CH LF UK 200-400

Atomovy vodik je reaktivnejsi ako molekulovi pretoze. hodnota reakcneho tepla vzniku H2 z atomov vodika ma zaporne znamienko. pri vzniku molekuly H2 z atomov vodika sa uvolnuje energia. atomovy vodik ma jeden nespareny elektron. molekulovy vodik nema nesparene elektrony. jeho hmotnost je nizsia. ma vyssiu potencialnu energiu. molekula H2 je stabilnejsia. hmotnost molekuly H2 je vyssia.

203. Molekulovy vodik je reaktivnejsi ako molekulovy dusik lebo. pri vzniku molekuly H2 z atomov H sa uvolni nizsie mnozstvo energie ako pri vzniku molekuly N2. pri vzniku molekuly N2 z atomov N sa uvolni vyssie mnozstvo energie ako pri vzniku molekuly H2. vazbova energia v molekule N2 je vyssia ako v molekule H2. vazbova energia v molekule H2 je nizsia ako v molekule N2. reakcne teplo vzniku H2 z atomov H je nizsie ako pri vzniku H2. H2 je menej stabilny ako N2. N ma vyssiu teplotu varu ako H. H2 ma nizsiu relativnu atomovu hmotnost ako N2.

211. Ake oxidacne cislo moze mat atom H v zluceninach. I. I, VII. -I. iba I. I, -I. v hydridoch -I. v hydridoch I. v anorganickych I a v organickych I, II.

212. O izotopoch vodika plati. maju rovnake fyzikalne vlasnosti. lisia sa poctom neutronov v jadre. lisia sa poctom protonov v jadre. lisia sa poctom elektronov v elektronovom obale. maju rovnake nukleonove cislo. v organickych zluceninach sa z izotopov vodika najcastejsie vyskytuje deuterium. maju rovnake protonove cislo. deuterium ma jadro deuteron, zlozene z 1 protonu a 1 neutronu.

213. Hydridovy anion. vznika z at H prijatim valencneho elektronu od at s nizkou hodnotou elektronegativity. vznika z at H odovzdanim elektronu at inneho prvku. vznika reakciou protonu a jedneho elektronu. sa oznacuje H-. sa oznacuje H+. vznika odobranim 2 elektronov z H2. vytvara s kationmi alkalickych kovov hydridy. vznika reakciou protonu a at H.

214. Ktore tvrdenie o H je spravne. v zluceninach s F, O, N sa moze jeho at viazat so susednymi molekulami kovalentnou vazbou. je prvym clenom PSP. s N sa nemoze zlucovat priamo, reakcia N2+ 3H2=2NH3 neprebieha ani pri vyssej teplote a ani za puzitia katalizatorov. vodik moze redukovat aj sulfidy np. Ag2S+ H2= 2Ag+ H2S. tvori ternarne trojprvkove zluceniny hydridy so vsetkymi prvkami PSP. at H maju najjednoduchsiu elektronovu konfiguraciu 1s1. rychle difunduje porovitymi stenami pevnych latok. pri nizkych teplotach (-253 C) kondenzuje na bezfaremnu kvapalinu.

215. Proton. ma silne redukcne vlasnosti. sa moze uplatnit ako akceptor elektronoveho paru. sa ozn H+. s vodou vytvara kation H3O+. sa viaze s kationom H+ a vznika molekula vodika. moze poskytovat elektronovy par innym atomom. je nestaly a viaze sa s latkou ktora ma volny elektronovy par. vznika odobranim elektronu z at H.

216. At H. maju vlasnosti velmi podobne ako ostatne prvky s1 skupiny PSP. su reaktivnejsie ako molekuly vodika. mozu prijat aebo odovzdat elektrony a takto vzdy vytvorit protony. vytvorenim chemickej vazby nadobudaju stabilnejsiu elektronovu konfiguraciu. vznikaju rozstepenim moleuly vodika dodanim potrebnej energie. su pricinou oxidacnych vlasnosti H. su pricinou redukcnych vlasnosti H (vo vacsine reakci). su menej reaktivne ako molekuly vodika.

217. Molekuly vodíka: sa môžu po dodaní potrebnej energie štiepiť podľa rovnice:H2(g)->2 H(g); Qm 436 kJ.mol -1. majú atómy vodíka viazané nepolárnou kovalentnou väzbou. sa tvoria z dvoch atómov vodíka. majú dva atómy vodíka viazané iónovou väzbou. sa môžu štiepiť na katióny vodíka, ktoré sú reaktívnejšie. sú stabilné a preto molekulový vodík reaguje s väčšinou prvkov až pri vyššej teplote. sa môžu po dodani energie štiepiť podľa rovnice:H2 (g)-> 2H+(g) Q=436kJ/mol. sú zložené z dvoch protonov.

219. Zlúčenina SrH2. môže vzniknúť reakciou prvkov stroncia a vodíka. sa nazýva hydrid strontnatý. má atómy vodíka s oxidačným číslom I. má atómy vodíka s oxidačným číslom -I. má v strukture hydridový anión H-. nemôže reagovať s vodou. má atóm stroncia s oxidačným číslom II. sa nazýva peroxid strontnatý.

220. O binárnych zlúčeninách vodíka platí: hydridy obsahujú kation H+. hydridy sú napr. NaH a CaH2. v prípade H2S, HCI, NH3 sú atómy vodíka viazané s príslušným prvkom kovalentnými vazbami. hydridy sú ternárne zlúčeniny vodíka s inými prvkami. zlúčeniny s nepolámymi kovalentnými väzbami nereagujú s vodou. hydridy obsahujú anióny H- viazané s prvkami, ktoré majú najnižšie hodnoty elektronegativity (alkalické kovy a kovy alkalických zemín). hydridy reagujú s vodou podľa rovnice: H20 + H- ->OH- + H2. ich vlastnosti závisia hlavne od polarity väzby medzi atómom vodíka a atómom druhého prvku - podľa toho ich možno rozdeliť na iónové a kovalentné.

221. Deutérium: má jadro zložené z jedného protónu a jedného neutrónu. podobne ako trícium má jadro zložené z jedného protónu a dvoch neutrónov. je izotop vodíka. je nuklid ľahkého vodíka. má značku D. sa môže použiť na sledovanie mechanizmu reakcií a reakčnej kinetiky. je ťažká voda. s kyslíkom tvorí oxid deutérny D20.

222. V prírode, hlavne vo vode a v organických zlúčeninách, sa z uvedených izotopov vodíka (prócium, deutérium a trícium): najnižšom množstve vyskytuje trícium. vyskytujú v rovnakom pomere všetky uvedené izotopy. najčastejšie vyskytuje deutérium viazané v ťažkej vode. v najnižšom množstve vyskytuje prócium. vyskytujú najmä deutérium a trícium. najčastejšie vyskytuje voľné deutérium. najvyššom množstve vyskytuje prócium. najčastejšie vyskytuje izotop 1 H.

223. Vodík: sa pri bežných podmienkach na Zemi nevyskytuje ako atómový vodík. môžeme pripraviť reakciou vodnej pary s rozžeraveným koksom podľa rovnice:C + H20->CO +H2. má chemické vlastnosti veľmi podobné ako ostatné prvky I.A skupiny. v laboratóriu možno pripraviť elektrolýzou vody. patrí medzi s2 prvky. sa vo vesmíre vyskytuje v plynnom obale Slnka, stálic a v hmlovinách. je po héliu druhý najľahší prvok v sústave prvkov. môže reagovať s chlórom podľa rovnice: H2 + Cl 2->2HCI.

224. Katión H+: sa tiež nazýva prócium. vzniká odovzdaním elektrónu z atómu vodíka. s vodou tvorí hydroxidový ión. s vodou tvorí oxóniový katión. vzniká z atómu vodíka po prijatí elektrónu od atómu iného prvku. sa môže spojiť s protónom a vytvoriť tak molekulu H2. môže byť donor elektrónového páru. je nestály a viaže sa s látkou, ktorá má voľný elektrónový pár.

225. Kyslík: sa nachádza v atmosfére v množstve asi 21 % (obj.). má dva izotopy. v zlúčeninách (okrem zlúčenín s fluórom) môže mať oxidačné číslo -II a -I. v zlúčeninách má oxidačné číslo len -II. v oxidoch získava oktetovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu hélia. v peroxidoch získava konfiguráciu vzácneho plynu argónu. môžeme pripraviť elektrolýzou vody. sa nachádza v atmosfére v množstve asi 78 % (obj.).

226. O vlastnostiach kyslíka platí tvrdenie: prítomnosť dvoch nespárených elektrónov vo valenčnej vrstve atómu kyslíka predurčuje predovšetkým jeho dvojväzbovosť. kyslík má vysokú hodnotu elektronegativity. kyslík má nízku hodnotu elektronegativity a preto je silným redukovadlom. atómy kyslíka sa môžu spájať do dlhších reťazcov. atóm kyslíka má tri nespárené elektróny. čistý kyslík je pri štandardných podmienkach v kvapalnom skupenstve. kyslík zvyčajne oxiduje iné prvky. reakcie kyslíka s inými prvkami sú väčšinou exotermické.

227. Elektrónová konfigurácia atómu kyslíka (Z = 8) je: vo valenčnej vrstve rovnaká ako u prvkov V.A skupiny. [He]2s2 2p4. vo valenčnej vrstve rovnaká ako u atómu síry. Is2 2s2 2p5. [Ne]2s22p4. Is2 2s2 2px2 2py1 2pz1. Is2 2s2 2p4. rovnaká ako najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu.

228. Kyslík je prvok: ktorý môže vytvárať peroxidy. ktorého atóm je väčšinou trojväzbový a tak môže vytvárať dve pi väzby alebo sigma dve a jednu pi väzbu. ktorý redukuje iné prvky. ktorý zvyčajne oxiduje iné prvky. ktorého atómy sú v zlúčeninách prevažne dvojväzbové. ktorý môžeme pripraviť frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. ktorý je viazaný v zlúčeninách s atómami nekovových prvkov prevažne kovalentnými väzbami. ktorý tvorí kovalentné väzby, ktoré sú vždy nepolárne.

229. Ak prijme atóm kyslíka dva elektróny, vznikne: oktetová konfigurácia predchádzajúceho vzácneho plynu hélia. anión 02(-). oxidový anión 0(2-). oxidový katión 0(2+). peroxid 02(2-). molekula 02, ktorá má dva nespárené elektróny. jednomocný dvojatómový katión 02(+). atóm kyslíka s oxidačným číslom -II.

230. Kyslík: molekulový (02) je stálejší ako atómový kyslík. rozpustený vo vode má význam pre život vodných živočíchov. je pri štandardných podmienkach bezfarebný plyn. s vodou tvorí oxóniové katióny. môžeme získať rozkladom H202 za katalytického účinku Mn02. molekulový vznikne z dvoch atómov kyslíka a získa tak stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu (neónu). molekulový je stálejší ako ozón. sa nedá pripraviť tepelným rozkladom KMn04.

231. Ozón: je izotop kyslíka. vzniká z molekuly a atómu kyslíka a má vzorec 03. vzniká v atmosfére pri búrkach. sa pripravuje frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. vzniká reakciou: O + O2->O3. má redukčné účinky. ľahko uvoľňuje atómový kyslík, preto má oxidačné účinky. má rovnakú molárnu hmotnosť ako molekulový kyslík (02).

232. Oxidy: sú zlúčeniny, v ktorých atóm kyslíka má nižšiu hodnotu elektronegativity ako atóm druhého prvku zlúčeniny (okrem fluóru). iónové vytvárajú prevažne alkalické kovy a kovy alkalických zemín. amfotérnych prvkov majú atóm kyslíka s oxidačným číslom I. sa vôbec nedajú pripraviť priamym zlučovaním prvkov s kyslíkom. sú binárne zlúčeniny prvkov s kyslíkom. podľa priestorovej štruktúry a vlastností môžeme deliť na iónové, molekulové a polymérne. polymérnou štruktúrou majú atómy viazané prevažne kovalentnými väzbami. sú zlúčeniny, v ktorých má atóm kyslíka vyššiu hodnotu elektronegativity ako atóm druhéh prvku zlúčeniny (okrem fluóru).

233. Kyselinotvorné oxidy: sú mnohé molekulové oxidy, napr. C02, S03. sú najmä oxidy iónového charakteru. reagujú s vodou podľa reakcie: 02- + H2O-> 2 OH -. sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom vyšším ako V. reagujú s vodou za vzniku kyselín. ktoré sú nerozpustné vo vode, sa rozpúšťajú v roztokoch hydroxidov za vzniku solí. sú oxidy prvkov I.A a II.A skupiny periodickej sústavy prvkov. vôbec priamo nereagujú s vodou.

234. Zásadotvorné oxidy: sú napr. iónové oxidy, ktoré reagujú s vodou podľa rovnice: 02- + H2O-> 2 OH-. sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom nižším ako IV. ktoré sú nerozpustné vo vode, reagujú s kyselinami za vzniku solí. sa zlučujú s vodou za tvorby solí. sú oxidy alkalických kovov a kovov alkalických zemín. sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom vyšším ako V. sú oxidy nekovových prvkov, ktoré sú umiestnené v V.A až VII.A skupine periodickej sústavy prvkov. vôbec nereagujú s vodou.

235. O kyslíku platí: atómy kyslíka sa vzájomne viažu nepolárnou kovalentnou väzbou v molekule 02 a v molekule H202. je najrozšírenejší prvok na Zemi. kyslík možno v laboratóriu pripraviť tepelným rozkladom KClO3. v katióne H30+je atóm kyslíka dvojväzbový. má tri izotopy. nachádza sa v VI.A skupine periodickej sústavy prvkov. má šesť nespárených elektrónov v p orbitáloch. okrem halogénov, vzácnych plynov a niektorých ušľachtilých kovov sa priamo zlučuje s atómami všetkých prvkov.

236. Atóm kyslíka: získava v zlúčenom stave oktetovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu (Ne). je pri bežných podmienkach stály. reakciou s ďalším atómom kyslíka získava stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. môže v zlúčeninách vytvárať dve jednoduché väzby, alebo jednu dvojitú väzbu. má vo valenčnej vrstve dva nespárené elektróny. môže vytvárať dlhšie reťazce, ako napr. atóm uhlíka. je v zlúčeninách väčšinou dvojväzbový. po prijatí dvoch elektrónov vytvára anión s oxidačným číslom -II.

237. O vlastnostiach kyslíka platí: v zlúčeninách s nekovmi majú väzby atómu kyslíka prevažne kovalentný charakter. jeho atóm má vysokú hodnotu elektronegativity. atómový kyslík je stálejší ako molekulový kyslík. už pri bežných podmienkach prudko reaguje s vodíkom podľa rovnice: 2 H2(g) + 02(g) ->2 H20(l). môže mať kladné oxidačné číslo zlúčenine s fluórom. vo väčšine zlúčenín majú väzby atómu kyslíka prevažne iónový charakter. v peroxidoch má atóm kyslíka oxidačné číslo -l. je silným oxidovadlom.

238. Oxidácia látok kyslíkom: môže prebiehať reťazovým mechanizmom. nespôsobí zmenu oxidačného čísla atómu kyslíka. väčšinou patrí medzi endotermické reakcie. prebieha najrýchlejšie pri teplotách do 5 0C. napr. v reakcii: 4 Li + 02-> 2 Li2O vedie k zmene oxidačného čísla atómu kyslíka z 0 na -I. je napr. reakcia: 2H2 + 02-> 2H20. pri ktorej vzniká tepelné a svetelné žiarenie, sa nazýva horenie. môže prebiehať aj vo vodnom prostredí.

239. O vode platí: je kvantitatívne najviac zastúpenou zlúčeninou v tele novorodenca. minerálna voda je chemické indivíduum. voda má vo všetkých skupenstvách rovnakú kryštálovú štruktúru. voda je rozpúšťadlo iónových zlúčenín. pri premene kvapalnej vody na ľad vzniká pravidelná priestorová štruktúra. voda je dobré rozpúšťadlo nepolámych zlúčenín. voda nachádzajúca sa v prírode je chemicky čistá látka. moze sa uplatniť ako ligand v koordinačných zlúčeninách.

240. Jednotlivé atómy v molekule vody: vôbec neobsahujú voľné elektrónové páry. neležia na priamke, ale zvierajú uhol 104,5 0 (v kvapalnom skupenstve). sú viazané kovalentnou väzbou. Sú viazané vodíkovou väzbou. sú viazané iónovou väzbou, a preto je voda dobrým rozpúšťadlom iónových aj kovalentných zlúčenín. sú viazané van der Waalsovými silami. sú umiestnené v jednej priamke. majú štruktúrne usporiadanie H-H-O.

241. Označte pri akej teplote má voda najvyššiu hustotu: 0st C. 273,15 K. 4 st C. 373,15 K. 377,15K. 0K. 277,15K. 100 st C.

242. Väzby medzi atómami vodíka a kyslíka v molekule vody sú: koordinacne. veľmi slabé (463 kj.mol/l) a preto sa molekuly vody môžu ľahko rozložiť na svoje prvky. vodíkové, preto má voda vysokú teplotu varu. nepoláme kovalentné, lebo tieto prvky majú rovnakú hodnotu elektronegativity. pevné, lebo majú vysokú hodnotu väzbovej energie. donorovo-akceptorove. iónové, lebo rozdiel hodnôt elektronegativity týchto prvkov je vyšší ako 1,7. poláme kovalentnč.

243. Relatívne vysoká teplota varu vody je spôsobená: tým, že v molekule vody jednotlivé atómy prvkov poskytujú na väzby s aj p elektróny. tým, že väzba medzi atómami kyslíka a vodíka je koordinačná. iónovým typom väzby medzi atómami kyslíka a vodíka. týn, že jednotlivé molekuly vody v kvapalnom skupenstve sú viazané vodíkovými väzbami. tým, že molekuly vody sa viažu kyslíkovým mostíkom. tým, že atómy kyslíka a vodíka majú rovnaké hodnoty elektronegativity. tým, že na štiepenie väzby H-0 v molekule vody treba dodať energiu. jej relatívne nízkou molekulovou hmotnosťou.

244. Označte, ktoré tvrdenie platí: zloženie a štruktúra molekúl vody nema vplyv na jej fyzikálne a chemické vlastnosti. ak molekuly vody obalia v roztoku ióny rozpustenej látky, hovoríme o hydratacii. unezávadná pitná voda sa získava sterilizáciou chlórom alebo ozónom. voda je v chémii najdôležitejším rozpúšťadlom. voda v prírode vždy obsahuje určité množstvo rozpustených látok. voda je silný elektrolyt. prítomnosť voľných elektrónových párov na atóme kyslíka v molekule vody má vplyv na fyzikálne a chemické vlastnosti vody. voda je v roztokoch prítomná len vo forme iónov H30+ a OH-.

245. O kyslíku platí tvrdenie: v oxóniovom katióne je väzbovosť atómu kyslíka dva. v oxóniovom katióne je väzbovosť atómu kyslíka styri. atóm kyslíka má nižšiu hodnotu elektronegativity ako atóm fluóru. v molekule vody má atóm kyslíka jeden voľný elektrónový pár. v molekule vody má atóm kyslíka dva voľné elektrónové páry. kyslík patrí medzi základné biogénne prvky. v oxidoch (okrem fluóru) má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. v oxidoch alkalických kovov sa oxidové anióny viažu s katiónmi kovov prevažne väzbou iónového typu.

246. O roztoku H202 platí. môže vystupovať ako oxidovadlo v reakcii: S- + 4 H2O2->SO4 (2-) +4 H20. môže reagovať so silnými hydroxidmi a vytvárať soli hydrogenperoxidy M(I)HO2 a peroxidy M2(I)02. používa sa ako bieliaci prostriedok a na dezinfekciu v medicíne (3 %-ný vodný roztok). používa sa na neutralizáciu slabých kyselín. v kyslom prostredí môže redukovať Mn(VII) na Mn (II). koncentraciu peroxidu vodíka môžeme stanoviť na základe objemu kyslíka uvoľneného pri rozklade H2O2 (katalyzátor Mn02). že sa správa ako slabá zásada. že má hodnotu pH v rozpätí 7 - 9.

247. V molekule peroxidu vodíka: e takáto štruktúra (konštitúcia) atómov: H-0-0-H. sú atómy kyslíka navzájom viazané kovalentnou väzbou. má atóm kyslíka oxidačné číslo -II. sú jednotlivé atómy viazané vodíkovou väzbou má atóm kyslíka oxidačné číslo -l. je takéto usporiadanie atómov: 0-H-H-O. sú atómy vodíka navzájom viazané kovalentnou väzbou. má atóm vodíka oxidačné číslo I. má atóm kyslíka oxidačné číslo -I.

249. Molekuly vody: sú termicky veľmi nestále a už pri nižšej teplote sa rozkladajú podľa rovnice: 2 H2O -> 2 H2+ O2. môžu byť súčasťou chemickej štruktúry látok - vytvárať hydráty. v kvapalnom skupenstve sa navzájom viažu kovalentnými väzbami. sú v kvapalnom skupenstve ako izolované molekuly. majú poláme väzby O-H a zalomený tvar. plynnom skupenstve zostávajú ako izolované molekuly. majú usporiadanie atómov: H-O-H. sa môžu viazať koordinačnou väzbou a nachádzať sa ako ligandy v komplexných zlúčeninách.

250. Peroxid vodíka: môže oxidovať soli Fe2+ na Fe3+. v bezvodom prostredí výbušná látka. v koncentrácii 30 % (w %) sa používa v medicíne ako dezinfekčný prostriedok na čistenie okolia rany. vo väčšine reakcií má redukčné účinky. katalytickým vplyvom niektorých látok (napr. Mn02) sa rozkladá podľa rovnice: H2O2-> H2O+ 1/2O2. kvapalnom stave má molekuly viazané vodíkovými väzbami. sa vplyvom látok, tzv. inhibítorov (napr. močovina), veľmi rýchlo rozkladá na svoje prvky. styku s niektorými silnými oxidovadlami môže pôsobiť aj redukčne, napr. v reakcii: ClO- + H2O2-> Cl- +H2O +O2.

251. Trvalú tvrdosť vody: možno odstrániť varom podľa rovnice: CaCO3+ H2O+CO2 -> Ca(HCO3)2. spôsobuje najmä síran vápenatý a síran horečnatý. možno odstrániť podľa reakcie: Ca(HSO4)2 -> CaS04 + H20 + S03. spôsobuje hlavne CaS04 a MgS04. nemožno odstrániť varom. možno odstrániť pridaním Na2C03 - vznikne CaC03 a MgC03. možno odstrániť pridaním CaC03. spôsobujú hlavne CaC03 a MgC03.

252. Prechodnú tvrdosť vody: spôsobuje CaS04 rozpustený v pramenitých vodách. možno odstrániť rozkladom solí, ktoré ju spôsobujú, t.j. NaHC03 a KHC03, podľa rovnice: 2 NaHCO ->Na2C03 + H2C03. spôsobujú Ca(HCO3)2 a Mg(HCO3)2. nemožno odstrániť varom. spôsobujú hlavne hydrogenuhličitan horečnatý a hydrogenuhllčitan vápenatý. možno odstrániť varom podľa reakcie: Ca(HCO3)2 ->CaC03 + H20 + C02. spôsobujú najmä CaHP04 a MgHP04. spôsobujú hydrogenuhličitany alkalických kovov a kovov alkalických zemín.

335. Prvky: Li, Na, K, Rb, Cs, Fr: majú atómy, ktoré majú o jeden valenčný elektrón menej ako predchádzajúci vzácny plyn. nazývajú sa tiež kovy alkalických zemín. sú kovy. patria medzi s1 prvky. sa tiež nazývajú alkalické kovy. majú jeden valenčný elektrón p. nachádzajú sa v I.A skupine periodickej sústavy prvkov. patria medzi prvky s vysokou hodnotou elektronegativity.

336. Alkalické kovy: sú v periodickej sústave prvkov umiestnené vpravo. sa ľahko oxidujú na ióny podľa reakcie: M-> M+ +e. sú menej reaktívne ako prvky s2. vo valenčnej vrstve majú jeden s elektrón. sú silné redukovadlá. vo valenčnej vrstve majú jeden p elektrón. v prírode sa vyskytujú len v zlúčeninách. reagujú s vodou búrlivo až výbušne (okrem lítia).

337. O alkalických kovoch môžeme tvrdiť: katióny alkalických kovov M+ majú elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. sú pomerne mäkké a dajú sa krájať nožom. ich atómy sa ľahko redukujú na ióny podľa všeobecnej rovnice: M + e ->M-. ich atómy majú v zlúčeninách oxidačné číslo I. ich atómy sa oxidujú na ióny podľa všeobecnej rovnice: M-> M2+ +2e. v zlúčeninách sa ich atómy vyskytujú ako anióny. všetky izotopy francia sú rádioaktívne. ich oxidy sú zásadotvorné.

338. Pre zlúčeniny alkalických kovov platí, že: prevažne majú iónový charakter (výnimkou sú niektoré zlúčeniny lítia). katióny alkalických kovov sú v zlúčeninách bezfarebné. pary ich prchavých zlúčenín vždy farbia plameň na karmínovočerveno. vo vode neionizujú, ale ostávajú vo forme molekúl. atómy alkalických kovov majú v zlúčeninách oxidačné číslo I. väčšinou sú dobre rozpustné vo vode. zlúčeniny obsahujúce draslík farbia plameň na žlto. ich katióny sú farebné.

339. O alkalických kovoch platí: majú nízke teploty topenia. patria medzi najreaktívnejšie kovy. patria medzi prvky, ktoré majú najvyššie hodnoty elektronegativity. ich reaktivita sa zvyšuje od lítia k céziu. na väzbu s iným prvkom poskytuje každý atóm alkalického kovu jeden elektrón. vyznačuju sa dobrou elektrickou a tepelnou vodivosťou. majú vysoké hodnoty ionizačných energií a preto sa ľahko redukujú na ióny. súčasťou ľudského tela sú biogénne makroprvky: Na, Cs, K a Li.

340. Kovy umiestnené v rade napätia naľavo od vodíka: majú zápomé elektródové potenciály. označujeme ako ušľachtilé. sú napr. Li, Sr, Ca, Na, Mg, Al, Zn, Cr, Ni, Fe, Pb. sa nerozpúšťajú v roztokoch silných kyselín za vyvoja vodika. sú napr. Li, Mg, Pb, Cu, Hg, Ag, Pt, Au. reagujú s kyselinami za vzniku vodíka. označujeme ako neušľachtilé. majú nulový elektródový potenciál.

341. Prvky s2. tvoria zlúčeniny, v ktorých majú ich atómy oxidačné číslo II. nazývajú sa tiež alkalické kovy. patria medzi prvky s nízkou hodnotou elektronegativity. v prírode sa nachádzajú voľne aj viazané v zlúčeninách. sú reaktívnejšie ako prvky umiestnené v II.B skupine periodickej sústavy prvkov. sú silné oxidovadlá. majú atómy, ktoré sa môžu oxidovať podľa všeobecnej rovnice: M-> M2+ +2e. tvoria zlúčeniny, ktoré sú všetky rozpustné vo vode.

342. Pre prvky s platí: všetky patria medzi kovy (okrem vodíka a He). atómy prvkov s1 majú v zlúčeninách oxidačné číslo I. v zlúčeninách sa ich atómy vyskytujú ako anióny. ich atómy majú o jeden alebo dva elektróny viacej ako atomy predchádzajúcich vzácnych plynov. atómy prvkov s2 majú v zlúčeninách typické oxidačné číslo II. ich atómy majú o jeden alebo dva elektróny menej ako atómy predchádzajúcich vzácnych plynov. nachádzajú sa v I.A a II.A. skupine periodickej sústavy prvkov (okrem He). na väzbu s inými prvkami poskytujú ich atómy elektrónový pár.

343. Horčík: zaraďujeme medzi nekovove prvky. zaraďujeme medzi chalkogény. môžeme pripraviť elektrolýzou taveniny MgCl2. sa môže nachádzať v zelených rastlinách. zaraďujeme medzi prvky III. periódy v sústave prvkov. patrí medzi alkalické kovy. patrí medzi prvky, ktoré sú silné redukovadlá. sa nachádza v II.A skupine periodickej sústavy prvkov.

344. Oxid vápenatý: je pri bežných podmienkach tuha látka. sa nazýva aj "hasené vápno”. pri reakcii s vodou spôsobí, že pH vzniknutého roztoku bude vyssie ako 7. pod názvom "baryt” sa používa ako hnojivo. sa môže pripraviť rozkladom CaCO3. je kyselinotvorný oxid. s vodou nereaguje. reaguje s vodou za vzniku hydroxidu.

345. Pre prvky s2 a ich zlúčeniny platí tvrdenie: atómy sa prvkov majú v zlúčeninách oxidačné číslo I alebo II. vápnik sa nachádza v zlúčenine CaCN2, ktorá sa používa ako hnojivo (dusíkaté vápno). prvky s2 sú reaktívnejšie ako prvky s1. vápnik a horčík môžu tvoriť peroxidy. atómy s2 prvkov sa redukujú podľa všeobecnej rovnice: M + 2 e→ M2-. podstatu tvrdnutia malty vyjadruje rovnica: Ca(OH)2 + C02->CaC03 + H20. prvky s2 sa v zlúčeninách vyskytujú prevažne ako anióny. horčík a vápnik tvoria s uhlíkom acetylidy (karbid , MgC2, CaC2).

346. Hydroxi sodný sa môže pripravovať elektrolýzou vodného roztoku NaCl. Pritom prebiehajú primárne a sekundárne deje. ktorých výsledkom je, že v priestore anódy sa fenolftaleín farbí na červenofialovo. ktorých produktami su chlor, vodik a hydroxid sodny. na anode 2Cl- -2e ->Cl2. na katode 2Cl- +2e->Cl2. 2Na+2H2O-> 2NaOH+ H2. na katode 2Na+ +2e -> 2Na. ktorých výsledkom je kysle prostedie v okoli katody. ktore sposobia kysle prostredie v okoli anody.

347. Vápnik: tvorí hydrid, ktorý reaguje s vodou podľa rovnice: CaH2 + 2 H20 ->2H2+ Ca(OH)2. má veľkú schopnosť tvoriť komplexné zlúčeniny (ako ligand). tvorí zásadotvorný oxid CaO. reaguje s vodou za vzniku Ca(OH)2. je prvok, ktorý sa nachádza v sadre. sa nachádza spolu s horčíkom v chlorofyle. tvorí CaC03, ktorý sa v prírode môže vyskytovať ako kalcit a aragonit. sa v prírode vyskytuje v zlúčeninách magnezit a karnalit.

348. Pre prvky s1 a p1 platí: prvky s1 netvoria peroxidy a prvky p1 tvoria peroxidy. katióny s1 prvkov (okrem H) majú elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu. prvky p1 majú vo valenčnej vrstve tri elektróny. ich atómy majú v zlúčeninách len oxidačné číslo I. ich atómy sú v zlúčeninách viazané iba iónovými väzbami. prvky s1 majú vo valenčnej vrstve jeden elektrón. všetky tvoria iba hydroxidy všeobecného vzorca M(I)OH. všetky prvky s1 sú nekovy a všetky prvky p1 sú kovy.

349. Prvky s1 : tvoria soli, ktoré sú väčšinou rozpustné vo vode (okrem vodíka). sú: Be, Mg, Ca, Sr, Ba, Ra. sa vyznačujú dobrou elektrickou a tepelnou vodivosťou (okrem H). tvoria katióny, ktoré majú o jeden elektrón viacej ako predchádzajúci vzácny plyn. sú umiestnené v I. hlavnej (A) skupine periodickej sústavy prvkov. pre svoju reaktívnosť sa uskladňujú v chemicky inertnom prostredí (okrem H). všetky tvoria katióny s oxidačným číslom I a II. tvoria zlúčeniny, ktoré majú prevažne iónový charakter (okrem vodíka).

350. O alkalických kovoch platí: elektrónovú konfiguráciu na predposlednej elektrónovej vrstve majú rovnakú ako má najbližší predchádzajúci vzácny plyn na poslednej vrstve. sodík sa môže pripraviť elektrolýzou taveniny NaCl. tvoria hydridy, ktoré s vodou reagujú za vzniku hydroxidov. sodík a draslík reagujú s vodou podľa všeobecnej rovnice:2M +2H20 → 2 MOH + H2. majú zo všetkých prvkov najvyššie hodnoty ionizačných energií. majú redukčné vlastnosti, čo je možno vyjadriť reakciou s vodíkom: 2M +H2 → 2M+H-. zlúčeniny obsahujúce sodík farbia plameň na červeno. pri horení na vzduchu vzniká z lítia Li2O a zo sodíka vzniká Na202.

351. Pri porovnaní sily (zásaditosti) roztokov hydroxidov alkalických kovov a kovov alkalických zemín platí, že: KOH je silnejší ako Ca(OH)2. CsOH je silnejší ako NaOH. LiOH je slabší ako NaOH. KOH je slabší ako Li0H. NaOH je slabší ako RbOH. Ca(OH)2 je silnejší ako Ba(OH)2. Sr(OH)2 je silnejší ako CsOH. Rb0H je silnejší ako Ca(OH)2.

352. Vyberte správne tvrdenie o prvkoch s2 a p2: s2 a p2 majú vo valenčnej vrstve dva s elektróny. prvky s2 majú vo valenčnej vrstve dva elektróny. všetky oxidy s2 a p2 prvkov sú zásadotvorné. všetky prvky s2 a p2 sú kovy. prvky p2 majú vyššie hodnoty elektronegativity ako prvky s2 (umiestnené v tej istej perióde). v zlúčeninách sú s2 a p2 prvky viazané iba iónovými väzbami. všetky p2 prvky môžu tvoriť reťazce, kde sú ich atómy navzájom viazané kovalentnými väzbami. vsetky prvky s2 a p2 majú velků schopnosť vystupovať ako centrálne atómy v komplexných zlúčeninách.

353. Kovové prvky s1 a s2 : sa líšia tým, že prvky s1 tvoria zásadotvorné oxidy a prvky s2 tvoria oxidy, ktoré sú kyselinotvorne. tvoria hydroxidy. sú silné redukovadlá. ľahko odovzdávajú valenčné elektróny a tvoria katióny. v prírode sa vyskytujú voľné aj viazané. ktoré sa nachádzajú napr. v 4. perióde, tvoria peroxidy. tvoria s vodíkom binárne zlúčeniny, nazývané hydridy. sú v zlúčeninách viazané väčšinou iónovou väzbou.

354. Vlastnosti kovových prvkov vyplývajú. zlato môže reagovať s kyselinami za vzniku vodíka. kov s negatívnejším potenciálom redukuje roztoku ióny kovu s pozitívnejším potenciálom a sám sa pritom oxiduje. čím viac je kovový prvok postavený v rade napätia napravo, tým ľahsie sa jeho katióny redukujú na kov. čím viac je kovový prvok postavený v rade napätia naľavo, tým má jeho elektródový potenciál pozitívnejšiu hodnotu. čím je kov postavený v rade napätia viac naľavo, tým ľahšie sa jeho atómy oxidujú na katióny. ušľachtilé kovy majú záporné elektródové potenciály. neušľachtilé kovy majú záporné elektródové potenciály. železo môže reagovať s kyselinami za vzniku vodíka.

355. Pri porovnaní prvkov sl (alkalické kovy) a prvkov s2 (okrem He) platí: všetky zlúčeniny s1 a s2 prvkov sú dobre rozpustné vo vode. prvky s2 majú vyššie teploty topenia ako prvky s1. prvky s1 sú reaktívnejšie ako prvky s2. atómy prvkov s1 a s2 majú v zlúčeninách oxidačné číslo II. prvky s2 majú dvojnásobný počet valenčných elektrónov ako prvky s1. prvky s1 tvoria kyselinotvorné oxidy a prvky s2 tvoria zásadotvorné oxidy. prvky s1 tvoria katióny v hydroxidoch a prvky s2 sa nachádzajú prevažne v aniónoch kyselín. prvky s1 majú nižšie hodnoty ionizačnej energie ako prvky s2 v tej istej perióde.

324. Podstatu vzniku krasových útvarov a možnosť odstránenia prechodnej tvrdosti vody vyjadruje rovnica: 2NaHCO3 -> Na2CO3+ H2O+ CO2. CaCO3-> CaO+ CO2. Ca(HCO3)2 <-> CaCO3+ CO2 + H2O. Ca(HSO4)2 <-> CaSO4+ SO3+ H2O. Mg(NO3)2 -> MgO+ N2O5. MgCO3-> MgO+ CO2. CaSO4-> CaO+ SO3. Mg(HSO4)2 <-> MgSO4+ SO3+ H2O.

325. Prvky B, Al, Ga, In, TI: vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu ns2 np1. patria medzi prechodné prvky. v prírode sa vyskytujú len viazané v zlúčeninách. všetky tvoria zlúčeniny, v ktorých sú ich atómy viazané výlučne kovalentnými väzbami. vyznačujú sa rovnakou chemickou reaktivitou a schopnosťou vo vodných roztokoch tvoriť katióny. patria medzi p1 prvky. vo valenčnej vrstve majú tri elektróny v orbitáloch p. okrem bóru sú všetky kovy.

326. Pre bór platí: má vlastnosti a tvorí zlúčeniny, ktoré sú veľmi podobné hliníku. atóm bóru má vo valenčnej vrstve dva s elektróny a jeden p elektrón. s vodíkom tvorí zlúčeniny borány. tvorí zlúčeniny, v ktorých sú atómy bóru viazané kovalentnými a iónovými väzbami. tvorí zlúčeniny, v ktorých sú atómy bóru viazané výlučne kovalentnými väzbami. atóm bóru má v základnom stave jeden nespárený elektrón. s halogénmi (X) tvorí zlúčeniny typu BX3. s halogénmi tvorí kovalentné zlúčeniny, ktoré sa všeobecne nazývajú borány.

327. Chlorid bority a hexafluorohlinitian sodny (kryolit) maju vzorce. BCl3, Na3[AlF6]. BoCl3, Na3[AlF6]. BrCl3, Na3[AlF6]. BCl3, Na2[AlF6].

329. O hliníku platí: má redukčné vlastnosti, ktoré sa využívajú v aluminotermii. má velkú oxidačnú schopnosť. alobal používaný v potravinárstve je chemicky hliník. v zlúčeninách má atóm hliníka oxidačné čísla III a V. môže sa nachádzať v komplexných zlúčeninách, napr. hexafluorohlinitan sodný, tetrahydroxohlinitan lítny. v zlúčenine Al(HSO4)3 má atóm hliníka oxidačné číslo I. vyrába sa elektrolýzou taveniny Al203 s kryolitom. pri zohrievaní na vzduchu reaguje podľa rovnice: 4 Al + 3 02-> 2 Al203.

330. Hliník môže tvoriť tieto zlúčeniny: hlinité soli. komplexné fluorohlinitany (napr. kryolit). oxidy - Al3O2, AlO3, Al2O5. podvojné sírany. s vodíkom binárnu zlúčeninu AIH3. bináme zlúčeniny Al2S5 a Al3C4. hlinité halogenidy so všeobecným vzorcom AIX3. hydroxid, ktorý je amfotérny.

331. Síran tálny: má v molekule sulfidový anión. má vzorec Tl2S. môže vznikať reakciou 1 mol H2S04 a 2 mol TIOH. má vzorec TISO4. má v molekule atómy tália s oxidačným číslom III. je odvodený od kyseliny sírovej a hydroxidu, v ktorom má atóm tália oxidačné číslo I. má vzorec Tl(SO4)2. má vzorec Tl2SO4.

332. O bóre a jeho zlúčeninách môžeme tvrdiť: atómy bóru sú spojené kovovou väzbou a preto bór dobre vedie elektrický prud. kyselina trihydrogenboritá tvorí soli, ktoré sa nazývajú borány. bór tvorí len kovalentné zlúčeniny. bór môže tvoriť kyseliny: (HB02)n a H3BO3. v zlúčeninách má atóm bóru oxidačné číslo III. bór patrí medzi základné biogénne prvky. bór sa nachádza v III.A skupine periodickej sústavy prvkov. bór patrí medzi polokovy.

334. Hliník: má veľkú redukčnú schopnosť. nevedie elektrický prúd. tvorí so slabými kyselinami soli, ktoré v roztokoch neionizujú a nepodliehajú hydrolýze (napr. octan). má v zlúčeninách atómy s oxidačným číslom III. je na vzduchu stály, pretože na povrchu vytvára kompaktnú vrstvu oxidu, ktorá ho chráni pred ďalším vplyvom vody a okolitého prostredia. patrí medzi ušľachtilé kovy. nemôže tvoriť binárne zlúčeniny. tvorí hydroxid hlinitý, ktorý môže reagovať s vodnými roztokmi silných kyselín aj hydroxidov.

312. O uhlíku (Z = 6) platí: atóm uhlíka nemôže tvoriť zlúčeniny, v ktorých sú najeden atóm uhlíka viazané rôzne atómy halogénov, napr. CF2Cl2, CFCI3. atóm uhlíka môže mať oxidačné číslo -IV v zlúčeninách s prvkami, ktoré majú nižšiu hodnotu elektronegativity (napr. s vodíkom v metáne). je najrozšírenejším prvkom v prírode. v prírode sa vyskytuje voľný aj viazaný v zlúčeninách. patrí medzi biogénne prvky. atóm uhlíka sa nachádza v zlúčeninách HCN, CS2 a COC12, ktoré sa v medicíne používajú ako liečivá. atóm uhlíka vo väčšine zlúčenín vystupuje ako štvorväzbový. patrí medzi p2 prvky.

313. Zlúčenina COCl2: sa pripravuje priamym zlučovaním oxidu uhoľnatého s chlórom. sa nazýva guanidín. je dichloridom oxidu uhoľnatého. sa nazýva fosgén. sa v laboratóriách používa ako rozpúšťadlo. je prudko jedovaty plyn, používal sa na vojenské účely. patrí medzi deriváty kyseliny uhličitej. má štruktúru: Cl-C-OCI a je derivátom kyseliny chlórnej.

314. Určte, ktoré tvrdenie o CO platí: schopnosť sa viazať ako ligand na atómy prechodných kovov a byť zložkou komplexných zlúčenín. vzniká pri spaľovaní uhlíka za nedostatočného prístupu vzduchu. je súčasťou výfukových plynov spaľovacích motorov a znečisťuje životné prostredie. má štruktúrny vzorec: O=C=O a jeho molekula je symetrická, nepolárna. môže vznikať reakciou: C + CO2 -> CO. je zložkou vodného plynu (zmes CO + H2). môže oxidovat oxidy kovov na elementárne kovy. vzniká termickým rozkladom CaC03.

315. O uhlíku (Z = 6) platí tvrdenie: elektrónová konfigurácia atómu uhlíka v základnom stave je Is2 2s2 2px1 2py1. atóm uhlíka má v základnom stave dva nespárené elektróny v orbitáloch 2p. pri zlučovaní môže uplatňovať tetraedrickú hybridizáciu SP3. vo väčšine zlúčenín vystupuje ako dvojväzbový. energia väzieb C-C, C=C, C=-C je rovnaká. atom uhlíka moze s atomami iných prvkov tvorit polarne aj nepolárne kovalentné väzby. pre atóm uhlíka je typicke, že v zlúčenine sa s atómom iného prvku môže viazať vodikovou vazbou. ak má atóm uhlíka v zlúčenine voľný elektrónový pár, môže vystupovať ako donor elektronov a viazať sa koordinačnou väzbou (napr. karbonyly prechodných kovov).

316. Zlúčenina Hg(CN)2: má atóm ortuti s oxidačným číslom I. je kyanid ortutnatý. je kyanatan ortutnatý. patrí medzi jedy. je soľ kyseliny kyanatej. sa tiež nazýva dikyán. je kyanid ortutný. je soľ kyseliny kyanovodíkovej.

317. Kyselina uhličitá: sa dá z roztoku izolovať v kryštalickej forme. tvorí soli, v ktorých sú anióny HC03(-) alebo C03(2-). sa nachádza aj v ľudskom organizme. tvorí soli uhličitany, ktoré nemožno rozložiť pôsobením silnejších kyselín ako je H2C03. vzniká rozpúšťaním C02 vo vode a prevažnou časťou v roztoku sú hydratované molekuly C02• x H20. tvorí soli uhličitany, ktoré vo vodnom roztoku podliehajú hydrolýze (ak sú rozpustné). tvorí anión HC03(-), ktorý môže byť v niektorých protolytických reakciách zásadou. patrí medzi silné kyseliny.

318. O kremíku platí tvrdenie: pri bežných podmienkach je v plynnom skupenstve. tvorí oxid kremičitý, ktorý pri tavení s alkalickými hydroxidmi reaguje podľa všeobecnej rovnice: Si02 + 2 M(I)OH → M2(1)Si03 + H20. binárne zlúčeniny vodíka s kremíkom majú všeobecný vzorec: Sin H2n+2. tvorí binárne zlúčeniny s prvkami s nižšou hodnotou elektronegativity (kovy) - ktoré sa nazyvaju silicidy. s kyslíkom tvorí Si02, ktorý je stály voči vode aj kyselinám (okrem HF). väzby Si-Si sú pevnejšie ako väzby C-C. s vodíkom tvorí silikáty. s chlórom tvorí chlorid kremičitý - SiCl4 a s vodikom silany.

319. O uhlíku a jeho zlúčeninách platí: atóm uhlíka môže mať maximálne kladné oxidačné číslo IV v zlúčeninách s elektronegatívnejšími prvkami (napr. kyslík, halogény). uhlík sa nemôže nachádzať viazaný v komplexných zlúčeninách. uhlík môže vytvárať karbidy, napr. Al4C3, CaC2, SiC, TiC. uhlík netvorí zlúčeniny s halogénmi a so sírou. uhlík sa môže vyskytovať v alotropických modifikáciách ako grafit a diamant. z CO2 môžeme pripraviť mocovinu podľa reakcie: CO2 + 2NH3→ CO(NH2)2 +H2O. atóm uhlíka nemôže mať v zlúčeninách oxidačné číslo II. v mnohých nenasýtených heterocyklických zlúčeninách vytvárajú atómy uhlíka spolu s heteroatómami systémy delokalizovaných pi elektrónov.

320. O prvkoch IV.A skupiny periodickej sústavy platí: v prírode sa okrem uhlíka vyskytujú len v zlúčeninách. C je nekov, Si, Ge, Sn a Pb sú kovy. atómy uhlíka, kremíka a germánia sa v zlúčeninách viažu aj dvojitými a trojitými väzbami. vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu: ns2 np2. tvoria rovnaké zlúčeniny s veľmi podobnými vlastnosťami. patria medzi biogénne mikroprvky. do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu im chýbajú štyri elektróny. vo valenčnej vrstve majú štyri elektróny.

322. O kremíku a jeho zlúčeninách platí: atóm kremíka má v zlúčeninách s elektronegatívnejšími prvkami najčastejšie oxidačné číslo IV. kremík, podobne ako uhlík, môže tvoriť reťazce spojené jednoduchou (Si-Si) a dvojitou kovalentnou väzbou (Si=Si), pričom väzby sú rovnako silné, rozdiel je len v dĺžke reťazcov. kremík tvorí s vodíkom zlúčeniny, ktoré sa nazývajú silány. kremík je najrozšírenejším prvkom v prírode. Si02 sa môže taviť s alkalickými hydroxidmi za vzniku rozpustných silánov. kremík sa v nízkom množstve vyskytuje v telách vyšších živočíchov a v niektorých rastlinách. kremík môže tvoriť zlúčeniny: SiS2, SiC a halogenidy typu SiX4. sklo vzniká tavením kremenného piesku so zmesou alkalických uhličitanov.

323. Určte, ktoré tvrdenie o kyanidoch je správne: kyanidy majú v molekule anión OCN(-). kyanidový anión môže byť ligandom v komplexných zlúčeninách. kyanidový anión môže byť centrálnym atómom v koordinačných zlúčeninách. kyanidy sú soli kyseliny kyanatej. kyanidy sa odvodzujú od kyseliny kyanovodíkovej. z kyanidov je jedovatý len KCN (cyankáli). anión CN- je silná zásada a preto rozpustné kyanidy vo vode silne hydrolyzujú. všetky kyanidy sú prudko jedovaté.

293. Elektrónová konfigurácia atómu dusíka (Z 7) je: [Ne]2s2 2p3. [He]2s2 2px1 2py1 2pz1. rovnaká ako atómu fosforu (Z = 15). 1s2 2s2 2p3. [He]3s2 3p3. rovnaká ako atómu arzénu. [He]2s2 2p3. taká, že atóm dusíka má tri nespárené elektróny.

294. Prvky V.A skupiny periodickej sústavy prvkov: patria medzi p3 prvky. dusík a fosfor patria medzi základné biogénne prvky. majú vo valenčnej vrstve päť elektrónov. sú: N, P, V, Nb, Ta. majú elektróny rozložené vo vrstvách K, L a M. majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu ns2 np3. sa všetky nachádzajú v prírode len v zlúčeninách. sú: dusik, fosfor, arzén, antimón a bizmut.

295. O dusíku platí tvrdenie: maximálna väzbovosť jeho atómu je tri. maximálna väzbovosť jeho atómu je dva. maximalna väzbovosť jeho atómu je štyri. do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýbajú jeho atómu tri elektróny. tvorí kyselinu dusitú, ktorá nebola izolovaná ako chemicky čistá látka. v zlúčeninách sa môže vyskytovať aj ako anión N(4-). atómy dusíka sú v zlúčeninách viazané prevažne kovalentnými väzbami. vo valenčnej vrstve atómu dusíka sa nachádzajú len p orbitály.

296. Molekuly dusíka: sú veľmi stabilné, pretože energia väzby N2 je veľmi vysoká (946 kJ.mol-1). majú atómy dusíka spojené polárnymi kovalentnými väzbami. majú elektrónový štruktúrny vzorec IN=NI. sú súčasťou atmosféry v množstve asi 78 % (obj.). sú pri bežných podmienkach v plynnom skupenstve. sú v atmosfére zastúpené v množstve asi 21 % (obj.). majú dva atómy dusíka spojené trojitou väzbou. sú nestále, ľahko sa rozkladajú na atómy.

297. O amoniaku platí: je zložka amminkomplexov. pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn. nerozpúšťa sa vo vode. najčastejšie sa správa ako kyselina, môže odovzdať protón iným látkam. je zlúčenina, ktorej molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami. môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkocm. s vodou reaguje ako Brönstedova zásada. jeho vodný roztok farbí kongočerveň na modrofialovo.

298. Kyselina dusičná: oxiduje prakticky všetky kovy okrem zlata a platinových kovov. tvorí soli hydrogendusičnany a dusičnany. má výrazné oxidačné účinky, ktoré závisia od jej koncentrácie, od teploty a od druhu oxidovanej látky. je silná kyselina. sa s vodou mieša v každom pomere. tvorí soli typu M(I)NO2. spolu s HCI, v pomere 1;3 tvorí lúčavku kráľovsků. sa v laboratóriu môže pripraviť reakciou: 2 NaN03 + H2SO4→ 2 HN03 + Na2SO4.

299. Pri reakcii oxokyseliny, v ktorej má atóm dusíka oxidačné číslo V, s hydroxidom ortuti, v ktorom má atóm ortuti oxidačné číslo I, vznikne: Hg(NO3)2. Hg2NO3. Hg2(NO3)2. Hg(NO2)2. Hg2(NO2)2. dusičnan ortutnatý. dusitan ortutnatý. dusičnan ortutný.

300. O amónnych soliach platí tvrdenie: kation NH4+ má kyslý charakter. uhličitan amónny je nestály a asi pri 60 0C sa rozkladá. môžu byť zložené z katiónu NH4+ a kyselinového aniónu X- a mať všeobecný vzorec NH4X. amónne soli rozpustné vo vode podliehajú hydrolýze. takmer všetky sú dobre rozpustné vo vode. vo vodných roztokoch neionizujú. zásaditý charakter katiónu NH4+ vyjadruje protolytická reakcia: NH4+ +H2O -> NH3 + H3O+. ak maju v molekule anion X- odvodeny od silnej kyseliny, pH ich vodných roztokov je nižšie ako 7.

301. O dusíku platí: maximálne kladné oxidačné číslo jeho atómu je V a záporné oxidačné číslo je -III. vo valenčnej vrstve má jeho atóm dva s elektróny a päť p elektrónov. nachádza sa viazaný v liadku amónnom, ktorý sa používa ako priemyselné hnojivo. v zlúčeninách sa atóm dusíka môže viazať jednoduchou, dvojitou alebo trojitou väzbou. s vodíkom tvorí zlúčeniny: NH3, N2H4 (hydrazín) a N3H (azoimid). je viazaný v zlúčenine, ktorá sa tiež nazyva „rajsky plyn”. tvorí tri oxidy: N20, N03, N207. nachádza sa viazaný v močovine.

303. O fosfore, (Z = 15), platí tvrdenie: s vodíkom tvorí fosfán PH3 a difosfán P2H4. vo forme vápenatých a horečnatých solí sa vyskytuje v kostiach a v zuboch. s halogénmi (X) tvorí zlúčeniny typu P2X3 a P2X5. patrí medzi biogénne prvky. má elektróny rozložené vo vrstvách K, L, M a N. vytvára prevažne iónové zlúčeniny. vytvára prevažne zlúčeniny s kovalentnými väzbami. s kyslíkom tvorí oxidy P4O6 a P4O10.

304. Dusík a fosfor: majú vo valenčnej vrstve rovnaký počet elektrónov. majú atómy, ktorým do elektrónovej konfigurácie najbližšieho vzácneho plynu chýbajú tri elektróny. patria medzi biogénne mikroprvky. sa nachádzajú viazané v nukleových kyselinách. majú vo valenčnej vrstve päť elektrónov. sú pri bežných podmienkach v plynnom skupenstve. sa nachádzajú v V.A skupine periodickej sústavy prvkov. sa nachádzajú viazané v kyslých aminokyselinách.

305. O dusíku platí tvrdenie: atóm dusíka má kladné oxidačné číslo len v zlúčeninách s kyslíkom a fluórom, ktoré majú vyššiu hodnotu elektronegativity. vyraba sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. v atmosfére sa vyskytuje prevažne vo forme atomoveho dusíka. používa sa tam, kde je treba vytvoriť inertnú atmosferu. atóm dusíka v niektorých zlúčeninách sa môže viazať s inými molekulami aj vodíkovými väzbami. jeho molekula má elektrónový štruktúrny vzorec IN=-NI. nachádza sa v hnojive nazvanom superfosfát. ak má atóm dusíka v zlúčenine voľný elektrónový pár, môže sa viazať koordinačnou väzbou s atómami iných prvkov za vzniku komplexov.

306. O fosfore platí: vyskytuje sa vo viacerých alotropických modifikáciách. s vodíkom tvorí fosfán PH3 a difosfán P2H4. má tri nespárené elektróny v orbitáloch 3p. ma izotop 32P, ktorý sa využíva pri štúdiu reakčných mechanizmov. vyskytuje sa ako biely, červený a čierny fosfor. prírodnou surovinou na výrobu fosforu je minerál dolomit. nachádza sa v glykolipidoch. atóm fosforu sa môže viazať s inými molekulami aj väzbou kyslíkovým mostíkom.

307. Biely fosfor. je podstatne menej reaktivny ako cerveny a cierny fosfor. je tvorený štvoratómovými molekulami. sa dobre rozpúšťa vo vode a tak priamo tvorí H3PO4. je najreaktívnejšou modifikáciou fosforu. svetielkuje. na vzduchu je veľmi reaktívny a uchováva sa pod vodou. je nejedovatou modifikáciou fosforu. pri horení dáva oxidy : P4→ P4O6 → P4O10.

308. Kyselina trihydrogenfosforečná: sa nenachádza v zlúčeninách: ATP, ADP a AMP. vzniká reakciou: P4010 + 6 H2O→ 4 H3PO4. má význam v metabolizme sacharidov. tvorí soli, ktoré su vsetky dobre rozpustné vo vode. je súčasťou nukleových kyselín. je trojsýtna, stredne silná kyselina. už pri obyčajnej teplote je veľmi reaktívna a má silné oxidačné účinky. tvorí len dva typy solí: hydrogenfosforečnany a fosforečnany.

309. Keď zreaguje 1mol kyseliny trihydrogenfosforečnej a 1mol hydroxidu, v ktorom má atóm železa oxidačné číslo II, vznikne: dihydrogenfosforečnan železnatý. hydrogenfosforečnan železnatý. hydrogenfosforečnan železitý. FePO4. FeHPO4. Fe3(PO4)2.

277. Medzi chalkogény patria: prvky VI.A skupiny periodickej sústavy prvkov. prvky VI. periódy periodickej sústavy prvkov. prvky, ktorých elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy (n) je ns2 np6. prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve štyri p elektróny. prvky, ktoré majú vo valenčnej vrstve šesť elektrónov. prvky p5. prvky, ktorým chýbajú do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu dva elektróny. prvky O,S,Se,Te,Po.

278. O síre platí: nepatrí medzi biogénne prvky. vyskytuje sa vo viacerých kryštalických modifikáciách (tzv. alotropia). nachádza sa v nukleových kyselinách. atóm síry má vo valenčnej vrstve šesť elektrónov a maximálne kladné oxidačné číslo má šesť. dobre sa rozpúšťa v CS2. používa sa pri výrobe prostriedkov proti rastlinným škodcom. vôbec sa nenachádza v aminokyselinách. kryštalická síra sa nerozpúšťa vo vode.

279. Sulfán: má v reakciách redukčné účinky, pričom väčšinou vzniká síra. má vzorec CS2. je prudko jedovatý plyn. je soľ kyseliny sírovodíkovej. je soľ kyseliny sulfánovej. je vo vode čiastočne rozpustný a tvorí sulfánovú vodu (kyselinu sulfánovú). má vzorec H2S. možno pripraviť reakciou vodíka so sírou.

280. Od kyseliny sulfánovej odvodzujeme soli: ktoré sú dobre rozpustné vo vode, ale nehydrolyzujú. sulfidy a hydrogensulfidy. sulfáty a hydrogensulfáty. sulfity a hydrogensulfity. sulfidy, ktoré keď sú rozpustné vo vode, ľahko hydrolyzujú. v ktorých sú anióny HS03(-) alebo SO3 (2-). ktoré majú anión SCN- a nazývajú sa aj sulfokyanatany (rodanidy). v ktorých sú anióny HS(-) alebo S(2-).

282. Sulfán (sírovodík): má v molekule atóm síry s oxidačným číslom -II. je plyn príjemnej vône. sa čiastočne rozpúšťa vo vode a tvorí kyselinu sulfánovú. má škodlivé účinky na organizmus. po rozpustení vo vode zafarbí lakmusový papierik na červeno. má molekuly navzájom spojené vodíkovými väzbami. v reakciách má len oxidačné účinky. má atómy viazané iónovou väzbou.

283. Oxid siričitý: má oxidačné aj redukčné účinky. má atómy síry a kyslíka spojené iónovou väzbou. má len oxidačné vlastnosti. možno priamo oxidovať na SO3. má vzorec S02. sa priemyselne vyrába spaľovaním síry na vzduchu. sa rozpúšťa vo vode, pričom vzniká H2SO3. je plyn, ktorý je nežiadúcou zložkou ovzdušia.

284. O kyseline siričitej platí tvrdenie: je to slabá dvojsýtna kyselina. odvodzujú sa od nej soli: sulfidy a hydrogensulfidy. vzniká rozpúšťaním S03 vo vode. môžeme od nej odvodiť soli, v ktorých sú anióny HSO3 (-) alebo SO3 (2-). dáva soli siričitany, pričom siričitany alkalických kovov hydrolyzujú. je silnejšia kyselina ako kyselina sírová (pri rovnakej koncentrácii v mol/l). so silnými zásadami tvorí soli, ktoré vo vodných roztokoch nehydrolyzujú. jej vodný roztok má hodnotu pOH vyššiu ako 7.

285. Určte vzorec alebo názov soli, získanej reakciou oxokyseliny, v ktorej má atóm síry oxidačné číslo VI, s hydroxidom železa, v ktorom má atóm železa oxidačné číslo II: FeS03. Fe2S3. FeSO4. Fe2(SO4)3. siričitan železnatý. síran železnatý. síran železitý. sulfid železnatý.

287. Kamenec draselno-chromity ma vzorec. KCr(SO4)2 . 12H2O. K2Cr(SO4)2 . 12H2O. KCr(SO3)2 . 12H2O. KCrS2O7 . 12H2O.

288. Pre kyselinu sirovu plati tvrdenie. pri rozpúšťaní H2S04 vo vode sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. v zriedenom roztoku stráca svoje kyslé vlastnosti a zvyšuje svoje oxidačné vlastnosti. vzniká reakciou SO3 s vodou. tvorí soli hydrogensírany a sírany. vzniká reakciou: S02 +H2O → H2SO4. pri riedení lejeme vodu do H2S04. koncentrovaná má silné oxidačné a dehydratačné účinky. s vodou sa miesa v kazdom pomere.

289. O podvojných síranoch platí: niektoré z nich majú všeobecný vzorec: M(I)M(III)(SO4)2 . 12H2O. patrí medzi nie KCr(SO3)2 . 12H2O a K2Fe(SO3)2 . 12H2O. vo vodnom roztoku disociujú na jednotlivé ióny. sú to aj kamence, napr. KAl(SO4)2 . 12H2O. sú ligandmi komplexných zlúčenín. tvoria centrálne atómy komplexných zlúčenín. získavajú sa z vodných roztokov spoločnou kryštalizáciou jednoduchých síranov. sú hlavnou zložkou viskózových vláken.

290. O chalkogénoch a ich zlúčeninách platí: selén a telúr tvoria s vodíkom zlúčeniny podobné sulfánu. chalkogény sú prvky VI.A skupiny periodickej sústavy prvkov. chalkogény majú vo valenčnej vrstve štyri elektróny. chalkogény okrem kyslíka tvoria zlúčeniny, v ktorých môžu mať ich atómy oxidačné čísla -11, IV, VI. kyselina sírová sa používa na plnenie akumulátorov. polónium je rádioaktívne a nachádza sa v smolinci. kyselina sírová je slabšia kyselina ako kyselina sulfánová. tiosírany majú všeobecný vzorec M2S203 (keď M má oxidačné číslo I).

291. Kyselina sulfánová: je slabá dvojsýtna kyselina. tvorí soli, ktoré sú všetky rozpustné vo vode, ale nehydrolyzujú. s dusičnanom ortutnatým vytvorí zrazeninu HgS. sa môže v laboratóriu pripraviť reakciou: 2 HCI + FeS → H2S+ FeCl2 a zachytením H2S vo vode. má vzorec H2S203. má hodnotu pOH v oblasti 1 - 6. môže z roztokov niektorých solí vyzrážať nerozpustné sulfidy. tvorí soli, napr. S2Cl2, SCI2 SF4, SF6.

292. Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy chalkogénov je: taká, že týmto prvkom do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýbajú dva elektróny. ns2 np3. ns2 np4. ns2 np2. ns1 np5. ns1 np4. rovnaká ako vo valenčnej vrstve halogénov. ns2 npx2 npy1 npz1.

253. Ako p prvky označujeme: napr. vzácne plyny (okrem He). prvky, ktorých atómy majú vo valenčnom orbitále s dva elektróny a v orbitáloch p jeden až šesť elektrónov (okrem He). všetky prvky, ktoré sa nachádzajú v 4., 5. a 6. perióde. prvky umiestnené v III.A až VIII.A skupine periodickej sústavy prvkov (Okrem He). prechodné prvky. prvky umiestnené v III.B až VIII.B skupine periodickej sústavy prvkov. napr. prvky Fe, Co, Ni. prvky umiestnené v I.A a II.A skupine periodickej sústavy prvkov.

254. Celkový počet valenčných elektrónov p prvkov: vôbec nesúvisí s oxidačným číslom prvku. je rovnaký pre všetky prvky v danej A skupine (okrem He). určuje v III.A - VII.A skupine hodnotu maximálneho záporného oxidačného čísla prvku (okrem O, F). je rovnaký vo všetkých skupinách, kde sap prvky nachádzajú. určuje hodnotu maximálneho kladného oxidačného čísla (III - VII) prvku (okrem O, F). určuje, v ktorej skupine (A) sa prvok nachádza. je rovnaký pri všetkých prvkoch v jednej perióde. je zhodný s číslom skupiny (A), v ktorej sa daný prvok nachádza.

255. Vzácne plyny: sú prvky: He, Ne, Ag, Kr, Xn, Rh. majú atómy, v ktorých sú s ap orbitály valenčnej vrstvy úplne obsadené elektrónmi za tvorby oktetu (okrem He). valenčné orbitály s majú obsadené a postupne od He po Rn si doplňajú p orbitályjedným až šiestimi p elektrónmi. vo valenčnej vrstve majú dva elektróny s a osem elektrónov p (okrem He, ktorý má len dva s elektróny). sú prvky: He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn. majú neúplne obsadené valenčné orbitály. sú reaktívne prvky. sú prvky VIII.A skupiny periodickej sústavy prvkov.

256. O vzácnych plynoch môžeme tvrdiť: ľahko odovzdávajú valenčnép elektróny a tvoria katióny. hélium má veľmi nízku teplotu varu (-269 0C). sú veľmi málo reaktívne. rádioaktívny radón v silne zriedených roztokoch sa používa na liečebné účely. hélium sa používa ako ochranný plyn v špeciálnom hutníctve. podobne ako iné plyny tvoria dvojatómové molekuly. reagujú len s prvkami ktoré majú nízku hodnotu elektronegativity. niektoré sa používajú ako náplň do osvetľovacích trubíc.

257. Pri bežných podmienkach prvky VIII.A skupiny: sa nachádzajú v nízkom množstve v atmosfére. sú veľmi stabilné. sú kvapaliny. sa vyskytujú ako nezlúčené atómy. vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu s2 p6 (okrem He). vyskytujú sa ako dvojatómové molekuly. sú plyny. sú v tuhom skupenstve.

258. O p prvkoch platí: že medzi ne zaraďujeme prvky 4. periódy od Sc po Zn. celkový počet valenčných elektrónov je zhodný s číslom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza. že sú to len kovy a polokovy. vo valenčnej vrstve majú dva s elektróny a 1 až 6p elektrónov. v danej skupine s rastúcim protónovým číslom sa zvyšuje hodnota elektronegativity. v danej skupine s rastúcim protónovým číslom vzrastá kovový charakter prvkov. sú to prvky III.A až VIII.A skupiny periodickej sústavy prvkov (okrem He). celkový počet valenčných elektrónov určuje hodnotu maximálneho zápomého oxidačného čísla.

259. Pre vzácne plyny a ich zlúčeniny platí: poznáme niektoré oxokyseliny xenónu, v ktorých sú anióny Xe04(2-) a XeO6 (4-). radón je rádioaktívny. vzácne plyny sa získavajú frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. vzácne plyny tvoria molekuly zložené z dvoch atómov. xenón môže vytvárať zlúčeniny s fluórom a kyslíkom, napr. XeF2, XeF4, XeF6, Xe03, Xe04. argón sa používa na odvzdušnenie roztokov a na vytvorenie inertnej atmosféry. atómy vzácnych plynov majú snahu priberať ďalšie elektróny za tvorby aniónov. vzácne plyny sa zlucuju len s najelektronegativnejsimi prvkami.

260. Elektrónovú konfiguráciu najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu môžu atómy halogénov získať: iba pri vytvorení molekuly z dvoch rovnakých atómov (Br + Br → Br2 ). po prijatí jedného elektrónu. vznikom halogenidového aniónu X- v iónových zlúčeninách. pri reakcii s alkalickými kovmi. po odovzdaníjedného elektrónu. v kovalentných zlúčeninách vytvorením jednej sigma a jednej pi väzby. vytvorením aniónu X2- v iónových zlúčeninách. pri vzniku katiónu, napr. Cl3+ Br+.

262. Halogén s vyššou hodnotou elektronegativity: má väčšiu schopnosť itvoriť halogenidový ión X- ako halogén s nižšou hodnotou elektronegativity. môže reagovať s halogénom s nižšou hodnotou elektronegativity podľa rovnice: F2+ 2NaBr → 2NaF+ Br2. spôsobuje dismutaciu molekuly halogénu s nižšou hodnotou elektronegativity. má v zlúčenine s vodíkom (H-X) polárnejšiu väzbu ako halogén s nižšou hodnotou elektronegativity. nereaguje s halogénom ktorý má nižšiu hodnotu elektronegativity. spôsobuje disporcionaciu molekuly halogénu s nižšou hodnotou elektronegativity. redukuje halogén s nižšou hodnotou elektronegativity. oxiduje halogén s nižšou hodnotou elektronegativity.

262. Atómy halogénov majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu: ns5 np2. ns2 np5. ns2 np6 nd10. rovnakú ako atómy vzácnych plynov. ns2 npx2 npy2 npz1. ns2 np3. ns2 np6. ns2 np5 nd2.

264. Pre halogény platí: do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýba ich atómom jeden elektrón. zlučovanie halogénov s organickými látkami sa nazýva halogenácia. z halogénov môže sublimovať jód. z halogénov môže sublimovať bróm. pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve jód. v chemických reakciách sa prejavujú ako reaktívne prvky. pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve bróm. pri bežných podmienkach je jód tuhá látka.

265. Jodova tinktura je: 5 % (w %) roztok jódu v metanole. 5 % (w %) roztok jódu v etanole. 5 % (w %) roztok jódu v dietyléteri a používa sa na čistenie okolia rán. 5 % (w %) roztok jódu v chloroforme. 3 % (w %) roztok jodidu draselného vo vode. dezinfekčný prostriedok na čistenie okolia rán. 5 % (w %) roztok jódu v C2H50H. 3 % (w %) roztok KI v etanole.

266. Halogény: majú vo valenčnej vrstve elektrónovú konfiguráciu ns2 np5. pre svoju reaktivitu sa v prírode nevyskytujú voľné, ale len viazané v zlúčeninách. nachádzajú sa v VII.B skupine periodickej sústavy prvkov. po odovzdani jedného elektrónu získajú konfiguráciu najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu. sú prvky F, Cl, Br, I, At. sa nachádzajú v VIII.A skupine periodickej sústavy. sú pri bežných podmienkach v kvapalnom skupenstve. s kyslíkom tvoria oxidy, ktoré všetky sú anhydridy prislusnych kyselin.

267. O vlastnostiach halogénov platí: v molekulách typu X2 (napr. Cl2, Br)2 sú ich atomy viazane nepolarnou kovalentnou väzbou. majú nízke hodnoty elektronegativity. halogény sa pripravujú oxidáciou halogenidových aniónov (X-). priamo sa zlučujú s kyslíkom a tak tvoria anhydridy kyselín. zlučujú sa s väčšinou kovov a nekovov na halogenidy. pre ľudí sú všetky halogény jedom. fluór má zo všetkých halogénov najvyššiu hodnotu elektronegativity. atóm fluóru má snahu tvoriť katión F+.

268. Halogenidy: kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné. sú zlúčeniny halogénov s prvkami, ktor maju vyssiu hodnotu elektronegativity ako halogen. sú soli bezkyslíkatých kyselín. podľa štruktúry môžeme deliť na ionove, molekulove a s atomovou strukturou. sú zlúčeniny halogénov s vodíkom. sa nedajú pripraviť priamym zlucovanim prvkov. sú všetky bez výnimky jedom pre organizmus cloveka. ionove sú tie, v ktorých sahalogen viaze s kovom, który ma nizku hodnotu elektronegativity.

269. Bromičnan meďnatý vznikne, keď reaguje: HBrO4+ Cu(OH)2. HBrO3+ Cu(OH)2. kyselina bromicna a Cu(OH)2. kyselina bromna a Cu(OH)2.

270. Určte vzorec alebo názov soli, ktorá vznikne z oxokyseliny chlóru, v ktorej má atóm chlóru oxidačné číslo VII a hydroxidu železa, v ktorom má atóm železa oxidačné číslo II: Fe(ClO4)2. chloristan zeleznaty. chloristan zelezity. Fe(ClO3)2.

271. O halogénoch a ich zlúčeninách platí: v halogenovodíkoch polarita väzby v molekulách HX a v smere od HF ku Hl výrazne znižuje. I mol HBr03 úplne zneutralizuje 2 mol LiOH. bróm môže tvoriť tieto kyseliny: HBr, HBrO, HBr03, HBr04. všetky oxidy chlóru sú anhydridy príslušných kyselín. kyselina chlórna môže vzniknúť reakciou chlóru s vodou. zlúčeniny H5I06 a HBr04 majú názvy kyselina pentahydrogenjodicná a kyselina bromistá. I mol HC104 úplne zneutralizuje 1/3 mol Bi(OH)3. atómy halogénov môžu spolu tvoriť binárne zlúčeniny XY , kde X je halogén s vyššou atómovou hmotnosťou, napr. BrCl, IBr, CIF5, IF7.

273. O halogenovodíkoch platí: v ich molekulách je medzi atómami vodíková väzba. v ich molekulách je polárna kovalentná väzba. vodný roztok HClje zložkou žalúdkovej šťavy. ich vodné roztoky sa nazývajú halogenidy. sú to plyny a ich vodné roztoky sú kyseliny halogenovodíkové. vodný roztok HBr je kyselina brómová. ich vodné roztoky, okrem HF, sú silné kyseliny. nedajú sa pripraviť priamou syntézou z prvkov.

274. Dezinfekčný prostriedok chlorove vapno je zmes: Ca(ClO)2 +Ca(ClO2)2. CaCl2 a Ca(ClO)2. chlorečnanu sodného a chlórnanu vápenatého. chlónanu sodného a chlorečnanu vápenatého. chlórnanu vápenatého a chloridu vápenatého. chloridu sodného a chlórnanu sodného. chloridu horečnatého a chloridu vápenatého. chlorečnanu vápenatého a chlórnanu vápenatého.

275. Posúďte elektronegativitu halogénov: jód je elektronegatívnejší ako bróm. najvyššiu hodnotu elektronegativity má fluór. všetky halogény majú rovnakú hodnotu elektronegativity. bróm je elektronegatívnejší ako chlór. hodnota elektronegativity sa znižuje od fluóru k jódu. chlór je elektronegatívnejší ako jód. hodnota elektronegativity sa zvyšuje od fluóru k jódu. halogén s vyššou hodnotou elektronegativity môže oxidovať halogén s nižšou hodnotou elektronegativity.

276. Kyselina chlorovodíková: je vodný roztok chlorovodíka. farbí roztok fenolftaleinu na červenofialovo. vo vodnom roztoku pri pH = 2 farbí metylovú žltú na cerveno. je silná kyselina, v zriedenom vodnom roztoku úplne ionizovana. má v molekule nepolárnu kovalentnú väzbu. je silnejšia ako kyselina fluorovodíková. tvorí soli chlórnany. je slabšia ako kyselina jodovodíková.

383. O rádioaktivite platí tvrdenie: vonkajšie podmienky nemôžu ovplyvniť typ rádioaktívneho žiarenia (alfa, beta alebo y). lúče alfa, beta a y sa nelíšia v tom, ako sa správajú v elektrickom a magnetickom poli. rádioaktivitu možno charakterizovať aj dobou polovičného rozpadu (polčas rozpadu), v ktorej počet pôvodných rádioaktívnych atómov sa zníži na polovicu. nezávisí od toho, či je atóm súčasťou prvku alebo zlúčeniny. je vlastnosťou atómu. je samovoľný rozpad jadier atómov niektorých prvkov, sprevádzaný jadrovým žiarením. prírodná rádioaktivita je dej, pri ktorom nastáva iba zmena elektrónového obalu atómu rádioaktívneho prvku, spojená s dodaním energie. objav rádioaktivity potvrdil, že jadrá atómov sú nedeliteľnými časticami.

384. Pre jadrové žiarenie platí: po vyžiarení častice alfa vznikne atóm prvku, ktorý má nukleónové číslo vyššie o štyri ako pôvodný atóm. žiarenie beta je prúd elektrónov, ktoré môže zadržať vrstva olova hrúbky 1,5 mm. žiarenie y je elektromagnetické vlnenie s veľmi krátkou vlnovou dlžkou (0,5 - 40 pm). žiarenie y je najmenej prenikavou časťou jadrového žiarenia. žiarenia alfa, B a y sa líšia správaním sa v elektrickom a magnetickom poli. po vyžiarení častice alfa vznikne atóm prvku, ktorý má protónové číslo nižšie o dve a nukleónové číslo nižšie o štyri, ako mal pôvodný atóm. žiarenie alfa je prúd rýchlych jadier atómov hélia a v magnetickom poli sa odchyľuje ako prúd kladných nábojov. žiarenie y má rovnakú energiu ako svetelné žiarenie.

385. O rádioaktivite platí: žiarenie alfa je spôsobené jadrovou premenou elektrónu na protón. samovoľné rádioaktívne premeny jadier sú možné vtedy, keď sa pri nich uvoľňuje väzbová energia jadra. pri vyžiarení častice alfa sa prvok v periodickej sústave prvkov posunie o dve miesta vľavo a pri vyžiarení častice B o jedno miesto vpravo. žiarenie B je prúd rýchlych protónov. žiarenie B je spôsobené jadrovou premenou neutrónu na protón. lúče B sa v magnetickom poli odchyľujú ako prúd záporných nábojov. žiarenie B je prenikavejšie ako žiarenie alfa. žiarenie gama je spojené s tvorbou nového prvku, ktorý bude v periodickej sústave prvkov umiestnený dve miesta vpravo oproti pôvodnému prvku.

376. pri porovnaní v jednej perióde, čím má atóm neprechodného prvku viac valenčných elektrónov: tým majú jeho oxidy kyslejší charakter (okrem F). tým je silnejšie redukovadlo. tým nižšia je hodnota jeho elektronegativity. tým je silnejšie oxidovadlo. tým je elektronegatívnejší. tým výraznejšie sa u jeho zlúčenín prejavujú zásadité vlastnosti. tým viac sa prejavujú jeho kovové vlastnosti. tým sa znižuje zásaditosť jeho oxidov.

371. Chemické vlastnosti prvkov sú určené: len hmotnostným číslom. usporiadaním valenčných elektrónov ich atómov. počtom valenčných elektrónov. len počtom neutrónov v jadre. protónovými číslami prvkov. postavením v periodickej sústave prvkov. tým, či je to prvok s,p, d alebo f. usporiadaním protónov v jadre.

372. V periodickej sústave prvkov pre neprechodné prvky platí: postupne si v danej skupine A zaplňajú elektrónmi d orbitály. v perióde zľava doprava rastie kladný náboj jadra. z obsadenia valenčných orbitálov vyplýva najnižšia hodnota kladného oxidačného čísla. v perióde sa zvyšuje elektronegativita zľava doprava. v tretej perióde od I.A k VII.A skupine sa zvyšuje zásaditosť oxidov. počet valenčných elektrónov súvisí s číslom skupiny, v ktorej sa prvok nachádza. s rastúcim počtom valenčných elektrónov sa v perióde zvyšujú hodnoty ionizačnej energie. počet valenčných elektrónov súvisí s číslom periódy.

373. O prvkoch tretej periódy platí: od I.A k VI.A skupine sa v halogenidoch zväčšuje iónový charakter väzby. majú rôznu hodnotu ionizačnej energie. majú rovnaký počet valenčných elektrónov. majú rôznu hodnotu elektronegativity. zľava doprava sa zvyšuje kladný náboj ich jadra. so zvyšujúcim sa protónovým číslom stúpa kyslosť oxidov daných prvkov. sú známe peroxidy odvodené od všetkých prvkov. atómy všetkých prvkov majú rovnakú elektrónovú konfiguráciu vo valenčnej vrstve.

374. O elektrónovej konfigurácii atómu platí: je usporiadanie elektrónov v elektrónovom obale atómu v jednotlivých orbitáloch. určuje chemické vlastnosti prvku. konfigurácia valenčnej sféry vzácnych plynov je dubletová alebo oktetová. podmieňuje reaktivitu prvku. určuje počet neutrónov v jadre. určuje nukleónové číslo atómu. ovplyvňuje vlastnosti prvku a jeho zlúčenín. vyplýva z určitých zákonitostí, napr. z výstavbového princípu, Hundovho pravidla a Pauliho princípu.

356. O d prvkoch môžeme povedať: majú vysoké teploty topenia a varu (okrem Hg). môžu byť ligandmi v koordinačných zlúčeninách. dobre vedú teplo a elektrický prúd. podľa oxidačného čísla majú ich zlúčeniny v roztokoch rôzne sfarbenie, napr. Zlúčeniny Cr VI sú žlté a zlúčeniny Cr lll sú zelené. nazývajú sa tiež neprechodné prvky. mnohé d prvky a ich zlúčeniny pôsobia ako katalyzátory chemických reakcií. patria medzi kovy alkalických zemín. v zlúčeninách môžu mať ich atómy rôzne oxidačné čísla.

357. Medzi d prvky patria: prvky, ktorých atómy majú elektróny v orbitáloch ns a tiež v orbitáloch (n - 1)d1-10, kde: n=4-7. prechodné prvky. prvky, ktorých katióny sú vo vodných roztokoch prevažne bezfarebné. napr. N, O, S, Cl. napr. V, Cr, Mn, Zr, Mo. prvky, ktorých atómy na tvorbu väzieb môžu využiť orbitál ns, ako aj (n - 1)d orbitály. prvky VIII.A skupiny periodickej sústavy prvkov. prvky umiestnené v A skupinách periodickej sústavy prvkov.

358. Pre prechodné prvky platí: na tvorbu väzieb okrem orbitálu ns využívajú aj (n - 1)d orbitály. ich atómy majú najvyššie oxidačné čísla v zlúčeninách s fluórom a kyslíkom. v zlúčeninách majú ich atómy oxidačné čísla len II a III. majú schopnosť tvoriť koordinačné zlúčeniny. doplňajú si (n - l)d orbitály a preto za sebou v jednej perióde nasleduje vždy desať prechodných prvkov. že ich atómy majú v zlúčeninách oxidačné číslo -II, -III, -IV, -V. môžu byť donormi elektrónov v koordinačných zlúčeninách. ióny a zlúčeniny d prvkov sú väčšinou farebné.

359. 0 prvkoch Cu, Ag, Au platí: ich atómy majú v nezlúčenom stave vo valenčnej vrstve n jeden elektrón s. patria medzi d prvky. ich atómy vytvárajú katióny s oxidačnými číslami I až VI. v porovnaní s kovmi I.A skupiny sú menej reaktívne. patria medzi ušľachtilé kovy. pri bežných podmienkach môžu reagovať s kyselinami za vzniku vodíka. patria do I.B skupiny periodickej sústavy prvkov. majú vyššie teploty topenia a menšie atómové polomery ako atómy alkalických kovov v tej istej perióde.

360. Vyberte správne tvrdenie: vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich protónových čísel. na chemické vlastnosti prvkov majú rozhodujúci vplyv vnútorné elektrónové vrstvy. v danej hlavnej skupine (A) periodickej sústavy prvkov sú vlastnosti všetkých prvkov rovnaké. u prvkov v danej perióde od I.A k VII.A skupine sa znižuje počet valenčných elektrónov. u prvkov v danej perióde od I.A k VIII.A skupine sa zvyšuje kladný náboj jadra. v halogenidoch prvkov tretej periódy od I.A k VII.A skupine sa zvyšuje kovalentný charakter väzby. v danej perióde zľava doprava sa zvyšuje oxidačná schopnosť prvkov. v danej perióde od I.A k VIII.A skupine sa znižuje hodnota elektronegativity prvkov.

362. O vnútorne prechodných prvkoch platí tvrdenie: postupne si doplňajú elektrónmi orbitály 4fa 5f (vždy 14 prvkov za sebou). cér tvorí zlúčeninu: Ce(SO4)2 ktorá sa nazýva síran cérny. u lantanoidov si postupne doplňajú 14 elektrónov v orbitáloch 4f. môžu byť ligandami v komplexných zlúčeninách. všetky vnútorne prechodné prvky sa tiež označujú ako transurány. chemické vlastnosti prvkov f sú podobné. atómy lantanoidov a aktinoidov majú v zlúčeninách najčastejšie oxidačné číslo III a tvoria prevažne iónové zlúčeniny. môžu tvoriť komplexné zlúčeniny, napr.K4[U(SCN)8].

366. Koordinačné číslo určuje: oxidačné číslo centrálneho atómu komplexu. skupinu, v ktorej sa v periodickej tabuľke nachádza centrálny atóm komplexu. číslo periódy, v ktorej sa nachádza centrálny atóm komplexu. počet atómov, ktoré sa priamo viažu koordinačnou väzbou na centrálny atóm komplexu. či je väzba medzi centrálnym atómom komplexu a ligandom jednoduchá, dvojitá alebo trojitá. počet centrálnych atómov v koordinačnej zlúčenine. či je centrálny atóm priamo spojený s iným centrálnym atómom. oxidačné číslo komplexného katiónu.

367. Pre prvky triády železa a ich zlúčeniny platí: Fe, Co a Ni sú zaradené do VIII.B skupiny periodickej sústavy prvkov. prvky skupiny železa (tzv. triáda železa) sa nachádzajú v šiestej (dlhej) perióde. železo patrí medzi ušľachtilé kovy. atómy kobaltu a niklu môžu na väzby s atómami iných prvkov využiť okrem ns orbitálu aj (n - 1)d orbitály. železo môže tvoriť zlúčeniny: sulfidy a halogenidy. vo vodnom roztoku ľahko prebieha úplná ionizácia uvedenej zlúčeniny podľa rovnice: K2[Ni(CN)4] ↔ 2K(+) +Ni(2+) +4CN(-). po rozpustení zlúčeniny FeS04 . 7H2O vo vode dostaneme intenzívne modro sfarbený roztok. pri procese hrdzavenia zeleza prebieha reakcia, ktoru możno vyjadrit rovnicou: 4Fe+ 2H2O+ 3O2 ↔ 2Fe2O3 . H2O.

371. Chemické vlastnosti prvkov sú určené: len hmotnostným číslom. usporiadaním valenčných elektrónov ich atómov. počtom valenčných elektrónov. len počtom neutrónov v jadre. protónovými číslami prvkov. postavením v periodickej sústave prvkov. tým, či je to prvok s, p, d alebo f. usporiadaním protónov v jadre.

372. V periodickej sústave prvkov pre neprechodné prvky platí: postupne si v danej skupine A zaplňajú elektrónmi d orbitály. v perióde zľava doprava rastie kladný náboj jadra. z obsadenia valenčných orbitálov vyplýva najnižšia hodnota kladného oxidačného čísla. v perióde sa zvyšuje elektronegativita zľava doprava. v tretej perióde od I.A k VII.A skupine sa zvyšuje zásaditosť oxidov. počet valenčných elektrónov súvisí s číslom skupiny, v ktorej sa prvok nachádza. s rastúcim počtom valenčných elektrónov sa v perióde zvyšujú hodnoty ionizačnej energie. počet valenčných elektrónov súvisí s číslom periódy.

373. O prvkov tretiej periody plati: od I.A k VI.A skupine sa v halogenidoch zväčšuje iónový charakter väzby. majú rôznu hodnotu ionizačnej energie. majú rovnaký počet valenčných elektrónov. majú rôznu hodnotu elektronegativity. zľava doprava sa zvyšuje kladný náboj ich jadra. so zvyšujúcim sa protónovým číslom stúpa kyslosť oxidov daných prvkov. sú známe peroxidy odvodené od všetkých prvkov. atómy všetkých prvkov majú rovnakú elektrónovú konfiguráciu vo valenčnej vrstve.

374. O elektrónovej konfigurácii atómu platí: je usporiadanie elektrónov v elektrónovom obale atómu v jednotlivých orbitáloch. určuje chemické vlastnosti prvku. konfigurácia valenčnej sféry vzácnych plynov je dubletová alebo oktetová. podmieňuje reaktivitu prvku. určuje počet neutrónov v jadre. určuje nukleónové číslo atómu. ovplyvňuje vlastnosti prvku a jeho zlúčenín. vyplýva z určitých zákonitostí, napr. z výstavbového princípu, Hundovho pravidla a Pauliho princípu.

375. O d prvkoch platí: lantán je prvý prvok zaradený medzi d prvky. pri bežných podmienkach sú tuhé látky (okrem Hg). mnohé zlúčeniny d prvkov sú paramagnetické. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zmenšuje kovalentný charakter väzby. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zosilňujú kyselinotvorné vlastnosti ich oxidov. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zosilňujú zásadotvorné vlastnosti ich oxidov. s rastúcim oxidačným číslom atómu sa zväčšuje kovalentný charakter väzby. s rastucim oxidačným číslom atómu sa nemení počet elektrónov v poslednej elektrónovej vrstve (n) a ani v predposlednej vrstve (n - 1).

376. Pri porovnaní v jednej perióde, čím má atóm neprechodného prvku viac valenčných elektrónov: tým majú jeho oxidy kyslejší charakter (okrem F). tým je silnejšie redukovadlo. tým nižšia je hodnota jeho elektronegativity. tým je elektronegatívnejší. tým výraznejšie sa u jeho zlúčenín prejavujú zásadité vlastnosti. tým viac sa prejavujú jeho kovové vlastnosti. tým sa znižuje zásaditosť jeho oxidov. tým je silnejšie oxidovadlo.

377. O prvkoch VIII.B skupiny periodickej sústavy prvkov platí: ôsma B skupina periodickej sústavy prvkov sa skladá z troch "triád”. prvky Fe, Co a Ni tvoria tzv. triádu železa. prvky Os, Ir a Pt (tzv. platinové kovy) sa nachádzajú v stvrtej perióde. pre ich všetky atómy je charakteristické oxidačné číslo VIII. ich atómy môžu mať v zlúčeninách aj viac oxidačných čísel. prvky Os, Ir a Pt patria medzi ušľachtilé kovy. všetky platinové kovy majú nízke teploty topenia a sú pomerne mäkké. ródium a irídium môžu tvoriť kamence, v ktorých majú ich atómy oxidačné číslo III.

378. O komplexných zlúčeninách platí: centrálnymi atómami sú prevažne prvky I.A skupiny periodickej sústavy prvkov. komplex môže byť katión, anión alebo neutrálny. centrálny atóm je najčastejšie molekula, napr. NH3, H2O alebo ión, napr. Cl-, CN-. centrálny atóm má voľný elektrónový pár. donormi elektrónov sú ligandy. medzi centrálnym atómom a ligandami je koordinačná väzba. medzi ligandom a centrálnym atómom je iónová väzba. centrálny atóm je akceptorom elektronov.

379. Pre atómy prvkov I.B skupiny a ich zlúčeniny platí: atómy striebra majú v zlúčeninách oxidačné číslo I a atómy zlata I a III. katióny Cu+ a Cu2+ môžu byť súčasťou komplexných zlúčenín. atómy prvkov I.B skupiny majú vo valenčnej vrstve (n) jeden s a jeden p elektrón. atómy prvkov I.B skupiny sa od atómov prvkov I.A skupiny líšia tým, že v predposlednej elektrónovej vrstve (n-1) nemajú iba oktet, ale majú aj 10 d elektrónov. Vo valenčnej vrstve (n) majú rovnako jeden elektrón. zastúpenie zlata v zliatinách sa udáva v karátoch - rýdze zlato má 585 karátov. strieborné predmety v prostredí sulfánu na vzduchu postupne očernejú, pretože prebieha reakcia: 4Ag + 2 H2S + 02 → 2 Ag2S + 2 H20. halogenidy strieborné sú citlivé na svetlo, čo sa využíva vo fotografii (hlavne AgBr). v zlúčenine Na[AuCl4] . 2 H20 má centrálny atóm oxidačné číslo IV a koordinačné číslo 3.

380. Pre meď a jej zlúčeniny platí: v zlúčenine Na2[Cu(OH)4] má atóm medi koordinačné číslo 2 a oxidačné číslo I. atóm medi s oxidačným číslom II nemôže byť centrálnym atómom v komplexných zlúčeninách. síran meďnatýje súčasťou Fehlingovho činidla na dôkaz redukčných vlastností organických látok (napr. monosacharidov), pričom dochádza k reakcii: Cu(2+) + e → Cu(1+). meď a striebro nevedú elektrický prúd. mnohé meďnaté zlúčeniny sa rozpúšťajú vo vode za vzniku modrých roztokov. v zlúčeninách majú atómy medi oxidačné čísla I a II. zlúčenina CuS04 . 5H20 sa tiež nazýva modra skalica. zlúčenina Cu2S sa nazýva sulfid meďnatý.

381. Pre prvky II.B skupiny a ich zlúčeniny platí: zlúčeniny ortuti nie sú pre ľudský organizmus toxické, toxická je len kovová ortuť. atómy prvkov II.B skupiny, podobne ako atómy prvkov II.A skupiny, majú v predposlednej vrstve (n-1) osem elektrónov. ortuť môže mať v zlúčeninách oxidačné číslo I, napr. Hg2Cl2 (kalomel), alebo II, napr. HgCl2 (sublimát). atómy prvkov II.B skupiny majú valenčné elektróny rozmiestnené vo vrstvách K, L, M. ortuť tvorí zliatinu s hliníkom a železom, ktorá sa nazýva alpaka. atómy prvkov II.B skupiny majú v ns orbitáloch dva s elektróny a vo vrstve (n- 1) majú 18 elektrónov. kadmium môže reagovať s kyselinou chlorovodíkovou podľa rovnice: Cd + 2 HCI → CdCl2 + H2. atómy prvkov II.B skupiny majú menšie atómové polomery ako atómy prvkov II.A skupiny v tej istej perióde a sú aj menej reaktívne.