181. Rýchlosť chemickej reakcie: u plynov závisí od tlaku závisí od koncentrácie reagujúcich látok je ovplyvnená prítomnosťou katalyzátorov je priamo úmerná súčinu molárnych koncentrácií reagujúcich látok možno vyjadriť ako zmenu koncentrácie reaktantov za časovú jednotku nezávisí od veľkosti aktivačnej energie je určená rovnovážnou konštantou závisí od teploty.
182. Rovnováha chemickej reakcie: znamená konštantné zloženie reakčnej zmesi pri daných podmienkach má dynamický charakter sa dosahuje pri koncentračnom pomere produktov a východiskových látok 1:1 vyplýva z Guldbergovho - Waageovho zákona je kvantitatívne vyjadrená rovnovážnou konštantou zmenou teploty reakčnej zmesi sa môže posunúť na stranu produktov alebo reaktantov podľa hodnoty reakčného tepla Qm závisí od velkosti aktivačnej energie zvýšením koncentrácie reaktantov sa posúva na stranu produktov.
183. Rovnovážny stav reakcie: je stav, pri ktorom reakcia prebieha rovnakou rýchlosťou v oboch smeroch je stav, keď sa reaktanty úplne premenili na produkty vyjadruje rovnovážna konštanta je stav, keď sa v reakčnej zmesi koncentrácie reaktantov rovnajú koncentráciám produktov závisí od aktivačnej energie možno ovplyvniť zmenou teploty reakčnej zmesi možno ovplyvniť zmenou koncentrácie produktov možno ovplyvniť prítomnosťou katalyzátorov.
184. Posun chemickej rovnováhy: charakterizuje Le Chatelierov princíp akcie a reakcie spôsobuje zmena vonkajších podmienok reakcie sa dosiahne zmenou koncentrácie reaktantov v reakčnej zmesi sa dosiahne zmenou koncentrácie produktov v reakčnej zmesi pri konštantnej teplote znamená zmenu hodnoty rovnovážnej konštanty reakcie je vyvolaný prítomnosťou katalyzátorov nemožno ovplyvniť prítomnosťou katalyzátorov je daný dynamickým charakterom rovnovážneho stavu reakcie.
192. Aktivačná energia reakcie: sa uplatňuje len pri exotermických chemických dejoch sa uplatňuje pri exotermických i endotermických chemických dejoch má vzťah k rýchlosti chemickej reakcie je ovplyvnená prítomnosťou katalyzátora je vyjadrená rovnovážnou konštantou je vyjadrená reakčným teplom závisí od reakčného tepla závisí od rovnovážnej konštanty.
196. Podľa Hessovho zákona hodnota reakčného tepla Q danej reakcie: závisí od spôsobu, akým reakcia prebehla závisí od počtu medzistupňov, ktorými sa reakcia uskutočnila sa s rastúcim počtom medzistupňov reakcie znižuje je určená rozdielom potenciálnych energií produktov a východiskovych látok je úmerná rýchlosti reakcie je ovplyvnená prítomnosťou katalyzátora závisí od rovnovážnej konštanty reakcie sa s rastúcim počtom medzistupňov reakcie zvyšuje.
197. Reakčné teplá Qm vratne prebiehajúcich reakcií sa líšia len znamienkom endotermických reakcií majú záporné znamienko exotermických reakcií majú kladné znamienko dajú sa merať pomocou kalorimetra katalyzovaných reakcií vždy majú vyššie hodnoty ako bez katalyzátora neovplyvňuje prítomnosť katalyzátorov v reakčnej zmesi katalyzovaných reakcií vždy majú nižšie hodnoty ako bez katalyzátora charakterizujú energetické zmeny pri chemických dejoch.
198. Pre exotermické reakcie platí: reakčná sústava teplo pohlcuje reakčná sústava teplo uvoľňuje potenciálna energia produktov je nižšia ako potenciálna energia reaktantov sú zdrojom energie nemôžu mať charakter redoxných dejov nemôžu mať charakter protolytických dejov majú charakter len redoxných dejov nemôžu prebiehať v živých systémoch.
199. Pre endotermické reakcie platí: reakčná sústava teplo pohlcuje reakčná sústava teplo uvoľňuje potenciálna energia produktov je vyššia ako potenciálna energia reaktantov sú zdrojom energie všetky majú charakter redoxných dejov všetky majú charakter protolytických reakcií že hodnota Qm má záporné znamienko že hodnota Qm má kladné znamienko .
200. Zvýšenie koncentrácie reaktantov pri exotermickej reakcii: pôsobí posun rovnováhy reakcie v smere endotermickej reakcie spôsobí posun rovnováhy reakcie v smere exotermickej reakcie ovplyvní iba priebeh oxidačno-redukčných reakcií nemá vplyv na priebeh reakcie spôsobí zvýšenie množstva uvoľneného reakčného tepla nezmení koncentráciu produktov nemení smer reakcie spôsobí zníženie množstva uvoľneného reakčného tepla.
211. Energetickou bilanciou chemickej reakcie sa zistí: rozdiel molových väzbových energií vznikajúcich väzieb a väzieb zanikajúcich len hodnota molových väzbových energií reaktantov len hodnota molových väzbových energií produktov hodnota reakčného tepla Qm hodnota rýchlostnej konštanty hodnota aktivačnej energie či je daná reakcia exotermická alebo endotermická typ alebo mechanizmus reakcie.
214. Reakčné teplo Qm je teplo: ktoré reakčné systémy pri chemickej reakcii len uvoľňujú ktoré reakčné systémy pri chemickej reakcii vymieňajú s okolím ktoré sa pri chemických reakciách spotrebuje alebo uvoľňuje ktoré môže mať len kladné znamienko ktorého hodnotu ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora v reakčnej zmesi ktorého hodnota nezávisí od prítomnosti katalyzátora v reakčnej zmesi ktoré vyjadruje rýchlosť chemickej reakcie ktoré môže mať v reakciách kladné alebo záporné znamienko.
206. O aktivačnej energii Ea platí, že: čím je jej hodnota nižšia, tým je rýchlosť chemickej reakcie vyššia jej hodnotu ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora jej hodnotu určuje rozdiel potenciálnej energie aktivovaného komplexu reakcie a potenciálnej energie produktov reakcie čím je jej hodnota vyššia, tým je rýchlosť chemickej reakcie nižšia ovplyvňuje hodnotu'rovnovážnej konštanty reakcie neovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie sa uplatňuje pri exotermických aj endotermických reakciách sa uplatňuje len pri endotermických reakciách.
207 . Hodnota aktivačnej energie Ea: e určená hodnotou rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie vychodiskovych látok je určená hodnotou rovnovážnej konštanty reakcie je určená hodnotou reakčného tepla Qm je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie vyplýva z hodnoty rovnovážnej konštanty reakcie exotermických reakcií je vyššia ako endotermických exotermických reakcií je nižšia ako endotermických súvisí so vznikom aktivovaného (prechodového) komplexu reakcie.
208, Hodnotu reakčného tepla Qm chemickej reakcie určuje: prítomnosť katalyzátorov reakčná rýchlosť hodnota rovnovážnej konštanty hodnota aktivačnej energie rozdiel relatívnych atómových alebo molekulových hmotností reaktantov a produktov reakcie množstvo uvoľnenej alebo spotrebovanej energie pri reakcii množstvo energie, ktoré reakčná sústava vymieňa s okolím pH reakčného prostredia.
209. Reakčné teplo premeny reaktantov na koncové produkty reakcie závisí od: počtu medzistupňov reakcie spôsobu (mechanizmu), akým tento proces prebieha počiatočného a koncového stavu reakcie existencie medziproduktov reakcie rýchlosti tvorby medziproduktov reakcie prítomnosti katalyzátorov relatívnej molekulovej hmotnosti reagujúcich molekúl stability medziproduktov reakcie.
210. Ak reakčné teplo Q v reakcii A + B → AB má ladn znamienko, potom platí, že: produkt reakcie je stabilnejší ako reaktanty pri reakcii sa spotrebovala energia hodnota aktivačnej energie danej reakcie je vždy vysoká hodnota aktivačnej energie danej reakcie je vždy nízka ide o exotermickú reakciu ide o endotermickú reakciu reaktanty reakcie sú stabilnejšie ako produkty vždy ide o katalyzovanú reakciu.
150. Atóm ortuti má oxidačné číslo II v zlúčeninách: Hg(CN)2 K2[HgI4] HgS HgCl2 sublimát Hg(NO3)2 Hg2Cl2 kalomel.
151. Atóm kyslíka má oxidačné číslo -I v zlúčeninách: Na2O2 K2O2 BaO2 H2O2 H-O-O-H BaO Ba(OH)2 H2O.
152. Atóm arzénu má oxidačné číslo V v zlúčeninách : As2S5 Pb3(AsO4)2 Na3AsO4 As2S3 CuHAsO3 Ag3AsO3 AsCl3 FeAsO3.
153. Atóm mangánu má oxidačné číslo VII v zlúčeninách: Ca(MnO4)2 Mn2O7 KMnO4 MnSO4 K2MnO4 H2MnO3 MnS CaMnO4.
154. Atóm síry má oxidačné číslo -II v zlúčeninách : H2S Sb2S5 Mg(HS)2 HS-C2H5 CdS Ca2(SO4)3 H3C-S-SCH3 KHSO4.
155. Atóm fosforu má oxidačné číslo III v zlúčeninách : H3PO3 P4O6 PI3 HPO3 Mg(H2PO4)2 Ca3(PO4)2 . CaF2 Na2HPO4.
156. Pre chemickú reakciu 𝐌𝐠 + 𝐍𝐢𝐂𝐥𝟐 ↔ 𝐌𝐠𝐂𝐥𝟐 + 𝐍𝐢 platí: nikelnatý katión sa redukuje reakcia prebieha v smere zľava doprava a katión Ni2+ je oxidovadlo horčík je redukovadlo horčík sa oxiduje horčík sa redukuje chlór sa redukuje katión Ni2+ sa oxiduje reakcia prebieha v smere sprava doľava, pretože Ni stojí v Beketovom rade kovov za Mg a preto môže Mg2+ ióny redukovať.
157. Pre chemickú reakciu 𝐏𝐛 + 𝐌𝐠𝐒𝐎𝟒 ↔ 𝐏𝐛𝐒𝐎𝟒 + 𝐌𝐠 platí: oxidačné číslo kyslíka sa nemení reakcia je oxidačno-redukčná reakcia prebieha v smere sprava doľava, pretože Mg stojí v Beketovom rade kovov pred Pb a preto môže redukovať ióny Pb2+ síra sa oxiduje síra sa redukuje je to neutralizácia horčík je oxidovadlo Mg2+ ióny sa redukujú, pretože v Beketovom rade kovov stojí horčík pred olovom.
158. Pre reakciu 𝐅𝐞 + 𝐂𝐮𝐒𝐎𝟒 ↔ 𝐅𝐞𝐒𝐎𝟒 + 𝐂𝐮 platí: železo sa oxiduje reakcia je oxidačno-redukčná katióny Cu2+ sa redukujú železo je redukovadlo meď sa oxiduje oxidačné číslo medi sa nemení železo sa redukuje reakcia prebieha v smere sprava doľava, pretože Fe stojí v Beketovom rade pred Cu a môže ju oxidovať.
159. Pre reakciu 𝐙𝐧 + 𝐂𝐮𝐒𝐎𝟒 ↔ 𝐙𝐧𝐒𝐎𝟒 + 𝐂𝐮 platí: meďnatý katión sa redukuje katión Cu2+ je oxidovadlo reakcia je oxidačno-redukčná prebieha v smere zľava doprava zinok je redukovadlo, lebo v Beketovom rade kovov stojí pred meďou oxidačné čísla prvkov sa nemenia meďnatý katión sa oxiduje zinok sa redukuje.
160. Pre uvedenú reakciu 𝟑 𝐂𝐮 + 𝟖 𝐇𝐍𝐎𝟑 → 𝟑𝐂𝐮(𝐍𝐎𝟑)𝟐 + 𝟐 𝐍𝐎 + 𝟒 𝐇𝟐𝑶 platí: vodík nemení svoje oxidačné číslo reakcia je oxidačno-redukčná dusík sa zčasti redukuje, prijíma elektróny vodík sa nevyredukuje, pretože Cu je v Beketovom rade kovov vpravo od vodíka a nemôže ho z kyseliny vytesniť meď sa oxiduje, ale oxidovadlom nie je katión vodíka katión vodíka sa oxiduje dusík sa oxiduje meď sa redukuje.
161. Pre chemickú reakciu 𝐅𝐞 + 𝟐 𝐇𝐂𝐥 (𝐳𝐫𝐢𝐞𝐝. ) → 𝐅𝐞𝐂𝐥𝟐 + 𝐇𝟐 platí: Fe sa oxiduje reakcia je oxidačno-redukčná reakcia prebieha a Fe je redukovadlo katión H+ je oxidovadlo katión H+ sa redukuje Fe sa redukuje chloridový anión sa oxiduje reakcia neprebieha.
162. Pre chemickú reakciu 𝐙𝐧 + 𝐇𝟐𝐒𝐎𝟒(𝐳𝐫𝐢𝐞𝐝. ) → 𝐙𝐧𝐒𝐎𝟒 + 𝐇𝟐 platí: katióny vodíka sa redukujú reakcia je oxidačno-redukčná reakcia prebieha a zinok je redukovadlo zinok sa oxiduje zinok sa redukuje síra sa redukuje katióny vodíka sa oxidujú reakcia neprebieha.
163. Pre chemickú reakciu 𝐂𝐮 + 𝟐 𝐇𝐂𝐥 (𝐳𝐫𝐢𝐞𝐝. ) → 𝐂𝐮𝐂𝐥𝟐 + 𝐇𝟐 platí: meď nemôže vytláčať vodík z kyseliny reakcia je možná reakcia neprebieha preto, že Cu je ušľachtilý kov reakcia neprebieha preto, že HCI je silná kyselina meď sa redukuje reakcia neprebieha reakcia neprebieha, pretože v Beketovom rade kovov sa Cu nachádza vpravo od vodíka reakcia môže prebiehať a Cu je redukovadlo.
164. Pre chemickú reakciu 𝟐 𝐀𝐥 + 𝐇𝟐𝐒𝐎𝟒(𝐳𝐫𝐢𝐞𝐝. ) → 𝐀𝐥𝟐(𝐒𝐎𝟒)𝟑 + 𝟑 𝐇𝟐 platí: reakcia prebieha a hliník sa oxiduje hliník sa redukuje síra sa oxiduje reakcia prebieha a katióny H sa redukujú reakcia prebieha, hliník je redukovadlo reakcia neprebieha, lebo v Beketovom rade Al sa nachádza vľavo od vodíka katióny vodíka vystupujú ako redukovadlo oxidačné čísla atómov alebo iónov sa nemenia.
165. Pre reakciu 𝐂𝐮 + 𝐇𝟐𝐒𝐎𝟒(𝐤𝐨𝐧𝐜. ) → 𝐂𝐮𝐎 + 𝐒𝐎𝟐 + 𝐇𝟐𝐎 platí: síra sa oxiduje katióny H+ sa redukujú katióny H+ sa oxidujú atóm síry v anióne SO4 2- vystupuje ako oxidovadlo meď sa redukuje reakcia prebieha a meď sa oxiduje reakcia prebieha a oxidovadlom je katión vodíka H+ síra v kyseline sírovej sa redukuje.
166. Ak do roztoku železnatej a zinočnatej soli ponoríme kúsky železa a zinku, prebieha reakcia: Fe + Zn2+ → Zn + Fe2+ Fe2+ + Zn → Zn2+ + Fe 2Fe + 3Zn 2+ →2fE 3+ +3Zn redukcie katiónu železa účinkom kovového zinku pri ktorej sa oxiduje elementárne železo pri ktorej sa oxiduje kovový zinok oxidačno-redukčná v ktorej vystupuje kovový zinok ako redukovadlo.
167. Atóm draslíka v reakcii 𝟐 𝐊 + 𝟐 𝐇𝟐𝐎 → 𝟐 𝐊𝐎𝐇 + 𝐇𝟐: je redukovadlo sa redukuje sa oxiduje nemení svoje oxidačné číslo mení svoje oxidačné číslo odovzdáva elektróny prijíma elektróny je oxidovadlo.
|
