CHE 450-500

451.Alkany od alkenov rozlisime: reakciou s bromovou vodou. biuretovou reakciou. selivanovym cinidlom. reakciou s roztokom KMnO4.

452. Alkeny: mozno zaradit do homologickeho radu podobne ako alkany. maju podobne fyzikalne a chemicke vlastnosti ako alkany. maju podobne fyzikalne vlastnosti ako alkany. su reaktivnejsie ako alkany a reakcnym centrom je dvojita väzba.

453. Medzi charakteristicke reakcie alkenov patri: Elektrofilna substitucia. Elektrofilna adicia. Nukleofilna adicia. Dehydrogenacia.

454. Podľa Markovnikovho pravidla plati: Pri elektrofilnej adicii sa elektrofil navazuje na uhlik s menším poctom atomov vodika. Pri elektrofilnej adicii na asymetricky alken sa elektrofil navazuje na uhlik z dvojitej vazby, ktorý ma vacsi pocet atomov vodika. Pri elektrofilnej adicii na asymetricky alken sa nukleofil navazuje na uhlik z dvojitej vazby s menším poctom atomov vodika. Elektrofilne cinidlo sa navazuje vzdy na prvy uhlík.

455. Adicia HBr na asymetricky alken v prítomnosti organického peroxidu: Prebieha podla Kharashovho pravidla. Nie je mozna. Prebieha podla Zajcevovho pravidla. Prebieha tak, ze radikál halogenu sa naviaze na uhlik dvojitej vazby s vacsim poctom atomov.

456. Vyberte reakcie, v ktorych prevazne vznika daný produkt: A. B. C. D.

457. Vyberte reakciu pripravy 1,2 dichlorbutanu: A. B. C. D.

458. O alkinoch plati: v molekule maju dva atomy uhlika v hybridizacii sp. su menej reaktívne ako alkeny. charakteristicke reakcie alkinov su elektrofilne substitucie. nereagujú s alkoholmi.

459. Charakteristicke reakcie alkinov su: nukleofilne substitucie. elektrofilne adicie. dehydrogenacie. napr. adicie halogenvodikov.

460. Alkiny mozu reagovat s: alkalickymi hydroxidmi. halogenmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX3. vodou. halogenvodikmi.

461. Vyberte spravne reakcie: halogenaciou alkinov vznikajú derivaty alkenov alebo alkanov. hydrataciou alkinov vznikaju dihydroxyderivaty alkanov. hydrataciou etinu vzniká acetaldehyd. hydrogenaciou alkenov vznikaju alkiny.

462. O alkinoch plati: mozu reagovat s vodou. niektoré tvoria acetylidy. maju mierne zasadity charakter. atomy vodika v etine su mierne kysle.

463. Alkiny reagujú podla reakcnej schemy: A. B. C. D.

464. Vyberte čo o väzbe C≡C neplati: je reaktivnejsia ako C=C, pretoze ma väčšiu elektronovu hustotu. napriek tomu, ze ma vacsiu elektronovu hustotu nie je reaktívnejsia ako C=C. nie je reaktivnejsia ako C=C. zanika len homolyticky.

465. Alkadieny: maju v molekule dve alebo viac dvojitých vazieb. podla polohy dvojitých vazieb delime na kumulovane, izolovane a konjugovane. su uhľovodíky s dvoma dvojitymi vazbami, napriklad chloropren. mozu polymerizovat.

466. Konjugovane alkadieny: maju dve dvojite vazby v molekule oddelene jednou jednoduchou vazbou. maju v molekule elektrony π-vazieb delokalizovane v dosledku konjugacie π- elektronov. lahko presmykuju na alkany. su napr. izopren a 1,3 - butadien.

467. Kumulovane alkadieny: maju v molekule dve dvojité vazby, ktore vychadzaju z jedneho atomu uhlika. nie su stabilne a ľahko presmykuju na alkiny. nie su stabilne a lahko sa stiepia na dva alkeny. maju molekulovy vzorec CπH2π.

468. Konjugovany system dvojitych vazieb sa nachadza v molekule uhlovodika: 2,4,5-hexatrienu. chloroprenu. izoprenu. 1,3,5-hexatrienu.

469. Roztok KMnO4 pri reakcii s nenasytenymi alkenmi meni farbu: meni cervenofialovu farbu, pretože dochadza k oxidacii dvojitých vazieb. sa odfarbuje, pretoze dochadza k oxidacii manganu. pretože sa Mn VII redukuje na Mn IV. pretoze vznikaju rozne oxidacne produkty, napr. fenoly.

470. Z etenu mozeme vyrobit zluceninu: vinylchlorid. etylenoxid. alylchlorid. formaldehyd.

471. Vyberte správny vyrok: vinylchlorid ziskame z etenu chloraciou a eliminaciou HCl. etylenoxid ziskame z etenu redukciou. kyslou hydrolyzou ziskame z etylenoxidu eten. kyslou alebo zasaditou hydrolyzou ziskame z etylenoxidu etandiol.

472. Eten vznika: dehydrogenaciou etanu. redukciou etanu. dehydrataciou etanolu. dvojnasobnou redukciou acetaldehydu.

473. O etene plati: nachadza sa v rope, uhli a zemnom plyne. je bezfarebný plyn sladkastej vône. vyrabaju sa z neho napr. chlorovane rozpustadla, plasty. používa sa na urychlovanie dozrievania niektorého ovocia.

474. Elektrofilne adicie: su typicke pre alkeny aj alkiny. su typicke pre alkany aj alkeny. začínajú atakom elektrofilu. su typicke pre aromaticke uhľovodíky.

475. Pri reakcii 2-metyl-2-pentenu(2-metylpent-2-enu) s vodou: vznika 2-metylpentan-2-ol. vznika terciarny alkohol. vznika sekundarny alkohol. ide o nukleofilnu substituciu.

476. Cyklohexen od cyklohexanu sa lisi: reakciou a bromovou vodou. reakciou s Tollensovym cinidlom. tym, ze dava pozitivnu jodoformovu reakciu. tym, ze fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexenom sa odfarbi a vznikne hneda zrazenina.

477. 2,2,3,3-tetrachlorbutan vznikne reakciou: but-2-enu s HCl. but-2-inu s dvomi molekulami chloru. nukleofilnou adiciou chlóru. elektrofilnou adiciou chlóru na but-2-in v prítomnosti napr. AlCl3.

478. O nenasytenych uhlovodikoch neplati: vznikajú dehydrataciou alkoholov. vznikaju dehydrogenaciou alkoholov. ich halogenaciou vznikaju alkiny. su reaktivne, pricom reakcnym centrom je dvojita vazba.

479. Adiciou 1 molekuly vodika na cyklohexadien vznika: hexin. cyklohexan. cyklohexen. hexan.

480. Adiciou vody na acetylen vznika ako konecny produkt: etandiol. aceton. vinylalkohol. acetaldehyd.

481. Ako oxidoredukčnu reakciu mozno oznacit: vznik etanalu z vinylalkoholu. vznik acetylenu z etenu. vznik nitrilu z amidu. vznik anilinu z nitrobenzenu.

482. .Vyberte zluceninu, ktora neobsahuje dvojitu vazbu: aceton. guanidin. karbid vapnika. fosgen.

483. Konjugovany system dvojitych vazieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriene. 2,3,6-heptatriene. 1,2,5- heptatriene. 1,3,6-nonatriene.

484. Etylenoxid: vznika dehydrogenaciou etylenu. kyslou alebo zasaditou hydrolyzou dava etylenglykol. je stabilny cyklicky eter. vznika oxidaciou etenu.

485. O etylenoxide plati: je nestabilny a jeho hydrogenaciou vznika etylenglykol. jeho kyslou alebo zasaditou hydrolyzou vznika etandiol. patrí medzi etery. je ester kyseliny stavelovej.

486. Benzen: je 1,3,5-cyklohexatrien. je nenasyteny uhlovodik. ma atomy uhlíka v hybridizacii sp, preto je dlzka všetkých vazieb v aromatickom kruhu 0,139nm. je pravidelny sestuholnik, ktorého uhliky v cykle maju hybridizaciu sp².

487. O benzene plati: charakteristickou reakciou je elektrofilna adicia. je nestabilny a rozklada sa uz pri izbovej teplote, preto pri praci s nim treba vetrat. ma v molekule delokalizovane elektrony σ-vazieb. ma nizku vnutornu energiu.

488. Aromaticke zlúčeniny su: zluceniny, ktoré maju vyraznu aromu. zluceniny, ktore maju v molekule delokalizovany oblak π- elektronov a rovinnu strukturu. zluceniny, ktore maju cykle molekuly 4n+2 delokalizovanych elektronov. v priestore maju vanickovu formu.

489. Pre areny neplati: maju rovinne molekuly. ich charakteristicke reakcie su adicie elektrofilne. atomy uhlika v molekule benzenu tvoria σ- vazby, ktore zvieraju uhol 120°. za bežných podmienok reaguju rovnako ako nenasytene uhlovodiky.

490. O arenoch plati tvrdenie: benzen sa kumuluje v mozgu. benzen posobi ako narkoticky jed. benzen je bezfarebný horlavy plyn, ktory so vzduchom tvori vybusnu zmes. majú vysoku vnutornu stabilitu.

491. Charakteristické vlastnosti arenov su: priestorove usporiadanie v stoličkovej forme. rovnaka dlzka vazieb C-C v molekule benzenu rovna 0,139nm. vysoka vnutorna energia, preto su velmi stabilne. delokalizacia π-elektronov.

492. O benzene mozeme povedať: je bezfarebna krystalicka latka. je vybornym rozpúšťadlom nepolarnych latok, hlavne lipidov. hori čadivym plamenom. je pre človeka toxický.

493. K derivatom benzenu nepatri: kumen. p-xylen. krezol. dioxan.

494. Charakteristicke reakcie benzenu su: reakcie nukleofilne a radikalove. substitucie elektrofilne. oxidacie. redukcie.

495. Medzi charakteristicke reakcie benzenu patri: reakcia s halogenom v prítomnosti Lewisovych kyselin. reakcia s halogenmi v prítomnosti UV žiarenia. nitracia a sulfonacia. vznik hexachlorhexanu.

496. Nitrobenzen pripravíme: reakciou benzenu s kyselinou dusitou. reakciou benzenu s HNO3 v prítomnosti kyseliny sirovej. adiciou nitrozoskupiny na benzenove jadro. nitraciou benzenu.

497. Charakteristicke reakcie arenov su: radikalove substitucie. radikalove adicie. elektrofilne adicie. elektrofilne substitucie.

498. Medzi elektrofilne substitucie patri: vznik cyklohexanu z benzenu. reakcia benzenu s chloretanom. sulfonacia. diazotacia.

499. Elektrofilna substitucia je reakcia: benzenu s nitracnou zmesou. benzenu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia. katalyticke hydrogenacia benzenu. benzenu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hliniteho.

500. Radikalovym mechanizmom prebieha reakcia: chloracia benzenu v prítomnosti FeCl3. chloracia benzenu v prítomnosti UV žiarenia. adicia vodika v prítomnosti Pt. hydrogenacia benzenu za prítomnosti katalyzátora.