CHE 445-474

Ktoré z týchto reakcií môžu prebiehať: alkén + HBr → brómalkán. alkén + H₂ → alkán. alkén + OH- → alkohol. alkán + HCI → chlóralkán. alkén + Br₂ → dibrómalkán. alkén + KMnO₄ → zmes produktov s atómom kyslíka v molekule. alkén + HCI → chlóralkán. alkén + H₂O → ketón.

Úplnou hydrogenáciou benzénu vzniká: metylbenzén. cyklohexadién. cyklohexatrién. dioxán. cykloalkán. cyklohexén. toluén. cyklohexán.

Zlúčenina CHCI₃ je: halogénderivát etánu. chloroform. trichlórmetán. trichlóretylén. chlorid uhličitý. metylénchlorid. halogénalkán. prchavá kvapalina.

Uvedená zlúčenina vzorca (obr.) je: aromatická zlúčenina. benzylchlorid. substitučný derivát kyseliny benzoovej. funkčný derivát kyseliny benzoovej. benzoylchlorid. styrén. chlorid kyseliny benzoovej. halogénalkán.

Väzba brómu s atómom uhlíka v reťazci. je polárna kovalentná väzba. vyvoláva záporný indukčný efekt. vyvoláva kladný indukčný efekt. vyvoláva mezomérny efekt. je nepolárna. je kovalentná. je iónová. zaniká pri chemických reakciách homolyticky.

Záporný indukčný efekt -I spôsobuje skupina: -NO₂. -CH₃. -Cl. -OH. -Br. -CH₂CH₃. -NH₂. -I.

Kladný indukčný efekt +I spôsobuje skupina: -Br. -CH₂-CH₃. -F. ....CH₃ .../ -CH ...\ ....CH₃. -I. -OH. -CH₃. -NO₂.

Acetyl je: H-C=0 ....|. CH₃-CO-. CH₃-C=O ........|. CH₃-CO-O-. -OC-CH₃. HC-CO-. R-CO-. acyl odvodený od kyseliny octovej.

Organické zlúčeniny s charakteristickou skupinou -SH sú: sú sírne obdoby hydroxyderivátov uhľovodíkov. sulfidy. tioalkoholy. sulfónové kyseliny. tioly. disulfidy. tioláty. sulfity.

Medzi sírne obdoby alkoholov radíme: tioalkoholy. etántiol. tiofenoly. etándiol. fenoly. metántiol. dimetyldisulfid. disulfidy.

Dimetyldisulfid vzniká oxidáciou: etántiolu. metántiolu. etylénglykolu. eténu. metándiolu. sulfánu. cysteínu. tiofénu.

Hydrogenáciou: kyseliny acetoctovej vzniká kyselina mliečna. eténu vzniká etán. p-benzochinónu vzniká rezorcinol. propanálu vzniká n-propanol. kyseliny buténdiovej vzniká kyselina jantárová. kyseliny maleínovej vzniká kyselina buténdiová. kyseliny pyrohroznovej kyselina mliečna. kyseliny jablčnej vzniká kyselina vínna.

D-glyceraldehyd: má asymetrický atóm uhlíka v molekule. vzniká hydrogenáciou glycerolu. má jeden chirálny atóm uhlíka v molekule. má dva chirálne atómy uhlíka v molekule. vzniká miernou oxidáciou glycerolu. vzniká miernou oxidáciou 1,2,3-propántriolu. je opticky aktívna látka. obsahuje v molekule karbonylovú skupinu.

Ktorá z nasledujúcich reakcií môže (pri vhodných podmienkach) prebiehať': redukcia aldehydu na primárny alkohol. redukcia ketónu na sekundárny alkohol. oxidácia primárneho alkoholu na ketón. oxidácia sekundárneho alkoholu na ketón. oxidácia alkoholu až na karboxylovú kyselinu. oxidácia hydroxykyseliny na ketokyselinu. oxidácia primárneho alkoholu na aldehyd. dehydrogenácia alkánu na alkén.

Ktorá z uvedených reakcií môže prebiehať: oxidácia etanolu na acetaldehyd. oxidácia formaldehydu na kyselinu mravčiu. redukcia metanálu na kyselinu metánovú. oxidácia metanolu až na kyselinu mravčiu. redukcia ketokyseliny na hydroxykyselinu. oxidácia 1-propanolu na propanál. oxidácia acetaldehydu na kyselinu octovú. oxidácia 2-propanolu na acetón.

Ktorý z uvedených alkoholov je veľmi jedovatý a spôsobuje oslepnutie: CH₃-CH₂-ОН. CH₃OH. CH₃-CH₂-CH₂-ОН. CH₂-CH-CH-CH-CH-CH₂ |.......|.....|......|......|.....| OH..OH.OH.OH..OH.OH. metanol. C₂H₅OH. metylalkohol. CH₂-CH-CH₂ |.......|.....| OH..OH.OH.

K hydroxyderivátom uhľovodíkov patria: sorbitol. alkoholy. fenoly. ketóny. acetály. étery. dioly. trioly.

K primárnym alkoholom patrí: 2-metyl-2-propanol (2-metylpropán-2-ol). 2-metyl-1-propanol (2-metylpropán-1-ol). 1-butanol (bután-1-ol). 2-butanol (bután-2-ol). hydrochinón. etándiol. 1-propanol (propán-1-ol). 2-propanol (propán-2-ol).

K sekundárnym alkoholom patrí: CH₂-CH₂-ОН | OH. HO-CH₂-CH₂-ОН. CH₃(CH₂)₆-CH₂-ОН. CH₂-CH₂ |.......| OH..OH. CH₃CH₂OH. CH₃-CH-CH₃ ........| .......OH. cyklohexanol. benzylalkohol.

Hydrochinón patrí medzi: aromatické alkoholy. fenoly. benzochinóny. alifatické alkoholy. dihydroxybenzény. naftoly. krezoly. ketóny.

Hydroxylové skupiny sa vyskytujú aj v molekulách: sacharidov. bielkovín. alkaloidov. sterolov. naftolov. cholesterolu. vitamínu A. vitamínu E.

Produktom oxidácie metanolu môže byt: acetaldehyd. kyselina etánová. kyselina octová. kyselina mravčia. metanál. formaldehyd. kyselina metánová. acetón.

Podľa Brönstedovej teórie sú alkoholy: amfolyty. hydroxidy. látky s amfotérnymi vlastnosťami. silné kyseliny. akceptory elektrónov. donory elektrónov. zlúčeniny s -OH skupinou v molekule. v závislosti od prostredia zásady alebo kyseliny.

Fenoly sú silnejšie kyseliny ako alkoholy, čo vysvetlíme: záporným indukčným efektom -OH skupiny. Pauliho princípom. mezomérnym efektom hydroxyskupiny. neprítomnosťou vodíkových väzieb medzi molekulami fenolov. -M efektom -OH skupiny. +M efektom -OH skupiny. -I efektom -OH skupiny. +I efektom -OH skupiny.

Produktom oxidácie primárneho alkoholu môže byť: éter. ketón. karboxylová kyselina. sekundárny alkohol. aldehyd. alkoholát. acetón. dvojsýtny alkohol.

Oxidáciou -OH skupiny v molelule kyseliny mliečnej vzniká: aldehydová skupina. oxoskupina. karbonylová skupina. karboxylová skupina. kyselina pyrohroznová. kyselina 2-oxopropánová. kyselina 2-hydroxypropánová. kyselina acetoctová.

Ktorá zo zlúčenín má kyslejší charakter ako etanol: 1,3-dihydroxybenzén. hydrochinón. fenol. kyselina mliečna. anilín. kyselina salicylová. kyselina monochlóroctová. kyselina trichlóroctová.

Redukciou aldehydu vzniká: sekundárny alkohol. primárny alkohol. ketón. karboxylová kyselina. karboxylová kyselina. poloacetál. terciárny alkohol. karbonylová zlúčenina.

Alkoholy: tvoria estery s kyselinou fosforečnou. tvoria estery s organickými kyselinami. tvoria estery s anorganickými kyselinami, ktoré obsahujú atóm kyslíka v molekule. dehydratáciou poskytujú alkény. s aldehydmi tvoria estery. majú -OH skupinu v molekule, a preto sú silné zásady. ich molekuly sú medzi sebou viazané vodíkovými väzbami. majú vyššie teploty varu ako uhľovodíky s rovnakým počtom atómov uhlíka.