Medzi eliminačné reakcie patrí: deaminácia hydratácia dehydratácia etanolu za vzniku eténu deaminácia aminokyseliny na nenasýtenú kyselinu dehydrogenácia hydrogenácia dehydratácia hydrolýza.
Dehydrogenácia: je redukcia, pri ktorej látka priberá vodík je oxidácia, pri ktorej látka stráca vodík v organizmej môže byť spojená s prenosom vodíkov na koenzýmy NAD+ alebo FAD je reakcia, pri ktorej sa substrát oxiduje v živých sústavách môže prebiehať aeróbne i anaeróbne v živých sústavách prebieha len za prítomnosti O2 v bunkách je katalyzovaná dehydrogenázami substrátov v živých systémoch je spojená so vznikom ATP.
Heterolytické činidlá: môžu byť ióny alebo polárne molekuly poznáme nukleofilné a elektrofilné štiepia kovalentnú vazbu symetricky na radikály štiepia molekulu substrátu na katión a anión skladajú sa z radikálov vznikajú zo stálych zlúčenín účinkom žiarenia nukleofilné sú donormi elektrónov elektrofilné sú akceptromi elektrónov.
OH-, Cl-, NH3+ sú: heterolytické činidlá homolytické činidlá nukleofilné činidlá elektrofilné činidlá sú radikály donormi elektrónov pri chemickej reakcii pakceptromi elektronok pri chemickej reakcii anióny alebo majú voľný elektrónový pár v molekule.
H+, H3O+, Br+ sú: homolytické činidlá nukleofilné činidlá heterolytické činidlá elektrofilné činidlá sú donormi elektrónov sú akceptormi elektrónov radikály katióny.
Radikály: môžu vznikať štiepením kovalentných vazieb účinkom UV žiarenia sú homolytické činidlá existujú len zlomky sekundy vznikajú polárnym štiepením kovalentných vazieb vznikajú homolytickým štiepením kovalentných vazieb sú napr. Br, HO, CH3 sú častice s nespáreným elektrónom sú veľmi reaktívne.
Brómovú vodu a roztok KMnO4 odfarbuje: acetylén cyklohexén cyklohexán benzén etén etín kyselina oktadecénová kyselina olejová.
Anhydrid kyseliny ftalovej vzniká: oxidáciou p-xylénu oxidáciou 1,2-dimetylbenzénu oxidáciou o-xylénu oxidáciou 1,4-dimetylbenzénu dehydratáciou kyseliny ftalovej dehydratáciou kyseliny tereftalovej dehydratáciou kyseliny 1,2-benzéndikarboxylovej redukciou o- xylénu.
Dvojitá vazba medzi atómami uhlíka: láva možnosť vzniku izomérie cis-trans je najreaktívnejšie miesto molekuly alkénu sa môže atakovať elektrónakceptórnymi činidlami je miesto adičných reakcií v molekule alkénu je usporiadaná tak, že pí-elektróny ležia pozdľž spojnice jadier atómov je charakteristická pre alkény je najmenej reaktívne miesto v molkule alkénu je miestom katalytickej hydrogenácie v molekule alkénu.
Elektrofilné adície: sú typické pre alkíny vedú k zániku pí-vazieb sú typické pre alkény sú typické pre alkány sú typické pre nenasýtené uhľovodíky sú typické pre aromatické uhľovodíky sa začinajú atakom elektrofilu majú v reakčnom mechanizme najrýchlejší stupeň vznik karbkatiónu.
Reakcia vzniku acetylbenzénu z benzénu je: nukleofilná substitúcia elektrofilná substitúcia acylácia alkylácia substitúcia vodíka benzénu skupinou CH3COO- substitúcia vodíka benzénu acetylom substitúcia vodíka benzénu alkylom substitúcia vodíka benzénu skupinou CH3CO-.
NO2+: je nukleofilné činidlo vzniká reakciou kyseliny dusičnej a sírovej vzniká reakciuo kyseliny dusitej a sírovej reaguje s benzénom za vzniku anilínu je nitróniový ión je elektrofilné nitračné činidlo vzniká reakciou kyseliny dusičnej a síričitej pri nitrácii nahrádza protón v molekule benzénu nitroskupinou.
Nitrácia benzénu je: reakcia vzniku anilínu elektrofilná substitúcia nukleofilná substitúcia reakció benzénu so zmesou HNO3 + H2SO4 reakcia benzénu s nitračnou zmesou reakcia benzénu s nitróniovým katiónom reakcia vzniku nitrobenzénu reakcia vzniku nitrózobenzénu.
Elektrofilná substitúcia je reakcia: benzénu s H2SO4 benzénu s Br2 za katalýzy FeBr3 benzénu s acylhalogenidmi za katalýzy AlCl3 benzénu s alkylhalogenidmi za katalýzy AlCl3 benzénu s H2 za katalýzy Pt benzénu s chlórom éri zvýšenej teplote a UV ožiarení katalytická hydrogenácia benzénu na cyklohexán oxidácsa benzénu kyslíkom éri vyšších teplotách za katalýzy V2O5.
Radikálová adícia je reakcia benzénu: s brómom za katalýzy FeBr3 so zmesou kyseliny dusičnej a sírovej s acetylchloridom za katalýzy AlCl3 s chlóretánom za katalýzy AlCl3 a Cl2 za katalýzy FeCl3 s Cl2 pôsobením UV žiarenia s H2 za katalýzy Pt s nitračnou zmesou.
o- a p- (orto- a para-) orientujúce skupiny na aromatickom jadre sú: -NO2 -OH -COOH -CH3 -Br -COR -NH2 -Cl.
Arény: sú acyklické uhľovodíky sú aromatické uhľovodíky majú rovinné molekuly majú počet pí-elektónov v kruhu 4n + 2 (n=0,1,2...) majú rovnomerne rozložené (delokalizované) pí-elektóny v aromatickom kruhu majú nenasýtený charakter sú pomerne stále voči oxidácii sú napr. benzén, toluén, xylén, naftalén, antracén.
|
