CHE 43 + 47-57 61-75

43. Vyberte elektroneutrálne ligandy: karbonyl. nitrozyl. fosforyl. ammin. aqua. sulfuryl. chlorid. kyanid.

47. Vyberte tie prvky, ktoré sú často centrálnym atómom v komplexných zlúčeninách: B. Ca. Pt. S. Co. Fe. K. Ag.

48. Určte nesprávne (chybne) pomenované zlúčeniny: Na₂CO₃ je sóda. K₂CO₃ je potaš. NaNO₃ je kamenec. KCr(SO₄)₂. 12 H₂O je karnalit. HgCl₂ je kalomel. FeSO₄. 7 H₂O je zelená skalica. NO₂ je rajský plyn. HgS je rumelka.

49.Vyberte správne tvrdenie: ZnSO₄. 7 H₂O je biela skalica. PbS je sfalerit. SiO₂ je korund. KCl je sylvín. KCN je cyankáli. FeS₂ je chalkopyrit. Na₃AlF₆ je kryolit. KNO₃ je čílsky liadok.

50. Vyberte správne tvrdenie: mosadz je zliatina Cu a Zn. sadrovec је Ca(OH)₂. hasené vápno je CaCO₃. alpakaje zliatina Ni, Zn a Cu. bronz je zliatina Sn a Cu. amalgám je zliatina Sn a Pb. salmiak je NH₄CI. sadra je CaO.

51. Medzi významné minerály alkalických kovov patria: sylvín. kalcit. halit. čílsky liadok. kamenná soľ. aragonit. cinabarit. magnezit.

52. Ktorý minerál neobsahuje niektorý z prvkov alkalických zemín?. magnezit. dolomit. beryl. baryt. sylvín. apatit. bauxit. kazivec.

53. Amalgámy sú zliatiny ortuti: so železom. s napr. meďou a zinkom. s kovmi, okrem triády železa. s halogénmi. s niektorými kovymi. s napr. striebrom a zlatom. s uhlíkom. s kobaltom.

54. Vyberte správne pomenovania a zloženie jednotlivých zliatin: dural je zliatina Al, Cu, Mg. literína je tvorená z Sb, Sn, Pb. mosadz tvoria Sn, Cu. bronz tvoria Ni, Zn, Cu. konštantán je zliatina tvorená Ni, Mn, Cu. pružinovú oceľ tvoria Fe, C, Cr, Ni. nehrdzavejúcu oceľ tvoria Fe, C, Cr. spájka je tvorená Pb a Sn.

55. Vyberte správne pomenovania a vzorce jednotlivých zlúčenín: cyankali KCN. kryolit Na₃[AIF₆]. kaolinit Al₂(OH)₄Si₂O₅. apatit Cа₃(PО₄)₂. fosforit Ca₅F(PO₄)₃. Mohrova soľ Fe(NH₄)₂(SO₄)₂. 6 H₂O. červená krvná soľ K₄[Fe(CN)₆]. žltá krvná soľ K₃[Fe(CN)₆]. 3 H₂O.

56. Vyberte správne pomenovania a vzorce jednotlivých zlúčenín: Na₃[AIF₆] hexafluorohlinitan disódny. AIK(SO₄)₂.12H₂O dodekahydrát síranu draselno-hlinitého. Cu₂CO₃(OH)₂ dihydroxid-uhličitan meďnatý. K[FeCl₄] chlorid železito-draselný. KFeCl₄ tetrachloro-železitan draselný. Fe(NH₄)₂(SO₄)₂ . 6H₂O hexahydrát síranu diamónno-železnatého. NaHS. H₂O hydrogén sulfid sodný. K₂Rb[Agl₄] tetraiodostriebornan draselno-rubídny.

57. Priraďte správne názvy respektíve vzorce k hydridom: AlH₃ azán. Mg₂H hydrid horečnatý. BrH₃ borán. KH hydrid draselný. NaH₂ hydrid sodný. PH₃ fosfán. H₂S sulfán. SiH₄ silán.

61. Suspenzia je: rovnorodá zmes rozpustenej tuhej látky rozptýlenej v kvapaline. aerosól. cigaretový dym. rôznorodá zmes nerozpustenej tuhej látky rozptýlenej v kvapaline. napr. zmes piesku a vody. rôznorodá zmes nerozpustenej tuhej látky rozptýlenej v plyne. aj napr. ovocný džús s vlákninou. príkladom rôznorodej zmesi.

62. Emulzia je: rôznorodá zmes, ktorá vznikne rozptýlením rozpustenej kvapaliny v inej kvapaline. rovnorodá zmes troch kvapalín. rôznorodá zmes kvapalín, ktorá vznikne rozptýlením nerozpustenej kvapaliny v inej kvapaline. mlieko. rôznorodá zmes práve troch kvapalín. rovnorodá zmes rozpustenej plynnej látky rozptýlenej v kvapaline. zmes oleja a vody. pleťové mlieko.

63. Vyberte správne tvrdenie o látkach: hmotnosť je najdôležitejšou vlastnosťou látok. vzhľad a hustotu považujeme za vlastnosti látok. vlastnosti látky vždy závisia na množstve danej látky. chuť a vôňu nepovažujeme za vlastnosti látok. vlastnosti látky spravidla závisia na množstve danej látky. látky môžu byť tuhé, kvapalné alebo plynné. chemicky čisté látky sa v prírode vyskytujú zriedka. vlastnosti látky spravidla nezávisia na množstve danej látky.

64. Vyberte správne tvrdenie o separačných metódach: destilácia nie je separačnou metódou. lekárske vyšetrenie krvi a moču je príkladom filtrácie. na oddeľovanie zložiek zo zmesi využívame rozdielne chemické vlastnosti zložiek zmesi. destiláciou sa oddeľuje tuhá látka od kvapalnej na základe rôznej rozpustnosti. sedimentáciou sa oddeľujú látky na základe hustoty. na oddeľovanie zložiek zo zmesi využívame rozdielne fyzikálne vlastnosti zložiek zmesi. filtrácia a kryštalizácia patria medzi separačné metódy. podstatou destilácie je rozdielna teplota varu kvapalín.

65. Vyberte nesprávne tvrdenie: aerosóly nepatria medzi koloidné roztoky. benzín vo vode je príkladom suspenzie. pena je rôznorodá zmes nerozpustenej plynnej látky a kvapaliny. podľa veľkosti častíc rozdeľujeme zmesi na rovnorodé a rôznorodé. smog je príkladom aerosólu. dym a hmla sú príkladom peny. v rôznorodej zmesi nikdy nevieme rozlíšiť prevládajúcu zložku. hmla je zmes nerozpustenej kvapaliny jemne rozptýlenej v plyne.

66. Vyberte nesprávne tvrdenie: ionizačná energia je energia potrebná na odtrhnutie valenčného elektrónu od atómu. energia, ktorá sa uvoľní pri prijatí elektrónu atómom sa nazýva ionizačná energia. elektrónová afinita je energia potrebná na odtrhnutie valenčného elektrónu od atómu. elektrónová afinita je energia, ktorá sa uvoľní pri prijatí elektrónu atómom. elektrónová afinita je vždy kladná a je vyjadrená v kJ. prvky, ktoré ľahko tvoria katióny, majú vyššie hodnoty ionizačných energií. čím je hodnota ionizačnej energie nižšia, tým je prvok reaktívnejší. prvky, ktoré ľahko tvoria anióny, majú vyššie hodnoty elektrónovej afinity.

67. Rozpustnosť látky v rozpúšťadle: závisí aj od vlastností rozpúšťadla. závisí od tlaku, ak je rozpúšťanou látkou plyn. dá sa vyjadriť graficky tzv. krivkou rozpustnosti. závisí od objemu nádoby, v ktorej sa látka rozpúšťa. je možné vyjadriť koncentráciou nasýteného roztoku v mol.dm⁻³. s rastom teploty vždy rastie. nezávisí od tlaku. vždy závisí aj od tlaku.

68. Vyberte správne tvrdenie: počet všetkých atómov v 1 móle plynného CO₂ je rovnaký ako počet atómov v 1 móle plynného O₂. objem 1 mólu plynného CO₂ je zhodný s objemom 1 mólu plynného O₂. počet molekúl v 1 móle plynného CO₂ sa rovná počtu jeho atómov v 1 móle. objemy plynov O₂ a CH₄ sú rovnaké. objemy plynov O₂ a CH₄ sú rovnaké pri tom istom tlaku. počet všetkých atómov v 1 móle plynného CO₂ je väčší ako počet atómov v 1 móle plynného O₂. počet molekúl v 1 móle plynného O2 sa rovná počtu molekúl v 1 móle plynného HCІ. počet molekúl plynu v 1 móle nezávisí od tlaku.

69. O pravých roztokoch platí: sú napr. roztoky KCI a FeCl₂. obsahujú častice s veľkosťou 10- 100 nm. patria do skupiny hrubodisperzných sústav. veľkosť rozpustených častíc je menšia ako 1 nm. patria k nim roztoky bielkovín. patria k nim iba roztoky bielkovín krvnej plazmy. veľkosť rozpustených častíc je menšia ako 1.10⁻⁹ m. roztoky silných elektrolytov patria medzi pravé roztoky.

70. Pre hmotnostný zlomok w(A) látky A platí: jednotkou je g.mol⁻¹. w(A) < 1. vyjadrujeme ho ako pomer hmotnosti rozpustenej látky m(A) k celkovej hmotnosti roztoku m₍R₎. hmotnostný zlomok je možné vyjadriť aj v percentách, ak w(A) vydelíme 100. hmotnostný zlomok látky môže byť väčší ako 1. vypočítame ako pomer počtu mólov látky A k celkovému počtu mólov. čím je hmotnostný zlomok rozpustenej látky väčšie číslo, tým je roztok koncentrovanejší. hmotnostný zlomok je možné vyjadriť aj v percentách, ak w(A) vynásobíme 100.

71. Pravý roztok nemôže nikdy obsahovať: ióny nízkomolekulových látok. jednotlivé atómy pevných látok. molekuly škrobu. rozpustené bielkoviny. molekuly vody. jednotlivé ióny pevných látok. molekuly hemoglobínu. molekuly prírodných polymérnych zlúčenín.

72. Z periodickej tabuľky chemických prvkov môžeme vyvodiť, že: kovový charakter prvkov rastie zľava doprava. nekovový charakter prvkov klesá sprava doľava. oxidačné účinky prvkov klesajú zľava doprava. redukčné účinky prvkov klesajú klesajú zľava doprava. elektronegativita prvkov rastie zľava doprava. zásaditosť oxidov prvkov klesá sprava doľava. ionizačná energia rastie sprava doľava. kyslosť oxidov prvkov rastie zľava doprava.

73. Na veľkosť atómov prvkov v periodickej tabuľke majú primárny vplyv príťažlivé sily medzi atómovým jadrom a vonkajšími elektrónmi. Preto platí: veľkosť atómov v danej perióde sa zväčšuje s rastúcim Z prvkov. veľkosť atómov v hlavnej podskupine sa zväčšuje s rastúcim Z prvkov. veľkosť atómov v danej perióde sa zmenšuje s rastúcim Z prvkov s výnimkou inertných plynov. veľkosť atómov v hlavnej podskupine sa zmenšuje s rastúcim Z prvkov. veľkosť atómov v hlavnej podskupine sa zmenšuje s klesajúcim Z prvkov. veľkosť atómov v danej perióde sa zväčšuje s klesajúcim Z prvkov s výnimkou plynov. veľkosť atómov v hlavnej podskupine sa zväčšuje s klesajúcim Z prvkov s výnimkou plynov. veľkosť atómov v danej perióde sa zväčšuje s rastúcim Z prvkov s výnimkou inertných plynov.

74. Na veľkosť iónov prvkov v periodickej tabuľke majú primárny vplyv príťažlivé sily medzi atómovým jadrom a vonkajšími elektrónmi. Preto platí: polomer katiónu je vždy menší ako polomer atómu, z ktorého tento ión vznikol. polomer katiónu je vždy väčší ako polomer atómu, z ktorého tento ión vznikol. polomer aniónu je vždy väčší ako polomer atómu, z ktorého tento ión vznikol. polomer aniónu je vždy menší ako polomer atómu, z ktorého tento ión vznikol. polomer katiónu odvodeného od toho istého atómu, sa zväčšuje s jeho rastúcim nábojom. polomer katiónu odvodeného od toho istého atómu, sa zmenšuje s jeho rastúcim nábojom. veľkosť aniónov v danej perióde sa zväčšuje s rastúcim Z prvkov. veľkosť aniónov v danej perióde sa zmenšuje s rastúcim Z prvkov.

75. Pre oxidačné čísla prvkov v periodickej tabuľke platí: maximálne kladné oxidačné číslo sa vždy zhoduje s číslom podskupiny prvku. maximálne kladné oxidačné číslo sa nikdy nezhoduje s číslom podskupiny prvku. maximálne kladné oxidačné číslo sa väčšinou zhoduje s číslom podskupiny prvku. maximálne kladné oxidačné číslo môže byť i vyššie ako je číslo podskupiny prvku. maximálne záporné oxidačné číslo určíme ako rozdiel 8 - číslo podskupiny prvku. maximálne záporné oxidačné číslo určíme ako súčet 1 + číslo podskupiny prvku. maximálne záporné oxidačné číslo určíme iba z čísla podskupiny prvku. maximálne záporné oxidačné číslo sa nedá určiť z čísla podskupiny prvku.