta je ústrojom rovnováhy: kôrovcov. hmyzu. stavovcov. ryb. cicavcov. mäkkýšov. plazov. vtákov.

425.Statokinetický orgán: poskytuje informácie o polohe a pohybe tela. cicavcov je uložený vo vnútornom uchu. majú raky uložený na báze tykadiel. obsahuje receptorové bunky s citlivými brvami, reagujúcimi na mechanické dráždenie. obsahuje Cortiho bunky. obsahuje receptorové bunky reagujúce na zmeny teploty. je tympanálny orgán kobyliek. je dráždený svetelnými podnetmi.

426. Receptorové bunky, meniace zvukový podnet na nervový signál sa nachádzajú: pri rybách v bočnej čiare. pri cicavcoch v Cortiho orgáne vnútorného ucha. pri hmyze v tympanálnych orgánoch. pri cicavcoch v Cortiho orgáne vonkajšieho ucha. pri vtákoch v ušnom bubienku. pri cicavcoch v strednom uchu. pri bezstavovcoch v statocyste. pri vtákoch a cicavcoch v spoločnom sluchovopolohovom orgáne.

427.Hmyz má oči: komorové. zložene. facetové. ploché. miskovité. pohárikovité. teleskopické. zložené z omatidií.

428.Chemoreceptory: riadia chemické reakcie. čuchové veľrybám chýbajú. čuchové majú dobre vyvinuté psy a kone. chuťové sú uložené v chuťových pohárikoch. nie sú vyvinuté pri hmyze. chuťové sú tzv. diaľkové chemoreceptory. analyzujú prítomnosť chemických látok v ovzduší a vode. sú najčastejšie umiestnené vo vnútorných orgánoch.

429.Ektotermné živočíchy sú: živočíchy s premenlivou teplotou tela. živočíchy, ktorých telesná teplota sa mení v závislosti na teplote prostredia. živočíchy, ktorých telesná teplota je stála. živočíchy, ktorých telesná teplota nezávisí od teploty okolia. niektoré bezstavovce a všetky stavovce. napr. drsnokožce. všetky bezstavovce. plazy.

430.Endotermia znamená;. stálu telesnú teplotu nezávislú od teploty prostredia. stálu telesnú teplotu závislú od teploty prostredia. premenlivú telesnú teplotu nezávislú od teploty prostredia. prehriatie organizmu. zníženie produkcie tepla organizmom. podchladenie organizmu. že živočíchy sú schopné regulovať tvorbu tepla v tepelnom jadre organizmu. že živočíchy sú schopné regulovať tvorbu tepla v tepelnom obale organizmu.

431.Medzi endotermné živočíchy patria: hmyz. obrúčkavce. cicavce a vtáky. plazy. obojživelníky. drsnokožce. ryby. všetky bezstavovce.

432.Fyzikálna termoregulácia sa uskutočňuje: rozšírením kožných ciev a odparovaním. zvýšeným príjomom potravy. výdajom tepla vyžarovanim a prudením. pôsobením hormónov štítnej žľazy. zvýšením intenzity metabolizmu. pôsobením hormónov drene nadobličiek. aktivizáciou svalových pohybov. zmenou prietoku krvi v koží.

433.Hibernanty: patria medzi heterotermné organizmy. sú napr. jež, plch, syseľ. sú napr. krt, medved', netopier. upadajú do zimného spánku pri trvalom poklese teploty prostredia pod 0°C. čerpajú počas hibernácie energiu zo zásoby tuku. upadajú do zimného spánku pri trvalom poklese teploty prostredia pod 10°C. počas zimného spánku zvyšujú teplotu tepelného jadra organizmu. si zabezpečujú prežitie za nepriaznivých podmienok zvýšením aktivity metabolizmu.

434.Hlavným producentom tepla pri endotermných živočíchoch: sú kostrové svaly. je mozog. je pečeň. je podkožný tuk. sú endokrinné žľazy. sú obličky. je dýchacia sústava. je tenké črevo.

435.Estivácia je. prebytok potravy a nedostatok vody. letný spánok. zvýšenie telesnej teploty živočícha. prehriatie organizmu pri väčších zmenách teploty prostredia. typická pre niektoré púštne a stepné živočíchy. typická pre živočíchy polárnych oblastí. vyvolávaná nedostatkom vody a potravy vplyvom vysokých teplôt prostredia. zimný spánok.

436.Heterotermia znamená: prispôsobovanie sa teplote prostredia živočíchov so stálou telesnou teplotou. prispôsobovanie sa teplote prostredia živočíchov ektotermných. zvýšený bazálny metabolizmus za nepriaznivých podmienok. že v prípade nepriaznivej teploty prostredia sa endotermné živočíchy stávajú dočasne ektotermnými. že nastupuje fyzikálna termoregulácia. že nastupuje chemická termoregulácia. prispôsobovanie sa teplote prostredia živočíchov s premenlivou telesnou teplotou. že organizmus má premenlivú teplotu tela nezávisle na teplote prostredia.

437.Epifýza: produkuje hormón, ktorý brzdí tvorbu pohlavných hormónov. produkuje hormón, ktorý aktivuje tvorbu pohlavných hormónov. funkčnou súčasťou hypofýzy. produkuje rastový hormón. reaguje na intenzitu svetla. produkuje melatonin. produkuje melanín. produkuje melanotropný hormón.

438.Hormóny štítnej žľazy: ovplyvňujú intenzitu metabolizmu. sú tyroxin a tyronín. sú stavebnými látkami. patria medzi gestagény. sa vytvárajú v hypofýze. udržiavajú vhodnú koncentráciu iónov sodíka v krvnej plazme. podmieňujú vytvorenie dokonalej obrany organizmu proti infekcii. regulujú napr. metamorfózu obojživelníkov.

439.Hormóny hmyzu: sú produkované neurosekrečnými bunkami hlavového ganglia. sú produkované žľazami nachádzajúcimi sa v hrudi. môžu byť uvoľňované do vonkajšieho prostredia ako feromóny. riadia procesy spojené s dokonalou alebo nedokonalou premenou. môžu mať vnútrodruhovú komunikačnú funkciu. sú produkované Malpighiho žľazami. sú distribuované do tkanív krvou. sú vylučované do uzavretého lymfatického cievneho systému.

440. Prištítne telieska sa prvýkrát objavujú pri: cicavcoch. hmyze. obojživelníkoch. vtákoch. rybách. bezstavovcoch. mäkkýšoch. plazoch.

441.Inzulín: znižuje hladinu glukózy v krvi. zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni a svaloch. zvyšuje hladinu glukózy v krvi. urýchľuje rozklad glykogénu v pečeni. zvyšuje tvorbu tukov v pankrease. znižuje ukladanie glykogénu v pečeni a svaloch. ovplyvňuje metabolizmus sacharidov opačne ako glukagon. podporuje zvýšené zužitkovanie glukózy v bunkách.

442.Hormóny. pôsobia nešpecificky na bunky cieľových tkanív. pôsobia špecificky na bunky cieľových tkanív. su stavebnými látkami. sú zdrojom ATP. sa zúčastňujú proteosyntézy. vylúčené do telových tekutín sú aktívne niekoľko minút alebo dní. sú vysoko účinné organické látky, ktoré ovplyvňujú činnosť telesných orgánov. pôsobia ako regulátory látkovej premeny.

443.Hormonálne regulačné mechanizmy: sa uplatňujú už pri bezstavovcoch. sa najskôr objavujú pri stavovcoch. pri stavovcoch sa odlišujú od hormonálnych regulácií pri bezstavovcoch. pri stavovcoch sa nelíšia od hormonálnych regulácií pri bezstavovcoch. sú pri bezstavovcoch nahradené nervovou reguláciou. sú rýchlejšie ako nervové regulácie. sú pomalšie ako nervové regulácie. sú priamo ovplyvňované aj nervovým systémom.

444.Feromóny hmyzu: vyvolávajú agresivitu. vyvolávajú únikové reakcie. spôsobujú ospanlivosť. vyvolávajú obranné reakcie. spôsobujú pri hmyze spomalenie rastu. zabraňujú premene hmyzu. majú vplyv na metabolizmus hmyzu. vyvolávajú pohlavnú aktivitu.

445.Predný lalok hypofýzy stavovcov: produkuje hormón prolaktín. produkuje melanotropný hormón. sa nazýva adenohypofýza. sa nazýva neurohypofýza. produkuje hormóny riadiace činnosť nadobličiek. produkuje rastový hormón. produkuje hormón vazopresín. produkuje hormón oxytocin.

446.K výskumným oblastiam zaoberajúcim sa poznávaním správania zvierat patrí: výskum fyziológie podmienených reflexov. skúmanie procesu učenia u zvierat v laboratórnych podmienkach. behaviorizmus. etológia. výskum správania živočíchov v prirodzenom prostredí. anatómia. cytológia. skúmanie fyziológie prenosu nervového signálu.

447.Komunikačné signály živočíchov: môžu byť akustické alebo optické. majú identifikačnú alebo výstražnú funkciu. môžu byť dotykové alebo elektrické. sa uplatňujú napr. pri obrane teritória. neovplyvňujú správanie iných príslušníkov druhu. nie sú súčasťou sociálneho správania. slúžia na prenos informácie. nemajú informačnú funkciu.

448.Inštinktívne správanie živočíchov: je predmetom skúmania etológie. je predmetom skúmania exobiológie. je vrodené správanie vyvolávané endogénnymi alebo exogénnymi podnetmi. je správanie, ktorého základom sú nepodmienené reflexy. je správanie, ktorého základom sú podmienené reflexy. je napr. obranné a útěkové správanie. zahŕňa schopnosť generalizácie. je napr. komfortné správanie.

449.Teritoriálne správanie živočíchov: je vrodené inštinktívne správanie. umožňuje živočíchom zabezpečiť si dostatočné množstvo potravy. zabezpečuje rozptyl živočíchov v biotope. znižuje možnosť vnútrodruhových konfliktov. je spojené predovšetkým s obranou teritória pred príslušníkmi iných živočíšnych druhov. je spojené predovšetkým s obranou teritória pred príslušníkmi vlastného druhu. zahŕňa označovanie a obranu vlastného teritória. je rozmnožovacie správanie.

450.Fakultatívne učenie: prebieha len v ranom veku živočíchov. nie je vekovo obmedzené. prebieha prakticky po celý život jedinca. vedie k zdokonaľovaniu činnosti živočícha. je napr. vpečatenie. je prispôsobenie sa endogénnym biologickým rytmom. je základom obranných mlad´at. prebieha na základe nepodmienených reflexov.