CHE 350-400

351. Vyberte, čo platí o osmotickom tlaku: je pri rovnakej koncentracií rovnaký v roztoku elektrolytu aj neelektrolytu. ak sa v roztoku nachádza elektrolyt aj neelektrolyt, osmotický tlak závisí len od koncentrácie elektrolytu. pomocou osmotického tlaku môžeme zistiť molekulovú hmotnosť neelektrolytu podľa rovnice M = (i.m.R.T) / (π.V). je tlak, ktorým musíme pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo prenikaniu rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu.

352. Difúzia: je prechod častíc rozpúšťadla z miesta s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky na miesto s jej nižšou koncentráciou. je samovoľný prechod častíc latky v smere koncentračného spádu. nastane napr. pri rozpúšťaní kryštalického KMnO4 vo vode. je formálne opakom dialýzy.

353. Osmotický tlak: je určený koncentráciou všetkých osmoticky akívnych častíc v roztoku. krvi človeka je podmienený najmä minerálnymi solami. krvi človeka je približne 780kPa. elektrolytov je menší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácií.

354. O osmóze platí: ak dáme bunky do silne hypotonického prostredia, po chvíli prasknú. veľkosť červených krviniek po ich vložení do fyziologického roztoku zostane nezmenená. osmotický tlak nezávisí od počtu častíc v roztoku, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácií. nie je dôležtá pri aplikácií injekcie do žily.

355. Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: N,P,B,C,O. C,H,O,N. P,Ca,S,N. C,Mg,H,N.

356. Medzi biogénne mikroprvky patrí: Mn,Zn,Se,Mo. Cu,Cd,Fe,As. Pd,Hg,Fe,Cu. C,H,O,N.

357. Organické zlúčeniny: u len zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v živých organizmoch. sú zlúčeniny, ktoré vo svojich molekulách obsahujú najmä uhlík, vodík, ale aj kyslík, dusík, fosfor a síru. typu uhľovodíkov, okrem metánu a jeho derivátov, majú vo svojej molekule uhlíkový reťazec. nemôžeme ich pripraviť aj z anorganických zlúčenín.

358. Uhlík v organických zlúčeninách: môže byť len v hybridizacii sp3. môže byť v hybridizacii sp3, sp2, sp. tvorí najčastejšia dvojité a trojité väzby. je štvorväzbový.

359. Elektrónová konfigurácia atómu uhlíka v základnom stave je: 1s2, 2s1, 2p3. 1s2, 2s2, 2p2. 1s2, 2s2, 2px1, 2py1, 2p1. (He) 2s2 2p2.

360. Atóm uhlíka je: primárny, ak v molekule zlúčeniny priamo viaže jeden atóm uhlíka. sekundárny, ak sa viaže s tromi ďalšími atómami uhlíka. terciárny, ak sú na tento atóm naviazané tri rôzne substituenty. nulárny, keď sa nachádza v nezlúčenom stave.

361. Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: selén. fosfor. dusík. železo.

362. Medzi biogénne mikroprvky nepatrí: bárium. zinok. arzén. meď.

363. Uhlík v organických zlúčeninách: tvori 4 jednoduche vazby, ak sa nachadza v hybridizacii sp2. sa moze viazat tak, ze tvori vazbove uhly 109°. je stvorvazbovy, preto nemoze tvorit vazbove uhly 120°. ak je v hybridizacii sp tvori vazbove uhly 180°.

364. Atomy uhlika sa mozu medzi sebou navzajom spajat vazbou: vodikovou. kovalentnou nepolarnou. nasobnou kovalentnou. ionovou.

365. Organicke zluceniny: obsahuju vo svojich molekulach prevazne nepolarne kovalentne vazby. nie su dobre rozpustne vo vode, ale rozpustaju sa v polarnych rozpustadlach. prevazne su rozpustne v nepolarnych rozpustadlach, napr. v benzene alebo inych kvapalnych uhlovodikoch. su horlave a pri ich spalovani vznika CO2 a voda.

366. Vyberte spravne dvojice: 1. nerozvetveny nasyteny uhlovodik. 2.rozvetveny nasyteny uhlovodik. 3. cyklicky nenasyteny uhlovodik. 4. aromaticky uhlovodik.

367. O chemickych vzorcoch v organickej chemii plati: pouzivame len sumarne, molekulove vzorce, ktore urcuju pocet jednotlivych atomov v molekule. nestaci poznat len molekulovy vzorec, lebo v organickej chemii je dolezite poznat aj strukturu molekuly. strukturny vzorec vyjadruje poradie, sposob a typ viazania jednotlivych atomov v molekule. strukturny elektronovy vzorec uvadza aj usporiadane valencnych elektronov v atome alebo molekule.

368. Molekulovy vzorec: vyjadruje len typy atomov v molekule. vyjadruje typy atomov a ich pocet v molekule. je napr. CH3-CH2- OH,C2H5OH. je napr. C6H12O6, C3H7Cl.

369. Strukturny vzorec: vyjadruje poradie, sposob a typ viazania jednotlivych atomov v molekule. nazyva sa aj konstitucny vzorec. vyjadruje okrem vazieb aj pocet valencnych elektronov a elektronove pary. vyjadruje celkove usporiadanie molekul v priestore.

370. Kovalentna vazba v organickych zluceninach moze posobenim cinidiel: zanikat vzdy len homolyticky. sa stiepit homolyticky alebo heterolyticky, podla charakteru vazby. zanikat len heterolyticky. nemoze zanikat, je vzdy potrebna pritomnost katalyzatora.

371. Homolyticky sa stiepi: kazda kovalentna vazba vplyvom radikaloveho cinidla. len nepolarna kovalentna vazba. jednoducha alebo nasobna nepolarna kovalentna vazba. polarna alebo nepolarna kovalentna vazba.

372. Homolyticky sa stiepi vazba: tak ze vazbovy elektronovy par sa rozlozi rovnomerne medzi obidva atomy. tak, ze cely vazbovy elektronovy par prejde na radikal. posobenim radikaloveho cinidla alebo dodanim energie za vzniku radikalov. len jednoducha.

373. Heterolyticky sa stiepi: napr. nepolarna jednoducha kovalentna vazba medzi dvoma atomami uhlika. len polarna jednoducha kovalentna vazba. jednoducha polarna kovalentna vazba alebo nasobna nepolarna vazba v pritomnosti heterolytickeho cinidla. akakolvek kovalentna vazba, podmienkou je len pritomnost, vhodneho cinidla.

374. Heterolyticky sa stiepi: polarna kovalentna vazba tak, ze vazbovy elektronovy par sa presunie na stranu elektronegativnejsieho atomu. v pritomnosti heterolytickeho cinidla napriklad vazba C = C. napr. nasobna vazba medzi atomami uhlika posobenim NaOH. aj vazba C-H v molekule benzenu vplyvom nukleofilneho cinidla.

375. O chemickych vlastnostiach organickych zlucenin plati: zavisia len od druhu atomov v retazci. zavisi od struktury molekuly. zavisia od typu charakteristickych skupin v molekule. hlavne zavisia od poctu uhlikov v molekule.

376. Reaktivitu organickych zlucenin ovplyvnuje: pritomnost nasobnej vazby. indukcny efekt. len pocet atomov uhlika v retazci. mezomerny efekt.

377. Nasobna kovalentna vazba medzi atomami uhlika: moze zanikat homolyticky aj heterolyticky, podla toho, ake cinidlo vyvolava zanik vazby. je tvorena napr. jednou vazbou σ a jednou vazbou π. napriek tomu, ze je nepolarna, moze zanikat posobenim heterolytickeho cinidla, pretoze predstavuje zvysenu elektronovu hustotu. je tvorena len dvomi vazbami π.

378. Vazba C = C moze zanikat: en posobenim UV ziarenia. posobenim elektrofilneho cinidla. vzdy za vzniku biradikalu. posobenim molekuly vody v pritomnosti H+ ako katalyzatora.

379. Homolyticke cinidlo: je Cl• ;H •. moze byt Br2 v pritomnosti UV ziarenia. je aj Cl2 v pritomnosti FeCl3. moze byt len ultrafialove ziarenie, ionizacne ziarenie alebo zvysena teplota.

380. Radikalove cinidlo: je malo reaktivna castica s minimalne jednym nesparenym elektronom. je velmi reaktivna castica s minimalne jednym nesparenym elektronom. je castica s minimalne jednym nesparenym elektronom, preto ma zaporny naboj. vacsinou nie je elektricky nabita castica.

381. Heterolyticky môže zanikať väzba medzi atómami: C-Br. akýmikoľvek. C-NO2. C-C.

382. Elektrofilne cinidlo: sa navazuje na tu cast molekuly, kde je zvysena elektronova hustota. sa navazuje na tu cast molekuly, kde je znizena elektronova hustota. moze byt len kation. moze byt len anion.

383. Elektrofilnym cinidlom nemoze byt: kation Na+ , pretoze ma konfiguraciu vzacneho plynu a je nereaktivny. H+, NO2+. castica s ciastkovym kladnym nabojom δ+. H2O,NH3.

384. Nukleofilne cinidlo: je napriklad molekula s volnym elektronovym parom. moze byt len anion alebo kation. moze byt len anion. sa navazuje na tu cast molekuly, kde je ciastkovy kladny naboj.

385. Nukleofilnym cinidlom moze byt: kation vodika alebo kation draslika. anion. atom s elektronovym zriedenim. H2O alebo NH3.

386. Indukcny efekt: vznika v dosledku pritomnosti elektronegativnejsieho atomu, resp. polarnej vazby. ide o posun elektronov σ-vazieb v uhlikovom retazci. ovplyvnuje celu molekulu. s rastucou dlzkou retazca straca intezitu.

387. Indukcny efekt moze byt: kladny, ak atomy alebo skupiny sposobia zvysenie elektronovej hustoty na susednom atome. zaporny, ak atomy alebo skupina sposobia zvysenie elektronovej hustoty na susednom atome. vzdy len zaporny, pretoze ide o posun elektronov. kladny alebo zaporny.

388. Kladny indukcny efekt vyvola: -CH3. -R. -COOH. -SO3H.

389. Zaporny indukcny efekt vyvola: -Cl. -R. -NH2. -OH.

390. Mezomerny efekt: vznika posunom polarneho efektu po π vazbach. je slabsi ako indukcny. s rastucou dlzkou konjugovaneho systemu nestraca na intezite. nema vplyv na reaktivitu molekuly.

391. O mezomernom efekte mozeme povedat: je kladny, ak atom alebo skupinu atomov poskytuje elektrony do konjugacie, teda dochadza k posunu elektronov po konjugovanom systeme smerom k uhliku. zaporny vznika vtedy, ak atom lebo skupina atomov elektrony z konjugacie odtahuje, teda dochadza k posunu elektronov po konjugovanom systeme smerom od uhlika. ovplyvnuje napriklad kyslost fenolov. posobi len na aromatickom jadre.

392. Substitucia: je typ reakcie, pri ktorom dochadza k nahradeniu jedneho atomu uhlika v uhlovodikovom retazci inym atomom. je typ reakcie, pri ktorom dochadza k nahradeniu atomu alebo skupiny atomov inym atomom alebo inou skupinou atomov. je reakcie, pri ktorej nevznika vedlajsi produkt. podla typu cinidla moze byt elektrofilna, nukleofilna, radikalova.

393. O adicnych reakciach plati: adicia je reakcia, pri ktorej sa atom alebo skupina atomov navazuje na nasobnu vazbu v molekule. pri adicnych reakciach sa nasobnost vazby znizuje a nevznika vedlajsi produkt. mozu byt len elektrofilne. nemozu byt radikalove.

394. Pri adicii sa vazby medzi atomami uhlika: skracuju. predlzuju. excituju. nemenia.

395. Spontanny (samovolny) presmyk je reakcia: ktora prebieha vzdy spolu s eliminaciou. pri ktorej dochadza k stabilizacii molekuly, pricom sa jej vnutorna energia znizuje. pri ktorej dochadza napr. k zmene konstitucnej izomerie. exotermicka alebo endotermicka.

396. O oxidacii a redukcii organickych zlucenin plati: v zivych organizmoch ide najma o priamy prenos elektronu. oxidacia je dehydrogenacia alebo oxygenacia. redukcia je dehydratacia alebo deoxygenacia. redukcia je hydrogenacia alebo deoxygenacia.

397. Medzi eliminacne reakcie patrí: vznik eténu z etanolu. vznik vinylchloridu z etinu. redukcia propenu na propan. vznik kyseliny butendiovej z kyseliny jablcnej.

398. Adicia je reakcia: pri ktorej nevznika vedlajsi produkt. pri ktorej sa atom alebo skupina atomov navazuje na nasobnu vazbu. pri ktorej sa znizuje nasobnost vazby. nemoze byt nukleofilna.

399. Adicne reakcie: su charakteristicke pre vsetky uhlovodiky. su charakteristicke pre nenasytene uhlovodiky. na benzenovom jadre prebiehaju ako elektrofilne adicie. alkenov a alkinov su elektrofilne adicie.

400. Substitucne reakcie: su reakcie, pri ktorych dochadza k naviazaniu atómu alebo skupiny atomov na nasobnu vazbu. mozu byt radikalove, elektrofilne alebo nukleofilne. su reakcie, pri ktorych dochadza k nahradeniu atomu alebo skupiny atomov inym atomom alebo inou skupinou atomov. su len homolyticke.