CHE 300-350

301. Peroxid vodíka H2O2 je oxidovadlom v reakciách: H2O2 + KI + H2SO = I2 + K2SO4 + H2O. Ag2O + H2O2 = 2 Ag + H2O + O2. H2O2 + 2 FeSO4 = Fe(SO4)3 + 2 H2O. 5H2O2 + 2KMnO4 + 3 H2SO4 = 5 O2 + 2 MnSO4 + K2SO4 + 8 H2O.

302. Pre H2O2 platí: v reakcií s KMnO4 sa kyslík peroxidu oxiduje aj redukuje. v roztokoch sa chová ako slabá kyselina. 30% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu. 3% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu.

303. Ako oxidovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: MnO2. HNO3. H2S. Br-.

304. Ako redukovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: H2S. KClO4. SO2. CO2.

305. Dismutácia je: redoxná reakcia, pri ktorej dochádza k výmene len jedného elektrónu. 4 KClO3 = 3 KClO4 + KCl. redoxná reakcia, pri ktorej sa jedná látka oxiduje aj redukuje. 3 HNO2 = HNO3 + 2 NO + H2O.

306. Ako oxidovadlo aj ako redukovadlo môže vystupovať: kyselina dusičná. kyselina sulfánová. kyselina chloritá. kyselina chloristá.

307. Reakcia Zn s kyselinou dusičnou je: dismutácia. redoxná. protolytická. ide o prípravu roztoku.

308. Pre reakciu Zn + HNO3 = Zn(NO3)2 + H2 platí: Zn sa oxiduje, prijíma elektróny. Zn sa oxiduje, je redukovadlo. vodík sa redukuje, odovzdáva elektróny. stechiometrické koeficienty sú: 1+2 = 1+2.

309. Pri elektrolýze vodného roztoku KCl: sa na anóde vylučuje draslík. dochádza k redukcií draslíka na katóde. v okolí katódy je pH roztoku väčšie ako 7. na anóde vzniká anión chlóru.

310. Pri reakcii jodidu sodného s peroxidom vodíka sa redukuje: jód. kyslík. sodík. vodík.

311. Redukčné účinky nemá anión: dusičnanový. sulfidový. chloridový. chlórnatový.

312. O zražacích reakciách platí: prebiehajú rýchlo, pretože sa pri nich uvoľňuje veľké množstvo tepelnej energie. prebiehajú pomaly, pretože prostredie je nehomogénne. prebiehajú pomaly, pretože reaktanty sú málo rozpustné. prebiehajú veľmi rýchlo, pretože vyžadujú nízku aktivačnú energiu.

313. Súčin rozpustnosti K6: udáva rozpustnosť kvapalnej, plynnej alebo kryštalickej látky. udáva maximálnu rozpustnosť soli za definovaných podmienok. charakterizuje rozpustnosť danej soli vo vode. závisí od teploty.

314. Mierou rozpustnosti látky je: množstvo látky, ktoré zostane nerozpustené v nasýtenom roztoku. dosiahnutie, maximálneho osmotického tlaku roztoku. hodnota jej solvatačného tepla. koncetrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach.

315. Mierou rozpustnosti látky je: koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach. dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku. hodnota rozpúštacieho tepla danej látky (vo vode). množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri jej rozpúšťaní.

316. Nasýtený roztok soli vznikne ak: súčin koncentrácii voľných iónov soli v roztoku sa v rovnovážnom stave rovná jednej. sa súčin rovnovážnych molárnych koncentrácii voľných iónov soli v roztoku umocnených ich stechiometrickými koeficientami rovná súčinu rozpustnosti danej látky. v rovnovážnom stave je v roztoku koncentrácia rozpustnej soli a nerozpustnej látky vždy rovnaká. za daných podmienok je v roztoku rozpustené maximálne množstvo látky dané hodnotu Ks.

317. Rozpustnosť AgCl v roztoku NaCl v porovnaní s destilovanou vodou: je znížená. je zvýšená. sa nezmení, NaCl rozpustnosť neovplyvní. sa zmenší.

318. Pri určovaní množstva chloridov v moči možno použiť roztok: dusičnanu strieborného. síranu sodného. dusičnanu draselného. Ag(NO3)2.

319. Z uvedených reakcii vyberte zrážacie reakcie: NaOH + HCl = NaCl + H2O. Pb(NO3)2 + 2KI = PbI2 + 2KNO3. Zn + CuSO4 = ZnSO4 + Cu. 2NaHCO3 = Na2CO3 + H2O + CO2.

320. Pre hodnotu súčinu rozpustnosti Ks platí: Ks závisí len od teploty a typu rozpúšťanej látky. čím je pri danej teplote/hodnota Ks väčšia, tým je látka nerozpustnejšia. charakterizuje rozpustnosť tuhých elektrolytov. je konštanta, ktorá charakterizuje iónovú rovnováhu v roztokoch málo rozpustných elektrolytov.

321. Na základe známych hodnôt Ks pri teplote 25°C vyberte najlepšie rozpustnú látku: CaF2: Ks=3,4*10^-11. AgCl: Ks=8,3*10^-17. CaCO3: Ks=4,5*10^-9. BaSO4: Ks=1,4*10^-10.

322. Vyberte správne výroky: v roztoku sa začne vylučovať zrazenina, ak súčin koncentrácii voľných iónov v roztoku bude rovný jednej. čím je hodnota súčinu rozpustnosti menšia, tým je látka menej rozpustná. látka sa vo vode rozpúšťa dovtedy, kým hodnota súčinu jej iónov v roztoku nedosiahne hodnotu iónového súčinu vody. rozpustnosť danej látky môžeme ovplyvniť pridaním jedného z ej iónov do roztoku.

323. Pri danej teplote je najmenej rozpustná zlúčenina: AgBr: ak Ks=3,6*10^-13. Ag2CrO4: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,32*10^-2 g/l. Ag2SO4: ak Ks = 7*10^-5. AgOH: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,95*10^-3 g/l.

324. Prirodzená rádioaktivita: je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov sprevádzaný rádioaktívnym žiarením. je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov, pričom sa zvyšuje ich vnútorná energia. je taký rozpad atómových jadier rádioaktívnych prvkov, pri ktorom sa energia uvoľňuje. je charakterizovaná polčasom rozpadu.

325. Vyberte čo neplatí o prirodzenej rádioaktivite: pri rádioaktivite sa mení iba štruktúra elektrónového obalu. rádioaktivita nezávisí od vonkajších podmienok. rádioaktivita závisí od toho, či je atóm súčasťou zlúčeniny alebo prvku. objav rádioaktivity potvrdil nedeliteľnosť atómu.

326. Rádioaktívne žiarenie: alfa, beta a gama sa nedajú rozlíšiť podľa správania sa v elektrickom poli. gama je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 0,5-40*10^-12m. alfa a beta je prenikavejšie ako gama. gama je najprenikavejšie.

327. O rádioaktívnom žiarení môžeme povedať: žiarenie alfa je prúd atómových jadier hélia 4/2He. žiarenie beta vzniká rozpadom jedného neutrónu na protón a elektrón, ktorý sa potom vyžiari. žiarenie alfa sa v elektrickom poli vychýli ako prúd záporných nábojov. ak atóm vyžiari časticu beta vznikne prvok, ktorý v PSP stojí o jedno miesto doprava.

328. Vyberte správne tvrdenie: po vyžiarení častice alfa vznikne prvok, ktorý má protónové číslo menšie o dva a nukleónové číslo menšie o štyri ako pôvodný prvok. žiarenie beta pohltí olovená platňa o hrúbke 1,5mm. žiarenie gama má rovnakú energiu ako svetelné žiarenie. žiarenie alfa vzniká jadrovou premenou elektrónu na protón.

329. Počet atómov fosforu vo fosgéne je: 2. 1. 0. 3.

330. Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3. 5. 6. 4.

331. Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3. 4. 6. 8.

332. Atóm chrómu má oxidačné číslo VI v zlúčenine: KCr(SO4)2. Cr2(SO3)3. [Cr(NH3)6]Cl6. K2CrO4.

333.Dihydrogenarseničnan horečnatý má vzorec: Mg(H2AtO4)2. Mg(H2AsO3)2. Mg(H2AsO4)2. Mg(H2AsO4).

334. Jodistan vápenatý má vzorec: Ca(IO3)2. Ca(IO4)2. CaIO4. CaI2O7.

335. Vanád má oxidačné číslo V v zlúčenine: AgVO3. Mg(VO2)2. Na2VO3. K[VCl6].

336. Fosfor má oxidačné číslo V v zlúčenine: Na3PO4. Ca3(PO3)2. ATP. P4O10.

337. Mangán má oxidačné číslo VI v zlúčenine: K2MnO4. KMnO4. Al2(MnO4)3. MnO2.

338.Centrálny atóm má oxidačné číslo III v zlúčenine: [Cr(H2O)6]Cl3. Li[AlH4]. [Ag(NH3)2]Cl. Na3[CoF6].

339. Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: Na[Pb(OH)3]. [Co(H2O)6]SO4. K3[Fe(CN)6]. Li[BF4].

340. Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: [Cu(NH3)4]SO4. K4[Fe(CN)6]. [Fe(H2O)6]Cl3. H2[PtCl6].

341. Vyberte silné elektrolyty: CaCl2. C6H12O6. HNO2. NH4OH.

342. Medzi slabé elektrolyty patrí: NH4OH. CH3COOH. CuSO4. Ni(NO3)2.

343. Medzi neelektrolyty patrí: H2O. C6H6. C6H12O6. HOOC-COOH.

344. Fyziologický roztok je: roztok glukózy s koncentráciou 0,3mol/dm3. roztok NaCl s koncentráciou 0,15mol/dm3. roztok glukózy s koncentráciou 0,15mol/dm3. roztok NaCl s koncentráciou 0,3mol/dm3.

345. Osmóza je: samovoľný prechod častíc rozpúšťadla cez semipermeabilnú membránu. samovoľný prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu. je opak difúzie. dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky.

346. Difúzia: po formálnej stránke je opakom osmózy. je prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu v smere koncentračného spádu. je prechod častíc látky z miesta s jej vyššou koncentráciou na miesto s jej nižšou koncentráciou. vyplýva z tepelného pohybu častíc.

347. Osmóza: zabezpečuje prenos vody v organizme. nezávisí od disociácie rozpustených látok. závisí od koncentrácie rozpustených látok. nie je dôležitá pre organizmus.

348. Osmóza: je dej, pri ktorom častice rozpúšťadla prechádzajú cez polopriepustnú membránu. je opakom difúzie. vyžaduje prítomnosť semipermeabilnej membrány. je dej, pri ktorom častice rozpustenej látky prechádzajú cez polopriepustnú membránu.

349. Fyziologický roztok: je izotonický s vnútorným prostredím bunky. izolované bunky pečene v ňom nemenia svoj objem. je izotonický s roztokom sacharózy s koncentráciou 0,15mol/l. je roztok glukózy.

350. Látková premena v živých sústavách využíva okrem jednoduchej difúzie: aktívny transport, ktorý podmieňuje prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu bez dodávania energie. uľahčený transport, čo je prechod 6látky pomocou prenášačov v smere koncentračného spádu, pričom nie je potrebné dodávať energiu. uľahčený transport, ktorý smeruje proti difúzii, pričom sa energia musí dodávať. aktívny transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu, ktorý vyžaduje dodávanie energie.