CHE 250-300

251. Podľa Bronstedovej teórie: kyseliny sú látky schopné odštiepiť katión vodíka. kyseliny sú donormi vodíka. zásady sú akceptormi protónu. zásady sú látky schopné vodík prijať.

252. Kyselina podľa Brönsteda: je látka, ktorá obsahuje v molekule atóm vodíka. je vždy len neutrálna molekula. môže byť katión alebo anión, napr. Cl-. je látka, ktorá je donorom katiónu vodíka.

253. Kyseliny podľa Brönsteda sú: HNO3, NH3, HCl, H2SO4. NH4+, HCl, H2PO4-. H3O+, HClO4, H3PO4. Cl-, H2O, H3O+.

254. Zásady podľa Bronsteda sú: látky, ktoré v molekule obsahujú aspoň jednu hydroxylovú skupinu. napr. alkoholy a fenoly. látky, ktoré sú akceptormi katiónu vodíka. látky schopné prijať vodík.

255. Brönstedove zásady sú: OH-, HPO4^2-, Cl-. NH3, KOH, H2S. Br-, NH4+, NaOH. Cl-, PO4^3-, OH-.

256. Podľa Brönsteda sú amfolyty látky: schopné odštiepiť alebo prijať katión vodíka. ktoré v molekule obsahujú atómy vodíka aj hydroxylové skupiny, napr. glukóza. ktoré sa môžu tvoriť v organizme, napr. HCO3-. schopné prijať aj odštiepiť vodík.

257. Vyberte amfotérne látky podľa Brönsteda: H2PO4-, HCO3-, H2O. HClO4, H2PO4-, Cl-. H2O, OH-, H3O+. NH3, H2O, CO2.

258. V rovnici NH3 + HCl = NH4+ + Cl- určte konjugované páry: NH3, Cl-. NH3, NH4+. HCl, Cl-. H2O, OH-.

259. Neutralizácia je: reakcia kyseliny a zásady, pričom vzniká soľ a vodík. rovnica, ktorú môžeme zapísať rovnicou H3O+ + OH- = 2H2O. napr. reakcia kyseliny mravčej a kyseliny chlorovodíkovej. napr. reakcia kyseliny octovej a hydroxidu sodného.

260. Silu kyselín: určuje schopnosť kyseliny prijať katión vodíka. určuje schopnosť kyseliny odštiepiť katión vodíka. určuje počet atómov vodíka v molekule kyseliny. určuje počet atómov kyslíka v molekule kyseliny.

261. Mierou sily kyselín je: hodnota pH. hodnota disociačnej konštanty. ionizačný stupeň. koncentrácia kyseliny.

262. Sila zásady je určená: schopnosťou zásady odštiepiť OH-. počtom OH skupín v molekule. schopnosťou zásady prijať protón. koncentráciou zásady.

263. Mierou sily zásady je hodnota: disociačnej konštanty zásady. ionizačného stupňa α (alfa). pOH. koncentrácia látkového množstva hydroxidových aniónov.

264. O kyselinách a zásadach platí: čím je kyselina silnejšia, tým je silnejšia aj jej konjugovaná zásada. čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia. čím je kyselina a zásada silnejšia, tým väčšiu hodnotu má ich disociačná konštanta. hodnota disociačnej konštanty kyseliny a hodnota disociačnej konštanty jej konjugovanej zásady je vždy rovnaká.

265. Hydrolýza: je aj protolytická reakcia molekúl soli s vodou. je aj reakcia iónov soli s hydroxidovým katiónom. je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. nastáva vždy pri rozpúšťaní solí vo vode.

266. O hydrolýze platí: je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou. je aj protolytická reakcia iónov soli s ľubovoľným rozpúšťadlom. môže spôsobovať zmenu pH roztokov soli. nastáva v každom vodnom roztoku soli.

267. Vyberte správne tvrdenie: roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou nereaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou reaguje je kyslý. roztok soli, ktorá obsahuje zásaditý anión a katión, ktorý s vodou nereaguje je zásaditý. roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a zásaditý anión môže byť neutrálny.

268. Elektrolytická disociácia: je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na menšie molekuly. je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na ióny. je v podstate elektrolýza roztoku soli. nastáva pri rozpúšťaní každej látky vo vode.

269. Soľ podľa Brönsteda: je látka, ktorá sa skladá z katiónu kovu alebo NH4+ a aniónu kyseliny. sa v roztoku štiepi na jednoduchšie molekuly. vo vodnom roztoku/ vždy podlieha hydrolýze. sa pôsobením molekúl vody disociuje na katióny a anióny.

270. Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou. reakciou kovu s hydroxidom. neutralizáciou. esterifikáciou.

271. Vyberte správne reakcie vzniku soli: reakcia kovu s nekovom. zrážaciou reakciou. reakcia kyselinotvorného oxidu s hydroxidom. soľ vzniká len pri redoxných reakciách.

272. Zásaditú reakciu majú vodné roztoky soli: NaNO3, K2MnO4. K2CO3, (CH3COO)2Mg. NH4Cl, NaNO2. K2SO3, Na2S.

273. Kyslú reakciu majú vodné roztoky: Fe2SO4, NH4I. CH3COOK, RbCl. (NH4)2SO4, Al(NO3)3. H2CO3, CH3COOH.

274. Vodný roztok s pH<7 vznikne rozpustením: FeSO4, SO2. glukóza, NH4Br. Cl2, CO2. CaCl2, NaNO3.

275. Modrý lakmus sa sfarbí na červeno vo vodnom roztoku soli: Li2SO4. NH4NO3. NaCl. FeCl3.

276. V roztoku octanu draselného bude mať indikátor farbu: lakmus modrú farbu. metyloranž červenú farbu. fenolftaleín červenofialovú farbu. metyloranž žltú farbu.

277. Metyloranž bude mať červenú farbu: v roztoku KCl. ak dáme sodík do vody. ak rozpustíme SO2 vo vode. v roztoku octanu amónneho.

278. Roztok A obsahuje kyselinu octovú s koncentráciou 0,2mol/l a roztok B obsahuje octan sodný s rovnakou koncentráciou, potom platí (ak sa neberie do úvahy následná hydrolýza solí): koncentrácia octanových aniónov je v obidvoch roztokoch rovnaká. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku B. koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku A. octan sodný vo vode nedisociuje.

279. Po rozpustení vo vode vznikne zásaditý roztok: CaO. N2O5. MgO. P2O5.

280. Vodný roztok bude mať pOH < 7 ak v destilovanej vode rozpustíme: chlorid draselný. kyanid sodný. síran amónny. dusičnan strieborný.

281. Sila kyseliny závisí: od prostredia, v ktorom sa kyselina nachádza. od oxidačného čísla kyselinotvorného prvku. od počtu vodíkových atómov v molekule kyseliny. od sýtnosti kyseliny.

282. Určte v ktorom prostredí bude sila kyseliny sírovej najväčšia: v destilovanej vode. v roztoku NaOH. v zriedenej HNO3. najsilnejšia bude v koncentrovanom stave.

283. Iónový súčin vody: predstavuje rovnovážnu konštantu autoprotolýzy destilovanej vody. je daný súčinom rovnovážnych molárnych koncentrácii H3O+ a OH-. jeho hodnota je vždy 10^-14. v destilovanej vode má hodnotu 10^-14 pri teplote 25°C.

284. Vyberte kyslý roztok: pH=9,2. pOH=1,5. pOH=10. pH=2,4.

285. Kyslo reaguje roztok, keď: pOH>7. pH=3,5. pH>8. pOH=12,3.

286. Podľa koncentrácii H3O+ a OH- vyberte zásadité roztoky. c(h3O+)=1,5*10^-5 mol/dm3. c(OH-)=4,5*10^-12 mol/dm3. c(OH-)=8,7*10^-3 mol/dm3. c(h3O+)=4,4*10^-11 mol/dm3.

287. Na úplnú neutralizáciu 1 mol kyseliny sírovej potrebujeme: 1 mol KOH. 2 mol Ca(OH)2. 1/3 mol Ba(OH)3. 1 mol Mg(OH)2.

288. 1 mol kyseliny citrónovej úplne zneutralizuje: 3 mol NaOH. 1 mol Bi(OH)3. 2 mol Ca(OH)2. 3 mol Fe(OH)3.

289. Pre redoxnú reakciu KMnO4 + FeSO4 + H2SO4 = MnSO4 + K2SO4 + Fe2(SO4)3 + H2O platí: mangán sa redukuje. Mn(IV) + 2e = Mn(II). 2Fe(II) -2e = Fe2(III). stechiometrické koeficienty sú 2+5+10=2+1+10+3.

290. Pre redoxnú reakciu HCl + KMnO4 = Cl2 + MnCl2 + KCl + H2O platí: 2Cl(-I) + 2e = Cl(0). Mn(VII) +5e = Mn(II). Mn(VI) +4e = Mn(II). stechiometrické koeficienty sú 16+2=5+2+2+8.

291. Pre redoxnú reakciu H2S + K2Cr2O7 + H2SO4 = S + Cr2(SO4)3 + K2SO4 + H2O platí: H2S pôsobí ako oxidačné činidlo. S(-II) + 3e = S(IV). Cr2(VI) + 6e = Cr2(III). stechiometrické koeficienty sú 3+1+4=3+1+1+7.

292. V chemickej reakcii Fe + MgSO4 <=> FeSO4 + Mg: železo sa oxiduje. môže prebiehať len sprava doľava. horčík je redukčné činidlo. oxidačné číslo síry sa nemení.

293. Pre redoxnú reakciu NH3 + O2 = HNO3 + H2O platí: dusík sa v NH3 nachádza v oxidačnom čísle -III. N(-III) -8e = N(V). N(III) -2e = N(V). stechiometrické koeficienty sú: 1+2=1+1.

294. Atóm draslíka v reakcii 2K + 2H2O = 2KOH + H2: sa oxiduje, je oxidovadlo. sa oxiduje, je redukovadlo. prijíma elektróny. sa redukuje, je redukovadlo.

295. Pre redoxnú reakciu Zn + NaNO3 + NaOH = Na2ZnO2 + NH3 + H2O platí: oxidačné číslo sodíka sa nemení. zinok sa redukuje. oxidačné číslo Zn v Na2ZnO2 je II. stechiometrické koeficienty sú: 4+1+7=4+1+2.

296. V reakcii Zn + NiSO4 <=> ZnSO4 + Ni: zinok sa oxiduje a vystupuje ako redukčné činidlo. Zn nemôže redukovať Ni, pretože v rade napätia kovov stojí viac vľavo. reakcia prebieha zľava doprava lebo Zn má silnejšie redukčné účinky ako Ni. katión Ni(2-) je oxidovadlo.

297. Reakcia Cl2 + 2NaI <=> 2NaCl + I2: prebieha sprava doľava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód. prebieha zľava doprava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód. jód sa ľahšie redukuje ako chlór, preto v reakcii vystupuje ako oxidačné činidlo. chlór vystupuje ako oxidačné činidlo.

298. Pre redoxnú reakciu H2O2 + KMnO4 + H2SO4 = O2 + MnSO4 + K2SO4 + H2O platí: Mn(VII) -5e = Mn(II). O2(-I) -2e = O2(0). O(-I) +1e = O(-II). stechiometrické koeficienty sú: 5+2+3=5+2+2+7.

299. Pre redoxnú reakciu H2O2 + KI + H2SO4 = I2 + K2SO4 + H2O platí: O2(-I) + 2e = 2O(-II). 2I(-I) -2e = I2(0). peroxid je redukovadlo. stechiometrické koeficienty sú: 1+3+1=1+3+2.

300. Reakcia Cu + 2HCl <=> CuCl2 + H2: nemôže prebiehať, lebo meď má záporný elektródový potenciál. prebieha, lebo meď má dobré redukčné účinky. neprebieha, lebo meď je ušľachtilý kov. prebieha len pri vyšších teplotách.